Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/272/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu LEBICH s.r.o., Hornoulická 733/20/1, 972 01 Bojnice, IČO: 46 559 302, proti žalovanému: Regia 1, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho 3H, IČO: 47 937 556, právne zast. JUDr. Marek Doktor, advokát, so sídlom Piaristická 273/21, Trenčín, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2016, č.k. 12Cb/16/2016-33 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie, za účinnosti O.s.p. nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť nenakladať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v k. ú. Bojnice a ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako rozostavaná stavba C. - H. C. N. postavená na pozemkoch parc. registra „C“ č. XXXX/XX a parc. registra „C“ č. XXXX/XX, t. j. nescudzovať, nepredať, nedarovať, neprenajímať, ani inak nezaťažovať túto nehnuteľnosť, nezriaďovať k tejto nehnuteľnosti záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné právo v prospech tretej osoby a to až do právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Žalobcovi uložil povinnosť podať na Okresný súd Prievidza do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. Bojnice, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako rozostavaná stavba C. - H. C. N., postavená na pozemkoch parc. registra „C“ č. XXXX/XX a parc. registra „C“ č. XXXX/XX. Žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania žalobcovi vo výške 33 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo (ďalej len „ZD“), ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo - realizáciu Projektu výstavby 16 RD, areálovej komunikácie, kanalizácie, rozvodov NN, prípojok vody, terénnych úprav a oplotenia areálu pod názvom P. Q. X (označenej aj ako C.

- H. C. N.) na parcelách L. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v obci C., zapísaných na LV č. XXXX a záväzok objednávateľa riadne a včas vykonané dielo od zhotoviteľa prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi za jeho vykonanie dohodnutú cenu za dielo tak, ako je táto cena za dielo špecifikovaná v čl. V ZD. Cena diela bola určená vo výške 1.140.000 eur + DPH. Žalobca mal nárok na zaplatenie časti ceny diela zodpovedajúcej rozpočtu a dokončenej etape diela, a to do 3 dní od vystavenia faktúry žalobcom. Žalovaný neuhradil

žalobcovi čiastkové ceny diela a listom zo dňa 23.03.2016 označeným „Odstúpenie od zmluvy“, oznámil žalobcovi, že od ZD odstupuje. Žalobca listom zo dňa 14.04.2016 adresovaným žalovanému oznámil, že nesúhlasí s odstúpením od ZD, pretože dôvody na odstúpenie od ZD neexistujú, odstúpenie žalobcu od ZD s výzvou na upustenie od krokov smerujúcich k prevodu diela na tretie osoby z dôvodu neplatenia dohodnutej ceny za dielo riadne a včas, teda že žalovaný neuhradil žalobcovi čiastkové ceny diela podľa ZD a rozpočtu a žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 14.999,84 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Na LV č. XXXX pre k. ú. C. je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti uvedený žalovaný, ktorý rozostavanú stavbu (dielo) ponúka na predaj (inzerát zverejnený na internete) a takisto zriadil aj na rozostavanú stavbu záložné práva k tretím osobám (výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C.). Tak ako uviedol v návrhu žalobca, vyššie uvedený zistený skutkový a právny stav vytvára odôvodnenú obavu, že do rozhodnutia súdu vo veci samej (o určenie výlučného vlastníckeho práva navrhovateľa k dielu) by žalovaný svojím konaním mohol ohroziť, resp. zabrániť výkon súdneho rozhodnutia (nehnuteľnosti by odpredal, zastaval, inak zaťažil a pod.), k čomu už aj dochádza, a to zriaďovaním záložných práv k nehnuteľnosti a snahou predať nehnuteľnosť. Aj podľa právneho názoru súdu je preto potrebné, aby bolo súdnym nariadením predbežného opatrenia upravené konanie žalovaného, aby nenakladal s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože existuje odôvodnená obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol nakladaním žalovaného s nehnuteľnosťou ohrozený. Obava žalobcu je odôvodnená i jeho tvrdením, že žalovaný mu neuhradil cenu diela, čo tiež u žalobcu vzbudzuje pochybnosti o skutočných zámeroch žalovaného s nehnuteľnosťou. Ak žalovaný nakladá a bude nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, svojím konaním vytvára stav nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, čím by vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj jeho výkon boli vážne ohrozené. Nakladaním s predmetnou nehnuteľnosťou by žalobcovi vznikla materiálna ujma v súvislosti s domáhaním sa svojich vlastníckych práv od ďalších vlastníkov (resp. užívateľov) predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, odkazujúc na dojednania účastníkov v ZD, že je vlastníkom diela - rozostavanej stavby, na LV č. XXXX je však ako vlastník diela zapísaný žalovaný. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobcom a preto ďalšie dôvody nariadenia predbežného opatrenia v svojom rozhodnutí neuvádza. Súčasne podľa § 76 ods. 3 veta prvá O.s.p. žalobcovi uložil, aby v lehote 30 dní podal návrh na začatie konania vo veci samej. Žalovaného ako neúspešného účastníka zaviazal na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto uneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný už za účinnosti z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V odvolaní namietal, tak neexistenciu stavby, neexistenciu danosti práva vo veci samej, ako aj neprimeranosť vydaného predbežného opatrenia. Zdôraznil, že predbežné opatrenie bolo nariadené na nehnuteľnosť - stavbu, ktorá neexistuje. Súd prvej inštancie zakázal žalovanému nakladať a nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. ako rozostavaná stavba C. - H. C. N. postavená na pozemkoch parc. registra „C“ č. XXXX/XX a parc. registra „C“ č. XXXX/XX, teda jednou stavbou postavenou na dvoch pozemkoch. Takáto stavba neexistuje, nakoľko v danom prípade ide o dve samostatné stavby postavené na dvoch pozemkoch. Žalobca neosvedčil danosť práva vo veci samej, pričom žalovaný je presvedčený, že danosť práva vo veci samej nie je daná. Žalobca vo veci samej je povinný sa domáhať určenia vlastníckeho práva k stavbe, tak ako je označená v uznesení, teda k stavbe, ktorá neexistuje. 4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že rozporuje tvrdenia, že žaloba žalobcu vo veci samej by mala byť zamietnutá pre neexistenciu danosti práva vo veci samej. Vlastnícke právo žalobcovi prislúcha v súlade s článkom III. bod 1.4 Zmluvy o dielo. Argumentácia žalovaného v súvislosti s týmto ustanovením zmluvy je účelová a nemá oporu v skutkovom a právnom stave. V zmysle zmluvy je jednoznačne vlastníkom diela až do momentu úhrady diela žalobca. Z dôvodu neuhradenia splatných faktúr žalobca listom zo dňa 14.04.2016 odstúpil od zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu. Je preto potrebné vysporiadať vzájomné nároky strán. Žalobcovi vznikol aj nárok na náhradu vzniknutej škody. Žalobca nebol schopný splniť záväzky voči subdodávateľom z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi svoj peňažný záväzok. Z tohto dôvodu sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, čo je tiež dôvod, pre ktorý žalobca postúpil časť pohľadávky tretiemu subjektu. V žiadnom prípade nejde o fiktívnu pohľadávku ako uvádza žalovaný. Žalobca považuje za zarážajúce, že žalovaný popiera existenciu plnenia poskytnutého žalobcom. Pokus o uskutočnenie kompenzačného prejavu žalovaným v odvolaní je nezrozumiteľný a neurčitý a z týchto dôvodov neplatný. Nariadené neodkladné opatrenie považuje

