Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-42-2016.pdf
PDF · 130.27 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. I., narodeného XX.XX.XXXX a maloletého W. I., narodeného XX.XX.XXXX, obidve deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matky: U. I., narodená XX.XX.XXXX, V. T. XX, J., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava a otca: A. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .
II. Návrh matky na zvýšenie výživného sa z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletých detí sa návrhom zo dňa 04.05.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. a maloletého W. zo sumy 100 eur mesačne na minimálnu sumu od 01.01.2016. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že je dlhodobo nezamestnaný a momentálne je bez akéhokoľvek finančného príjmu.
2.Matka k návrhu otca uviedla, že so znížením výživného na maloleté deti nesúhlasí, v schopnostiach a možnostiach otca je plniť si vyživovaciu povinnosť aj vo väčšej miere než je 100 eur na každé dieťa. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 19P/31/2013-116 zo dňa 01.06.2015 rozviedol manželstvo a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých sumou 100 eur na každého. Výška takto určeného výživného zodpovedala v tom čase dohode rodičov, zároveň ale rozhodne nezodpovedá potrebám maloletých detí. Maloletý W. ukončuje 2. ročník ZŠ, navštevuje školský klub, maloletý W. navštevuje 6. ročník ZŠ, školský klub už nenavštevuje. Obaja maloletí navštevujú hokejové tréningy v rámci hokejového klubu v J.. Spoločné náklady na bývanie sú 87,87 eur za služby, 24,19 eur fond opráv, 26,39 eur elektrina, 14,99 eur TV, 3,80 eur poistka na byt, 4,64 eur SIPO, 300 eur strava v domácnosti, spolu 461,88 eur. Nakoľko domácnosť tvoria matka a dvaja maloletí, priemerne na osobu je to 153,96 eur mesačne. Iné výdavky na jedno dieťa za mesiac sú 30 eur za oblečenie a obuv, 20 eur za hygienické potreby, 25 eur za stravu v škole, 76 eur za hokej starší syn, 23 eur za hokej mladší syn, 20 až 30 eur záľuby a voľný čas, 10 eur za zdravotnú starostlivosť, 15 eur poplatky so školou, učebnice, exkurzie, školské potreby, 16 eur školský klub mladší syn, 10 eur telefón a vreckové. Priemerné výdavky na 1 dieťa priamo spojené s ich školou, záujmami, záľubami a uspokojovaním ich ďalších základných životných potrieb predstavujú priemerne 206 až 216 eur u staršieho syna a 169-179 eur u mladšieho syna. Okrem uvedených výdavkov matka realizuje pravidelné mesačné sporenie vo výške 450 eur (dôchodkové 150, investičné 150 - na budúce štúdium detí a rezerva 150). Zároveň matka platí hypotekárny a spotrebný
úver vo výške spolu 450 eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky spojené s uspokojovaním potrieb u W. sú 359,96 eur až 369,96 eur a u W. sú 322,96 eur až 332,96 eur. Vzhľadom na uvedené preto matka navrhuje, aby súd upravil výšku výživného, ale jeho zvýšením na sumu 180 eur na maloletého Adama a na sumu 160 eur na Andreja, ktoré predstavujú polovicu nákladov vynakladaných matkou na uspokojovanie potrieb oboch detí počnúc od 01.07.2016.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, opatrovníka, oboznámením s návrhom zo dňa 04.05.2016, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 15.06.2016, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 15.06.2016, vyjadrením matky zo dňa 22.,06.2016, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 08.07.2016, s potvrdením príjmu matky zo dňa 07.07.2016, s oznámením o stave exekúcie zo dňa 24.08.2016, Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa 04.05.2016, s pracovnou zmluvou zo dňa 19.10.2016, s potvrdením príjmu matky zo dňa 