Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, štátnej občianske SR, v konaní o zaplatenie 248 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8C/10/2013-189 zo dňa 27. apríla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8C/10/2013-189 zo dňa 27. apríla 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8C/10/2013-213 zo dňa 28. júna 2016, p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v p l n o m r o z s a h u.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súd dňa 28.03.2013, ktorou sa žalobca domáhal priznania zmenkovej sumy vo výške 248 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 248 Eur od 22.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 248 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,83 Eur, ako aj náhrady trov konania, a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (v ďalšom texte len ako „Nariadenie“). Žalobca k žalobe pripojil zmenku, ktorej vystaviteľkou je žalovaná s tým, že ako miesto vystavenia zmenky sú uvedené Chlebnice, dátum vystavenia zmenky je uvedený 27. februára 2010 a v časti „zmenková suma“ je uvedené 248 Eur a v časti „zmenkový úrok 0,25% denne od“ je vyplnený dátum 22. novembra 2010. Ďalej je na zmenke uvedené: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B. Taktiež je na zmenke uvedené, že ide o zmenku „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Napokon je na prednej strane zmenky uvedené: číslo zmluvy 500200035. Na rube zmenky sa nachádza text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a pod týmto textom je text: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a podpis. Z obsahu predloženej zmenky vyplýva, že predchádzajúcim majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o..

2. O žalobe žalobcu okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 8C/10/2013-61 zo dňa 24.03.2014, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/204/2014-101 zo dňa 20.05.2015 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, dňa 21.12.2015, bolo okresnému súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby, ktorým žalobca zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku 0,25% denne, čím si žalobca uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Uznesením č.k. 8C/10/2013-184 zo dňa 26.04.2016 okresný súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 248 Eur od 22.11.2010 do zaplatenia zastavil.

4. Predmetom konania ostal nárok na zaplatenie sumy 248 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,06% denne od 22.11.2010 do zaplatenia zo sumy 248 Eur a 6% ročným úrokom od 07.02.2011 do zaplatenia zo sumy 248 Eur.

5. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na prejednanie veci podľa čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila len žalovaná. Právny zástupca žalobcu s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasil.

6. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní po zrušení prvotného rozsudku vydaného vo veci, bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré je z 20.05.2015, však došlo k zásadným zmenám, v ktorej súvislosti poukázal na to, že dňa 20.10.2015 bolo prijaté Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 93, ročník 2015 (ďalej len „Stanovisko“). Ďalšiu zmenu po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 20.05.2015 predstavuje novela O.s.p. v podobe zákona č. 438/2015 Z.z, ktorá nadobudla účinnosť dňa 23.12.2015, pričom podľa jej prechodného ustanovenia § 372y ods. 1 (okrem v ods. 2 a 3 stanovených výnimiek) táto sa vzťahuje aj na predmetné konanie, keďže sa vzťahuje aj na konania začaté pred jej účinnosťou.

7. Uvedená novela zaviedla do ust. § 79 odsek 4, podľa ktorého ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Takisto táto novela novelizovala § 17 zákona č. 191/1950 Zb. tak, že zaviedla odsek 2, podľa ktorého v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Za uvedenej situácie, podľa okresného súdu už nebolo možné vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, že nemožno ex offo preskúmať pôvodný záväzkový vzťah, v súvislosti s ktorým bol založený zmenkový záväzok, ak súd zistí spotrebiteľský charakter daného záväzku.

10. Z vykonaného dokazovania, ktoré, ako už bolo uvedené, spočívalo v dokazovaní listinami, z ktorých okresný súd vychádzal už pri svojom prvom rozhodovaní o veci (na základe čoho mal žalobca vedomosť, z čoho bude okresný súd pri rozhodovaní vychádzať) mal preukázané, že tomuto konaniu predchádzalo aj konanie sp. zn. 6Er/320/2012, v ktorom vystupovala ako povinná terajšia žalovaná a ako oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z uvedeného exekučného spisu bolo zistené, že predmetná zmenka bola vystavená v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 500200035 zo dňa 27.02.2010 (ďalej len ,,ÚZ“), ktorej číslo je uvedené na zmenke vpravo hore. Na rube úverovej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a konkrétne článok 17 týchto podmienok s predtextom „Dohoda o vyplnení zmenky“ obsahuje nasledovný text: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok

alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súdny exekútor, u ktorého bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný, doručil na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 07.09.2012. O tejto žiadosti exekučný súd rozhodol uznesením č.k. 6Er/320/2012-11 zo dňa 19.09.2012 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.07.2013. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že súd dospel k záveru, že v danom prípade sa uplatnený nárok týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, založil svoju právomoc na rozhodcovskej doložke, ktorá má povahu neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky. Keďže, ako už bolo uvedené, uznesenie č.k. 6Er/320/2012-11 zo dňa 19.09.2012 nadobudlo právoplatnosť, okresný súd uznesením č.k. 6Er/320/2012-38 zo dňa 12.08.2013 exekúciu zastavil, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2013.

11. Okresný súd skonštatoval, že zmenka vystavená žalovanou mala povahu zabezpečovacej zmenky, ktorú skutočnosť preukázal aj údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla zmluvy (teda ide o odkaz na hlavný vzťah).

12. Podľa okresného súdu predmetná zmluva je pritom nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju uzavierala a plnila v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (keď podľa údajov obchodného registra do predmetu činnosti danej spoločnosti patrí poskytovanie úverov) a žalovaná ju neuzavierala a neplnila v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve je označená údajmi občana a nie podnikateľa (obchodné meno, miesto podnikania, IČO). Na túto spotrebiteľskú zmluvu dopadá aj režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2010 (§ 2 písm. a)a b), § 3 ods. 1 a 2). Snahou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo tento režim vylúčiť tým, že v zmluve bolo vyznačené, že úver sa poskytuje na výkon zamestnania, keď podľa ust. § 3 ods. 2 spomínaného zákona je spotrebiteľom len fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaná však uviedla, že úver si brala na zakúpenie spotrebiča do domácnosti.

13. Podľa novelizovaného ust. § 79 ods. 4 O.s.p., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Okresný súd skonštatoval, že žalobca, na ktorom bolo v tomto prípade dôkazné bremeno, nepreukázal, že uplatňovaný nárok zo zmenky nevznikol zo spotrebiteľského vzťahu. Z vykonaného dokazovania (konkrétne z výsluchu žalovanej - č.l. 165 spisu) vyplývalo, že išlo o spotrebiteľský úver. Z uvedeného potom uplatňovaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na uvedené, okresný súd postupujúc podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. účinného od 23.12.2015 prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ako aj na námietky žalovanej, ktoré sa týkali jej vzťahu s predošlým majiteľom zmenky - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., s odkazom na § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. účinného od 23.12.2015.

15. V prejednávanej veci okresný súd z úradnej povinnosti prihliadol na to, že pôvodný majiteľ zmenky, ako aj žalobca zneužili inštitút indosácie zmenky. Zmenka bola postúpená na spoločnosť, ktorej konateľom bol do 07.01.2013 Daniel Paľko, trvale bytom N., W. X. Daniel Paľko, bytom W. X, N. vystupuje ako spoločník a konateľ v spoločnosti TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 47 345 071, pričom druhým spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. - konateľ právneho zástupcu žalobcu. Mal za zrejmé, že konateľ právneho zástupcu žalobcu nie je vo vzťahu k žalobcovi len jeho právnym zástupcom, ale so žalobcom bol aj personálne prepojený, keď podniká spoločne s bývalým konateľom (i spoločníkom) žalobcu. Takisto tým, že právny zástupca žalobcu zastupoval a zastupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v súdnych a exekučných konaniach, musí mať vedomosť o tom, že zmenky boli vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv, ktorých vymáhanie v exekúcii bolo neúspešné. Právne inštitúty vyplývajúce zo zmenkového a šekového zákona tak boli použité na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., prostredníctvom inej, jej nie úplne neznámej spoločnosti, získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok nad rámec ich dôvodnej výšky, keďže tieto pohľadávky môžu

byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých a nevrátených peňažných prostriedkov, ale nedôvodné ohľadne ich (neprimerane vysokého) príslušenstva. V danej veci bol podľa úverovej zmluvy poskytnutý úver 500 Eur. Daná úverová zmluva však nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti k tomu, aby išlo o úver s poplatkami a úrokmi. Chýba v nej napríklad uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, priemerná hodnota tejto miery, či úroková sadzba, ktoré skutočnosti majú podľa § 4 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. tak vzniklo právo len na vrátenie poskytnutého úveru.

16. Z ústrižkov poštových peňažných poukazov predložených žalovanou mal okresný súd preukázané, že v období od 16.03.2010 do 05.08.2010 žalovaná na účet č.ú. XXXXXXXXXXX poukázala platby v celkovej sume 540 Eur, pričom tieto platby boli špecifikované variabilným symbolom 50020035 (ide o číslo ÚZ) a išlo o päť platieb vždy v sume 108 Eur, čo je výška mesačnej splátky uvedenej v predmetnej ÚZ. Žalovaná tvrdila, že okrem súm, ktoré poukázala spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. poštou, v prospech tejto spoločnosti jej vtedajší zamestnávateľ XPS Slovakia s.r.o. štyri roky vykonával zrážky zo mzdy a takýmto spôsobom bola táto „pôžička“ niekoľkokrát preplatená. Jej tvrdenie preukázalo potvrdenie o zamestnaní vystavené spoločnosťou XPS Slovakia s.r.o. dňa 31.07.2013, v ktorom sa uvádza, že žalovaná u nich pracovala od 18.08.1999 do 31.07.2013 a v potvrdení je zoznam zrážok zo mzdy v celkovej sume 223,60 Eur, medzi nimi aj zrážka v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v sume 97 Eur, VS: 8500200109. Žalovaná súčasne predložila výplatné pásky za 2/2012, 4/2012, 5/2012, 6/2012, 1/2013 a 6/2013, z ktorých vyplýva, že v každom z týchto mesiacov jej bola vykonaná zrážka zo mzdy v celkovej sume 223,60 Eur, t.j. vrátane 97 Eur v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom súčin sumy 97 Eur a počtu 6 mesačných zrážok predstavuje 582 Eur. Keďže však pri zrážke v sume 97 Eur uvedenej v potvrdení o zamestnaní je uvedený variabilný symbol 8500200109 a nie 50020035 (číslo ÚZ uzavretej medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTVOSŤ, s.r.o. dňa 27.02.2010) nebolo možné okresným súdom prijať spoľahlivý záver, či išlo o plnenie podľa tejto zmluvy alebo nie. Ďalšie skúmanie tejto skutočnosti však okresný súd v konaní nepovažoval za potrebné, a to s ohľadom na právny záver, že úver, ktorý bol zabezpečený zmenkou, z ktorej sú odvodené žalované nároky, má povahu úveru bez úrokov a bez poplatkov. Ak z dokazovania vyplývalo, že žalovaná v lehote splatnosti úveru (posledná splátka bola splatná dňa 17.11.2010) uhradila istinu poskytnutého úveru, suma, na ktorú je vystavená zmenka, predstavuje príslušenstvo úveru, na ktoré žalobca nemá nárok, pričom samotná táto skutočnosť postačuje na zamietnutie žaloby.

17. Okresný súd uzavrel, že akýkoľvek peňažný nárok voči žalovanej v súvislosti s ÚZ je nedôvodný. Ak by úmyslom pôvodného majiteľa zmenky nemalo byť s poukazom na vtedajšie znenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vylúčenie možnosti skúmania vzťahu, v súvislosti s ktorým došlo k vystaveniu zabezpečovacej zmenky, pôvodný majiteľ zmenky by postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverového vzťahu zmluvou o postúpení pohľadávky. To by však znamenalo, že by žalovanej zostali zachované námietky (ktoré mala voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) aj voči nadobúdateľovi pohľadávky a súd by pri uplatnení pohľadávky mohol preskúmavať dôvodnosť pohľadávky aj z pohľadu toho, či zmluva o úvere spĺňa požiadavky ZoSÚ. Vtedy by musel konštatovať, že v danej veci zmluva neobsahovala viaceré zákonom požadované náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako už bolo uvedené. Ak sa však previedla len zmenka, citovaný § 17 ZZaŠ v znení účinnom do 23.12.2015 námietky ohľadne pôvodného vzťahu zásadne vylučoval (okrem prípadu, ak je preukázané, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).

18. Okresný súd už v predchádzajúcom rozsudku konštatoval a opätovne (tak ako to poukázal aj NS SR v stanovisku) zdôrazňuje, že ak právna norma dovoľuje určité chovanie a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto chovanie nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím, tak súdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka a najmä s čl. 36 Listiny (Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013).

19. S poukazom aj na uvedený nález okresný súd konštatoval zneužitie práva ako zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. tak aj zo strany žalobcu. Správaniu sa uvedených subjektov nemožno z toho dôvodu poskytnúť ochranu, a teda priznať žalobcovi z výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím (zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom) nejaké plnenie čo aj len sčasti. To, že nielen spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ale aj žalobca vedome konali na škodu žalovanej ako dlžníka z indosovanej zmenky, okresný súd vyvodil z údaja na zmenke v hornej časti vpravo, kde je uvedené

číslo úverovej zmluvy a z už naznačených okolností svojich vzťahov žalobcu k remitentovi (zmienené personálne súvislosti a všeobecné povedomie o spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a o jej hlavnom faktickom predmete činnosti). Teda aj žalboca musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu. Podľa okresného súdu v danom prípade je dané vedomé konanie žalobcu na škodu žalovanej a ide z jeho strany o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka predstavujúci zneužitie práva, práva indosovať zmenku, ktorá mala (len) zabezpečovať záväzok žalovanej z ÚZ ako spotrebiteľskej zmluvy.

