Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v sporovej veci žalobcu: DKV EURO SERVICE GmbH + Co. KG, so sídlom Balcke-Dürr-Allee 3, Ratingen, Nemecká spolková republika, registračné číslo Obchodného registra Okresného súdu Düsseldorf: HRA 4053 právne zastúpeného: JUDr. Vladimírom Muzikářom, advokátom, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: DF MEGATRANS s.r.o., IČO: 44 028 806, so sídlom Čenkovce 121, o zaplatenie 10.369,58 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.369,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 272,99 eura, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 20.369,58 eura od 12.04.2014 do 23.04.2014 a zo sumy 10.369,58 eura od 24.04.2014 do zaplatenia, sumu 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.369,58 eura s príslušenstvom, sumy 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, žalovanému boli na základe „Žiadosti o DKV Card“ z 31.10.2008, ktorú žalobca akceptoval listom „Přijetí obchodního vztahu“ zo dňa 05.11.2008, poskytnuté tzv. DKV karty, ktoré žalovaného oprávňovali na bezhotovostné nadobúdanie tovaru, alebo platenie mýtneho a využívanie dielenských výkonov a služieb, ako aj ostatných výkonov u zmluvných partnerov žalobcu, a to v Slovenskej republike i v zahraničí. Konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajú zo Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) a z Osobitných podmienok pre platbu nemeckého mýtneho pre nákladné automobily užívateľmi registrovanými v spoločnosti Toll Collect prostredníctvom DKV kariet. Prostredníctvom poskytnutých DKV kariet uskutočňoval žalovaný (resp. žalovaným oprávnené osoby) úhrady za čerpané pohonné hmoty u zmluvných partnerov žalobcu, úhrady poplatkov za používanie pozemných komunikácií (mýtne) a úhrady za vykonané servisné služby u zmluvných partnerov žalobcu. Bezhotovostné úhrady boli následne žalobcom žalovanému pravidelne účtované, jednotlivé faktúry boli žalovanému zasielané spoločne s tzv. súhrnnými faktúrami, z ktorých vyplývajú čísla a výška jednotlivých faktúr, ako aj splatnosť jednotlivých čiastočných pohľadávok žalobcu. Z uvedeného záväzkovo-právneho vzťahu vyplývalo žalovanému oprávnenie nadobúdať tovar u vyhradených a v zmluve určených poskytovateľov s tým, že uvedení poskytovatelia cenu nadobudnutého tovaru žalovaným vyúčtovali priamo žalobcovi a žalobca následne predmetnú cenu

vyúčtoval žalovanému. Zo strany žalovaného sa teda jedná o nedoplatok titulom poskytnutého úveru zo strany žalobcu v žalovanej výške. K žalobe žalobca pripojil faktúry v celkovej výške 20.369,58 eura.

3. Podaním doručeným súdu dňa 15.08.2014 žalobca žiadal súd o zastavenie konania v časti o zaplatenie 10.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 24.04.2014 do zaplatenia, nakoľko v dôsledku administratívnej chyby pri podaní žaloby nebola zohľadnená úhrada žalovaného v sume 10.000,- eur zo dňa 23.04.2014. Naďalej však žalobca zotrval na žalobe o zaplatenie istiny 10.369,58 eura s úrokom z omeškania v sume 272,99 eura a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 20.369,58 eura od 12.04.2014 do 23.04.2014 a zo sumy 10.369,58 eura od 24.04.2014 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov v sume 40,- eur a trov konania.