20.10.2016, s výpisom z účtu K. banky, a.s. zo dňa 30.06.2016, s výpismi z účtu L., a.s. č.l. 59-72, s výpisom z LV č. 1537, s čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, s rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13C/55/2013-23 zo dňa 22.05.2013, s rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18C/287/2014-36 zo dňa 04.11.2015, s obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 19P/31/2013, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4.Otec na pojednávaní uviedol, že svojím návrhom sa domáha zníženia výživného na maloleté deti od januára 2016 na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, nakoľko je stále nezamestnaný. Nezamestnaný bol aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. Matka podala návrh na exekúciu a v exekučnom konaní mu bolo odobraté auto, ktoré malo hodnotu 10.000 eur a bolo predané za 3.000 eur. Je to len dočasné, keď opäť bude mať otec príjem, bude opäť platiť výživné v pôvodne určenej výške. Otcovi ide o to, aby bol zatiaľ zbavený exekúcií a predal rodinný dom, lebo bez toho nemôže platiť výživné v pôvodne stanovenej výške. Pán, ktorý chce od neho kúpiť dom, nechce podpísať zmluvu z dôvodu, že na LV je vyznačená exekúcia. Otec nechce, aby sa rodinný dom predal v exekučnom konaní pod cenu. Čo sa týka detí, nestretáva sa s nimi pravidelne, lebo mu to bývalá manželka nedovoľuje. Otec sa dňa 20.10.2016 zamestnal u zamestnávateľa B. ako vodič po SR, ale v prípade potreby bude jazdiť aj do zahraničia. Mzdu v hrubom má dohodnutú vo výške 486 eur. Ohľadom cestovných náhrad sa zatiaľ vyjadriť nevedel. Otec by mal dostávať stravné lístky, ale nevie v akej hodnote. Ani z tejto mzdy však nebude schopný platiť výživné na obe maloleté deti v sume 100 eur, nakoľko by mu neostali peniaze na bežný život a na zaplatenie účtov. T.č. otec býva v rodinnom dome na ul. I. XX, J., ktorý má s bývalou manželkou v BSM, avšak dom je zaťažený exekučným záložným právom, preto sa nedá predať. V dome býva sám. Výdavky otca na bývanie sú spolu 200 eur mesačne, otec uhrádza 118 eur za plyn, 23 eur za elektriku, 28 eur za internet + telefón. Doklady o výdavkoch na bývanie otec so sebou nemá, platby uhrádza vždy v J. banke vkladaním na príslušný účet, on svoj vlastný účet nemá. Inú nehnuteľnosť otec nevlastním, vlastní osobné motorové vozidlo - starý veterán zo 60. rokov, jazdí na ňom, ale jeho hodnotu odhadnúť nevie. Na výstavy s ním nechodí, má ho len pre vlastné potešenie. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej S. F., ktorá je študentkou VŠ, bolo mu určené výživné v sume 180 eur mesačne, ale otec si podal návrh na zníženie výživného. Otec bežné výživné na maloleté deti v sume 100 eur mesačne neplatí, lebo nemá z čoho. V čase rozvodu manželstva otec súhlasil s výškou výživného na každé maloleté dieťa v sume 100 eur mesačne, hoci bol nezamestnaný a nemal žiadny príjem. V tom čase vlastnil malé nákladné auto, s ktorým chcel začať podnikať, chcel si založiť živnosť, ale následne mu auto bolo predané súdnym exekútorom, preto podnikať nezačal. V čase rozvodu predal ešte jedného starého veterána, ktorý bol vo vlastníctve matky. Otec je zdravý, už nemá problémy ani s kĺbmi. Otcove najvyššie dosiahnuté vzdelanie je Stredná hotelová škola v Z. s maturitou. Po ukončení školy pracoval v J. ako čašník a po revolúcii išiel pracovať do E. ako čašník. Po návrate z E. sa otec zamestnal u svojich rodičov, ktorí mali firmu a ktorú následne prevzal, bol vodič nákladného auta v SR do roku 2003. Potom si otec sám otvoril živnosť a pokračoval v tomto podnikaní do roku 2013, v podnikaní sa mu prestalo dariť, preto s podnikaním skončil. Následne sa zaevidoval na