Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-642-2015.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/642/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej Ž. V., Y. W. F., L. XXX/XX, o zaplatenie 1 238,78 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/141/2013-62 z 12.5.2015 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 171,94 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom 1. Konanie ohľadom sumy 65 € zastavil, 2. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 268,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 3. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a 4. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 1 238,78 € a náhrady trov konania, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná sa k výške dlhu vyjadriť nevedela, ale vyjadrila záväzok ním zistený dlh zaplatiť. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Predmetom konania je suma 1 238,78 €, ktorá podľa tvrdení žalobcu pozostáva z istiny + poplatkov za výber z bankomatov sume 1 132,84 €, úroku za čas do zosplatnenia 92,78 € a dlžného poistného 13,16 €. Ako žalobca v žalobe tvrdil, jeho pohľadávka vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.3708097964, ktorá bola zároveň Zmluvou o revolvingovom úvere I (ďalej len zmluva o RÚ I; poznámka súdu) a Zmluvou o revolvingovom úvere II (ďalej len Zmluva o RÚ II; poznámka súdu). Uzatvorením tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť. Zmluva o RÚ I., ako aj RÚ II sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy s účinnosťou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty (pri RU I) a kreditnej karty (RU II) a to po riadnej a včasnej aktivácii. Vo výzve k aktivácii karty bolo žalovanej oznámené identifikačné č. Zmluvy o RÚ I 5804018110, ktoré je zároveň variabilným symbolom (ďalej len VS). K platnosti Zmluvy o RÚ II dochádza podpisom úverovej zmluvy, no účinnosť nadobúda až okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov aktiváciou kreditnej úverovej karty. Podľa úverových podmienok (ďalej len ÚP; poznámka súdu) sa žalovaná zaviazala vrátiť riadne a včas v pravidelných splátkach splatných podľa ÚP a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške určenej dohodnutou výškou % z poskytnutého úverového rámca, min. však 13,28 € (400 Sk). V splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny a poplatky za služby podľa aktuálneho Sadzobníka. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením splátok tak, ako je uvedené v splátkovom kalendári, z ktorého je zrejmý priebeh čerpania úveru i prehľad jednotlivých splátok zaplatených z jej
strany a spôsob „ch“ započítania. „Žaloba“ listom z 27.10.2010 vyzval na zaplatenie celého nesplateného zostatku na úvere, ktorý bol v danom čase 1 328,778 € a to do 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jeho časti po dobu dlhšiu ak 7 dní je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 8 % z čiastky, s úhradou ktorej je v omeškaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti pohľadávka žalobcu 1 238,78 € ku dňu podania žaloby pozostáva z dlžnej istiny, poplatkov za výbery z bankomatu a za výpisy z úverového účtu. Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil mu 1/ zmluvu o úvere č.3708097964 z 11.8.2007 (čl. 7), 2/ splátkový kalendár u č. zmluvy 5804018110 (čl. 4 - 6), 3/ výpis z účtu žalovanej na čl. 13, 4/ výzvu na splatenie celého úveru z 27.10.2010 (čl. 11) a 5/ poštový hárok o dni odoslania výzvy žalovanej na čl. 12. 1/ Z obsahu zmluvy o úvere č.3712300275 z 11.8.2007 na čl. 7 zistil, že na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver 3 000 Sk (99,58 €) za účelom zakúpenia domácich spotrebičov. Podľa tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť požičanú sumu v 6 mesačných splátkach po 580 Sk (19,25 €). Celková suma, ktorú mala takto žalovaná vrátiť, činila 3 480 Sk (115,31 €) a RPMN bola určená sadzbou 45,9 % ročne. Splátky mala poukazovať na účet žalobcu č.1100870104/8130 a VS bolo č. zmluvy (t.j. 33708097964. Text tej časti zmluvy, ktorá sa nachádza pod údajom o tom, na aký účet má žalovaná splátky uhrádzať sa nedá zistiť, pretože pre veľkosť (malosť) písma je nečitateľný. 