Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-549-2012.pdf
PDF · 68.74 KB
Case nature
Subarea
18Er/549/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, Námestie SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: KREDIT INVEST COMPANY s.r.o. (predtým KREDIT s.r.o.), Thurzova 16, 036 01 Martin, IČO: 31 573 690 v konaní o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 20 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Františka Radza pod sp. zn. EX 232/2012 zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora Františka Radza sa pod sp. zn. EX 232/2012 vedie exekúcia na návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 26.1.2012, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-2011085911-GC04/11 zo dňa 11.11.2011. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 088248* zo dňa 10.2.2012.
2. Dňa 14.4.2014 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie pri zastavení exekúcie vo výške 39,83 Eur a predložil súdu exekučný spis za účelom rozhodnutia súdu o týchto trovách.
3. Súd v rámci šetrenia zistil, že povinný bol na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/148/2014-140 z dňa 19.5.2015 zrušený bez likvidácie a následne bol dňa 14.7.2015 vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Žilina v súlade s ustanovením § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka.
4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten,
kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
7. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka a z výpisu z obchodného registra, povinný bol z obchodného registra vymazaný bez likvidácie, z toho dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Preto súd konštatuje, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a súd exekúciu podľa tohto zákonného ustanovenia zastavuje.
8. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku.
10. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. (2) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
12. Súdny exekútor si v zmysle citovaného ustanovenia uplatnil minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá mu v zmysle tohto zákonného ustanovenia patrí a súd mu ju priznal v plnej výške, t.j. vo výške 33,19 Eur.
13. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20% dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), pretože súdny exekútor je preukázateľne platcom DPH. Súd v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi v rámci trov exekúcie aj položku uplatnenej DPH vo výške 6,64 Eur z odmeny vo výške 33,19 Eur.
14. Súd tak súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vrátane DPH spolu vo výške 39,83 Eur (33,19 Eur + 6,64 Eur).
15. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M Cdo 5/2011, v ktorom skonštatoval, že „výmaz ex offo povinnej osoby z obchodného registra v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g), ale mala by byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko bola povinná osoba zrušená bez likvidácie, čiže bola nemajetná. Pri náhrade trov konania majú súdy vychádzať z § 203 ods. 2 exekučného poriadku, čiže „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený“ súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie.
Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.