ÚPSVAR do októbra 2015, z evidencie bol vyradený, lebo ho poslali z úradu práce na školenie, aby si zvýšil sebavedomie pri hľadaní práce, po ukončení kurzu mu bolo ponúknuté pracovné miesto v S. za 380 eur na zmeny, toto miesto odmietol z dôvodu, že sa mu zdala nízka mzda a následne ho vyradili z evidencie na úrade práce. Jeho dlh na výživnom je od apríla približne 1.200 eur. Znížiť výživné chce otec z dôvodu, aby exekučné záložné právo na ich dome bolo odblokované a aby sa dom mohol predať. S maloletými deťmi sa už niekoľko mesiacov nestretáva, nakoľko mu to matka neumožňuje, on ju sám však nekontaktuje. Na bežnú potrebu otec používa kolobežku, jedného veterána, na ktorom sa občas prevezie a motorové vozidlo A. A, ktorého vlastníčkou je matka, avšak obidve motorové vozidlé
patria do zaniknutého BSM. Náklady spojené s prevádzkou tohto vozidla uhrádzala matka asi ešte mesiac dozadu. Sumu 640 eur, ktorá mu bola vyplatená 18.3.2016 z predaja osobného motorového vozidla, otec použil na bežný chod domácnosti, úhradu energií. Otec prevzal od B.. G. zálohu na kúpnu cenu rodinného domu vo výške 5.000 eur, túto sumu mu následne vrátil, pretože predaj domu sa nezrealizoval. Otec má doklad o prevzatí a vrátení peňazí. Otec má dlh voči daňovému úradu vo výške 1.000 eur, je to DPH, ktorá nebola uhradená z predaja motor. vozidla, ktoré bolo predané v dražbe exekútorom. Otec zálohu vo výške 5.000 eur musel vrátiť pánovi G., on nemohol predať svoj vlastný dom, od ktorého závisel predaj rodinného domu otca a matky. Otec robí vodiča na dodávke do 3,5 tony, nie na kamióne, preto má nižší plat ako vodiči v kamiónovej doprave. Kamionista môže zarobiť aj 1.000 eur. Otec by chcel, aby bolo výživné znížené na minimum, chcel by predať A. A, ale nie prostredníctvom exekútora, nech si ho zoberie matka a nech ho predá ona. Rodinný dom taktiež nechce predať cez exekútora, kvôli 1.000 eur rodinný dom exekútor predať nemôže. Otec chce, aby sa majetok v BSM popredal, vyrovnal by sa s manželkou a poplatil dlhy. Keď bude zarábať, nebude problém výživné zvýšiť na nejakú štandardnú hodnotu tak, aby aj on mohol slušne vyžiť.
5.Matka na pojednávaní uviedla, že návrh otca považuje za nedôvodný. Sám otec potvrdil, že od poslednej úpravy výživného uňho nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá je dôvodom na zmenu rozhodnutia. Z rozsudku, v ktorom bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť, je zrejmé, že nenastala žiadna zmena pomerov u otca, konanie otca považuje za účelové, jeho návrh za nedôvodný. Na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti, práve naopak súdom stanovená výška výživného nie je dostačujúca a na návrhu na zvýšenie výživného trvá. Otec je stále vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý patrí do BSM, ktoré t.č. nie je vyporiadané a v súčasnosti sa realizuje predaj tohto rodinného domu. Otec obdržal zálohu za predaj domu vo výške 5.000 eur, ktorú prevzal v hotovosti a z tejto sumy uhradil svoje náklady bez toho, aby zaplatil aspoň bežné výživné. Jednému synovi kúpil tenisky. V BSM je ešte osobné motorové vozidlo, ktoré je rovnako blokované exekučným záložným právom a prípadne predajom tohto motorového vozidla by otec mohol uhrádzať bežné výživné. Začiatkom tohto roka súdny exekútor predal osobné motorové vozidlo, ktoré mal otec ako živnostník, dňa 11.3.2016 bola dražba, auto sa predalo za sumu približne 6.000 eur, z uvedenej sumy bolo uhradené dlžné výživné okolo 2.500 eur + trovy exekúcie. Zvyšok z výťažku dražby bol otcovi vrátený, z tohto zvyšku mohol uhrádzať bežné výživné, čo však nerealizoval. T.č. mu exekútor nemá z čoho stŕhať bežné výživné a opäť mu narastá dlh na výživnom. Otec bežné výživné neplatil ani počas konania o úpravu práv a povinností do rozvodu. Matka býva v byte, ktorý si zakúpila prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý spláca vo výške okolo 400 eur mesačne. V byte býva ona jej dve deti. Vyživovaciu povinnosť má len k týmto dvom maloletým deťom. Matkine priemerné mesačné náklady v byte sú 160 eur, je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem je okolo 2.400 eur. Mesačne hradí poistky so sporením spolu vo výške 450 eur, v tom sú zahrnuté aj poistky pre maloletých. Matka vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré ale používa bývalý manžel. Matka je zdravá, nemá so sebou žiadne zvýšené výdavky. Maloletý W. od septembra nastúpi do 7.ročníka ZŠ, výdavky s maloletým sú také, ako matka uviedla v návrhu. Zvýšené výdavky sú len v súvislosti so športom, zdravotné problémy nemá. Maloletý W. nastúpi do 3.ročníka ZŠ, výdavky s maloletým sú také, ako matka uviedla v návrhu. Zvýšené výdavky sú len v súvislosti so športom, zdravotné problémy nemá. Otec ešte do minulého roka poberal prídavky na maloleté deti, po rozvode UPSVAR začal prídavky na deti vyplácať matke. Matka stále uhrádza domovú daň a poplatok za odpad napriek tomu, že v rodinnom dome už nebýva a hradí aj zákonnú poistku za auto, ktoré používa otec maloletých. Niekoľkokrát uhradila aj poplatok za elektrinu a plyn v rodinnom dome, v ktorom žije otec maloletých, aby tento nebol odpojený od energií. Na strane maloletých detí nastala zmena v pomeroch v tom, že matka kúpila byt na hypotéku, náklady detí na bývanie sa zvýšili. Matka platí hypotéku vo výške 450 eur mesačne, ktorá suma sa rozpočítava aj na maloleté deti. Od poslednej úpravy nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, otec sa t.č. už zamestnal, nie je dôvod na zníženie výživného. Matka ďalej uviedla, že vodiči dostávajú odmeny za odjazdené km a zákonný nárok na cestovné náhrady, kumulatívne čistý príjem pre vodičov nákladnej dopravy dosahuje sumu cez 1.000 eur. Otec si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, napriek tomu, že v určitom čase peňažnými prostriedkami disponoval, otec spolu s matkou vlastnia rodinný dom, ktorého predaj sťažuje minulé a súčasné konanie otca. Daňové záložné právo na nehnuteľnosti a poznámka o prebiehajúcom exekučnom konaní na platenie výživného je prístupom laxného prístupu otca k svojim povinnostiam. Tieto dve skutočnosti - exekučné konanie a existencia daňového záložného práva nie je prekážkou predať nehnuteľnosť. Matka je ochotná poskytnúť pri predaji rodinného domu súčinnosť tak, že uhradí dlh otca daňovému úradu tak, aby toto záložné právo mohlo byť vymazané a rodinný dom mohol byť predaný. Matka si po rozvode vzala úver, zabezpečila si vlastné bývanie a znáša všetky
náklady spojené so starostlivosťou o domácnosť a o deti. Matka má za to, že je tu dôvod na zvýšenie výživného z dôvodu potrieb detí a z dôvodu, že sa majú právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Otec sám deklaruje, že má vo vlastníctve veterána, A. A, rodinný dom, ktorého predajná cena komunikovaná so záujemcom bola vo výške 180.000 eur. Otec prevzal od záujemcu na kúpu nehnuteľnosti zálohu vo výške 5.000 eur, pričom celkový dlh otca na výživnom a dlh daňovému úradu je nižší ako 5.000 eur. Otec mohol z prevzatej zálohy uhradiť dlh na výživnom aj dlh daňovému úradu, čím by záložné a exekučné právo zaniklo a mohol sa rodinný dom predať. Návrh otca na zníženie výživného matka považuje v celom rozsahu za nedôvodný.
6.Opatrovníčka maloletých na pojednávaní uviedla, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, pomery otca sa nezmenili od poslednej úpravy výživného.