žalobca za nevyhnutné na ochranu jeho vlastníckeho práva k zhotovenému dielu. Napadnuté uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.06.2016 č.k. 12Cb/16/2016-33 žiada potvrdiť.

5. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP.

9. Návrh na vydanie predbežného opatrenia podaného v čase platnosti O.s.p. založil žalobca na potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov a zároveň nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy možného budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej, s ktorým záverom sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Žalobca poukazoval na konanie žalovaného, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi a to cenu diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo neuhradil, zaťažovanie nehnuteľnosti záložnými právami, v dôsledku čoho je vykonateľnosť prípadného rozhodnutia vo veci samej ohrozená. V čase podania odvolania žalovaným a rozhodovania odvolacieho súdu vstúpilo do platnosti CSP, ktorým bol inštitút predbežných opatrení nahradený neodkladným opatrením. Zmenená úprava však rešpektuje doterajšiu decizívnu líniu najvšeobecnejšieho rámca predbežných opatrení.

10. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná potreba úpravy pomerov (dočasná úprava pomerov účastníkov v zmysle O.s.p.) a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Nie je vylúčená ani kumulácia obidvoch dôvodov. V obidvoch skupinách súd predovšetkým musí skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe všeobecného návrhu strany sporu (účastníka), alebo na základe ničím nepodloženého tvrdenia strany sporu (účastníka), prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné ho nariadiť na základe úvah a domnienok bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o jeho potrebe, o nebezpečenstve hroziacej ujmy, alebo o hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť vykonané. Obavu z ohrozenia musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Žalobca musí konkretizovať úkony žalovaného, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver. K takýmto úkonom patrí napr. ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov, uzavieranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu nehnuteľnosti alebo aj uzavieranie nevýhodných kúpnych prípadne iných zmlúv, z ktorých úkonov sa dá konkretizovať a vyvodiť odôvodnený záver, že žalovaný marí sťažuje alebo znemožňuje výkon rozhodnutia. Neodkladným opatrením nie je možné prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Jeho nariadenie je výnimočným procesným rozhodnutím, ku ktorému súd musí pristupovať nanajvýš uvážlivo tak, aby neprekročil hranice ústavnosti postupu súdu. Pri nariadení neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) musí byť teda reálnosť obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná alebo aspoň osvedčená. Len nezaplatením ceny za vykonané dielo v dohodnutom termíne a rozporovania oprávnenosti záväzku, nemožno odôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Rovnako ako nie je dôvodom na jeho vydanie ani prípadná samotná insolventnosť dlžníka, pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby.