4. Tunajší súd (po zohľadnení čiastočného späťvzatia) vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 14Rob/37/2014-60 dňa 21.10.2015, voči ktorému však žalovaný včas podal odpor. Odpor žalovaný odôvodnil tým, že spochybňuje existenciu pohľadávky žalobcu, tvrdil, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný prostredníctvom tzv. DKV kariet vykonával bezhotovostné úhrady za tovary a služby, žalobcom predložené faktúry túto skutočnosť podľa tvrdenia žalovaného nepreukazujú, keďže z predložených faktúr nie je možné ani zistiť kedy, u ktorého zmluvného partnera žalobcu, aký tovar a/alebo služby a za akú cenu mali byť prostredníctvom DKV kariet žalovaným bezhotovostne uhrádzané, preto podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku pohľadávky. Žalovaný z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. K odporu sa vyjadril žalobca a predložil súdu jednotlivé čiastkové faktúry, ktoré boli žalovanému zasielané spoločne s príslušnými súhrnnými faktúrami a z ktorých vyplývajú podrobné informácie o všetkých jednotlivých čerpaniach, v prípade čerpania pohonných hmôt (ďalej len „PHM“) najmä dátum čerpania, číslo transakcie, označenie zmluvného partnera žalobcu, miesto čerpania, interné číslo produktu, množstvo PHM, cena za liter PHM bez DPH a s DPH, poplatok za čerpanie bez DPH, cena za PHM spolu s poplatkom bez DPH, percentná sadzba DPH v danej krajine, cena za PHM spolu s poplatkom s DPH, celková suma v mene, v ktorej má byť platené, príp. aj ďalšie služby a tovar poskytovaný na čerpacích staniciach. V prípade poplatkov za používanie pozemných komunikácií najmä dátum čerpania, číslo transakcie, číslo zmluvného partnera žalobcu, ceny za vykonané čerpanie, dátum čerpania, v prípade platby mýtnej v Rakúsku aj podrobný prehľad prejdených spoplatnených úsekov. Ďalej žalobca poukázal na ust. čl. 10 písm. g/ až j/ VOP, ktoré upravujú postup pri fakturácii poskytnutých dodávok a služieb a pri reklamácii vystavených faktúr, a teda keď žalovaný nesúhlasil s vystavenými faktúrami mal tieto reklamovať a to v lehote do 2 mesiacov do ich vystavenia, keďže tak neurobil po uplynutí tejto lehoty podľa čl. 10 písm. h/ VOP je každá reklamácia vylúčený a zostatok účtu sa považuje za schválený. Žalovaný však žiadnu zo súhrnných faktúr nenamietal. Žalobca tiež poukázal na čiastočné plnenia žalovaného z 21.02.2014 vo výške 1.000,- eur, dňa 10.03.2014 vo výške 2.000,- eur, ktoré bolo zaúčtované na súhrnnú faktúru č. XX/XXXXXXXXX/XXX, čím došlo k uznaniu dlhu žalovaného v jeho výške ku dňu 10.03.2014. Tvrdenia žalovaného preto žalobca považuje za účelové.

6. Vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného spolu s prílohami súd zaslal žalovanému, aby sa k obsahu tohto vyjadrenia a k jeho prílohám písomne vyjadril, zásielka sa však súdu vrátila z adresy sídla žalovaného uvedenej v obchodnom registri ako neprevzatá v odbernej lehote. Taktisto aj všetky ďalšie súdne zásielky adresované žalovanému sa súdu vrátili späť ako neprevzaté v odbernej lehote.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 26.10.2016, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 C.s.p. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného. Právny zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní trval na písomne podanej žalobe v znení po čiastočnom

späťvzatí. Poukázal na záväzkovo-právny vzťah, žiadosť o DKV Card zo dňa 31.10.2008, ktorú akceptoval žalobca dňa 05.11.2008 a na základe ktorej žalovaný bol oprávnený na bezhotovostné nadobudnutie tovaru a zaplatenia mýtneho ako i iných služieb u zmluvných partnerov žalobcu v SR ako i v zahraničí. Žalobca postupne vyúčtoval súhrnnými faktúrami služby využité žalovaným ako v článku III žaloby. Zo strany žalovaného však k jej riadnemu zaplateniu nedošlo. Vychádzajúc zo VOP článok 12. písm. c/ týkajúceho sa úroku z omeškania žalobca kapitalizoval úrok z omeškania žalovaného ku dňu splatnosti poslednej faktúry, t.j. ku dňu 11.04.2014, pričom takto kapitalizovaný úrok z omeškania pri úrokovej sadzbe 8% p.a. vo finančnom vyjadrení činí sumu 272,99 eura. K obrane žalovaného uvedenej v odpore právny zástupca žalobcu poukázal na svoje písomné vyjadrenie, keď túto obranu žalovaného považuje za účelovú. Poukázal na jednotlivé špecifikované čiastkové faktúry, ktoré boli žalovanému zasielané spoločne s príslušnými súhrnnými faktúrami a z ktorých vyplývajú podrobné informácie o všetkých jednotlivých čerpaniach ako i na skutočnosť, že ich žalovaný nikdy nerozporoval. Dokonca právny zástupca žalobcu uviedol, že v podstate od roku 2008 do roku 2013 bola spolupráca strán sporu bezproblémová a s používaním DKV kariet ani s úhradou za ich používanie neboli dlhý čas žiadne problémy.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu aj oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi: výpis z OR žalobcu, výpis z OR žalovaného, žiadosť žalovaného o DKV kartu s prílohou, VOP, Obchodné podmienky pre platbu nemeckého mýta, prijatie obchodného vzťahu (listina z 05.11.2008), súhrnné faktúry od zmluvného partnera žalobcu ktorého služby využíval žalovaný, podrobné čiastkové faktúry. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe žiadosti žalovaného o DKV Card zo dňa 31.10.2008, ktorú akceptoval žalobca dňa 05.11.2008 a na základe ktorej bol žalovaný oprávnený na bezhotovostné nadobudnutie tovaru a zaplatenie mýtneho a iných služieb u zmluvných partnerov žalobcu v SR ako i v zahraničí. Žalobca postupne vyúčtoval súhrnnými faktúrami služby využité žalovaným ako v článku III žaloby. Jedná sa o nasledovné faktúry:

- súhrnná faktúra Č.. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 15.12.2013, splatná dňa 09.01.2014 vo výške 4.699,92 eura, , pričom táto súhrnná faktúra bola v dôsledku zaúčtovania platieb žalovaného znížená dňa 21.02.2014 o sumu 1.000,- eur a dňa 10.03.2014 o sumu 2.000,- eur, z tejto súhrnnej faktúry tak zostáva zaplatiť sumu 1.699,92 eura,

- súhrnná faktúra č. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 31.12.2013, splatná dňa 25.01.2014 vo výške 4.372,28 eura,

- súhrnná faktúra Č.. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 03.01.2014, splatná dňa 28.01.2014 vo výške 1.654,95 eura,

- súhrnná faktúra Č.. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 15.01.2014, splatná dňa 09.02.2014 vo výške 5.491,93 eura,

- súhrnná faktúra č. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 15.02.2014, splatná dňa 12.03.2014 vo výške 1.678,94 eura,

- súhrnná faktúra č. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 15.03.2014, splatná dňa 15.03.2014 vo výške 760,32 eura,

- súhrnná faktúra Č.. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 27.02.2014, splatná dňa 24.03.2014 vo výške 2.077,- eur,

- súhrnná faktúra Č.. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 28.02.2014, splatná dňa 25.03.2014 vo výške 1.748,44 eura,

- súhrnná faktúra Č.. XX/XXXXXXXXX/XXX zo dňa 17.03.2014, splatná dňa 11.04.2014 vo výške 885,80 eura, spolu všetky faktúry v sume 20.369,58 eura, avšak zo strany žalovaného nedošlo k ich riadnemu zaplateniu. Po zohľadnení úhrady zo strany žalovaného z 23.04.2014 vo výške 10.000,- eur teda žalovaná suma predstavuje 10.369,58 eura. Vychádzajúc z VOP článku 12. písm. c/ týkajúceho sa úroku z omeškania žalobca kapitalizoval úrok z omeškania žalovaného ku dňu splatnosti poslednej faktúry, t.j. ku dňu 11.04.2014, pričom takto kapitalizovaný úrok z omeškania pri úrokovej sadzbe 8% p.a. vo finančnom vyjadrení činí sumu 272,99 eura. Žalovaný okrem vyššie uvedenej čiastočnej úhrady žalovanému dlžnú sumu nezaplatil, preto bol žalobca nútený obrátiť sa s predmetnou žalobou na súd. V odpore žalovaný spochybnil existenciu pohľadávky, tvrdil, že súhrnné faktúry nepreukazujú, že by žalovaný prostredníctvom tzv. DKV kariet vykonával bezhotovostné úhrady za tovary a služby, keďže z predložených faktúr nie je možné ani zistiť kedy, u ktorého zmluvného partnera žalobcu, aký tovar a/ alebo služby a za akú cenu mali byť prostredníctvom DKV kariet žalovaným bezhotovostne uhrádzané.

V reakcii na obsah odporu žalovaného žalobca predložil súdu jednotlivé čiastkové faktúry, ktoré boli žalovanému zasielané spoločne s príslušnými súhrnnými faktúrami a z ktorých vyplývajú podrobné informácie o všetkých jednotlivých čerpaniach a poukázal na čiastočné plnenia žalovaného z 21.02.2014 vo výške 1.000,- eur, dňa 10.03.2014 vo výške 2.000,- eur, ktoré boli zaúčtované na súhrnnú faktúru č. XX/XXXXXXXXX/XXX, čím došlo k uznaniu dlhu žalovaného v jeho výške ku dňu 10.03.2014.

12. Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ust. § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa ust. § 365 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

15. Podľa ust. § 369 ods. 1 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

16. Podľa ust. § 369c ods. 1 omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa ust. § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

18. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že v danom prípade nárok žalobcu je dôvodný. Súd v prvom rade poukazuje na to, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu platného záväzkovo- právnemu vzťahu založenom na úverovej zmluve. Uvedený záväzkovo-právny vzťah má všetky podstatné zákonom požadované náležitosti pre platný záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti. Prijatím obchodných podmienok žalobcu zo strany žalovaného na základe jeho žiadosti došlo k vydaniu DKV karty, ktorá oprávňovala žalovaného na odoberanie tovaru a služieb ako i ďalších komodít u zmluvných partnerov žalobcu a to bez uhradenia ceny za odobraté tovary/ služby/komodity. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v predmetnom prípade zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu úverového rámca pre žalovaného, ktorý mohol odoberať tovar a služby, pričom ceny za odobratý tovar a služby následne na základe vyúčtovania žalobcu mal žalovaný riadne a včas podľa dohodnutých podmienok zaplatiť. Žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a to predloženými listinnými dôkazmi o množstve odobratého tovaru a služieb od jednotlivých partnerov žalobcu zo strany žalovaného. Naproti tomu žalovaný si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie tej skutočnosti, že by z jeho strany došlo okrem vykonaných čiastočných platieb k zaplateniu jeho dlhu voči žalobcovi. K procesnej obrane žalovaného vyjadrenej v odpore proti platobnému rozkazu súd konštatuje nasledovné: procesná obrana žalovaného nemôže obstáť, nakoľko žalobca predložil súdu jednotlivé čiastkové faktúry, ktoré boli žalovanému zasielané spoločne s príslušnými súhrnnými faktúrami a z ktorých vyplývajú podrobné informácie o všetkých jednotlivých čerpaniach žalovaného. Okrem toho nebolo preukázané, že by žalovaný tieto faktúry z akéhokoľvek dôvodu bol niekedy rozporoval. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že od roku 2008 do roku 2013 bola spolupráca strán sporu bezproblémová a s používaním DKV kariet ani s úhradou za ich používanie neboli dlhý čas žiadne problémy. Nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný využil možnosť podľa čl. 10 písm. g/ až j/ VOP, ktorý upravuje postup pri fakturácii poskytnutých dodávok a služieb a pri reklamácii vystavených faktúr, a teda že by žalovaný v prípade svojho nesúhlasu s vystavenými faktúrami

tieto reklamoval, preto nastali dôsledky dojednané vo VOP a to, že uplynutím lehoty 2 mesiacov do ich vystavenia je každá reklamácia vylúčená a zostatok účtu sa považuje za schválený.

19. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd mal za to, že nárok žalobcu voči žalovanému je preukázaný a dôvodný. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, súd žalovanému súčasne uložil i povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania z pôvodne žalovanej sumy 20.369,58 eura od 12.04.2014 (t.j. počnúc od nasledujúceho dňa po termíne, kedy žalobca kapitalizoval úrok z omeškania) do 23.04.2014 (t.j. po deň úhrady sumy 10.000,- eur zo strany žalovaného) a zo sumy 10.369,58 eura od 24.04.2014 až do zaplatenia. Okrem toho súd žalobcovi priznal i sumu 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to s poukazom na ust. § 369c Obchodného zákonníka v spojení s ust. § nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100% a neúspešný na 0%, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).