7.Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že matka ani otec neboli v období od januára 2015 poberateľmi dávok v nezamestnanosti ani dávok nemocenského poistenia.
8.Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa W. a W. vo výške 23,52 eur na každé dieťa od januára 2016. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia trvala od 23.09.2013 do 12.11.2015. Dňom 13.11.20115 bol z evidencie vyradený z dôvodu odmietnutia ponuky vhodného zamestnania. Otec nepoberá prídavok na dieťa, rodičovský príspevok ani dávku sociálnej pomoci, dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Prídavok na dieťa W. a W. poberal do decembra 2015 v sume 23,52 eur mesačne na každé dieťa.
9.Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 08.07.2016 vyplýva, že matka je od 01.01.2005 zamestnaná u zamestnávateľa O. A. S., a.s.
10.Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 07.07.2016 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 1/2015-12/2015 bol 2.347,39 eur, za 1/2016-6/2016 je 2.443,28 eur. Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 20.10.2016 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 10/2015-09/2016 je 2.313 eur
11.Z oznámenia o stave exekúcie zo dňa 24.08.2016 vyplýva, že v exekučnom konaní bolo povinnému odobraté motorové vozidlo E., výťažok z dražby predstavoval 4.454,67 eur vrátane DPH. Na účet oprávneného bola zaslaná vymožená pohľadávka a príslušenstvom vo výške 2.682,87 eur dňa 11.03.2016. Na trovy exekúcie bola zaúčtovaná suma 1.122,54 eur, povinnému bol vyplatený preplatok vo výške 649,26 eur dňa 18.03.2016.
12.Zo Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že K. banka, a.s. poskytla matke ako dlžníkovi úver vo výške 55.000 eur, ktorý sa matka zaviazala splatiť v 216-tich mesačných splátkach vo výške 290,46 eur.
13.Z pracovnej zmluvy zo dňa 19.10.2016 vyplýva, že otec ako zamestnanec ako B. ako zamestnávateľ uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, dohodnutý druh práce je vodič, hrubá mzda je dohodnutá vo výške 486 eur.
14.Z výpisu z účtu K. banky, a.s. zo dňa 30.06.2016 vyplýva, že matka uhrádza úver vo výške 61,05 eur.
15.Z výpisu z účtu matky v L., a.s. za júl 2016 vyplýva, že matka dňa 07.07.2016 uhradila splátku úveru vo výške 1.513,99 eur, z výpisu z účtu matky v L., a.s. za august 2016 vyplýva, že matka dňa 08.08.2016 uhradila splátku úveru vo výške 1.820,20 eur. Z výpisu z účtu matky v L., a.s. za september 2016 vyplýva, že matka dňa 08.09.2016 uhradila splátku úveru vo výške 1.841,55 eur,
16.Z výpisu z LV č. XXXX pre okres J., obec J., k.ú. J. vyplýva, že matka a otec vlastnia nehnuteľnosti parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, rodinný dom súpisné čílso XXXX poszavený na parc. č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele X/X.
17.Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres J., obec J., k.ú. J. vyplýva, že matka je vlastníčkou bytu č. XX na ul. K.. T. XX, J. v podiele X/X.
18.Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13C/55/2013-23 zo dňa 22.05.2013 vyplýva, že súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na plnoletú S. F. vo výške 180 eur mesačne.
19.Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/287/2014-36 zo dňa 04.11.2015 vyplýva, že súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na S. F..
20.Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 19P/31/2013 vyplýva, že rozsudkom č.k. 19P/31/2013-116 zo dňa 01.06.2015, právoplatným dňa 29.07.2015, súd manželstvo otca a matky rozviedol, maloletého W. a W. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého W. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého W. sumou 100 eur mesačne a upravil stretávanie otca s maloletými deťmi. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec je nezamestnaný, podľa jeho vyjadrenia mal finančné prostriedky z predaja áut, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, býva sám v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom, spoluvlastníctve manželov. Okrem maloletého W. a W. mal vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére S.. Matka žije v prenajatom byte s maloletými deťmi, jej priemerný čistý mesačný matky je 1.987,47 eur. Maloletý W. v čase rozhodovania súdu navštevoval 5. ročník ZŠ, školský klub nenavštevoval, maloletý W. navštevoval 1. ročník ZŠ aj školský klub. Obe deti navštevovali hokejové tréningy v rámci hokejového klubu v J..