2/ z obsahu splátkového kalendára na čl. 4 - 6 je možné zistiť, že sa týka č. zmluvy: 5804018110. Z 1. zápisu (v 1. riadku) sa uvádza: dátum: 12.5.2008 - schválený úver 663,88 € a v ďalších riadkoch sú záznam o tom kde, kedy a koľko peňazí žalovaná vybrala, ako aj to kedy, a koľko peňazí zaplatila. Ako vyplýva zo Žiadosti o zmenu výšky úverového rámca (čl. 10) z 21.1.2009, tento úver bol následne navýšený zo sumy 663,88 € 21.1.2009 na 1 164,79 €. Nebolo sporné, že žalovaná celú sumu postupnými výbermi z bankomatu použila a na úhradu splátok síce nepravidelne, ale celkovo splátkami uhradila 848 €. Posledná splátka bola na účet žalobcu pripísaná v sume 10 € 15.5.2013. V čase po podaní žaloby bola zaplatená ďalšia suma 65 €, čím ku dňu jeho rozhodnutia činila uhradená čiastka 893 €. 3/ z výzvy z 27.10.2010 (čl.11) zistil obsah, ktorý stručne reprodukoval. 4/ z poštového doručovacieho hárka na čl. 12 zistil, že výzva na zaplatenie „bol“ odovzdaný na pošte 29.10.2010. O tom, či sa ho žalovanej podarilo aj doručiť, dôkaz nemá. Reprodukoval, čo žalovaná na pojednávaní vypovedala. Žalobca na jeho výzvu z 24.6.2014 písomne mu odpovedal, že žalovaná v čase po podaní žaloby zaplatila 65 €, a preto berie v tomto rozsahu žalobu späť. Ohľadom zvyšku uplatnenej pohľadávky analyzoval vec rovnakým spôsobom ako v žalobe a na svojej žalobe zotrval aj naďalej. Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku, vyhodnotil predložené dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho uzatvoril: žalobca tvrdil, že - uzavrel zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.3708097964, ktorá bola zároveň Zmluvou o RÚ I a Zmluvu o RÚ II, - k platnosti Zmluvy o RÚ II dochádza podpisom úverovej zmluvy, no účinnosť nadobúda až okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov aktiváciou kreditnej úverovej karty, - podľa ÚP sa žalovaná zaviazala vrátiť riadne a včas v pravidelných splátkach splatných podľa ÚP a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške určenej dohodnutou výškou % z poskytnutého úverového rámca, min. však 13,28 € (400 Sk), a že v splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny a poplatky za služby podľa aktuálneho Sadzobníka. Prvoradou jeho úlohou bolo zistiť, či ohľadom revolvingového úveru došlo medzi účastníkmi k uzavretiu platnej, t.j. písomne uzatvorenej zmluvy. Žalobca mu predložil jedinú písomne uzavretú zmluvu a to tú, ktorú uzavreli 11.8.2007 ohľadom spotrebného tovaru. Citoval znenie Hlavy 8 ÚP: § 1,§ 2,§ 3 a Hlavy 9 ÚP: § 5. Ako vyplýva z úpravy, uvedenej v Hlave 13 ÚP, týkajúce sa revolvingového úveru II (RÚ II), úprava je vlastne totožná ako u RÚ I. Žalobca odcitoval v žalobe definíciu spotrebiteľského úveru, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere (znenie definície, ako aj časť žaloby - argumentáciu žalobcu, reprodukoval). Citoval znenie § 3 ods.1,2,§ 4 ods.1, zák.258/01 o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vzniku právneho vzťahu, ktorý je aj k Obch. zák. v pomere špeciality a § 43a ods.1 O. z. Podľa § 43c ods.2 O. z. druhým právnym úkonom, nevyhnutným na vznik zmluvy je prijatie (akceptácia) návrhu, jednostranný adresovaný právny úkon, ktorým prijímajúci oblát (akceptant) prejavuje svoju vôľu prijať jemu urobený návrh a tým uzavrieť zmluvu. Zmluva ako dvojstranný či mnohostranný právny úkon tak vzniká (je uzavretá) v okamihu, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44 ods.1, § 43c ods.1, ods.2 O. z.). Na to je potrebné, aby prejav vôle, ktorý je akceptáciou návrhu bol adresovaný spätne navrhovateľovi. Akceptácia návrhu sa tak stáva perfektnou až v momente, keď dôjde navrhovateľovi, dostane sa do sféry jeho dispozície. Týmto momentom sa tak stáva i príjemca návrhu svojou akceptáciou viazaný a nemôže už návrh oferenta zmeniť ani svoju akceptáciu odvolať. Akceptáciou návrhu oblátom a jej oznámením oferentovi sa završuje zmluvný konsenz, ktorý ako právotvorná skutočnosť zakladá vznik zmluvy. Písomné zmluvy možno uzatvoriť taktiež medzi neprítomnými osobami, kedy zmluvné strany uzatvárajú zmluvu k rôznemu časovému okamihu. V takomto prípade je zmluva platná a účinky akceptácie nastanú v okamihu, keď zmluvu podpíše posledný účastník zmluvy. Prijatím návrhu je pritom pripojenie podpisu posledného účastníka zmluvy podľa § 44 ods.1, ods.2 a § 43c ods.2 O. z. bez toho,
aby samotný text zmluvy musel obsahovať formuláciu, že jeden účastník niečo navrhuje a druhý účastník tento návrh prijíma. § 46 ods.2 O. z. upravuje písomnú formu uzavretia zmluvy, podľa ktorého pre písomné uzavretie zmluvy stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Písomná forma zmluvy tak znamená, že celý text zmluvy musí byť zachytený v materializovanej forme, pričom písomná forma zmluvy zahŕňa aj podpisy všetkých účastníkov. Ak bol právny úkon urobený v písomnej forme, potom aj všetky úkony, týkajúce sa zmluvy sa musia urobiť v písomnej forme. V prejednávanej veci bolo v konaní preukázané, že týmto spôsobom došlo k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania len vo vzťahu k úverovému prípadu, týkajúcemu sa klasického úveru, ktorý bol na základe návrhu žalovanej žalobcom akceptovaný prostredníctvom zmluvného predajcu 11.8.2007 (zmluva na čl. 7) a ohľadom hlavného plnenia (až na úrokovú sadzbu) individualizovaný z hľadiska vzájomných práv a povinností. Tento úver ale nie je predmetom konania. Žalobca za písomne uzatvorenú zmluvu však považuje aj žalovaný revolving, ktorý nie „žalovaný“, ale on sám žalovanej ponúkol a to podľa Hlavy 8 ÚP. Nepreukázal ale, čo bolo obsahom jeho návrhu zmluvy a ani to, že ho žalovaná písomne akceptovala. Písomný návrh zmluvy musí obsahovať nielen samotnú výšku pôžičky, ale všetko to, čo sa na ňu vzťahuje, t.j. zmluvný úrok, poplatky ..., a tento návrh musí byť druhou stranou písomne, bez výhrad a zmien akceptovaný. Inak písomná zmluva nevznikne. Formulár ÚP, ktoré žalobca k úverovej zmluve z 11.8.2007 priložil, nie je žiadnym návrhom zmluvy o revolvingovom úvere, keďže žiaden konkrétny návrh neupravujú. Žalobca nepredložil a teda nepreukázal existenciu písomného návrhu konkrétnej úverovej zmluvy RÚ I a ani jeho písomnú akceptáciu zo strany žalovanej a preto k písomne uzavretej zmluve nedošlo a to nielen podľa pravidiel upravených v ÚP žalobcu, ale ani podľa zák., s ktorým ÚP nesmú byť v rozpore. Návrh zmluvy s takýmto obsahom žalovaná žalobcovi nedala. To žalobca ho žalovanej navrhol a tá, bez následnej písomne akceptácie ho prijal konkludentne, keď finančné prostriedky vyčerpala a následne poukazovala mesačné splátky. Citoval znenie § 52a O. z., účinného 12.5.2008 (deň schválenia RÚ I). V danej veci, ak by aj došlo k uzavretiu 2 zmlúv (zmluva 11.8.2007 + RÚ I), boli by a aj boli posudzované individuálne. Citoval znenie § 52a ods.5 O. z., účinného 12.5.2008, a § 40 ods.1 O. z. Z predložených listín možno ustáliť, že žalovaná pohľadávka má svoj právny základ v inej zmluve než v zmluve z 11.8.2007, čo logicky vyplýva z predloženého splátkového kalendára „tom zmysle“, že „sa jedná“ o úver, schválený 12.5.2008 v sume 663,88 € a č. zmluvy - VS 5804018110. Dôkazom toho, že k poskytnutiu ďalších peňažných prostriedkov žalovanej bez písomne uzavretej zmluvy, došlo v máji 2008 je jednak 1. zápis v splátkovom kalendári, ako aj to, „že že“ bezprostredne po schválení tejto čiastky žalovaná už 22.7.2008 realizovala 1. výber platobnou kartou. Konštatoval, že ohľadom tohto 2. úverového vzťahu, označeného č. nebola mu predložená písomne uzavretá zmluva. Keďže žalovanej 1/ nebola doručená žiadna zmluva ohľadom RÚ I evidovaného pod č.:5804018110 ani žiaden písomný návrh žalobcu ohľadom ponuky tohto druhu úveru a 2/ nedošlo z jej strany k písomnej bezvýhradnej akceptácii návrhu žalobcu, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy nielen podľa zák., ale ani podľa úpravy, uvedenej v ÚP žalobcu. Plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť, preto možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože: Citoval znenie § 451 O. z. Je síce pravda, že podľa § 455 ods.(1) O. z. sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy, avšak toto ust. nadväzuje na § 40a, podľa ktorého ak sa právny úkon neurobil vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov, je neplatný len vtedy, ak sa neplatnosti dovolá ten, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý (tzv. relatívna neplatnosť). Pod sankciou neplatnosti zmluva o spotrebiteľskom úvere má obligatórne stanovenú písomnú formu, a teda § 455 ods.1) O. z. na prejednávaný prípad nedopadá. Ide totiž o neplatnosť absolútnu a v takom prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému účastníkovi zmluvy všetko, čo na jej základe prijal (§ 451 ods.1 O. z.). Ako je uvedené, celková čiastka, ktorú žalovaná na požičanej sume zaplatila ku dňu jeho rozhodnutia, činí 893 € a preto, ak jej bola požičaná suma 1161,79 eur, dlh činí 268,79 €. S poukazom na zistený skutkový a právny stav preto žalobe vyhovel iba v uvedenom rozsahu a zaviazal žalovanú „k úhrade“ danej sumy v určenej lehote (úroky z omeškania predmetom konania nie sú). Žalobca bol v konaní takmer úplne neúspešný a žalovanej trovy nevznikli (a nepodala návrh na ich náhradu), preto náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. 3. II. Žalobca podal odvolanie voči rozsudku v zamietnutej časti nepriznaného rozdielu poskytnutého úveru a jeho uhradenej časti zo strany žalovanej, t.j. v časti nepriznanej časti bezdôvodného obohatenia v zákonnej lehote, a to z dôvodu, že má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (rozhodnutie je v časti nepreskúmateľné), z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súlade s § 205 ods.2 písm. a),b) a f) O. s. p. a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, konkrétne písm. h) O. s. p., keď súd nesprávne právne vec posúdil, tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ktoré odôvodnil nasledovne: Súd jeho žalobu zamietol, pretože - podľa právneho
posúdenia súdu - je Zmluva o revolvingovom II. neplatná pre nedostatok písomnej formy. Citoval znenie § 451 a § 456 O. z. Keďže podľa uvedeného právneho posúdenia, ide o neplatný právny úkon v celom rozsahu, vzniklo mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a 456 O. z. Každý z účastníkov zmluvného vzťahu je povinný vrátiť druhému všetko, čo v zmysle neplatnej zmluvy dostal. Predmetom vydania mu bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej mala teda byť suma vo výške rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a výškou uhradenej sumy zo strany žalovanej. Súd však pochybil pri výpočte predmetného nároku, keď mu priznal 268,79 €, pričom správne mu mal priznať 441,03 €. Žalovaná totiž celkovo vyčerpala 1 402,71 €, pričom doposiaľ na svoj záväzok uhradila 961,98 €, čo vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára. Rozdiel sumy 1 402,71 € a 961,68 € predstavuje 441,03 €. Z titulu bezdôvodného obohatenia mal súd teda v zmysle uvedeného právneho posúdenia úverového vzťahu, ktorý bol predmetom uvedeného konania, priznať mu zo žalovanej sumy istinu 441,03 €. Má teda za to, že vzhľadom uvedené je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu (výšky poskytnutého úveru a výšky uhradených splátok). III. S poukazom na uvedené preto navrhol rozsudok súdu v celom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok súdu zmeniť a v súlade s právnym posúdením súdu priznať mu 441,03 €, titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň si týmto uplatnil aj trovy odvolacieho konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku za podanie odvolania, vo výške vyrubenej súdom a z trov právneho zast. v odvolacom konaní 31,98 € s DPH v zmysle vyhl. č.655/04 Z. z. za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania; počítané zo základu 172,24 €) vo výške 18,26 € bez DPH + pripočítaný režijný paušál 8,39 € bez DPH, a teda 31,98 € s DPH. 4. Rozsudok vo výroku 1.,2. a 3. (pokiaľ bola žaloba zamietnutá nad sumu 171,94 €) nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a zistil, že pokiaľ bola žaloba zamietnutá aj ohľadne zaplatenia 171,94 €, nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 171,94 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP. 7. Podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zrušil, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9. Súd prvej inštancie z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 10. Z odvolania je zrejmé, že žalovaná vyčerpala zo svojho revolvingového úveru celkom 1402,71 €, na svoj záväzok uhradila 961,98 €, právoplatne bola zaviazaná na zaplatenie 268,79 €, takže je povinná zaplatiť žalobcovi ešte 171,94 €. 11. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa ods.2 cit. ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, preto mu bola priznaná pomerná náhrada trov konania na súde prvej inštancie i odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.