Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/78/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Holubovej a prísediacich P. P. a H. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.07.2022 vo Vranove nad Topľou, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

D. J., nar. XX.XX.XXXX v S. R., okr. Vranove nad Topľou, trvale bytom J. XXX, okr. Vranov nad Topľou, prechodne bytom F. XXXX/X, H.,

j e v i n n ý , ž e

1/ dňa 12.02.2018 okolo 15:40 hod. v obci J., okr. Vranov nad Topľou v rodinnom dome č. XXX v mieste svojho trvalého bydliska pod vplyvom alkoholu sa za prítomnosti hliadky PZ opakovane vyhrážal zabitím svojmu synovi A. J., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že keď ho policajti nezoberú preč z domu, tak ho zabije a následne, aj keď ho pustia z polície, tak ho zabije, pričom u neho páchateľ vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

2/ od presne nezisteného dňa roku 2008 do 12.02.2018 v rodinnom dome č. XXX v obci J.é, okres Vranov nad Topľou sa voči svojej manželke I. J., nar. XX.XX.XXXX, správal tak, že bol na ňu slovne agresívny, kričal na ňu, ponižoval ju, vulgárne jej nadával, trieskal dverami, rozbíjal riad, hádzal po nej taniere a opakovane ju bezdôvodne vyhadzoval z domu, kde takýmto konaním v nej vyvolával strach a stres, pričom poškodenej I. J. konaním D. J.U. bolo spôsobené psychické utrpenie, jeho konanie prežívala ako ťažké príkorie a u menovanej sa prejavujú známky syndrómu týranej osoby,

t e d a

v bode l

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2

blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie a to ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie,

č í m s p á c h a l

v bode 1

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na .

v bode 2

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa s použitím , , pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v a bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa , výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa ukladá probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby 3 (tri) roky. Podľa v spojení s ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Dňa 18.10.2018 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou obžalobu na obžalovaného D. J. v bode 1 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na a v bode 2 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 12.02.2018 okolo 15:40 hod. v obci J., okr. Vranov nad Topľou v rodinnom dome č. XXX v mieste svojho trvalého bydliska pod vplyvom alkoholu sa za prítomnosti hliadky PZ opakovane vyhrážal zabitím svojmu synovi A. J., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že keď ho policajti nezoberú preč z domu, tak ho zabije a následne, aj keď ho pustia z polície, tak ho zabije, pričom u neho páchateľ vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, 2/ od presne nezisteného dňa roku 2008 doposiaľ v rodinnom dome č. XXX v obci J., okres Vranov nad Topľou sa voči svojej manželke I. J., nar. XX.XX.XXXX, správal tak, že je na ňu takmer denne slovne agresívny, kričí na ňu, ponižuje ju, vulgárne jej nadáva, trieska dverami, rozbíja riad, hádže po nej taniere, vypína jej večer svetlo i elektrické ističe v rozvodnej skrini, jedenkrát po nej hodil fľašu pálenky, ktorou ju trafil do ľavej nohy, do oblasti lýtka, bez spôsobenia zranenia a opakovane ju bezdôvodne vyhadzuje z domu, kde takýmto konaním v nej vyvolával strach a stres, pričom poškodenej I. J. konaním D. J. bolo spôsobené psychické utrpenie, jeho konanie prežívala ako ťažké príkorie a u menovanej sa prejavujú známky syndrómu týranej osoby. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, výsluchom svedkov a znalcov, oboznamovaním znaleckých posudkov a čítaním listinných dôkazov. Obžalovaný po poučení o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa vyhlásil, že je nevinný vo vzťahu ku skutkom, ktoré sú mu v obžalobe prokurátora kladené za vinu a vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2020 ku skutku v bode 1 uviedol, že vtedy spal, nemohli ho zobudiť, obžalovaný sa zobudil, až keď policajti alebo hasiči rozbili dvere, rozčúlil sa, to, že sa mal vyhrážať synovi, nie je pravda, keď sa obžalovaný upokojil, povedal vetu „My sa tu raz pozabíjame“, nie že ho zabije, ale nebolo to myslené vážne, bolo to povedané ako sranda. Keď sa obžalovaný upokojil, išiel do kuchyne, sadol si za stôl, zapálil si cigaretu, policajti ho ťahali von, odviedli ho na policajnú stanicu, kde mu syn A. doniesol topánky. V tom čase bol jeho vzťah so synom A. normálny, nemali nikdy