21.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22.Podľa § 62 ods. 2 Zákon o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23.Podľa § 62 ods. 3 Zákon o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24.Podľa § 62 ods. 4 Zákon o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25.Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26.Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27.Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28.Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29.K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prípade, ak rodič berie na seba neprimerané riziká alebo vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dosahovanie primeraného príjmu, resp. vyvolá stratu tohto príjmu, ktorej následkom je ohrozenie vyživovacej povinnosti, bude pri určení výživného rozhodujúci príjem, aký rodič mohol dosahovať a nie príjem, aký fakticky dosahuje, t.j. princíp potencionaliy má prednosť pred princípom fakticity.
30.Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, rovnako ani návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom na obe maloleté deti rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 19P/31/2013-116 zo dňa 01.06.2015, právoplatným dňa 29.07.2015, ktorým súd manželstvo otca a matky rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého W. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého W. sumou 100 eur mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že otec bol nezamestnaný, podľa jeho vyjadrenia mal finančné prostriedky z predaja áut, bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, býval sám v rodinnom dome, ktorý bol v bezpodielovom, spoluvlastníctve manželov. Okrem maloletého W. a W. mal vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére S.. Matka žila v prenajatom byte s maloletými deťmi, jej priemerný čistý mesačný príjem bol 1.987,47 eur. Maloletý W. v tom čase navštevoval 5. ročník ZŠ, školský klub nenavštevoval, maloletý W. navštevoval 1. ročník ZŠ a navštevoval aj školský klub. Obe deti navštevovali hokejové tréningy v rámci hokejového klubu v J.. Matka mala vyživovaciu povinnosť len k maloletému W. a maloletému W..
31.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec bol v čase podania tohto návrhu na zníženie výživného na maloleté deti stále nezamestnaný, ale nebol už evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že otec bol dňa 13.11.2015 z evidencie vyradený z dôvodu odmietnutia ponuky vhodného zamestnania. Otec v konaní uviedol, že ponúknuté pracovné miesto v S. odmietol z dôvodu, že mzda 380 eur sa mu zdala nízka. Otec nepoberá dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia, nepoberá prídavok na dieťa, rodičovský príspevok ani dávku sociálnej pomoci, dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k dávke. Dňa 19.10.2016 otec uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom B., s.r.o. na dobu neurčitú, dohodnutý druh práce je vodič, dohodnutá hrubá mzda vo výške 486 eur. Otec býva sám v rodinnom dome na ulici I. XX, J., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré nie je vysporiadané. Otec by chcel uvedený rodinný dom predať za kúpnu cenu vo výške 180.000 eur, avšak na dome je zriadené exekučné záložné právo v prospech maloletých detí ako oprávnených a ďalšie záložné právo je zriadené v prospech správcu dane Daňový úrad Trnava. Otec v lete prevzal zálohu na kúpnu cenu vo výške 5.000 eur od budúceho kupujúceho, avšak podľa jeho tvrdenia uvedenú zálohu vrátil, nakoľko k uzavretiu kúpnej nedošlo. Otec mesačne uhrádza 118 eur za plyn, 23 eur za elektriku, 28 eur za telefón a internet. V nevysporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve matky a otca je osobné motorové vozidlo A. A a veterán zo 60. rokov, ktorého má otec pre vlastné potešenie a obe motorové vozidlá používa otec. Okrem maloletého W. a W. má otec vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére S. F., ku ktorej mu bolo určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13C/55/2013-13 zo dňa 22.05.2013 vo výške 180 eur mesačne. Otec v konaní tvrdil, že v čase rozvodu manželstva vlastnil malé nákladné auto, s ktorým chcel začať podnikať a založiť si živnosť, ale následne mu toto auto bolo predané súdnym exekútorom, preto podnikať nezačal.
32.Matka s maloletým W. a W. bývajú v X izbovom byte, ktorého vlastníčkou je matka. Náklady na bývanie sú 87,87 eur za služby, 24,19 eur fond opráv, 26,39 eur elektrina, 14,99 eur TV, 3,80 eur poistka na byt, 4,64 eur SIPO, 300 eur strava v domácnosti. Matka uhrádza hypotekárny a spotrebný úver vo výške 450 eur mesačne. Matka realizuje pravidelné mesačné sporenie vo výške 450 eur (dôchodkové 150 eur, investičné 150 eur - na budúce štúdium detí a rezerva 150 eur). Čistá priemerná mesačná mzda matky za obdobie 1/2015-12/2015 bola 2.347,39 eur, za obdobie 10/2015 až 9/2016 bola 2.313 eur, za obdobie 1/2016 až 6/2016 bola 2.443,28 eur. Matka poberá prídavky na obe deti na každé vo výške 23,52 eur mesačne. Maloletý W. v navštevuje 7. ročník ZŠ, školský klub nenavštevuje, maloletý W. navštevuje 3. ročník ZŠ a navštevuje aj školský klub. Obe deti navštevujú hokejové tréningy v rámci hokejového klubu v J.. Výdavky na jedno dieťa za mesiac sú 30 eur za oblečenie a obuv, 20 eur za hygienické potreby, 25 eur za stravu v škole, 76 eur za hokej W., 23 eur za hokej W., 20 až 30 eur záľuby a voľný čas, 10 eur za zdravotnú starostlivosť, 15 eur poplatky so školou, učebnice, exkurzie, školské potreby, 16 eur školský klub W., 10 eur telefón a vreckové. Priemerné výdavky na 1 dieťa priamo
spojené s ich školou, záujmami, záľubami a uspokojovaním ich ďalších základných životných potrieb predstavujú priemerne 206 až 216 eur u W. a XXX-XXX eur u Andreja. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému W. a maloletému W..
33.Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a dospel k záveru, že zníženie výživného ani zvýšenie výživného nie je opodstatnené, keďže od posledného určenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nedošlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. K otcom a matkou uvádzaným dôvodom na zníženie a zvýšenie výživného súd uvádza, že pri rozhodovaní o znížení, resp. zvýšení výživného súd porovnáva okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia, a v novom konaní nie je možné prehodnocovať postup súdu vo veci spisová značka 19P/312013, ale je len možné dôsledne skúmať zmenu pomerov odôvodňujúcu požiadavku otca na zníženie výživného a matky na zvýšenie výživného. Ak otec a matka v konaní vedenom pod spisovou značkou 19P/31/2013 súhlasili s určením výživného vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa, museli si byť vedomí aj následkov takéhoto rozhodnutia, keď v prejednávanej veci nie je možné prehodnocovať ostatné rozhodnutie súdu o výživnom, ale len postupovať vyššie uvedeným spôsobom.
34.Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo jeden a pol roka, maloleté deti stále navštevujú základnú školu, venujú sa hokeju a nové zvýšené odôvodnené výdavky na maloleté deti preukázané neboli. Na strane matky síce došlo k zmene majetkových pomerov, nakoľko nadobudla do výlučného vlastníctva byt a aj jej priemerná mesačná mzda sa zvýšila približne o 400 eur, avšak zároveň uvedený byt si zaobstarala prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý mesačne spláca vo výške 450 eur a teda zvýšenej mzde sa primerane zvýšili aj výdavky. Matka tvrdila, že na strane maloletých detí nastala zmena v pomeroch v tom, že matka kúpila byt na hypotéku a náklady detí na bývanie sa tým zvýšili, nakoľko matka platí hypotéku vo výške 450 eur mesačne, ktorá suma sa rozpočítava aj na maloleté deti. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. J. vyplýva, že predmetný byt nadobudla matka do výlučného vlastníctva, maloleté deti nie sú podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti a rovnako Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie uzavrela s bankou len matka ako dlžníčka, maloleté deti nie sú spoludlžníkmi, preto sa súd nestotožnil s tvrdením matky, že splátka hypotéky sa rozpočítava aj na maloleté deti. Na maloleté deti rozpočítavajú len bežné výdavky na bývanie, t.j. platby spojené s užívaním bytu. Počet vyživovacích povinností na strane matky sa nezmenil.
35.Otec bol v čase podania návrhu na zníženie výživného nezamestnaný a bez príjmu rovnako ako v čase ostatného rozhodnutia o výživnom. Nebol však už evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nakoľko dňa 13.11.2015 bol z evidencie vyradený z dôvodu odmietnutia ponuky vhodného zamestnania, ktoré odmietol z dôvodu, že mzda 380 eur sa mu zdala nízka. Uvedené konanie otca súd hodnotí ako vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu, keď napriek tvrdeniu, že otec nemal žiadny príjem, sa mu príjem 380 eur zdal nízky. Súd je preto toho názoru, že otec musel mať iný a logicky vyšší príjem. Otec tvrdil, že v čase rozvodu manželstva súhlasil s výživným vo výške 100 eur na každé dieťa na čas po rozvode napriek tomu, že bol nezamestnaný a nemal príjem z toho dôvodu, že vlastnil malé nákladné auto, s ktorým chcel začať podnikať a založiť si živnosť, ale následne mu toto auto bolo predané súdnym exekútorom, preto podnikať nezačal. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19P/31/2013 mal súd preukázané, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 01.06.2015 a dražba predmetného motorového vozidla v exekučnom konaní sa konala dňa 11.03.2016. Súd preto neuveril tvrdeniu otca, že podnikať nezačal z dôvodu, že mu auto bolo predané súdnym exekútorom, nakoľko od rozvodu manželstva do predaja motorového vozidla uplynulo viac ako osem mesiacov, počas ktorých mal otec dostatok času začať podnikať. Otec sa dňa 20.10.2016 zamestnal z príjmom 486 eur brutto, jeho príjem je teda toho času vyšší ako bol príjem deklarovaný v čase ostatného rozhodnutia, kedy bol otec nezamestnaný a údajne bez príjmu, pričom vtedy bol sám ochotný a schopný platiť výživné vo výške 100 eur na maloletého W. a W.. Preto súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca platiť výživné minimálne vo výške 100 eur na každé dieťa aj toho času, keďže sa jeho príjem zvýšil. V čase ostatného rozhodnutia mali otec a matka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom na ulici I. XX v J. v hodnote približne 180.000 eur, osobné motorové vozidlo A. A, veterána zo 60. rokov. Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nie je ešte vyporiadané, otec býva sám v rodinnom dome a sám užíva aj obidve motorové vozidlá. Otec v konaní tvrdil, že má záujem predať uvedený rodinný dom a aj motorové vozidlá, vyporiadať sa s manželkou, vyplatiť dlhy a riadne platiť výživné, avšak na druhej strane uviedol, že on s matkou odmieta
komunikovať a to napriek tomu, že táto mu ponúkla pomoc pri vyplatení dlhu Daňovému úradu na účelom odblokovanie daňového záložného práva. Uvedený prístup otca súd hodnotí ako nezodpovedný a to nielen vo vzťahu k využitiu svojho majetku ale aj vo vzťahu svojim vyživovacím povinnostiam, ktorých počet sa od ostatného rozhodnutia nezmenil. Otec v súčasnosti nie je v pozícii, kedy si môže dovoliť nekomunikovať s matkou ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko je nemysliteľné, aby otec vlastnil v bezpodielovom spoluvlastníctve majetok za viac ako 180.00 eur, ktorý užíva sám a na druhej strane neplatil výživné na maloleté deti, ktoré sú svojou výživou ešte úplne odkázané na oboch rodičov, keďže nie sú schopné samé sa živiť. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj na životnej úrovni otca, ktorý žije sám v nehnuteľnosti v hodnote približne 180.000 eur, používa osobné motorové vozidlo A. A a veterána zo 60. rokov. Súd poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov, nielen matky, je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí, pričom otec musí pristupovať nielen k práci ale aj k svojmu majetku zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.
36.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný a rovnako návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný.
37.Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.