20. Okresný súd mal za to, že niet logického dôvodu, prečo by sa spotrebiteľom mala poskytovať ex offo právna ochrana pri spotrebiteľských pohľadávkach, avšak ako náhle sa takejto pohľadávke majúcej základ v spotrebiteľskej zmluve dostane zhmotnenia v podobe zmenky, mal by byť z tejto ochrany vylúčený vzhľadom na prísnu formálnosť ZZaŠ, ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku v dodnes nezmenenej podobe niekoľko desaťročí predtým, ako sa vyvinulo do dnešnej podoby spotrebiteľské právo. To, že aj v takýchto prípadoch ako je tento, kedy si žalobca uplatňuje práva zo zmenky, musí byť ex offo súdom poskytnutá spotrebiteľovi právna ochrana, aká sa predpokladá v spotrebiteľských vzťahoch bez ohľadu na špecifiká konkrétneho súdneho konania (tu iniciovaného podľa nariadenia), vyplýva jednoznačne z uvádzaného stanoviska NS SR.

21. Okrem toho, okresný súd z úradnej povinnosti prihliadol aj na neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky, a to z dôvodu, že táto bola uvedená len vo všeobecných obchodných podmienkach (v ich čl. 17) a nie v samotnej zmluve o úvere. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013 (z ktorého, vzhľadom na obdobnú právnu úpravu spotrebiteľského práva, možno vychádzať aj v slovenskej aplikačnej praxi) v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Z odôvodnenia nálezu (bod 30) vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojedanie o zmluvnej pokute). Ak tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konania nemožno priznať právnu ochranu.

22. Okresný súd uviedol, že Dohoda o vyplnení zmenky má rozhodne takú právnu dôležitosť ako napríklad rozhodcovská doložka, pričom takéto dohody by nemali byť vo VOP a ak sú, podľa záverov citovaného nálezu, právu vykonávanému podľa tejto nemožno priznať právnu ochranu. Ak potom pôvodný majiteľ zmenky dohodu o vyplnení zmenky zakomponoval (len) do VOP, nepočínal si poctivo a s vyplnenou zmenkou potom nemožno spájať právne účinky. K rovnakému záveru by okresný súd dospel aj vtedy, ak by aplikoval § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý pre platnosť právneho úkonu predpokladá existenciu vôle v potrebnej kvalite. Podľa okresného súdu, ak bola dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá len vo VOP, hovoriť o tom, že vôľou žalovanej bolo (súčasne so zmluvou o úvere) uzavrieť aj takúto dohodu o vyplnení zmenky, nemožno, resp. ak možno, tak len s výraznými pochybnosťami.

23. Okresný súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalovaná úver, ktorý bol zabezpečený zmenkou, vrátila (s preplatením o 40 Eur), a preto akýkoľvek nárok zo zmenky je voči nej nedôvodný, vzhľadom i na skutočnosť, že zmenka bola vyplnená na základe neplatnej dohody a zo strany žalobcu a jeho právneho predchodcu došlo k zneužitiu výkonu práva. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na výsledok sporu bola vo veci úspešná žalovaná, ktorej by vznikol nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalovanej zo spisu vznik trov nevyplýval a žiadne si ani neuplatnila, okresný súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

24. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Žalobca mal za to, že rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie“), pretože žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, a tým okresný súd bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3

Nariadenia a vo veci mal byť vydaný rozsudok o pohľadávke žalobcu. V danej veci okresný súd nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p.. Tým, že na uplatnené práva predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb., tak za tohto stavu neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky. Podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, museli byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa však takejto obrany nedovolávala a uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojim konaním ju prakticky uznala. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre pôvodnú žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby. Takýto postup zasahuje do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jeden z účastníkov nepredkladal tvrdenia, ktoré iniciatívne posudzoval a vyjadroval sa k nim okresný súd v napadnutom rozsudku. Nie je zrejmé, ako mohol okresný súd dospieť k nesporným skutočnostiam, keď žalobca, ani žalovaná sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili. Okresný súd tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Zvýraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zároveň poukázal na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Podľa žalobcu ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na jeho škodu a zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcovi majiteľa zmenky. Okresný súd v rámci dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002, sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Žalobca zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku s tým, že nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Ohľadne tvrdenia okresného súdu o personálnom prepojení konateľa právneho zástupcu žalobcu a bývalého konateľa žalobcu uviedol, že táto skutočnosť nie je pre konanie skutkovo a ani právne významná. Spoločná účasť v obchodnej spoločnosti objektívne nemôže znamenať, že jeden spoločník vie o všetkom. Predpokladať takého skutočnosti zo strany súdu, bez náležitého dokazovania je neprijateľné. Čo sa týka tvrdenia o tom, že právny zástupca žalobcu je v iných konaniach právnym zástupcom spoločnosti pôvodného majiteľa zmenky, z ktorého faktu má mať samotný žalobca vo všeobecnosti vedomosť o charaktere zmeniek, ktoré obvykle vlastní pôvodný majiteľ zmenky, považoval za nevyhnutné uviesť, že právny zástupca je advokátom, ktorý je podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii viazaný mlčanlivosťou. Ak by aj teoreticky mohol mať vedomosť o určitých skutočnostiach, je celkom vylúčené, aby takúto informáciu použil, resp. oznámil inému klientovi. Za nesprávny považoval záver okresného súdu o zneužití inštitútu indosácie zmenky. Podľa žalobcu prvostupňový súd k danému záveru dospel výlučne na základe účinkov daného inštitútu a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v tomto smere. Len samotné využitie právneho inštitútu nie je možné vyhodnotiť ako jeho zneužitie. V tejto súvislosti poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe na uplatnenie pohľadávky vyhovel, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

25. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne rozhodnutie v spojení s aplikáciou § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/83/2016-218 zo dňa 26.09.2016 s tým, že podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.10.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP. 28. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 9.6.2016 (č.l. 195 - 200 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 29. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 30. Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 195 - 199 spisu), a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných pred okresným súdom za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP, zisteným okresným súdom, keďže podľa obsahu písomných predvolaní vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania. 31. Odvolací súd primárne k tejto právnej veci považuje za nevyhnutné poukázať, že žalobca uplatnil pohľadávku v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia vyplnením vzorového tlačiva „A“, doručeného Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 28.03.2013, a bolo súčasne potrebné prihliadnuť aj zo strany odvolacieho súdu na charakter uplatnenej pohľadávky a opis dôkazov, ktoré túto uplatnenú pohľadávku podporujú. Z údajov obsiahnutých na vzorovom tlačive „A“ a opisu dôkazov bolo zrejmé, že žalobca uplatnil pohľadávku zo zmenky ako indosatár, ktorý nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 27. februára 2010 na zmenkovú sumu 248 Eur so záväzkom úhrady zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 22. novembra 2010. Vo vzorovom tlačive „A“ na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia pod bodom 8.1. pri údajoch o uplatnenej pohľadávke žalobca ďalej uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 27.02.2010 na sumu 248 Eur, pričom do nej bol zahrnutý aj záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.11.2010. Žalobca v návrhu uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľka doposiaľ zaplatila 0,00, preto podľa čl. 7 Nariadenia žiadal vydať rozsudok, ktorým sa žalovanej uloží, aby do troch dní od doručenia rozsudku zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 248 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 248 Eur od 22.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 248 Eur od 07.02.2011 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 0,83 Eur a náhradu trov konania. 32. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Odvolací súd poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže odvolací súd sa v podstatných vyhodnoteniach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k jednotlivým odvolacím dôvodom sa uvádza nasledovné.

34. Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku. 35. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi relevantnými pre rozhodnutie vo veci, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tento súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. 36. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko- právnych a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. 37. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s ustanoveniami O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase jeho konania vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. 38. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 6Er/320/2011 viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom (RPMN). V konaní pred okresným súdom žalovaná preukázala, listinnými dôkazmi, že plnila v prospech pôvodného majiteľa

zmenky platby na úverovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej číslo sa nachádza v hornom rohu zmenky sumu celkom 540 Eur, čím vzhľadom k tomu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, tak ako správne konštatoval okresný súd, uhradila istinu poskytnutého úveru zabezpečeného zmenkou. 39. Vychádzajúc aj z vyššie uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. 40. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“. 41. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“. 42. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V tejto súvislosti sa poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Za takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä v

časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojedania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv a poskytnúť takémuto nároku súdnu ochranu. 43. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto súdnom konaní. 44. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom NS SR. 45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods.1 CSP. Vzhľadom k tomu, v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, odvolací súd rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.