problémy, nehádali sa, jediný problém bol deň pred tým, ako obžalovaného vzali na policajnú stanicu, t.j. dňa 11.02.2018 v nedeľu, keď ho syn A. udrel. V piatok si obžalovaný kúpil pol litra pálenky, keďže mal narodeniny, keby prišla nejaká návšteva, fľašu pálenky postavil na kuchynskú linku, v nedeľu 11.02.2018 asi o 18.00 alebo 19.00 hod. prišiel syn A. domov, vylial pálenku do umývadla a keď sa obžalovaný opýtal syna, prečo to urobil, syn ho udrel, vtedy obžalovaný hodil fľašu smerom ku košu, manželku nevidel, asi vyberala šaty z práčky, vtedy obžalovaný svoju manželku asi trafil a hneď na to sa jej ospravedlnil a oni to potom otočili proti nemu. Predtým mu syn A. fľašu alkoholu nikdy nevylial. Obžalovaný chodil asi 28 rokov po svete ako kamiónista, domov sa vracal asi len na týždeň po dvoch mesiacoch, takže bol doma asi päťkrát do roka, teraz manželka býva sama v ich rodinnom dome, obžalovaný žije v prenájmoch, ktoré si platí zo svojho dôchodku, keďže sa k domu nemôže priblížiť. V roku 2017 obžalovaný celý rok maródoval, aj v čase skutku v bode 1 mal zdravotné problémy psychického charakteru aj zdravotné problémy s očami, preto prestal vykonávať prácu kamiónistu, v tom čase sa liečil u MUDr. J., psychiatričky. Obžalovaný sa taktiež vyjadril, že v tom čase, v mesiaci február 2018 si zvykol ráno vypiť jeden pohárik alkoholu nalačno - vodky, aby mu lepšie chutilo, potom sa venoval nejakej práci pri dome, pričom v deň skutku v bode 1 dňa 12.02.2018 vypil asi 4 poháriky vodky, lebo bol naštvaný z toho, čo sa stalo večer deň pred tým, keď mu syn A. vylial fľašu vodky do umývadla. S ďalším synom H., ktorý je policajtom a žije v Prešove, má normálny vzťah, nemá s ním žiadne problémy. S najstarším D. má taktiež dobrý vzťah, žije v W. R.. V čase skutku v bode 1 dňa 12.02.2018 bol v hale v dome len obžalovaný a dvaja policajti, keď s policajtmi odchádzal v ich aute na policajnú stanicu, videl svoju manželku aj syna A. stáť pri bránke. Medzi ním a synom A. k tvrdým hádkam nikdy nedochádzalo, obžalovaný mu občas vytkol že sa fláka, syn mu pri dome s ničím nepomáhal. Do svojho syna A. by sa nepustil, keďže nie je oproti nemu ani polovica z neho. Pokiaľ ide o jeho manželku, I. J. obžalovaný uviedol, že keď chodil na kamióne, bola sama doma, syn A. bol v Anglicku, kde je už asi 5 rokov. Keď bol obžalovaný doma, staral sa o svoju manželku on, aj keď už maródoval a do práce už nechodil, syn A. doma nebol. Chodil s manželkou, napr. do lekárne pre lieky, bol za ňou aj v nemocnici, keď bola operovaná na pruh asi v roku 2016, syn A., ktorý bol opatrovníkom jeho manželky, bol v Anglicku, z Anglicka sa vracal domov dva až trikrát do roka a to na maximálne 14 dní, o svoju matku sa nestaral. Ku skutku v bode 2 obžalovaný vypovedal, že s poškodenou uzavrel manželstvo dňa 02.02.1980, ako manželia žili asi 2 roky v S. R., potom sa presťahovali k svokrovcom do J.o, kde žili asi do roku 1985, resp. 1986, dokiaľ obžalovaný nepostavil rodinný dom, v ktorom spolu žili až do 12.02.2018. Svoju manželku obžalovaný nikdy neudrel, nikdy ju nevyháňal z domu, len jej hovoril, že keď s ním nechce žiť, tak môže odísť z domu, tak jej hovoril, keď sa spolu hádali a hádali sa preto, lebo jeho slovo nikdy neplatilo, platilo to, čo povedala svokra, manželka nemá svoj názor, keď žila svokra, tak robila to, čo chcela jej matka, a po jej smrti zase robí to, čo jej povie syn A.. Vo svojom dome žil obžalovaný s manželkou a deťmi, keď bol týždeň doma z práce, svokra k ním zašla dva až trikrát, tak svojej manželke povedal, že keď sa jej nepáči žiť s ním, tak môže odísť k svojej mamičke. Poškodená ho nikdy neoslovila krstným menom, len „hej ty“, „na“, „poď“ a pod. Obžalovaný svoju manželku volal „I., ale väčšinou ju volal „mama“. Obžalovaný uviedol, že svojej manželke nenadával, nemali vážne problémy, on chodil do práce a poškodená sa starala o domácnosť, asi po materskej so synom A. už nikde nepracovala. Poškodená, keď bola chorá, tak sa nechcela liečiť, asi na podnet syna A. jej bola odňatá spôsobilosť na právne úkony. Niekedy to bolo ťažké, poškodenú hľadali po obci, po nociach a ona sedela na káve u kamarátky a ani nepovedala, že je u nej, keď prišla z nemocnice, z psychiatrie bola už celkom iný človek, brala lieky, vtedy si nažívali v celku v poriadku. Čo sa týka vypínania elektrickej energie, obžalovaný uviedol, že nevie ako dlho trvali problémy s elektrinou, keďže nie je elektrikár, nevedel kde je chyba, jedného dňa k ním prišiel švagor, ktorý mu povedal, že má zlomený kábel, ktorý viedol k prístavbe, ktorý skratoval, vyhadzoval ističe a že ho treba vymeniť, vtedy kábel vymenil. Pokiaľ ide o návštevy, obžalovaný nemal problém s tým, keď ich niekto navštívil, nikoho z domu nevyhnal, nevyhodil. Obžalovaný ďalej uviedol, že keď bola poškodená pozbavená spôsobilosti na právne úkony, MUDr. Š. mu povedal, že poškodená mala psychické problémy už od detstva, obžalovaný si to všimol až vtedy, keď sa bála dotknúť kľučky, nakupovala dezinfekčné prostriedky alebo ju hľadali po nociach, poškodená sa sťažovala, že všetko je doma nakazené, pracovala ešte za mlada, potom žili z príjmu obžalovaného, ktorý pracoval ako kamiónista, neskôr aj z invalidného dôchodku poškodenej, v podstate žili len z príjmu obžalovaného, všetko si postavili a zariadili z toho, čo zarobil obžalovaný na kamióne. Obžalovaný nemal prístup k manželkinmu invalidnému dôchodku, mal svoje peniaze, v neprítomnosti syna A. preberá manželkin dôchodok jej brat, ktorého syn A. splnomocnil na preberanie dôchodku počas jeho neprítomnosti. Poškodený A. J. vo svojej výpovedi dňa 10.09.2020 ku skutku v bode 1 uviedol, že v nedeľu ráno vznikol konflikt, obžalovaný napadol svoju manželku aj poškodeného, asi o 05.00 hod. ráno sa poškodený zobudil na hádku medzi rodičmi, obžalovaný nechcel pustiť svoju manželku na WC, zamkol dvere do WC,

poškodený povedal obžalovanému, aby dvere otvoril, inak ich vykopne, potom išiel naspäť do svojej izby, ale hádka medzi rodičmi pokračovala, poškodený zišiel dole do haly, povedal rodičom, aby sa nehádali, obžalovaný bol agresívny, stále útočil na svoju manželku, išiel do kuchyne, kde si nalial pohárik alkoholu, poškodený následne chytil fľašu s alkoholom a vylial ju do umývadla v kuchyni, keďže pre alkohol bola u nich stále nervozita, obžalovaný bol ešte viac agresívny, chytil fľašu a hodil ju po mame, poškodený nevedel uviesť, či chcel fľašou trafiť jeho mamu, ale mohol ju hodiť aj niekam inam, obžalovaný ju však hodil tak, že fľaša trafila priamo mamu poškodeného, preto poškodený chytil obžalovaného a hodil ho o chladničku, skontroloval svoju mamu či je v poriadku a išiel za obžalovaným, ktorý medzitým odišiel do spálne na poschodí, kde mal skrytú ďalšiu fľašu, a povedal mu, aby nepil. Mama poškodeného od toho incidentu nespala v tej istej izbe ako obžalovaný. V ten istý deň večer mama poškodeného povedala poškodenému, že to už nevydrží, že sa obžalovaného veľmi bojí, že je stále viac agresívny v súvislosti s nadmerným požívaním alkoholu, že v ten istý deň jej obžalovaný povedal, že už dávno ju mal zabiť. Na druhý deň ráno bol obžalovaný zase opitý, robil cirkus, preto poškodený so svojou mamou išli na políciu podať trestné oznámenie. Obžalovaný vedel, že idú na políciu a vyhrážal sa im, že keď ho udajú a ho pustia, tak ich zabije. Keď sa poškodený s mamou vrátili domov, dom bol zamknutý, poškodený búchal na okno spálne, ktorá je na prízemí, ale nikto neotváral, a keďže poškodený nevedel, čo ich bude vo vnútri v dome čakať, zavolal policajnú hliadku. Ani s policajnou hladkou sa nevedeli dostať do domu, preto hliadka zavolala hasičov, ktorým sa podarilo dostať do domu, obžalovaný vybehol zo spálne, bol opitý, útočil aj na policajtov a hasičov. Matka poškodeného sa pri tomto incidente triasla, bola vo veľkom strese, bála sa, či obžalovaný poškodenému niečo neurobí. Aj v prítomnosti policajtov sa obžalovaný vyhrážal, že keď ho pustia, tak poškodeného zabije. Vzhľadom na skutočnosť, že keď si obžalovaný vypije, nevie sa kontrolovať, je veľmi agresívny, pričom s nadmerným požívaním alkoholu sa u obžalovaného jeho agresivita stupňuje, ako aj vzhľadom na incident z minulosti, keď obžalovaný udrel poškodeného s kvetináčom do hlavy, lebo mu poškodený nechcel dať kľúče od auta, keď sa s mamou vrátili od brata Jána, poškodený nevedel, či mu obžalovaný aj teraz nejako fyzicky neublíži. Aj v minulosti obžalovaný poškodeného napadol a vyhrážal sa poškodenému, udrel ho viackrát do tváre päsťou v sade na dvore u babky, keď bol poškodený malý, obžalovaný po ňom hádzal taniere, vtedy bol obžalovaný tiež opitý, keď poškodený chodil na strednú školu, dusil mamu, ktorá sa mu vyšmykla a ušla k babke. Poškodený opísal vzťah s obžalovaným tak, že jediný problém v ich rodine bolo to, že obžalovaný stále pil, nepil, keď bol asi pol roka na maródke, vtedy bolo všetko v poriadku, potom zase začal piť, stále viac a viac, keď bol obžalovaný opitý, vyháňal poškodeného aj svoju manželku z domu, manželka obžalovaného I. J. to psychicky nezvládala, je psychiatrický pacient, keď berie lieky, jej stav je dobrý. Keď bol poškodený na týždeň doma z Anglicka, obžalovaný sa ešte vedel zdržať, ale keď bol doma na tri týždne, tak vtedy sa jeho správanie pod vplyvom alkoholu preukazovalo viacej, bol veľmi agresívny, vyháňal ich z domu, poškodený videl, ako sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu menil, aj keď bol v Anglicku a rozprával sa s mamou cez Skype, videl, keď sa jej horšie rozprávalo, že prežíva nejakú úzkosť, ktorá je spôsobená práve správaním obžalovaného a jeho agresivitou pod vplyvom alkoholu, mama sa snažila ušetriť svoje deti od toho ako sa cítila. Čo sa týka problému obžalovaného s požívaním alkoholu, obžalovaný podľa poškodeného nechcel sám prestať piť alkohol, bolo obdobie, keď obžalovaný potom, čo sa stal nejaký incident, napr. týždeň až mesiac nepil, ale potom sa znova vrátil k alkoholu, napriek tomu, že vedel, že pod vplyvom alkoholu ubližuje svojej rodine, nemal záujem skončiť s alkoholom. Obžalovaný podľa poškodeného pil celý život, alkohol bol pre neho prednejší ako rodina, niekedy sa pod vplyvom alkoholu svojej manželke vyhrážal, škrtil ju, veľakrát museli utekať z domu k babke. Obžalovaný jazdil na kamióne, hneď ako sa vrátil s kamiónom, tak išiel najprv do krčmy a potom domov, oni nevedeli, v akom stave príde z krčmy a ako sa k nim bude správať, na maródke obžalovaný nepil, lebo bral lieky, po maródke išiel na podporu a potom na predčasný dôchodok, v čase skutku v bode 1 bol asi na podpore. Poškodený taktiež uviedol, že takto sa obžalovaný správal pod vplyvom alkoholu, ale keby bol triezvy, tak by sa nič také nestalo, v období, keď obžalovaný nepil alkohol, neboli s ním problémy. Ku skutku v bode 2 poškodený A. J. uviedol, že prvé trestné oznámenie podala jeho mama na obžalovaného pre týranie v roku 2008, po konflikte obžalovaného s bratmi. Obžalovaný potom svojej manželke fyzicky neubližoval, pomáhal jej, ale začal piť a začal psychický teror, vyvolával jej z kamióna, cez víkendy a vyčítal jej, že je mu neverná, keď bol obžalovaný doma na maródke, mama povedala poškodenému, že obžalovaný jej nakázal, čo mu má navariť, potom to vyhadzoval do vedra na pomyje, urážal ju, vyvíjal na ňu psychický nátlak, vyháňal ju z domu, mama sa mu nebránila, lebo sa bála, že jej môže fyzicky ublížiť, vyhrážal sa jej, že ostane na ulici, chválil sa, že v krčme obchytkával mladé cigánky, poškodený bol svedkom, keď obžalovaný otvoril chladničku, začal do nej kašľať, lebo mama má problémy s bacilmi, obžalovaný ocikal celé WC, aj polovicu kúpeľne, nesplachoval, keď sa vrátil

špinavý z garáže, striasol zo seba piliny v dome, mame robil naschvál, musela tri až štyrikrát do týždňa upratovať celý dom, poškodený bol svedkom aj toho, že sa obžalovanému stále nepáčilo, čo mu navarila a tým ju trápil, niekedy mu varila aj dvakrát denne, lebo obžalovaný nechcel jesť na večeru to, čo bolo na obed, čo obžalovaný poprel a tvrdil, že jedlo vyhodil vtedy, keď bolo skazené alebo sa to nedalo jesť, poškodený bol taktiež svedkom toho, ako obžalovaný vyháňal mamu z domu a vyhrážal sa jej, že keď pôjde poškodený do Anglicka, tak s ňou urobí poriadky, nadával jej a vyčítal jej, že ho podvádza. Mama bola v neustálom strese a strachu, keď bol obžalovaný opitý a keď sa mu odvrávalo, jeho agresivita bola ešte väčšia, preto matka trpela jeho správanie sa k nej a neodvrávala. Keď bol poškodený doma, nedovolil, aby obžalovaný matke fyzicky ublížil. V roku 2007, resp. 2008 matka poškodeného ochorela, psychicky sa zrútila, pridružili sa nejaké ochorenia, aj to ako pociťovala svoj život, spolužitie s obžalovaným, mala rôzne fóbie, napr. z bacilov a zo špiny, otvárala si dvere utierkou, keď otvorila fľašu so saponátom, použila ho len raz a potom odniesla fľašu so saponátom do pivnice, v najhoršom štádiu choroby sa zatvárala do izby, nechcela jesť ani piť, mala panický strach, že sa môže nakaziť nejakými bacilmi, preto sa bála, keď niekto v jej spoločnosti zakašľal. Poškodená bola hospitalizovaná v nemocnici, z ktorej odišla, lebo sa nechcela liečiť, museli ju zbaviť svojprávnosti, aby išla na liečenie v Michalovciach, potom bola liečená v Prešove. Neskôr si sama uvedomila, že musí brať lieky, teraz je sebestačná, nepotrebuje pomoc a opateru, pravidelne berie lieky a chodí každý mesiac na kontroly k svojmu psychiatrovi. Niekedy chodieval s matkou k psychiatrovi aj poškodený a obžalovaný. Poškodený A. J. ďalej uviedol, že obžalovaný chodil s kamiónom tak, že šesť alebo štyri týždne bol na kamióne a asi týždeň alebo dva bol doma. Keď bol obžalovaný agresívny, matka poškodeného odišla k svojmu bratovi D. E. do domu oproti, kde bývala babka, potom sa vrátila naspäť. Matka je podľa poškodeného nekonfliktný typ, stále sa snažila obžalovanému vyhovieť, oslovovali sa otec a mama, nehovorili si menom, brat H. sa do vzťahu rodičov nestaral, brat D. má dobrý vzťah s obžalovaným, snažil sa mu dohovárať. Obžalovaný vo svojom vyjadrení k výpovedi poškodeného uviedol, že svoju manželku nikdy nevyháňal, čo sa týka dverí do WC, sám poškodený pokazil zámok, dvere sa nedali prakticky otvoriť, čo sa týka chladničky, keď po jej otvorení zakašľal, bolo to preto, lebo obžalovaný fajčí a mohlo to byť spôsobené aj chladom z chladničky, nikdy to nespravil naschvál, nikdy neudrel svoju manželku ani deti, pokiaľ ide o incident s kvetináčom, obžalovaný uviedol, že sa vtedy vrátil z krčmy domov, dal si tam dve poldeci, chcel poškodenému pomôcť pri vybaľovaní vecí z kufra, avšak poškodený ho odhodil na zem s tým, že je ožratý, potom sa pochytili doma v izbe, poškodený ho priľahol a obžalovaný posunul kvetináč niekde v blízkosti hlavy poškodeného, chcel poškodenému zobrať kľúče od auta, lebo stále chodil preč a vôbec mu nepomáhal. Obžalovaný potvrdil, že keď prišiel domov s kamiónom, zaparkoval blízko krčmy, kde je parkovisko a išiel si dať jedno alebo dve pivá podľa chuti, nebol večne ožratý, do krčmy išiel možno dvakrát do mesiaca, keď bol doma, taktiež sa mohlo podľa obžalovaného stať, že vošiel špinavý do domu, ale po sebe vždy upratal. Svedok D. E., švagor obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2021 vypovedal, že do domu obžalovaného a svojej sestry I. J. chodil len raz za čas, istý čas sa s obžalovaným nerozprával, vtedy k ním nechodil, začal k ním chodiť až po svadbe ich syna H. J., keď obžalovaný chodil s kamiónom, tak bol u nich doma pokoj, keď sa mal obžalovaný vrátiť domov, tak poškodená mala z neho strach, keď obžalovaný prišiel domov, svedok videl, ako obžalovaný nakúpil alkohol a pivo, pozval si k sebe domov kamarátov, ktorí pili s obžalovaným na dvore aj v dome, vtedy je obžalovaný agresívny a v krčme pod vplyvom alkoholu zapáral do ľudí. Keď je obžalovaný triezvy, správa sa ako normálny človek. Svedok ďalej uviedol, že poškodená, jeho sestra mu spomínala, že obžalovaný ju raz škrtil aj ju zbil, lekárovi vtedy povedala, že spadla, synov, ktorí vtedy študovali, nechcela tým trápiť, raz, keď bol obžalovaný opitý, poškodená ušla k nemu od obžalovaného, ktorý k ním prišiel robiť „poriadky“, keď sa potom vrátil domov, porozbíjal u nich všetky dvere. Poškodená takto k svedkovi domov chodila asi raz za tri mesiace alebo raz za pol roka, vtedy sa triasla, mala strach, niekedy u svedka prespala a domov sa vrátila o deň, dva. Poškodená chodila k svedkovi domov vtedy, keď mala z obžalovaného strach, poškodená mu povedala, že obžalovaný jej zakázal chodiť k nim na návštevu. Keď poškodená prišla k svedkovi domov, umývala si ruky, asi mala strach z baktérií, sedela na jednom mieste, poškodená mu spomínala, že obžalovaný fúkol do prášku, keďže poškodená mala strach z baktérií, ten prášok potom poškodená vyhodila. Svedok sa vyjadril, že poškodená mu vždy hovorila pravdu, uviedol, že bol svedkom, keď bol u nich doma, že obžalovaný poškodenú preháňal, aby mu doniesla raz to raz tamto, nepočul, že by jej obžalovaný vulgárne nadával. Od roku 2018 poškodená navštevuje svedka aj každý druhý deň, svedok býva asi 70 metrov od domu poškodenej.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k výpovedi svedka uviedol, že svedok k ním v podstate nechodil, poškodenej nič nezakazoval. Svedkyňa U. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2021 uviedla, že je suseda obžalovaného a poškodenej, v rokoch 2008 až 2018 nebola svedkom žiadneho incidentu medzi obžalovaným a poškodenou, v uvedenom období aj v súčasnosti sa s nimi stretáva bežne na ulici aj v záhrade, obžalovaný vo svojom rodinnom dome v súčasnosti nebýva, nenavštevujú sa, uviedla, že poškodená na ňu pôsobila normálne, ale vie, že má nejaké zdravotné problémy, lebo jej poškodená raz spomínala, že ide k lekárovi. Poškodená chodievala aj v súčasnosti chodí k bratovi, ktorý býva neďaleko, poškodenú navštevujú jej synovia. Svedok D.. H. J., syn obžalovaného a poškodenej I. J., na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2021 vypovedal, že od roku 2008 študoval na vysokej škole, domov chodil raz za mesiac na víkend, poškodená mu hovorila, čo sa u nich doma dialo, keď nebol doma, že keď si obžalovaný vypil, tak boli medzi nimi hádky, väčšinou pre peniaze, niekedy mu poškodená spomínala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, rozbíjal veci, výplň na dverách, taniere, keď bol svedok doma, snažil sa, aby ich obžalovaný neurážal, nehrešil, keď bol obžalovaný triezvy, nebol agresívny, poškodená bola podľa svedka zničená, strápená, veľmi nekomunikovala, mala aj psychické problémy, užívala lieky, keď prišla domov z práce, bála sa, čo bude ďalej doma, keď obžalovaný prišiel z práce domov, stále sa s poškodenou hádali, keď bol na dôchodku, každý deň pil, a preto boli medzi nimi hádky niekoľkokrát do týždňa, obžalovaný poškodenej s domácnosťou nepomáhal. V prípravnom konaní svedok D.. H. J. vypovedal, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu doma vystrájal, vyháňal ich z domu, bol slovne agresívny, kričal, nadával, vyvolával hádky aj pre maličkosti. Mgr. H. Č., znalec z odboru psychológia, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojich znaleckých posudkov č. 4/2018 a č. 5/2018. Vo svojom znaleckom posudku č. 4/2018 znalec uvádza, že myslenie poškodenej I. J. je sýtené obsedantným - posttraumatickým obsahom, v správaní dominuje úzkostlivosť až panické reagovanie v situáciách, ktoré vyžadujú podať výkon, psychologickým vyšetrením zistil u poškodenej anxiózno- depresívne prežívanie, ktoré je sýtené silným neurotickým obsahom, silnej intenzity, súvislosť tohto zistenia s konaním obžalovaného je vysoko pravdepodobná, znalec nezistil u poškodenej zvýšený sklon ku konfabulácii či sugestibilite, sama poškodená hodnotí vzťah s obžalovaným za narušený, o obžalovanom sa vyjadruje, že sa ho bojí a že žije v neustálom strachu a v napätí o svoje zdravie, z anamnézy sa dá podľa znalca predpokladať, že obžalovaný svojim správaním vedome a účelovo poškodenej škodil tým, že v jej prítomnosti okrem iného fyzicky pokašlieval na ňu či na jej jedlo alebo kašlal priamo do chladničky a vytváral taktiež aj iné situácie, pri ktorých vedel, že poškodená má z nich fóbický strach, pričom pravdepodobnosť, že takéto zaobchádzanie obžalovaného s poškodenou viedlo k celkovému zhoršeniu jej psychického stavu, je vysoko pravdepodobná. Podľa znalca poškodenej bolo konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie, pričom je vysoko pravdepodobné, že poškodená správanie sa obžalovaného k nej prežívala ako ťažké príkorie, z psychologického hľadiska poškodená prejavuje známky syndrómu týranej osoby. Podľa znaleckého posudku č. 5/2018 psychologické vyšetrenie poukazuje u poškodeného A. J. na jeho mierne depresívne ladenie sprevádzané anxióznym /úzkostným/ prežívaním, pričom súvislosť toho zistenia s konaním obžalovaného je vysoko pravdepodobná. U poškodeného neboli zistené sklony ku konfabulácii či zvýšenej sugestibilite. Podľa znalca poškodenému bolo konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie, pričom je vysoko pravdepodobné, že poškodený prežíval udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania, ako ťažké príkorie. Syndróm týranej osoby znalec u poškodeného nezistil. MUDr. I. H., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojich znaleckých posudkov č. 38/2018 a č. 72/2018. Podľa znaleckého posudku č. 38/2018 u obžalovaného znalec konštatoval syndróm závislosti od alkoholu 3. vývojové štádium a organickú poruchu, obžalovaný chápe zmysel trestného konania, v čase spáchania skutku mohol ovládať svoje konanie a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť avšak v zníženej miere, ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku v dôsledku zistenej závislosti od alkoholu v kombinácii s organickou poruchou boli podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté. Znalec taktiež konštatoval, že pokiaľ obžalovaný bude naďalej požívať alkoholické nápoje, jeho pobyt na slobode by mohol byť prípadným nebezpečenstvom pre spoločnosť v zmysle opakovania sa správania ako je to, za ktoré je stíhaný, obžalovaný vzhľadom na organické zmeny nemá už potrebné kognitívne schopnosti k adekvátnemu absolvovaniu odvykacej liečby, preto znalec neodporúča nariadenie protialkoholickej ochrannej liečby, pretože by nesplnila svoj účel. Znalec odporúča súdu nariadiť obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu, ktorej prínosom by mohlo byť opakované motivovanie k

abstinencii, dohľad nad dodržiavaním zákazu požívania alkoholických nápojov, podávanie liekov na zlepšenie kognitívnych funkcií a na tlmenie afektívneho náboja. Znalec nevylúčil, že sa na popise skutku obžalovaným pred znalcom môžu podieľať obavy z možných následkov, a preto sa môže jeho špecifická vierohodnosť javiť ako znížená. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že u obžalovaného je afektívny náboj, teda intenzita emočnej odpovede na nejaký podnet, výraznejší v záťažových situáciách, to znamená, že obžalovaný odpovedá zvýšenou intenzitou na situáciu, ktorú vníma ako záťažovú, čo je u obžalovaného následkom organických zmien. Obžalovaný si je podľa znalca vedomý toho, ako reaguje v uvedených situáciách. Konštatované tretie vývojové štádium závislosti na alkohole predstavuje u obžalovaného trvalý stav, ide o celoživotnú poruchu a je charakterizované rôznymi obdobiami abstinencie, avšak k požívaniu alkoholu sa človek vráti, aj keď si uvedomuje, že toto požívanie alkoholu môže mať pre neho sociálne dopady, môže dôjsť k zhoršeniu partnerských vzťahov, môže sa dopustiť nejakého trestného činu. Podľa znaleckého posudku č. 72/2018 u poškodenej I. J. znalec konštatoval trvalú poruchu s bludmi, pričom táto porucha sa u nej rozvíjala dlhodobo a bola prítomná už v roku 2008. Táto porucha sa u poškodenej rozvinula na báze osobnostnej, kde jej osobnosť sa už pred skutkom javí ako sociálne nesmelá, introvertovaná, so zjavnými prejavmi senzitívnej vzťahovačnosti a paranoidity, poškodená pri vyšetrení uvádzala, že stavy opitosti obžalovaného a s nimi spojené poruchy správania mali u nej vyvolávať reaktívne zvýraznenie úzkosti a to vo chvíľach, keď mal obžalovaný prísť domov opitý. U poškodenej znalec nezistil známky posttraumatickej stresovej poruchy. Znalec u poškodenej zistil tendenciu ku katahýmnemu skresleniu vnímania reality vplyvom emócií - tendencia k zveličovaniu nezhôd v partnerských vzťahoch. Poškodená z dôvodu svojich bludných presvedčení nie je schopná chápať zmysel trestného konania v súvislosti so skutkom, v ktorom vystupuje ako svedok-poškodená. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že trvalá porucha s bludmi bola u poškodenej charakterizovaná presvedčením o jej zvýšenej chorobnosti, znalec vo svojej výpovedi zároveň vysvetlil rozdiel medzi konfabuláciou a katahýmnym skreslením vnímania reality. Konfabulácia sú vymyslené skutočnosti, je bez reálneho základu. Katahýmne skreslenie má na rozdiel od konfabulácie reálny základ, ide o emočné skreslenie vnímania reálnej situácie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2022 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v bode 1 obžaloby. Súd uznesením podľa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchanie skutku uvedeného v bode 1, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise, a podľa rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, nevykoná, a vykonal len dokazovanie súvisiace s nepriznaným skutkom v bode 2 a s výrokom o treste a s výrokom o ochrannom opatrení. Svedok - poškodená O. U., súdom ustanovená opatrovníčka na výkon práv poškodenej I. J., v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedla, že k rodine poškodenej, k jej osobe ako aj k samotným skutkom sa nevie bližšie vyjadriť. Náhradu škody nežiadala, nakoľko táto nebola priamo spôsobená. Svedok O.. D. J., syn obžalovaného a poškodenej, v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný, keď si vypil, bol agresívny, jeho mama niekedy musela odísť z domu, lebo obžalovaný vystrájal, kričal, rozbíjal riad, slovne sa jej vyhrážal. Obžalovaný chodil na kamióne, niekedy prišiel domov na víkend, niekedy na 5 či 10 dní. Keď obžalovaný prestal jazdiť na kamióne, začal častejšie piť, podľa vyjadrenia poškodenej bol denne opitý, hľadal zámienku, aby sa mohol hádať, sťažoval sa na jedlo, robil jej naschvál, vyháňal ju z domu, neudržiaval poriadok, rozbíjal taniere. Svedok - poškodená I. J. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný ju v uvedenom období psychický týral, vedel, že sa bojí bacilov, a tak kašľal a pozeral sa, ako sa pritom tvári, keď ho na to upozornila, ešte viac to robil, keď obžalovaný chodil s kamiónom, bol preč aj mesiac a domov chodil na 2 týždne, čo sa dalo vydržať, avšak odkedy bol obžalovaný doma, robil jej to dennodenne, kašľal do chladničky tak, aby to videla, pokašliaval aj na poškodenú a na jedlo, poškodenú to zlostilo, ale nedávala to najavo, brala lieky, vyháňal ju aj syna A.a z domu, stále zvracal, nič za sebou neumyl, vulgárne jej nadával, keď bol obžalovaný opitý, poškodená sa ho bála, triasla sa, vypínal jej svetlo v kúpeľni, vypínal ističe, lebo počúvala rádio, trieskal s riadom v kuchyni, rozbíjal veci z domu. Raz obžalovaný vzal fľašu a hodil ju do poškodenej, trafil ju do ľavého lýtka, keď stála pri radiátore. Na spoločnú domácnosť prispievali obžalovaný aj poškodená. Ku skutku v bode 1 poškodená uviedla, že keď prišli so synom A. z Vranova, zvonili, bolo to 12.02.2018, dom bol zatvorený, syn búchal na okno izby, kde obžalovaný spal, ale nikto neotváral, syn zavolal policajtov, lebo mali obavy, či si obžalovaný niečo neurobil, bol opitý, policajti sa spolu s hasičmi dostali do vnútra domu, obžalovaný vyskočil zo spálne, začal vrieskať na policajtov, keď zbadal syna A., začal po ňom vrieskať, že ho zabije a to rovno pred policajtmi, poškodená počula, že to zopakoval asi trikrát, jej sa nevyhrážal.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 12.02.2018 poškodená I. J. podala na obžalovaného trestné oznámenie z dôvodu, že tento ju dlhodobo týra, minimálne od roku 2008, obžalovaný holduje alkoholu, po požití alkoholu sa k nej spáva agresívne, vyhráža sa, že ju aj syna A. vyhodí z domu, vulgárne jej nadáva, trieska s dverami, rozbíja riad, hádže po nej taniere, hodil po nej fľašu a trafil ju do lýtka, vážnejšie ju však neporanil, vypína elektrické ističe, poškodená je psychiky chorá a týmto jeho dlhodobým správaním sa k nej jej spôsobuje stres. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie bola dňa 20.04.2018 za prítomnosti obhajcu obžalovaného a poškodenej vykonaná obhliadka miesta činu, rodinného domu č. XXX v obci J.. Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 12.02.2018 vyplýva, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku v bode 1 pod vplyvom alkoholu, bola mu nameraná hodnota alkoholu 0,43 mg/l vydychovaného vzduchu. Podľa rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 09.02.2009, č.k. -49 bola poškodená I. J. pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za jej opatrovníka bol ustanovený syn A. J.. Podľa lekárskej správy zo dňa 16.02.2018, ktorú vypracoval psychiater MUDr. H. F., I. J. je pacientkou na tunajšej psychiatrickej ambulancii od marca 2017, lieči sa na paranoidnú bludovú poruchu, užíva lieky, pravidelne chodí na kontroly, už v minulosti bola liečená na psychiatrickej ambulancii Dr. Š.. Zo správy z UVV Košice vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správal slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku plnil, režim dňa dodržiaval, formácia obžalovaného v podmienkach zmierneného režimu výkonu väzby prebiehala v žiaducom sociálnom smere. Doposiaľ mu nebola uložená žiadna disciplinárna odmena ani disciplinárny trest. Obžalovaný počas výkonu väzby pracovne zaradený nebol, sociálne kontakty udržiaval prostredníctvom návštev v ústave, korešpondencie a telefonickými hovormi. Podľa správy z miesta posledného trvalého pobytu obžalovaného z obce J. a z mesta H. sa obžalovaný v obci J.É. nezdržiava, od 15.02.2021 do 15.02.2026 má prihlásený prechodný pobyt v H., na ulici F. XXXX/X, v evidencii Mestskej polície H. nemá záznam. Vo výpise z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidované dva priestupky spáchané v roku 2019 na úseku cestnej dopravy. V odpise registra trestov obžalovaný nemá žiaden záznam. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplýva, že obžalovaný bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.02.2018, č.k. -15 vzatý do väzby podľa , väzba začala u obžalovaného plynúť dňa 12.02.2018 a vykonával ju v ÚVV Košice. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.04.2018, č.k. -57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.06.2018, č.k. -73 bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu pri nahradení väzby písomným sľubom obžalovaného, že povedie riadny život a nariadením dohľadu probačným a mediačným úradníkom nad obžalovaným so súčasným uložením primeraných povinností a obmedzení. Po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd za preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkových podstát vo výroku rozsudku uvedeného zločinu a prečinu. Ustanovením sa poskytuje ochrana pred domácim násilím bez rozdielu či ide o muža alebo ženu alebo o dieťa. Musí ísť o takú formu týrania, ktoré spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie. Týranie spočíva v surovosti a táto surovosť má častokrát aj prvky určitej trvalosti. Dlhšie trvanie môže byť v niektorých prípadoch nahradené intenzitou. Ide o také zlé nakladanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním. Nevyžaduje sa, aby u blízkej alebo zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Nemôže to byť len jednorazové či osamotené konanie, ktoré pozostáva napríklad z ojedinelých nadávok, urážok, prípadne z ojedinelého fyzického či verbálneho útoku na poškodenú osobu či osoby. Musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom sa jedná o útoky uvedené v ust. až e) Tr. zák., medzi ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby páchateľ útočil neustále (každý deň). Na druhej strane ale je potrebné si uvedomiť, že určitá hromadnosť útokov, či dlhšiu dobu trvajúce (sústavné) útočenie obžalovaného je znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa Tr. zák., nakoľko práve takéto konanie je podstatou uvedeného trestného činu.

Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je jeho hromadnosť či trvalosť, teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je celkom krátkeho, prechodného charakteru, teda poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (ako zlo, bezprávie, krivdu), t.j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v období od presne nezisteného dňa roku 2008 do 12.02.2018, kedy bola obmedzená osobná sloboda obžalovaného, sa obžalovaný správal k poškodenej I. J. tak, že ju podľa výpovede poškodenej psychicky týral a to takým spôsobom, že vedel, že sa bojí bacilov a tak kašľal, pozeral sa pritom ako sa tvári, kašľal aj priamo na ňu, keď ho na to upozornila, ešte viac to robil, otvoril chladničku, kašľal do nej tak, aby to videla, stále ju vyháňal z domu aj syna A., zvracal, neumyl za sebou, nadáva jej, že zle varí, kričal na ňu, vulgárne jej nadával, v roku 2008 hádzal po nej taniere, keď chodil na kamióne, mesiac bol preč, keď sa vrátil, bol 2 týždne doma, vtedy sa to dalo ešte vydržať, odkedy prestal chodiť na kamióne, robil jej to denno-denne, takto sa k nej správal, keď bol opitý, vtedy sa strašne bála, triasla sa, bola pripravená utiecť z domu, jeden deň vystrájal, potom bol dlhší čas pokoj, potom sa to znovu opakovalo, obžalovaný roky pije, hovorila mu, aby prestal piť, na čo on povedal, že prestane až keď zomrie, keď maródoval, bral lieky, tri mesiace nepil, potom lieky vysadil a znovu začal piť, neustále ju vyháňal z domu, keď mal vypité, všetko mu na nej vadilo, robil veci, o ktorých vedel, že jej ubližujú, rozbíjal veci z domu, poškodená už nedokázala v takom strachu žiť, mala obavu z toho, že keď sa opije, čo jej spraví, po požití alkoholu bol voči nej aj voči synovi A.vi agresívny. Syn A. vypovedal, že v roku 2008 začal psychický teror, obžalovaný vyčítal poškodenej, že je mu neverná, urážal ju, vulgárnej jej nadával, vyhrážal sa jej, že ostane na ulici, otvoril chladničku, začal do nej kašľať, a pritom vedel, že sa bojí bacilov, robil neporiadok, robil jej naschvál, nepáčilo sa mu, čo mu navarila, a tým ju trápil, poškodená bola v neustálom strachu a strese, bála sa, že jej môže fyzicky ublížiť, keď bol obžalovaný opitý a keď sa mu vtedy odvrávalo, jeho agresivita bola ešte väčšia, preto mu poškodená neodvrávala, poškodená synovi rozprávala, že to už s obžalovaným nevydrží, že sa ho veľmi bojí, že je stále viac agresívny v súvislosti s nadmerným požívaním alkoholu, keď bol malý, hádzal po ňom taniere, vtedy bol tiež opitý, vyháňal jeho a poškodenú z domu, keď bol obžalovaný agresívny, poškodená išla k svojmu bratovi, keď bol obžalovaný na maródke, asi pol roka nepil, potom začal piť ešte viac, potom, čo sa stal nejaký incident, týždeň až mesiac nepil, potom sa k alkoholu vrátil, nikdy úplne neprestal piť, obžalovaný podľa neho vedel, že pod vplyvom alkoholu ubližuje svojej rodine, napriek tomu nemal záujem skončiť s alkoholom, keď chodil na kamióne, bol preč asi 4-6 týždňov, potom bol asi týždeň - dva doma. Syn H. vypovedal, že obžalovaný poškodenej vulgárne nadával a syn Ján sa vyjadril, že keď si obžalovaný vypil, bol agresívny, vyvolával konflikty, poškodenú vyháňal z domu, niekedy rozbil riady, sťažoval sa na jedlo, mesiac jazdil na kamióne, potom bol na 5 - 10 dní doma, a napokon brat E. vypovedal, že keď sa mal obžalovaný vrátiť domov, poškodená mala z neho strach, keď prišiel domov, kúpil si alkohol, keď bol opitý, bol agresívny, vypovedal, ako raz obžalovaný v stave opitosti porozbíjal v dome všetky dvere, keď k nim poškodená utiekla pred obžalovaným, triasla sa a mala strach, poškodená mu povedala, ako jej robil napriek a pritom vedel, že sa bojí bacilov. Znalec Dr. H. vo svojom posudku konštatoval u obžalovaného syndróm závislosti od alkoholu 3. vývojové štádium, čo je celoživotná porucha a organickú poruchu, ktorá u neho zvýrazňuje tzv. afektívny náboj - intenzitu emočnej odpovede na nejaký podnet, pričom obžalovaný podľa toho, čo povedal znalcovi pri znaleckom vyšetrení, mal vedomosť o týchto črtách svojej povahy, ktoré sa pod vplyvom alkoholu ešte zvýraznili. Obžalovaný pripustil, že frekvencia požívania alkoholu bola súčasťou jeho životného štýlu. U poškodenej znalec konštatoval trvalú poruchu s bludmi, ktorá je u nej charakterizovaná presvedčením o jej zvýšenej chorobnosti, znalec taktiež zistil u poškodenej tendenciu ku katahýmnemu skresleniu vnímania reality vplyvom emócií, ktoré ale má na rozdiel od konfabulácie reálny základ, keďže konfabulácia je bez reálneho základu. Znalec Mgr. Č. R.o svojom znaleckom posudku uvádza, že pri vyšetrení nezistil u poškodenej zvýšený sklon ku konfabulácii či sugestibilite, z anamnézy sa dá podľa znalca predpokladať, že obžalovaný svojim správaním vedome a účelovo poškodenej škodil, pričom pravdepodobnosť, že takéto zaobchádzanie obžalovaného s poškodenou viedlo k celkovému zhoršeniu jej psychického stavu, jej vysoko pravdepodobná, podľa znalca poškodenej bolo konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie, pričom je vysoko pravdepodobné, že poškodená správanie sa obžalovaného k nej prežívala ako ťažké príkorie, z psychologického hľadiska poškodená prejavuje známky syndrómu týranej osoby. Je potrebné poukázať aj na to, že znalec Mgr. Č. konštatoval aj u syna A., ktorý v uvedenom období žil v spoločnej domácnosti s poškodenou a obžalovaným, ako vysoko pravdepodobnú súvislosť jeho

