Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-303-2016.pdf
PDF · 85.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/303/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, P., o zaplatenie 1.289,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/573/2015-58 zo dňa 08. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
V ostatných výrokoch zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 151,24 eur spolu s úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit, a.s. a žalovanou bola dňa 27.09.2014 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.200 eur. Žalovaná svoju povinnosť splácať čerpaný úver dohodnutým spôsobom riadne nesplnila, na splatenie úveru poukázala žalobcovi len sumu 228,76 eur. Predmetná zmluva neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V zmluve sa nenachádzal údaj o dobe jej trvania ani o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie, ktoré termín konečnej splatnosti určovalo odpočtom počtu mesiacov viažucich sa na poskytnutie úveru, okresný súd nevyhodnotil za súladné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy. Ďalej poukázal na to, že zmluva neobsahuje údaj o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mala žalovaná žalobcovi zaplatiť. Aj keď bola explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky, nebolo uvedené, koľko z tejto splátky pripadá na istinu a koľko na úrok. Tieto nedostatočné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobili, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe týchto záverov okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len istinu úveru. Keďže zmluva neobsahovala
určenie, aká časť mesačnej splátky zodpovedá výške splátky istiny a účastníci mali dohodnuté splácanie v 60 splátkach, súd stanovil výšku mesačnej splátky priemerne, t. j. suma úveru 1.200,- eur/ 60 splátok = 20 eur. Potom, ak žalovaná uhradila do dňa vyhotovenia výzvy na splatenie celého úveru sumu 228,76 eur, uhradila 11 splátok a časť 12. splátky (splatnej 16.10.2015). Neboli tak splnené podmienky pre aplikáciu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že aby si právny predchodca žalobcu dňa 17.09.2015 uplatnil nárok na splatenie celého úveru, a to zároveň bez upozornenia žalovanej na uplatnenie tohto práva. Výzvu na splatenie celého dlhu zo dňa 17.09.2015 vyhodnotil okresný súd ako právny úkon v rozpore so zákonom a z toho dôvodu podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť zostatok 12. splátky vo výške 11,24 eur a splátky 13 - 19 po 20 eur, spolu vo výške 151,24 eur. Splátky splatné po 08.06.2016 okresný súd žalobcovi nepriznal, nakoľko tieto v čase rozhodovania súdu neboli splatné a v tejto časti žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
2. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania. Keďže žalovaná tým, že neuhradila splátky istiny úveru v lehote ich splatnosti, dostala sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal okresný súd žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých splátok istiny úveru, ktorého výšku stanovil v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovaná mala vo veci väčší úspech, vzniklo jej právo na náhradu pomernej časti trov konania. Tieto si však neuplatnila, okresný súd jej preto náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, podal odvolanie žalobca a žiadal, aby v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 971,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 06.10.2015 do zaplatenia, prípadne žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nerozporoval správnosť záverov okresného súdu, že na právny vzťah, z ktorého si uplatňuje žalovaný nárok, treba aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ani záver o bezúročnosť a bezpoplatnosť predmetného úveru. Poukázal však na to, že okresný súd svojvoľne zasiahol do zmluvnej autonómie a nelegitímnym spôsobom upravil výšku mesačných splátok na nižšiu hodnotu v dôsledku odpočítania dohodnutého úroku a poplatkov od zmluvne dohodnutej výšky splátky. Týmto stanovil fikciu, že pokiaľ splácala žalovaná vyššiu sumu mesačnej splátky (32,13 eur) než vo výške, ako ju určil sám súd (20 eur), nemohlo z jeho strany dôjsť k zosplatneniu úveru. Týmto odôvodnením však boli poškodené jeho záujmy, takýmto spôsobom by sa žalovaná nedostala nikdy do omeškania. Poukázal na to, že pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s úverovou zmluvou a podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K zosplatneniu úveru jeho právny predchodca pristúpil z dôvodu, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhradila 2., 4., 7., 8. a 11. splátku, jeho právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 17.09.2015. Úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov až vtedy, keď ho za bezúročný a bez poplatkov vyhlási súd, čo bolo urobené až v napadnutom rozsudku.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd ako súd odvolacíí (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.200 eur. Tieto prostriedky, vrátane úroku sa zaviazala žalovaná vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 32,13 eur. Nepochybne súčasťou tejto splátky okrem istiny bol aj úrok z úveru. Keďže však z dôvodu absencie predpísaných zákonných náležitostí sa poskytnutý úver stal bezúročným a bez poplatkov, z tejto dohodnutej splátky bola žalovaná povinná uhradiť iba istinu. Je potom logický postup okresného súdu, že ak bola dohodnutá splatnosť úveru na 60 mesačných splátok, pri poskytnutej istine vo výške 1.200 eur na 1 mesačnú splátku pripadá suma 20 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu, týmto do zmluvnej
autonómie účastníkov zasiahnuté nebolo, naopak okresný súd vychádzal zo zmluvných podmienok a z presného znenia dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Práve v prípade, ak by okresný súd postupoval spôsobom, aký považoval za správny žalobca a na tento poukazoval v podanom odvolaní, došlo by k zásahu do zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Žalovaná sa zaviazala uhradiť istinu a príslušenstvo v 60 mesačných splátkach. Výška týchto splátok sa nezmenila zásahom súdu, ale na ich rozsah mala vplyv skutočnosť, že predmetom plnenia, ktorého sa mohol žalobca domáhať, sa nestali úroky a poplatky, ktoré si uplatňoval a boli zahrnuté do výšky jednotlivých splátok. Vychádzajúc z týchto skutočností, krajský súd považoval za správne aj následné závery okresného súdu o tom, že neboli naplnené zákonné predpoklady § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby sa zosplatnil celý poskytnutý úver. Žalobcovi tak nevzniklo právo domáhať sa zaplatenia časti istiny, ktorej splatnosť ku dňu vyhlásenia rozhodnutia okresného súdu nenastala. Krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
8. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi. O výške týchto trov v zmysle § 262 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom rozhodnutí vo veci ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)