Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/264/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobkyne A. Y., narodenej 13.1.1973, bývajúcej v S. E. K., I. Č.. X, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30. júna 2016, č.k. 2C 233/2016-11, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 30.6.2016, č.k. 2C 233/2016-11 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 8701600186, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 13.5.2013 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň zamestnávateľovi žalobkyne, Špeciálnej základnej škole, Slovenského raja 16, so sídlom v P., IČO: XX XXX XXX uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 13.5.2013 do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni uložil povinnosť do 30 dní podať žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. O trovách predbežného opatrenia si súd vymienil rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej. Vyslovil, že uznesenie je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 13.5.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.700 €. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť žalovanému celkovú čiastku úveru vo výške 2.980 € v 10 splátkach po 298 €. Zároveň v ten istý deň (so zmluvou o úvere) podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Jednalo sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. V zmluve o úvere bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 39,15%, pričom úrokové miery stanovené Národnou Bankou Slovenska pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka, v máji 2013, boli vo výške 8,46%, z čoho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy bol viac ako štyrikrát vyšší. V zmluve bol stanovený aj poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 725,37 €. Žalobkyňa zmluvu o úvere považuje za problematickú, lebo dohoda o výške úrokov sa prieči dobrým mravom a je neplatná pre rozpor so zákonom (v tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 MCdo 1/2009). Naviac v zmluve sú aj neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaný žiadosťou zo dňa 1.4.2015 sa obrátil priamo na zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy a požiadal ho, aby zo mzdy žalobkyne vykonával mesačné zrážky zo mzdy až do úplného splatenia dlhu vo výške 3.680,59 €.

3. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu.

4. Žalobkyňa inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je v predmetnej veci neplatný. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávok a jej príslušenstva. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatňovaného návrhu dodávateľa.

5. Podľa názoru žalobkyne Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, a preto je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná, a teda neplatná.

6. Po citácii § 74 ods. l, 2 O.s.p., § 75 ods. l, 9 O.s.p., § 76 ods. 1, pím. f/ O.s.p., § 76 ods. 2 O.s.p. súd konštatoval, že žalobkyňa osvedčila tvrdené právo, ktorého ochrany sa domáha a odôvodnila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola platne uzavretá podľa § 551 OZ, a predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, aby jeho pohľadávka bola splnená. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný dokument a je v súlade aj so zákonom č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný vyslovil názor, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy. Práve nerealizovaním Dohody o zrážkach zo mzdy vznikne žalobkyni závažnejšia ujma, lebo nerealizovaním zrážok zo mzdy bude záväzok žalobkyne voči žalovanému ešte vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či je Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

9. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanému doručené dňa 17.8.2016.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 471 ods. 1 predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa osvedčila bezodkladnosť úpravy pomerov, ako aj to, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

16. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 .

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 .

20. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 .

21. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 .

23. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, ako to vyplýva z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Žalobkyňa sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy.

26. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.5.2013.

27. Žalobkyňa listinnými dôkazmi, konkrétne dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.5.2013 a listom žalovaného zo dňa 1.4.2015, adresovaným jej zamestnávateľovi, obsahom ktorého je žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa domáha realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje právo vyplývajúce z dohody, neplatnosť ktorej bude predmetom konania vo veci samej.

28. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, kým otázka (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13.5.2013 nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie, je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobkyne nariadeným neodkladným opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže ani odvolací súd zaujať v tomto štádiu konania právny názor o (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v tejto súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej.

29. Žalobkyňa preukázala aj vzťah navrhovaného predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) ku konaniu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorom bude odstránená spornosť nárokov medzi stranami sporu.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .