Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/2/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: Marián Chovanec, s miestom podnikania Nábrežie slobody 1926/4, Púchov, IČO 17 973 660, právne zastúpeného: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Treskoňova 816/1, Bytča, IČO 47 253 223 proti žalovanému: JUDr. Matúš Košara, správca konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s. r. o., v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31 629 733, s miestom výkonu činnosti Piaristická 276/46, Trenčín, v spore o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cbi/44/2013-74 zo dňa 16. októbra 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým sa určilo, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.992,39 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733 a v časti výroku o náhrade trov konania a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.992,39 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uznesením č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2013, Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Pozemné stavby Púchov, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31629733 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Matúša Košaru, so sídlom kancelárie Piaristická 276/46, Trenčín. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku publikované dňa 25.02.2013. Žalobca si prihláškou pohľadávky prihlásil pohľadávku voči úpadcovi vo výške 46.369,24 Eur z titulu náhrady škody, keď tvrdil, že škoda v uvedenej výške mu bola spôsobená vadami diela, ktorého zhotoviteľom bol úpadca. Prihlásená pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 45.000,99 Eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15.02.2013 do 25.02.2013 vo výške 118,67 Eur a nákladov z uplatnenia vo výške 1.249,58 Eur. Zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004 vyplynulo, že úpadca ako zhotoviteľ sa zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa zhotoviť stavbu „Športová hala - príprava pre montáž oceľového skeletu“ a žalobca sa zaviazal za vykonané dielo zaplatiť dohodnutú cenu. Zmluvné strany si na izoláciu proti tlakovej vode dojednali záručnú dobu 10 rokov. Protokolom o zistenej škode zo dňa 15.10.2012 žalobca oznámil úpadcovi, že ním vyhotovené dielo má vady, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody a to zavlhnutím podlahy na prvom podzemnom podlaží, k

vzniku plesni v šatniach, k zavlhnutiu kobercov vo fitnescentre, k zdutiu podlahy v spinningu a squashi a k zavlhnutiu šatníkov a skriniek v dôsledku zvýšenej vlhkosti. Odstránenie škôd si vyžiadalo nasledovné fakturácie: E. R., s. r. o., D. R. - oprava tlakovej izolácie obvodových stien Športovej haly vo výške 19.000 Eur, E., s. r. o., D. R. - montážne práce a výkony vo výške 9.900 Eur, H. R. U. - opravné práce nábytku vo výške 4.483,33 Eur a oprava šatňových skriniek vo výške 1.400 Eur, N., a. s., D. R. - koberce vo výške 6.027,66 Eur a B.. G. D. - E.. - oprava omietok vo výške 4.190 Eur. Úpadca v protokole uviedol, že škody na diele uznáva a potvrdzuje výšku škody. Protokol za úpadcu podpísal B.. L.. Faktúrou č. 2011108OB zo dňa 13.12.2011, splatnou dňa 12.01.2012, vyfakturovala spoločnosť E. R., s. r. o. žalobcovi sumu 19.000 Eur za opravu tlakovej izolácie obvodových stien športovej haly v D.. Faktúrou č. 20-2-0000052 zo dňa 11.09.2012, splatnou dňa 25.09.2012, vyfakturovala spoločnosť E., s. r. o. žalobcovi sumu 9.900 Eur bez DPH za montážne práce a výkony v D.. Faktúrou č. 11059 zo dňa 22.12.2011, splatnou dňa 29.12.2011, vyfakturoval H. R. U. žalobcovi sumu 4.483,33 Eur za opravu nábytku vstupnej časti športovej haly. Faktúrou č. 12047 zo dňa 17.10.2012, splatnou dňa 24.10.2012, vyfakturoval H. R. U. žalobcovi sumu 1.400 Eur za opravu šatňových skriniek. Faktúrou č. 20120045 zo dňa 02.07.2012, splatnou dňa 12.07.2012, vyfakturovala spoločnosť N., a. s. žalobcovi sumu 6.027,66 Eur za podlahové krytiny. Faktúrou č. 2012013 zo dňa 31.05.2012, splatnou dňa 14.06.2012, vyfakturoval B.. G. D. - E.. žalobcovi sumu 4.190 Eur za opravu omietok na stavbe športovej haly. Faktúrou č. 5-1/2013 zo dňa 31.01.2013, splatnou dňa 14.02.2013, vyfakturoval žalobca úpadcovi sumu 45.000,99 Eur ako náhradu škody spôsobenej vadami na diele Športová hala na základe protokolu o zistenej škode. Z potvrdenia o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok zo dňa 02.05.2013 vyplynulo, že žalovaný predmetnú pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok. Z výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 07.05.2013 vyplynulo, že správca žalobcom prihlásenú pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok pod číslom 100/CH-1. Z popretia uplatnenej pohľadávky zo dňa 14.05.2013 vyplynulo, že žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v sume 46.369,24 Eur v celkovej výške čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti z dôvodu nepreskúmateľnosti právneho dôvodu vzniku pohľadávky, keď úpadca nepredložil účtovnú evidenciu, čím nebolo možné zistiť správnosť výšky prihlásenej sumy. Vymáhateľnosť bola popretá z rovnakých dôvodov a oznámenie popretia predmetnej pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 21.05.2013. Z výpisu z obchodného registra úpadcu mal súd prvej inštancie za preukázané spôsob konania konateľov za spoločnosť úpadcu, tak, že konateľ B.. H. L. a konateľ B.. L. O. sú oprávnení konať v mene spoločnosti každý samostatne vo všetkých veciach, ktorých hodnota nepresahuje sumu 20.000 Eur; vo veciach, ktorých hodnota presahuje 20.000 Eur, sú oprávnení konať bez obmedzenia iba spoločne a konateľka B.. K. H. je oprávnená konať v mene spoločnosti samostatne vo všetkých veciach. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 28 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 1, ods. 6, § 32 ods. 1, 3, 6, 9, 19 a § 100 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) a podľa § 323 ods. 1, § 560 ods. 1, § 563 ods. 2, § 564, § 429 ods. 1, § 440 ods. 2, § 737, § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák. a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a konštatoval, že žaloba je čiastočne opodstatnená. Uviedol, že predmetná pohľadávka vo výške 46.369,24 Eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom náhrady škody tvrdiac, že úpadca mu ju spôsobil vadným zhotovením diela, bola zo strany žalobcu preukazovaná v konaní predložením protokolu o zistenej škode s vyjadrením úpadcu, že vzniknuté škody na diele uznáva a výšku škody potvrdzuje. Súd prvej inštancie však tento prejav úpadcu ako uznanie záväzku nevyhodnotil. Uviedol, že zo znenia, ako je uvedené v protokole o zistenej škode zo dňa 15.10.2012, je zrejmé len to, že úpadca uznal škody, ktoré na diele vznikli a potvrdil výšku tejto škody. Z jeho prejavu však nevyplynulo, že by výšku škody aj skutočne uznal, lebo výraz „potvrdiť“ sám o sebe neznamená „uznať“ a z uvedeného prejavu nie je zrejmé, či úpadca ním mienil túto škodu uznať s takými následkami, ako to predpokladá ustanovenie § 323 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na takýto prejav neprihliadol a uplatnený nárok preskúmal. Mal za nesporné, že úpadca na základe zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004 vykonal pre žalobcu dielo spočívajúce vo vykonaní stavby „Športová hala - príprava pre montáž oceľového skeletu“, na ktorom sa počas plynutia záručnej doby vyskytli vady, ktorých vznik a existencia nebola medzi účastníkmi sporná. Z týchto dôvodov bol žalobca oprávnený v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka požadovať od úpadcu odstránenie týchto vád, prípadne zjednanie nápravy iným spôsobom. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by si vzniknuté vady

