Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/215/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bajkalská 28, Bratislava, zastúpený JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, so sídlom E. XX, Z., proti žalovanému: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXX, v konaní o zaplatenie 323,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/388/2015-24 zo dňa 31.03.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v tej časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 73,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 73,34 eur od 10.07.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Výroku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 112,55 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 10.07.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a v tej časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na zaplatenie 138,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 138,06 eur od 10.07.2015 do zaplatenia, s a n e d o t ý k a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 112,55 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 10.07.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 544 ods. 1, § 559 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení. Dôvodil, že žalobca si uplatňoval v tomto konaní voči žalovanému nároky zo spotrebiteľskej Zmluvy, a preto súd prvej inštancie v súlade s citovanou právnou úpravou zaviazal žalovaného iba na úhradu tých poplatkov, ktoré boli dojednané. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe Zmluvy o Dodatku k Zmluve, ktoré boli uzatvorené dňa 21.07.2014, poskytoval žalobca žalovanému program služieb MI NEOB 3 v cene 13,99 eur (bez DPH vo výške 11,6583 eur). Úhradu za poskytované služby fakturoval žalovanému mesačne, pričom podľa tvrdenia žalobcu žalovaný tieto faktúry neuhradil. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nenamietal ani po tom, ako mu dňa 03.02.2016 bol doručený návrh žalobcu spolu s prílohami. Podľa súdu prvej inštancie pokiaľ žalobca

vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami úhradu za poskytované telekomunikačné služby a poplatok za papierovú formu faktúry, ktorá bola individuálne dojednaná v zmluve, súd prvej inštancie návrhu vyhovel. Pokiaľ však jednotlivými faktúrami boli žalovanému vyfakturované iné poplatky (za upomienku oneskorenej platby, poplatky za prerušenie služby), žalobcovi nevzniklo právo na ich úhradu, nakoľko takéto poplatky neboli individuálne dojednané. Ak by aj tieto poplatky vyplývali zo Sadzobníka vypracovaného žalobcom, prípadne z jeho VOP, tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, a potom sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, takže v súlade s citovanou právnou úpravou takéto poplatky žalobcovi nie je možné priznať. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalovaného preto zaviazal zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu 14,71 eur za služby poskytnuté v období od 22.07.2014 do 21.08.2014, a to faktúrou, splatnou dňa 09.09.2014. Zo sumy 19,70 eur, vyfakturovanej žalovanému za obdobie od 22.08.2014 do 21.09.2014 faktúrou, splatnou dňa 09.10.2014, súd priznal žalobcovi čiastku 14,71 eur, t. j. dojednané mesačné poplatky 11,6583 eur, poplatok za odpis elektronickej faktúry 0,60 eur plus 20 % DPH. Poplatok za upomienky nebol individuálne dojednaný, a preto súd prvej inštancie nepriznal sumu 4,99 eur s DPH. Z vyfakturovanej sumy 93,02 eur za služby poskytnuté v období od 22.09.2014 do 21.10.2014 faktúrou, splatnou dňa 10.11.2014, súd prvej inštancie priznal žalobcovi mesačný poplatok 11,6583 eur, úhradu za nehlasové služby 44,6022 eur, poplatok za odpis elektronickej faktúry 0,60 eur, t. j. 56,8605 eur plus 20 % DPH (11,3721 eur), spolu po zaokrúhlení sumu 68,24 eur. Ostatné poplatky dojednané neboli, a preto ich súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal. Z vyfakturovanej sumy 22,88 eur za obdobie od 22.10.2014 do 21.11.2014 faktúrou, splatnou dňa 09.12.2014, priznal žalobcovi mesačné poplatky 11,6583 a poplatky za nehlasové služby 2,6558, spolu 14,9141 eur, plus 20 % DPH, t. j. 14,89 eur. Poplatok za upomienku oneskorenej platby žalobcovi nepriznal, nakoľko takýto poplatok nebol individuálne dojednaný. Z vyfakturovanej sumy 35,58 eur za obdobie od 22.11.2014 do 21.12.2014 faktúrou, splatnou dňa 09.01.2015, súd prvej inštancie priznal žalobcovi mesačné poplatky 10,4925 eur, poplatok za nehlasové služby 2,6558 eur, spolu 13,1483 eur, a po pripočítaní 20 % DPH priznal žalobcovi sumu 15,78 eur. Vyfakturované iné poplatky a služby, ktoré neboli dojednané (poplatok 16,50 eur za prerušenie služby), súd žalobcovi nepriznal. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani zmluvnú pokutu 138,06 eur, nakoľko nebola preukázaná dôvodnosť tohto nároku. Žalobca odvodzoval právo na priznanie zmluvnej pokuty z Dodatku k Zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 21.07.2014. Ustanovenie o zmluvnej pokute bolo uvedené v bode 4 Dodatku, ktorý bol vyhotovený technickými prostriedkami, pričom nesporne sa jedná o štandardnú formulárovú Zmluvu. Pritom z vyhotovenia Zmluvy vôbec nevyplýva, že by dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška bola vôbec predmetom individuálneho rokovania. Žalobca tvrdil, že zmluvnou pokutou mal byť zabezpečený záväzok 279,80 eur (dojednaný mesačný poplatok 11,6583 eur bez DPH x 24 mesiacov). Pokiaľ by však žalovaný bol platil dojednaný poplatok po celú dobu viazanosti 24 mesiacov, bol by mu žalobca počas tejto doby poskytoval telekomunikačné služby. V dôsledku neplatenia poplatku však žalobca po 151 dňoch prestal poskytovať žalovanému benefity, takže súd prvej inštancie nemal preukázanú priamu súvislosť medzi mesačným poplatkom a zabezpečovaným záväzkom 279,80 eur. Zmluvná pokuta bola uvedená ako "degresívna" vo výške 248,95 eur, pričom žalobca tvrdil, že z doby viazanosti 24 mesiacov (t. j. 730 dní) žalovanému boli poskytované služby po dobu 151 dní, takže doba neposkytovania služieb predstavuje 579 dní. Vzhľadom na toto zistenie potom nie je preskúmateľná zmluvná pokuta, vyčíslená na sumu 138,06 eur vo faktúre, splatnej dňa 09.07.2015. Navyše podľa súdu prvej inštancie sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a povinnosť hradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností mala podľa bodu 4 dodatku stíhať výlučne spotrebiteľa, nie aj poskytovateľa služieb, t. j. žalobcu. Vzhľadom na výšku k žalobcom tvrdenej výške zabezpečenej povinnosti, ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa. Nakoľko nebolo preukázané individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta postihuje výlučne spotrebiteľa a výška vyfakturovanej zmluvnej pokuty nie je ani preskúmateľná, súd prvej inštancie v tejto časti návrh zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, a to z dôvodu nepriznania poplatku za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH a poplatkov za upomienky vo výške 4,99 eur za jednu upomienku bez DPH. Poukázal na to, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú žalobcovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok a náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, pričom žalovaný bol niekoľkokrát v omeškaní s platením faktúr. Poplatky boli účtované v súlade s cenníkmi a VOP poskytovania služieb, ktoré sú kontrolované a schvaľované Úradom pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb.

5. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tej časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 73,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 73,34 eur od 10.07.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Výroku, ktorým súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 112,55 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 10.07.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a v tej časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na zaplatenie 138,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 138,06 eur od 10.07.2015 do zaplatenia, sa nedotkol, keďže tento nebol napadnutý odvolaním.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

10. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje vecnú správnosť.

11. Predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet - zo dňa 21.07.2014 a dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb - služba - mobilný internet zo dňa 21.07.2014, je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom odvolacieho prieskumu bol zamietajúci výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa položiek obsiahnutých v žalovaných faktúrach, ktoré predstavujú vyúčtovaný poplatok za upomienku (3 x 4,99 eur bez DPH), poplatok za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH a uplatnené úroku z omeškania z uvedených súm. Pokiaľ ide o poplatok účtovaný za upomienku 3 x 4,99 eur bez DPH, nie je možné tento poplatok pokladať za účelne vynakladané náklady v súvislosti s vymáhaním už splatnej pohľadávky. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že takto nastavený poplatok predstavuje prakticky finančnú sankciu voči spotrebiteľovi, ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Zo samotného účelu upomienky vyplýva, že táto by mala plniť funkciu splnenia výzvy na splnenie povinnosti, avšak nesmie ísť o také nastavenie, ktoré by opakovane prinášalo finančný prospech výlučne dodávateľovi, pričom dodávateľ už pri prvej upomienke mal postupovať tak, aby

prijal účinné opatrenia k vymoženiu svojej pohľadávky súdnou cestou. V tomto smere sa nepochybne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá už bola judikovaná v obdobných veciach. Čo sa týka poplatku za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH, odvolací súd konštatuje, že takto nastavený poplatok taktiež predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže predstavuje určitú, resp. ďalšiu sankciu pre spotrebiteľa za to, že porušil svoje povinnosti včas a riadne plniť povinnosti súvisiace s úhradou faktúr.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalobcovi v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)