Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-93-2015.pdf
PDF · 120.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. F. XX/X, XXXX C., Y. Y., zast. Q. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 770,49 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 770,49 eur. Žalobu odôvodnil tým, že Ministerstvo vnútra SR eviduje prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove škodu v celkovej výške 770,49 eur, ktorá vznikla vyplatením náhrady za bolesť poškodenému policajtovi npráp. O. ( ďalej len poškodený policajt), ako aj služobného platu počas doby jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre služobný úraz. Menovaný policajt utrpel poškodenie zdravia dňa 25.03.2013 v čase okolo 22.55 hod. pri výkone služobnej činnosti v obci Továrne na miestnej komunikácii v služobnom motorovom vozidle. V daný deň policajná hliadka Obvodného oddelenia PZ v W. S. pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky zastavila motorové vozidlo, ktoré viedla žalovaná, kde lustráciou v evidencii vodičov bolo zistené, že žalovaná má rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu vo B. K. I. ( právoplatné dňa 01.08.2012) uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov, preto bola hliadkou upovedomená, že je podozrivá zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a bude obmedzená na osobnej slobode a zároveň bola vyzvaná, aby nasadla do služobného motorového vozidla, kde výzvu uposlúchla, ale po nastúpení začala žalovaná bezdôvodne kopať do výplne pravých zadných dverí vozidla, preto sa poškodený policajt sediaci na mieste vodiča snažil zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu služobného vozidla, otočil sa a chcel žalovanú svojimi rukami chytiť za nohy, pričom ho počas tohto kopla nohou do jeho pravej ruky, čím utrpel podľa lekárskeho posudku o bolestnom zmliaždenie reg. MCP II. pravej ruky a odreniny MCP II. prsta pravej ruky s dobou liečenia od 26.03.2013 do 30.04.2013 s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od 27.03.2013 do 01.04.2013 vrátane. V dôsledku vzniku služobného úrazu bola poškodenému policajtovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 484 eur na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 22.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.09.2013. Náhrada za bolesť bola poškodenému policajtovi vyplatená dňa 25.09.2013. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku tohto služobného úrazu bol menovaný policajt dočasne neschopným na výkon štátnej služby bol mu v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 328/2002 Z.z. vyplatený služobný plat počas nemoci vo výške 216,91 eur a služobný úrad bol povinný z vyplateného služobného platu v rámci sociálneho zabezpečenia odviesť odvody vo výške
69,58 eur. Vyplatením náhrady za bolesť ako dávky úrazového zabezpečenia a služobného platu počas nemoci vrátane príslušných odvodov ako dávky nemocenského zabezpečenia vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 770,49 eur, ktorú je žalobca podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. oprávnený vymáhať od žalovanej. V súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej, pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia policajta bola žalovaná uznaná Okresným súdom Vranov nad Topľou uznaná vinnou zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa trestným rozkazom zo dňa 27.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2013. Žalovaná bola žalobcom prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ vo B. K. I. výzvou zo dňa 03.12.2013 vyzvaná k náhrade celkovej škody vo výške 770,49 eur. Výzva sa vrátila žalobcovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Pri protiprávnom konaní dňa 25.03.2013 žalovaná spôsobila aj poškodenie služobného vozidla vo výške 270,40 eur, pričom za uvedené protiprávne konanie bola žalovaná trestným rozkazom Okresného súdu zo dňa 30.12.2013 odsúdená a bola jej uložená povinnosť nahradiť predmetnú škodu vo výške 270,40 eur.
2.K žalobe žalobca doložil záznam Obvodného oddelenia PZ W. S. zo dňa 25.03.2013 podaný poškodeným policajtom, z ktorého vyplýva, že dňa 25.03.2013 v čase o 22.55 hod. bola hliadkou obmedzená osobná sloboda žalovanej, nakoľko sa dopustila prečinu „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z tohto dôvodu bola žalovaná vyzvaná, aby nastúpila do služobného vozidla s tým, že táto výzvu uposlúchla a bez použitia donucovacích prostriedkov nasadla na zadné sedadlo na stranu spolujazdca. Následne však začala kopať do zadných pravých dverí, pričom poškodila čalúnenie na zadných pravých dverách a pri jeho snahe zabrániť poškodzovaniu majetku mu žalovaná spôsobila zranenie pravej ruky a to zmliaždenie iných častí zápästia a ruky s dobou liečenia do cca 5 dní; záznam Obvodného oddelenia PZ W. S. zo dňa 25.03.2013 npráp. Š., ktorý dňa 25.03.2013 vykonával službu s poškodeným policajtom, kde okrem iného uviedol, že v čase o 22.55 bolo žalovanej oznámené, že sa dopustila prečinu „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ a z toho dôvodu jej bude obmedzená osobná sloboda. Do služobného motorového vozidla nasadla bez donucovacích prostriedkov, avšak keď obchádzal auto poza jeho zadnú časť, aby si sadol k predvádzanej osobe, začul krik a buchot z vozidla a keď sa pozrel cez zadné okno, videl ako žalovaná kope do zadných dverí, sedačky a iných častí vozidla. Zároveň videl ako sa npráp. O. pootočil smerom k zaistenej osobe, ktorá ho následne kopla do pravej ruky; Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 0T/8/2013, kde týmto trestným rozkazom bola žalovaná U. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, narodená vo B. K. I., trvale bytom B., Y. uznaná za vinnú, že dňa 25.03.2013 v čase od 22.35 hodine viedla osobné motorové vozidlo značky V. XXX po miestnej komunikácii v obci I. smerom od budovy Obecného úradu na obec Š. obvinená U. Z., kde po prenasledovaní hliadkou následne s vozidlom odbočila vľavo na miestnu komunikáciu a pokračovala k rodinnému domu číslo XXX pred ktorým s vozidlom zastavila, vo vozidle sa uzamkla a odmietla s hliadkou komunikovať. Neuposlúchla výzvu, aby predložila doklady predpísané k vedeniu vozidla a po opakovanej výzve k predloženiu dokladov odomkla vozidlo a z batožinového priestoru vybrala svoj cestovný pas a doklady od uvedeného vozidla. Následne lustráciou bolo zistené, že vozidlo aj napriek tomu, že rozhodnutím ODI B. K. I. bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 rokov, preto bola vyzvaná aby nastúpila do služobného motorového vozidla, kde po nastúpení do služobného motorového vozidla začala vo vozidle kopať nohami, pričom kopla npráp. O. do pravej ruky, čím mu spôsobila pohmoždenie ruky v oblasti kĺbu s dobou liečenia do 5 dní a z vozidla vyskočila cez ľavé zadné dvere von, pri vozidle bola hliadkou chytená a následne kládla aktívny odpor tým, že z miesta sa snažila újsť a počas celej doby vulgárne nadávala policajnej hliadke a uviedla, že ak ju polícia nepustí odíde, nadávka zo Slovenska a viac ju na Slovensku nikto neuvidí. Po kontrole jej bol daný k prefuknutiu elektronický merač a zistenie alkoholu s tým, že jej bola nameraná hodnota 0,00 alkoholu v dychu, čím spáchala prečin podľa § 323 ods. 1 písm. a) trestného zákona a podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a za tento skutok bol odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jedného roku s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov a zároveň jej bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 1 roka. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2013.
3. Taktiež k žalobe bol doložený záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 26.03.2016, kde pracovný úraz bol opísaný takto: Opis priebehu úrazu: Dňa 25.03.2013 v čase o 22.55 hod. hliadka v zložení npráp. Q.. B. Š. a npráp. U. O. vykonávali hliadkovú činnosť, kde počas dohľadu nad CP zastavili vozidlo značky V. XXX, ev. č. C., ktoré riadila U. Z., nar. XX.XX.XXXX, pričom následnou lustráciou v evidencii vodičov bolo zistené, že menovaná má uložené závažné opatrenia ODI vo B. K. a preto ju hliadka upovedomila, že sa dopustila podozrenia z prečinu a vyzvala ju aby nastúpila do služobného motorového vozidla. Menovaná výzvu uposlúchla, nastúpila do zadnej pravej časti SMV, na pravú
zadnú sedačku. Po nasadnutí menovaná bezdôvodne začala kopať do výplne pravých zadných dverí a pokračovala v kopaní, kde npráp. U. O. sa značil zabrániť jej ďalšiemu bezdôvodnému poškodzovaniu SMV, otáčal sa z predného sedadla vodiča k predvádzanej osobe a vtedy ho nohou kopla do chrbta pravej ruky pričom mu spôsobila drobné škrabance na ruke a opuchy so zhoršenou hybnosťou ; lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia Q.. Q. U., v ktorom je uvedená doba liečenia od 26.03.2013 do 30.04.2013, z toho v ústavnej starostlivosti od 26.03.2013 do 30.04.2013 a pracovná neschopnosť trvala od 27.03.2013 do 02.04.2013, kde ako diagnóza je uvedené zhmliaždenie reg. MLP II. pravej ruky, odreniny MCP II. prsta pravej ruky, kde je ocenené toto sťaženie na 15 bodov; správu Krajského riaditeľstva PZ B. K. I. o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania zo dňa 18.6.2013 z ktorej vyplýva, že komisia dospela k záveru, že úraz vznikol pri výkone služby, pričom poškodenie zavinila fyzická osoba ( žalovaná) a to bez zavinenia poškodeného policajta. V zmysle čl. III. bod 8 riaditeľ okresného riaditeľstva PZ s týmito závermi súhlasil a úraz poškodeného policajta uznal za služobný úraz s rozsahom zodpovednosti služobného úradu 100 %; rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 22.8.2013, ktorým npráp. U. O. bola priznaná bolesť vo výške 484 eur a to v zmysle § 20 ods. 1 písm. b), § 22 a § 29 ods. 1 písm. a) Zákona č. 328/2002 v spojení so zákonom číslo 73/1998 a zákona č. 437/2004, a podľa odôvodnenia v tomto rozhodnutí, vyplatenie tohto bolestného u poškodeného vychádzalo z lekárskeho posudku o bolestnom Q.. Q. U. ako je uvedené vyššie, ktoré malo byť spôsobené konaním žalovanej, za ktoré bola odsúdená Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 0T/8/2013; potvrdenie Ministerstva vnútra zo dňa 25.09.2013, podľa ktorého bola poškodenému policajtovi vyplatená náhrada za bolesť v sume 484 eur; vyčíslenie Ministerstva vnútra zo dňa 24.10.2013 náhrady na služobnom plate u poškodeného policajta z dôvodu služobného úrazu od 27.3.2013 do 1.4.2013, podľa ktorého poškodenému policajtovi bol počas práceneschopnosti vyplatený plaz vo výške 216,91 eur a odvody za zamestnávateľa boli vo výške 69,58 eur.
4.Zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že poškodený policajt sa po skutku, ku ktorému malo dôjsť 25.03.2013 v čase okolo 22.55 hod., podrobil nasledujúci deň 26.03.2013 v čase o 1.41 hod. ošetreniu na chirurgickej ambulancii Q.. J. vo B. K.. Poškodený policajt tak po 2,5 hodinách od tohto skutku bol na lekárskom vyšetrení a od vtedy mu bola vypísaná práceneschopnosť. Policajt sa počas tejto práceneschopnosti a ďalšieho liečenia podroboval kontrolným vyšetreniam u lekárov, medzi inými aj u Q.. U., ktorý potom v súvislosti s týmto zranením vystavil príslušný lekársky posudok, ktorým on ako lekár a odborník ohodnotil zranenie príslušným bodovým ohodnotením podľa zákona. Na základe tohto lekárskeho posudku, potom v zmysle príslušných bodov a hodnoty jedného bodu bolo priznané bolestné. Pokiaľ ide o náhradu na služobnom plate, túto náhradu vypočítal príslušný odborný útvar ministerstva, ktorý vypláca služobné platy policajtom.
5.Na pojednávaní zástupca žalobcu súde predložil lekársku správu prvom vyšetrení poškodeného policajta na chirurgickej ambulancii Q.. H. J., V.. Zo dňa 26.03.2013, 01:41 hod., podľa ktorej včera okolo 22.50 hod. pri výkone policajta, bol napadnutý pri obmedzení osoby, dostal ranu do oblasti pravej ruky, postupne opuch v danej oblasti a zhoršenie hybnosti a poškodenému policajtovi bola stanovená diagnóza zmliaždenie iných častí zápästia a ruky, a následných kontrolných vyšetrení u Q.. U. dňa 27.3.2013, 02.04.2013, 05.04.2013, 12.4.2013,19.04.2013,29.04.2013, so stanovenou diagnozou Contusio et excoriationes reg. MCP II. max. 1.dx. grav. a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 02.04.2013, z ktorého vyplýva, že poškodený policajt bol práceneschopný od 27.03.2013 do 02.04.2013.
6.Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko neuznáva, že policajtovi bola spôsobená nejaká bolesť, prípadne pomliaždenie na ruke, pretože ona osobne bola pri tom, keď sa skutok stal, nakoľko v predmetnom aute cestovala so svoju dcérou ( žalovanou) a synom. V policajnom aute, do ktorého nastúpila jej dcéra však nebola, pretože ju tam nechceli zobrať. To čo sa stalo v služobnom aute však vie podľa toho, ako jej to opísala jej dcéra ( žalovaná). Následne po tom, čo prišla na Obvodné oddelenie W. S., nevidela u policajta O. žiadne zranenie na ruke. Taktiež poprela, že by v čase, keď došlo k zadržaniu žalovanej, že by v ten deň bol poškodený policajt na vyšetrení.
7.Ako svedok bol vypočutý Q.. H. J., ktorý podľa zdravotnej dokumentácie mal ošetrovať poškodeného policajta, ktorý na začiatku výsluchu súdu uviedol, že dnes by poškodeného policajta už nezpoznal, avšak po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie uviedol, že poškodený policajt pri vyšetrení uviedol, že pri výkone práce, pri zatýkaní osoby alebo pri predvádzaní, bol údajne napadnutý, kopnutý, alebo
udretý s odreninou na druhom prste plus pohmoždenie článku, kde podľa rengenu nebolo vidieť žiadne zlomeniny a preto bol poslaný na kontrolu na druhý deň. V lekárskej správe je uvdené, že je zo dňa 26.03.2013, pretože najprv sa pacient posiela osoba na vyšetrenie, ide na röntgen a až potom sa vyhotovuje správa. Diagnóza ako je uvedená v znaleckom posudku Q.. U., sa zhoduje s diagnózou ako bola uvedená v jeho lekárskej správe. V posudku Q.. U. je uvedená v slovenčine a on vo svojej správe uvádza diagnózu v latinčine.
8.Žalovaná navrhla vypočuť aj lekára Q.. U., ktorý bol ošetrujúcim lekárom poškodeného policajta, poškodeného policajta a Q.. B. Š.,ktorý vykonával službu s poškodeným policajtom. Keďže však lekár Q.. J. potvrdil, že diagnoza, ktorú stanovil poškodenému policajtovi, je totožná s diagnozou ako je stanovená v posudku o bolestnom lekára Q.. U., súd nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za potrebné, nakoľko diagnoza poškodeného policajta bola stanovená v znaleckom posudku. Podľa znaleckého posudku poškodený policajt mal spôsobené pomliaždenie, a nie zlomeninu ruky. Súdu taktiež boli predložené lekárske správy Q.. U., s ktorými sa oboznámil ako aj strany sporu.
9.Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo ku skutku, ktorý bol vyšetrený v osobitnom konaní, pri ktorom došlo aj k poškodeniu zdravia poškodeného a za tento skutok bola žalovaná odsúdená a svedok vypočutý dne na pojednávaní potvrdil, že zranenie poškodeného policajta je totožné so zranením, ktoré je uvedené aj v znaleckom posudku Q.. U.. Na základe jeho znaleckého posudku bolo vyplatené poškodenému policajtovi bolestné a z dôvodu tohto pracovného úrazu bol poškodený aj práceneschopný, a boli mu vyplatené mzdové nároky, avšak počas práceneschopnosti nepodal výkon pre ministerstvo vnútra a preto si uplatňujú voči žalovanej aj mzdové nároky. Náhradu trov konania si nežiadal priznať.
10. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.), policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má okrem prípadov uvedených v odsekoch 7 až 9 a v § 7 nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých tridsiatich dní dočasnej neschopnosti určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti.
11. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
12.V zmysle § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.
13.Za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe ( § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.).
14.Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
15.Podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
16.Z § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
17.V zmysle § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
18. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka ( § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.).
19.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
20.V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Základnými predpokladmi každej občianskoprávnej zodpovednosti sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik (existencia) škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou 4.zavinenie. Jedným z týchto základných predpokladov zodpovednosti za škodu je vznik škody. Tento predpoklad má význam z hľadiska možnosti uplatniť si nárok na súde. Škoda, ktorej náhradu možno požadovať od zodpovedného subjektu, nevzniká poškodenému tým, že vznikla (stala sa splatnou) pohľadávka veriteľa voči nemu, ale skutočná škoda (úbytok majetkových hodnôt) mu môže vzniknúť až zaplatením dlhu. Samotná existencia pohľadávky neznamená skutočnú škodu ani ušlý zisk. K vzniku škody, spočívajúcej v platobnej, či inej povinnosti dlžníka na plnenie, dochádza až tým, že dlžník splní dlh, a len v tom rozsahu, v akom svojmu veriteľovi plnil, mu vzniká ujma na majetku, ku ktorej by - nebyť konania škodcu - nedošlo.
22.Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).
23.Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).
24.To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).
25.Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 130/2010).
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy); príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 16/2012).
26.Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 292/2006).
27.V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok) (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 5Cdo 126/2009).
28.Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
29.Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
30.Podľa § 194 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
31.Podľa § 191 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
32.Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaná svojím protiprávnym konaním dňa 25.03.2013, ktoré smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku vykonávaného poškodeným policajtom, spôsobila vyššie uvedenému príslušníkovi policajného zboru poškodenie zdravia, ktoré bolo posúdené ako služobný úraz v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná bola zároveň za uvedený skutok Trestným rozkazom sp.zn. 0T/8/2013 zo dňa 27.03.2013 uznaná vinnou zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Preto súd musel vychádzať z tohto rozhodnutia ( § 194 ods. 2 CSP) a mal zato, že tento skutok sa stal tak, ako je uvedené v tomto trestnom rozkaze, aj keď zástupkyňa žalovanej poprela, že by sa skutok tak stal. Preto žiadala aj vypočuť poškodeného policajta a kolegu Q.. Š.. Súd však nemá právo opätovne posudzovať skutok,
ktorý sa už stal, a preto návrh na výsluch týchto svedkov zamietol. Pre priznanie nároku na náhradu škodu súd toto konanie žalovanej posúdil ako protiprávne konanie.
33.Z dôvodu tohto protiprávneho konania žalovanej si žalobca uplatnil náhradu škody a to za vyplatené bolestné, náhradu služobného platu počas dočasnej práceneschopnosti a odvody zamestnávateľa. Nárok na náhradu škody vznikol v roku 2013, pričom výška náhrady za bolesť bola žalobcom určená v súlade s § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2013 č. S02873-OL-2013 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 účinným od 31.05.2013, v zmysle ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za jeden bod je vo výške 16,10 eur a to podľa lekárskeho posudku o bolestnom Q.. U.. Náhrada škody za bolesť tak v danom prípade činí sumu 241,50 eur ( 16,10 eur x 15 bodov) s tým, že v zmysle ust. § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. takémuto policajtovi patrí náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. Ako už súd vyššie uviedol, súd mal za to, že došlo k zraneniu ako je uvedené v tomto posudku ako aj v lekárskych správach. Iný dôkaz ako výsluch Q.. U. nebol navrhnutý, a preto súd ma zato, že aj bolestné ohodnotenie, jeho výška, je správna. Koniec koncov žalovaná ani výšku bolestného ohodnotenia ani nenamietala.
34.Ďalšia zložka náhrady škody predstavuje poškodenému policajtovi vyplatený v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. služobný plat počas nemoci vo výške 216,91 eur s tým, že zároveň služobný úrad (teda žalobca) bol povinný z vyplateného služobného platu v rámci sociálneho zabezpečenia odviesť odvody vo výške 69,58 eur. V konaní bolo preukázané, že následne po pracovnom úraze bol žalovaný práceneschopný, od 27.3.2013 do 1.4.2013, v tomto čase bola mu vyplatená náhrada služobného platu, výkon v práci podať nemohol a zároveň jeho zamestnávateľ z jeho príjmu počas práceneschopnosti musel uhradiť odvody. Výška vyplateného služobného platu poškodenému policajtovi a odvody vyplývajú z predloženého potvrdenia ako je vyššie citované.
35.Vzhľadom na uvedené mal tak súd za preukázané, že žalobcovi v dôsledku protiprávneho konania žalovanej vznikla škoda vo výške 770,49 eur, ktorá pozostávala z náhrady bolestného vyplateného poškodenému policajtovi, vyplateného služobného platu poškodenému policajtovi a z odvodov z vyplateného služobného platu a ktorej náhradu je žalobca oprávnený požadovať od žalovanej v zmysle ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.. Vzhľadom na uvedené tak súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
36.Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37.V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38.Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39.Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, čím žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca však uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca si neuplatnil náhradu trov konania, preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
40.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.