Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. V., nar. XX.XX.XXXX a W. V., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom ako otec, obidve v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. č. XXX, XXX XX J. J. a B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. č. XXX, XXX XX J. J., v konaní o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 13.7.2016 č.k. 9P/36/2016-37, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie rozhodol o návrhu matky maloletých detí na zníženie výživného tak, že matka maloletých detí W. V., nar. XX.XX.XXXX a W. V., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu maloletých detí W. V. a W. V. výživným vo výške po 60,-eur mesačne na každé z maloletých detí, a to vždy do každého 15-ho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc od 01.07.2016 do budúcna, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 9P/89/2014-32 zo dňa 19.01.2015 vo výroku o výživnom matky maloletých detí k maloletým deťom W. V. a W. V.. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd okrem iného uviedol, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, len ak sa zmenia pomery na strane účastníkov konania. Nie každá zmena pomerov však zakladá dôvod na zmenu takéhoto rozhodnutia. K vydaniu nového rozhodnutia meniaceho pôvodné rozhodnutie možno pristúpiť iba vtedy, ak nastala zmena závažnejšieho charakteru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu na začatie konania v časti vyhovel, keď mal za to, že na strane matky maloletých detí došlo k poklesu príjmu, z ktorého súd vychádzal v čase rozhodnutia o rozvode rodičov maloletých detí. V čase uzatvárania rodičovskej dohody v rozvodovom konaní rodičov maloletých detí matka maloletých detí vychádzala z toho, že mala ponuku práce v Bratislave, kde mala dosahovať príjem vo výške cca 750,-eur mesačne v čistom. Jej očakávania sa však nenaplnili, keď zo záznamu Sociálnej poisťovne v mesiacoch marec 2015 až august 2015 dosahoval vymeriavací základ jej príjmu sumu od 276,40 eur mesačne v marci 2015 do cca 380,-eur mesačne od apríla 2015 do augusta 2015, a to ako zamestnankyne spoločnosti SlovakiaGame s.r.o.. Následne bola matka maloletých detí zamestnaná od 01.12.2015 do 28.02.2016 v spoločnosti BEJOUCHKA, s.r.o., keď jej príjem v decembri roku 2015 a v januári roku 2016 dosiahol výšku 516,17 eur v čistom a v mesiaci február 2016 sumu 570,-eur v čistom, keď jej pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Napriek tomu, že medzi skutočnými príjmami matky maloletých detí a jej očakávaným príjmom, z ktorého vychádzala pri uzavretí rodičovskej dohody v rozvodovom konaní je rozdiel, súd dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného je dôvodný iba

v časti čo do zníženia výživného na maloleté deti na sumu 60,-eur mesačne na každé z maloletých detí. Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že sama matka maloletých detí vo svojej výpovedi poukázala na to, že ona uhrádzala otcovi maloletých detí výživné vo výške 120,-eur mesačne na obidve maloleté deti, keď ona neuhradila výživné na maloleté deti ani len z časti, iba za jeden mesiac, keď jej nebola vyplatená mzda. Popri tom matka maloletých detí uviedla, že ona popri výživnom, ktoré platila na maloleté deti, súčasne deťom dávala mesačne sumy pohybujúce sa vo výške 30,- až 50,- eur mesačne a taktiež prispela na výlet maloletej W. do Chorvátska sumou 150,-eur mesačne, čo aj pri nižšom ako matkou očakávanom príjme preukazuje, že je objektívne schopná platiť výživné v tejto zníženej výške. Navyše súd poukazuje na to, že matka maloletých detí potom, ako bola trestne stíhaná pre neplanenie vyživovacej povinnosti, uhrádza na maloleté deti výživné v pôvodne stanovenej výške, t.j. vo výške 180,-eur mesačne na obidve deti. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že je v schopnostiach a možnostiach matky maloletej prispievať na maloleté deti súdom stanoveným zníženým výživným, keď matka maloletých detí vo svojej výpovedi deklarovala príjem vo výške 400,- až 500,-eur mesačne v čistom, z ktorého jej po odpočítaní nevyhnutného výdavku na bývanie zostáva dostatočná suma na úhradu súdom stanoveného výživného. Pokiaľ ide o tvrdenia matky, že ona by chcela prispievať na maloleté deti aj vyššou sumou, avšak ona sa potrebuje stabilizovať, aby mohla platiť výživné vo vyššej výške, súd poukazuje na to, že potreby maloletých detí sú oproti iným výdavkom matky maloletých detí prvoradé a úhrada výživného má pred ostatnými výdavkami prednosť. Súčasne súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu matky, že otec maloletých detí má dostatok zdrojov, aby zabezpečil potreby detí, keď táto skutočnosť nemá bez ďalšieho súvislosť s jej povinnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ sa matka maloletých detí súčasne domáha zníženia výživného od podania návrhu na začatie konania, súd sa s týmto návrhom nestotožnil, keď samotná matka, ako aj otec maloletých detí zhodne uviedli, že matka doposiaľ riadne plní výživné v súdom pôvodne stanovenej výške. Z uvedeného dôvodu súd potom znížil výživné na maloleté deti až od 01.07.2016 do budúcna, čím sa zmenil výrok rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9P/98/2014-32 zo dňa 19.01.2015 vo výroku o výživnom matky maloletých detí k maloletým deťom W. V. a W. V.. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletých detí, ktoré odôvodňovala ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a okrem iného uviedla, že sa možno nedostatočne vyjadrila v prvostupňovom konaní a pokiaľ má príjem z brigád 400,- až 500,- eur, ide buď o príjem nepravidelný alebo dočasný, ktorý má iba občas a nejde o pravidelný príjem. Tiež poukazovala na to, že jej finančná situácia sa ďalej zhoršuje, nebude si mať od koho požičať peniaze a bude jej zase hroziť zo strany bývalého manžela trestné oznámenie. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že by prispievala na výživu každého z maloletých detí sumou 28,- eur mesačne.

3. K odvolaniu matky maloletých detí sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník taktiež navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, pričom uviedol, že ani doposiaľ určené výživné nebolo vzhľadom na potrebu maloletých detí postačujúce, avšak napriek tomu kolízny opatrovník vzhľadom na situáciu matky maloletých detí navrhol na pojednávaní, aby súd znížil výživné na maloleté deti na sumu 60,- eur na každé z detí s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom na vyjadrenie otca maloletých detí, ktorý súhlasil so znížením výživného na túto sumu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

11. Okresný súd pri rozhodovaní správne vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a zo schopnosti a možnosti povinného rodiča, pričom dospel k záveru, že návrh matky na zníženie výživného je čiastočne dôvodný. Zohľadnil skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu plní aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jeho bytovej potreby.

12. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci matky) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru, je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) súd neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 v spojení s ust. § 52 s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430