depresívneho ladenia sprevádzaného úzkostným prežívaním s konaním obžalovaného, pričom sklony ku konfabulácii či zvýšenej sugestibilite u syna A. nezistil. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby podľa . Pokiaľ ide právnu kvalifikáciu konania, ktoré je obžalovanému kladené za vinu v bode 2, súd má za to, že len zo samotného časového vymedzenia skutku uvedeného v obžalobe nie je možné automaticky vyvodiť, že došlo k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas. A takto tomu bolo podľa názoru súdu aj v prípade konania obžalovaného, z výpovedí poškodenej a ďalších svedkov - synov a brata poškodenej vyplynulo, že nie celé obdobie od roku 2008 do 12.02.2018 bolo poznačené správaním sa obžalovaného, ktoré by spĺňalo podmienky uvedené v ust. , keďže obžalovaný v období od roku 2008 do septembra 2016 pracoval ako vodič kamióna, vtedy bol 4-6 týždňov mimo bydliska a doma zotrval 1-2 týždne, následne bol obžalovaný na maródke, počas ktorej 3-6 mesiacov nepil, pričom obžalovaný sa k poškodenej správal vyššie uvedeným spôsobom práve vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu, ako uviedol syn Lukáš, obžalovaný nepil asi týždeň až mesiac potom, čo sa stal nejaký incident, potom sa k alkoholu vrátil. Súd upravil v skutkovej vete v bode 2 obdobie páchania skutku, keďže obžalovaný bol dňa 12.02.2018 obmedzený na osobnej slobode s následným vzatím do väzby, taktiež v tejto súvislosti zo skutkovej vety súd vypustil slovné spojenie „takmer denne“, ako aj tie spôsoby konania obžalovaného, ktoré nemal za preukázané a to „vypínal jej večer svetlo i elektrické ističe v rozvodnej skrini, jedenkrát po nej hodil fľašu pálenky, ktorou ju trafil do ľavej nohy, do oblasti lýtka, bez spôsobenia zranenia“. Ďalšie útoky tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku, mal súd preukázané z výpovedí poškodenej a ďalších svedkov, ale aj zo záverov znaleckých posudkov a na tomto závere súdu nemení nič ani skutočnosť, že sám obžalovaný často, možno v priebehu trestného konania už aj s odstupom času, tieto útoky skôr vnímal ako bežné hádky či konflikty a to aj vzhľadom na závery znaleckých posudkov z odboru psychológie, kde bolo znalcom konštatované, že u poškodených nezistil vlastnosť skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, vypovedať nepravdivo, neúplne či účelovo, no na druhej strane u obžalovaného znalec konštatoval výbušnú, dráždivú, napätú, zlostnú osobnosť s nižším sebaovládaním, nekritickosť k negatívnym dôsledkom alkoholu na jeho správanie ako aj možnú zníženú špecifickú vierohodnosť a to všetko pri závere vyššie uvedenom, že v danom prípade týmto konaním obžalovaného boli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu týranie blízkej a zverenej osoby podľa . Súd sa tak nestotožnil s obhajobou obžalovaného, keď obhajca navrhoval, aby bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby zo skutku v bode 2 a to v súlade s ust. , , , lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, že tento skutok je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný. Konanie obžalovaného v bode 1 súd po právnej stránke posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na spáchaný vo viacčinnom súbehu s konaním obžalovaného v bode 2 právne kvalifikovaným ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa . Obžalovaný tým, že sa poškodenému A. J., svojmu synovi vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe, a poškodenej I. J., svojej manželke spôsobil psychické utrpenie a to ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie, svojím konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu týchto trestných činov.

Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa , pretože chcel takýmto konaním porušiť záujem chránený . Pri ukladaní trestu súd v zmysle prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. 34 ods. 1 a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov. Keďže súd ukladal trest za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti prevyšuje päť rokov, postupom podľa musel uložiť trest odňatia slobody.

Súd sa ďalej zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v , teda že pred spáchaním skutku viedol riadny život, pričom nezistil žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v . Vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného, vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, skutočnosť, že obžalovaný, aj keď sa v uvedenom období dopúšťal protiprávneho konania, podľa svojich možností finančne zabezpečoval svoju rodinu, súd za použitia , , , uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil probačný dohľad nad jeho správaním so skúšobnou dobou 3 roky a zároveň mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v zmysle záverov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na posilnenie výchovného účinku podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorému bol po prepustení z väzby uložený dohľad probačného a mediačného úradníka a ktorý riadne dodržiava obmedzenia a povinnosti uložené v rámci uloženého probačného dohľadu, súd dospel k záveru, že na jeho nápravu postačí hrozba výkonu trestu odňatia slobody spojená s probačným dohľadom nad jeho správaním. Súd postupom podľa , keďže obžalovaný sa dopustil skutkov násilnej povahy voči blízkej osobe a vzhľadom na osobu obžalovaného možno predpokladať, že by v násilnom konaní pokračoval, s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, rozhodol o uložení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s probačným dohľadom so skúšobnou dobou 3 roky spolu s uloženým zákazom požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a ochranným opatrením zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Ani jedna z poškodených osôb si v trestnom konaní neuplatňovala nárok na náhradu škody, preto súd nerozhodoval osobitným výrokom o nároku na náhradu škody.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli s výnimkou ak ide o mladistvých. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.