11. Odvolací súd nevzhliadol ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosť, že žalovaný zaťažuje nehnuteľnosť záložnými právami. Žalobca si musel byť vedomý, že žalovaný s takto rozsiahlou nehnuteľnosťou mieni podnikať, teda prípadne aj predať za účelom dosiahnutia zisku, pričom nie je

relevantné či ju predá ako celok alebo po častiach a ani v akom štádiu rozostavanosti. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia by v danej situácii bola len tá skutočnosť, keby žalobca preukázal, že uzatvorenie zmlúv je nevýhodné, v úmysle ukrátiť veriteľa, čo však nepreukázal.

12. Žalobca neosvedčil, že ním uvádzané skutočnosti reálne hrozia a žalovaný vykonáva úkony, ktoré by smerovali k nakladaniu, v návrhu na vydanie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) uvádzanými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý by zakladal dôvodnosť jeho vydania. Nepreukázal, že by žalobca vykonával právne alebo faktické úkony, ktoré by smerovali k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom, k jeho zaťažovaniu ďalšími záväzkami, resp. úkonom ktorými by sa znížila hodnota jeho majetku, ani že uzatvára nové, nevýhodné zmluvy v úmysle vyhnúť sa plneniu záväzku žalobcovi. Pokiaľ žalobca poukazoval na uzatváranie záložných zmlúv v prospech tretích osôb, nepreukázal, že tieto by boli uzatvárané za nevýhodných podmienok v snahe ukrátiť jeho ako veriteľa. Túto argumentáciu nepodložil žiadnymi dôkazmi a ponechal ju len v rovine tvrdení.

13. Odvolací súd konštatuje že žalovaný v podanom odvolaní správne poukazuje na skutočnosť, že v návrhu nariadenie predbežného opatrenia podanom žalobcom, ako aj v samotnom rozhodnutí súdu prvej inštancie je uvedená nehnuteľnosť, ktorá by mala byť postavená na pozemkoch parc. reg. „C“ č. XXXX/XX a parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, pričom ide o dve samostatné stavby. Nariadenie neodkladného opatrenia by v tejto časti nebolo vykonateľné, pokiaľ je uvedené, že ide o nehnuteľnosť, pričom v skutočnosti ide o dve nehnuteľnosti.

14. Neodkladné opatrenie nesmie neprimerane zasahovať do vlastníckych práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru. Je preto nepochybné, že medzi pohľadávkou a hodnotou veci postihnutej neodkladným opatrením (predbežným opatrením) by nemal byť výrazný nepomer. Odvolací súd preto zvažoval nariadenie neodkladného opatrenia aj z tohto pohľadu. Dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je aj skutočnosť, že v tomto prípade hodnota žalobcom uvádzanej pohľadávky predstavuje výšku 14.999,84 eur, čo je neprimeraná hodnota k hodnote rozostavanej stavby. Odvolací súd preto uzavrel, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by pre túto sumu obmedzilo právo žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou uvedenou vo výroku súdu prvej inštancie, by bolo neprimeraným zásahom do práv žalovaného, nakoľko pohľadávka, pre ktorú žiadal žalobca nariadiť neodkladné opatrenie, je v značnom nepomere k hodnote nehnuteľností. Tento rozdiel je tak evidentný, že nariadením neodkladného opatrenia za tejto procesnej situácie by odvolací súd zasiahol do vlastníckeho práva a ostatných ústavou zaručených práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Pod nevyhnutnou mierou treba rozumieť to, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní s majetkom, len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnení záväzku. Zákaz súdu žalovanému disponovať s majetkom v tomto prípade by bez primeraného dôvodu, ktorým je absencia riadneho preukázania nároku, obmedzil jeho vlastnícke právo nad rámec potrebnej, rozumnej a nevyhnutnej miery obmedzenia a došlo by tak k porušeniu článku 20 ods. 4 a článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

15. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia (o predbežnom opatrení ) tohto druhu, musí venovať zvýšenú pozornosť tomu či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k obmedzeniu ba až znemožneniu podnikania žalovaného, pretože nariadenie neodkladného opatrenia by mohlo byť zásahom do jeho ústavných práv a v konečnom dôsledku by mohlo viesť až ku krachu podnikateľského subjektu. Zároveň musí súd dbať na to, aby do práv žalovaného zasahoval len v nevyhnutnej miere a aby zásah bol primeraný právu, ktorého budúci výkon je ohrozený.

16. Odvolací súd konštatuje že žalovaný v podanom odvolaní správne poukazuje na skutočnosť, že v návrhu nariadenie predbežného opatrenia podanom žalobcom, ako aj v samotnom rozhodnutí súdu prvej inštancie je uvedená povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou postavenou na pozemkoch parc. registra „C“ č. XXXX/XX a parc. registra „C“ č. XXXX/XX na LV XXXX k.ú C., pričom v skutočnosti nejde o jednu rozostavanú stavbu, ale dve samostatné rozostavané stavby na dvoch pozemkoch. Nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti by v prípade jeho potvrdenia bolo nevykonateľné.

17. Pretože sa odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zmenil podľa § 388 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods.1 tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 100% s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).