u úpadcu uplatnil, že by ho vyzval na ich odstránenie a tiež nepreukázal, či sa úpadca pokúsil o ich odstránenie, ale predložil protokol o zistenej škode, v ktorom je už presne táto škoda vyčíslená, pričom z priložených faktúr vyplynulo, že vady si žalobca nechal odstrániť prostredníctvom iných subjektov. Takýto postup žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako postup v rozpore s ustanovením § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyjadrujúceho striktnú zásadu, že uspokojenie, ktoré sa môže dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, nemožno dosiahnuť uplatnením z iného právneho titulu, napríklad z titulu náhrady škody. Zdôraznil, že riadnym uplatnením vád u úpadcu žalobca mohol dosiahnuť odstránenie vád diela, a preto s poukazom na vyššie uvedené nie je možné, aby si žalobca svoje nároky uplatňoval z titulu náhrady škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v tomto rozsahu zamietol. Pretože v dôsledku vadne vykonaného diela vznikli žalobcovi aj iné škody, ktoré si v rámci nárokov z vád nemohol uplatniť, lebo preukázateľne neboli obsahom zmluvy o dielo, ktorá sa vzťahovala na vykonanie stavby, a to v dôsledku poškodenia nábytku a kobercov, v tejto časti súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu škody ako opodstatnený a to vo výške 11.910,99 Eur a k tomu prináležiacemu úroku z omeškania vo výške 31,40 Eur, čo spolu predstavuje 11.942,39 Eur. Konštatoval, že pre uplatnený nárok v tejto výške boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady, lebo úpadca porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne, v dôsledku čoho vznikla škoda. V súvislosti s obranou žalovaného, ktorý sa bránil proti úkonu uznania úpadcu tým, že podľa zápisu v Obchodnom registri B.. L., ktorý uznanie podpísal, nemohol konať samostatne vo veciach presahujúcich sumu 20.000 Eur, súd prvej inštancie konštatoval, že takéto obmedzenie, hoci je zapísané v obchodnom registri, nie je účinné voči tretím osobám, a ide len o vnútorné usporiadanie vzťahov medzi konateľmi, preto túto obranu vyhodnotil ako účelovú. Pokiaľ žalovaný poprel pohľadávku z dôvodu, že táto pohľadávka nebola zaevidovaná v účtovníctve úpadcu, súd prvej inštancie uviedol, že neevidencia pohľadávky v účtovníctve, ako aj prípady neexistencie resp. nepredloženia účtovníctva, môžu viesť k popretiu pohľadávky, avšak ešte neznamenajú aj neexistenciu pohľadávky. V súvislosti s prihlásenými nákladmi z uplatnenia vo výške 1.249,58 Eur uviedol, že táto suma predstavuje trovy konania žalobcom vynaložených v súvislosti s podaním prihlášky pohľadávky, ktoré mu vznikli účasťou v konkurznom konaní. Keďže tieto trovy sú v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR vylúčené z uspokojenia v konkurze, žaloba v tejto časti nebola dôvodná. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p., by mu patrila vzhľadom na jeho prevažujúci pomer úspechu v spore, avšak žalovaný si náhradu trov neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie pri skúmaní vykonania diela skonštatoval, že na vykonanom diele sa počas plynutia záručnej doby vyskytli vady, ktorých vznik a existencia neboli medzi účastníkmi sporná. Zdôraznil, že on namietal neúčinnosť takéhoto prejavu úpadcu, ktorým boli uznané vzniknuté škody a potvrdenie výšky škody v protokole o zistenej škode zo dňa 15.10.2012 a to z dôvodu, že ho podpísal len jeden konateľ úpadcu v čase, keď na takéto právne úkony nebol samostatne oprávnený. Žalovaný bol názoru, že preukázanie spôsobu konania konateľov za spoločnosť je spôsobilé založiť pochybnosť o účinnosti a platnosti uznania záväzku a o spornosti predmetnej skutočnosti medzi stranami. Namietol tiež výšku zistenej pohľadávky a poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti, lebo z odôvodnenie rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie ustálil výšku vzniknutej škody - či len na základe predloženej faktúry zo strany žalobcu, alebo aj z iných skutočností, či vlastných zistení. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na správnosť záveru súdu prvej inštancie podľa ktorého žalobcovi vznikli aj iné škody, ktoré si v rámci nárokov z vád nemohol uplatniť, lebo preukázateľne neboli obsahom zmluvy o dielo, ktorá sa vzťahovala na vykonanie stavby a to sa týkalo poškodeného nábytku a kobercov, v dôsledku čoho bol jeho nárok na náhradu škody v tejto časti opodstatnený. Žalobca vyjadril presvedčenie, že pokiaľ súd prvej inštancie v tejto časti jeho určovacej žalobe vyhovel, jeho rozhodnutie je správne.

4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote a že spĺňa náležitosti odvolania, odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania okrem iného aj na námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, lebo z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie ustálil výšku škody a na základe akých dôkazov dospel k jej vyčísleniu.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.10.2014 v neprítomnosti účastníkov. Po oboznámení listinných dôkazov č.l. 16-31, č.l. 33-38, č.l. 43-45 a č.l. 56 vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, ktorým učil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.910,99 Eur titulom náhrady škody zo zmluvy o dielo č. INV-308/2004/PÚ zo dňa 11.03.2004, prihlásenej do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28K/6/2013 prihláškou č. 100/CH-1 zo dňa 12.04.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov s.r.o. so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO: 31 629 733.Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.10.2014 (v spise č.l. 68). Z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie - z jeho výroku však vyplýva, že určovacím výrokom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 11.992,39 Eur titulom náhrady škody z predmetnej zmluvy o dielo a v odôvodnení predmetného rozsudku (str. 7) uviedol, že žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky celkom vo výške 11.942,39 Eur, čo nekorešponduje ani s vyhláseným rozsudkom na pojednávaní dňa 16.10.2014, ani s výrokom jeho písomného vyhotovenia.

10. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozsudku, čiže rozhodnutie súdu v čase jeho vyhlásenia na pojednávaní, nemá oporu v jeho odôvodnení a iný výrok je uvedený aj vo výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku. Obsah autoritatívnej vôle prejavenej súdom prvej inštancie v okamihu vyhlásenia rozsudku teda nie je z jeho odôvodnenia bezpečne poznateľný, resp. je iný. Okrem tejto vady konania odvolací súd konštatuje, že vôbec nie je zrejmé, na základe akých dôkazov vyvodil súd prvej inštancie záver o výške škody (podľa odôvodnenia rozsudku v celkovej sume 11.942,39 Eur). Námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie je preto opodstatnená. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú v zmysle § 373 Obch. zák. existencia protiprávneho úkonu, vzniku škody a príčinnej súvislosti, ktoré musí preukázať poškodený. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, z ktorých listinných či iných dôkazov súd ustálil výšku škody a o akú škodu malo ísť s poukazom na ust. § 379 Obch. zák.

11. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 380 . Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených podľa § 389 ods, 1 písm. a) a b) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie.

12. Súd prvej inštancie vec v rozsahu zrušenom týmto uznesením opätovne prejedná, pričom postupovať bude ďalej podľa príslušných ustanovení účinného od 01.07.2016. Pri hodnotení dôkazov bude postupovať podľa § 191 a rozhodnutie vo veci odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP, tak, aby bolo presvedčivé.

13. Podľa § 391 ods. 2 je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .