Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-44-2016.pdf
PDF · 165.64 KB
Case nature
Subarea
25CoP/44/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. G., nar. X.XX.XXXX a H. G., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní obe zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov - matky: Ing. Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F., H. XXXX/XF, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Škultéty, so sídlom Bratislava, Heydukova 3, P. O. BOX 302 a otca: Ing. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, H., v konaní o návrhu matky na zverenie maloletých do osobnej starostlivosti, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/230/2016-63 zo dňa 11.8.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd výroky I. a III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie r u š í .
II. Odvolací súd m e n í výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nasledovne:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým z v e r u j e maloletého S. a maloletú H. do osobnej starostlivosti matky a povinnému otcovi n a r i a ď u j e p l a t i ť na maloletého S. výživné vo výške 100,- Eur mesačne a maloletej H. výživné 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie: „Maloleté deti S. G., nar. XX.XX.XXXX a H. G., nar. XX.XX.XXXX sa ponechávajú v starostlivosti otca; výrokom II. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, napokon výrokom III. zmenil uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/203/2016 - 24 zo dňa 14.07.2016.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1, § 2, § 363, § 366, § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
3. Vo veci samej sa matka domáha rozhodnutia s výrokom: súd zveruje maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaväzuje prispievať na výživu mal. S. sumou 400,- Eur mesačne a na výživu mal. H. sumou 300,- Eur mesačne vopred, vždy k prvému dňu v mesiaci k rukám matky.
4. Súd vzal do úvahy, že v návrhu matka poukázala na konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, prebiehajúce na Okresnom súde Piešťany. Od 17.6.2016 sa s maloletými deťmi presťahovala natrvalo do G.; do uvedeného dátumu bývali rodičia s maloletými deťmi spoločne v dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Matka v návrhu tvrdila, že chod celej domácnosti, ako aj celkové zabezpečenie všetkých potrieb maloletých detí zabezpečovala výlučne sama, a to najmä varenie, pranie, upratovanie, hygiena detí, príprava do školy, zabezpečenie základnej zdravotnej
starostlivosti a pod. Otec chodil z práce často neskoro vo večerných hodinách, dokonca veľakrát dva- tri razy do týždňa neprišiel domov vôbec. Do odchodu zo spoločného domu, t.j. do 17.6.2016, otcovi umožňovala neobmedzený styk s deťmi, na základe dohody sa s otcom striedali v trávení víkendov s deťmi, otec s deťmi strávil časť vianočných a veľkonočných sviatkov, ako aj časť jarných prázdnin. Z každého takto spoločne stráveného času s otcom sa maloleté deti vracali choré a v zlom psychickom stave. Poukázala na incident z októbra roku 2015, kedy ju otec fyzicky napadol, z tohto dôvodu je vedené trestné konanie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Vrbové, pod č. ČVS: ORP-22/VR-TT-2016. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec odmieta rešpektovať stav, že maloleté deti bývajú s ňou, napriek tomu, že otcovi v styku nikdy nebránila, a teda je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi a maloletými deťmi si vyžadujú bezodkladnú úpravu; správanie otca maloletých detí preukazuje, že nie je ochotný riešiť veci dohodou a neustále zneisťuje maloleté deti, zaťahuje ich do problémov rodičov, čo na ne vplýva veľmi negatívne.
5. Prvoinštančným súdom bolo zistené, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebol upravovaný súdnym rozhodnutím vydaným v konaní vo veci samej. Uznesením č.k. 9P/77/2015-65 zo dňa 30.12.2015 bol zamietnutý návrh matky i otca detí na nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia). Uznesením č.k. 13P/203/2016-24 zo dňa 14.7.2016 bolo na návrh otca nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi na čas letných prázdnin v roku 2016 (od 18.07.2016 od 09:00 hod. do 24.07.2016 do 20:00 hod. a od 01.08.2016 od 09:00 hod. do 14.08.2016 do 20:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste trvalého bydliska matky a po skončení styku ich matke odovzdá v mieste jej trvalého bydliska). Súde bolo známe, že na okresnom súde prebieha pod sp. zn. 13P/250/2015 konanie o rozvod manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode; toto konanie nie je právoplatne skončené. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 13P/250/2015 mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva podala matka, ktorá žiadala na čas po rozvode zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, otec maloletých detí pôvodne na čas po rozvode manželstva žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; vo vyjadrení k návrhu na rozvod zo dňa 21.3.2016 deklaroval, že je schopný po všetkých stránkach zabezpečiť starostlivosť o deti. Následne otec podaním zo dňa 21.6.2016 pozmenil svoj návrh a žiadal deti zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu, že nechce, aby boli deti vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia. Na pojednávaní nariadenom vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností matka pred súdom uviedla, že maloleté deti majú so svojím otcom veľmi dobrý vzťah, pričom z jej výsluchu vyplynulo, že otec sa podieľal na zabezpečovaní potrieb detí (vozenie na tréningy, do školy a pod.). Súd zistil, že matka za 06/2016 mala čistú mzdu 236,80 Eur; čistá mzda otca sa za ostatný rok pohybovala v rozmedzí od 791,53 Eur do 807,60 Eur.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva ich rodičov je potrebné bezodkladne upraviť. Súd mal preukázané, že rodičia maloletých detí toho času už spolu nežijú v spoločnom dome (ktorý aj po podaní návrhu na rozvod manželstva spoločne aj s deťmi obývali, hoci neviedli spoločnú domácnosť), keď matka sa dňa 17.6.2016 odsťahovala aj s maloletými deťmi do domácnosti svojich rodičov v G.. Matka pritom deklaruje záujem v tomto meste aj s maloletými deťmi trvale zotrvať, o čom svedčí aj jej konanie (prihlásenie mal. S. do základnej školy, zmena adresy trvalého pobytu maloletých detí) a čím napokon aj odôvodnila podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S týmto rozhodnutím matky však otec zásadne nesúhlasí a práve s ohľadom na túto významnú zmenu výchovného prostredia maloletých detí, v konaní o rozvod manželstva žiada zveriť deti do svojej starostlivosti, dôvodiac pritom tým, že maloleté deti nechcú zmeniť bydlisko, chcú navštevovať školu v K., nechcú bývať u starých rodičov, kde podľa názoru otca nemajú adekvátne podmienky, pričom matka tieto názory detí nerešpektuje. Je teda zrejmé, že medzi rodičmi je nezhoda v otázke spôsobu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, s čím je za daných okolností (keď matka realizuje kroky smerujúce k zotrvaniu v G.) nerozlučne spojená zmena bydliska maloletých detí, zmena školského a predškolského zariadenia, či zmena okruhu osôb, s ktorými deti prichádzajú do úzkeho kontaktu. Súd preto pri svojom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musel nevyhnutne zohľadniť nielen predpoklady rodičov na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, ale aj dôsledky zmeny výchovného prostredia na maloleté deti v uvedenom kontexte. Súd dospel k záveru, že obaja rodičia sú schopní a je v ich možnostiach zabezpečiť ju na požadovanej úrovni; vážne nedostatky v doterajšom výkone starostlivosti neboli avizované zo strany ÚPSVaR Piešťany,
či ÚPSVaR Bratislava IV a neboli ani tvrdené rodičmi. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ matka od podania návrhu na rozvod deti dobrovoľne odovzdávala do starostlivosti otca počas víkendov, sviatkov a prázdnin, prístup otca k starostlivosti o deti musela sama považovať za kladný. Napokon takýto záver možno vyvodiť i z výsluchu matky na pojednávaní v rozvodovom konaní, keď matka na otázky právnej zástupkyne otca o tom, či sa otec podieľal na zabezpečovaní voľnočasových aktivít detí a na ich vození do školy, resp. škôlky, odpovedala kladne, pričom sama definovala vzťah maloletých detí k otcovi ako veľmi dobrý. Je teda zrejmé, že do odchodu matky zo spoločného domu sa obaja rodičia podieľali na starostlivosti o deti v rámci svojich možností - matka (najmä počas rodičovskej dovolenky) trávila s deťmi objektívne viac času a zabezpečovala im ich základné potreby, pričom otca v tomto smere limitovala jeho pracovná vyťaženosť (čo bolo napokon aj jedným z dôvodov rozvratu manželstva, ktorý matka označila v návrhu na rozvod). Súd na základe vyššie uvedeného preto uzavrel, že doterajší spôsob výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti v zásade nevylučuje ani jedného z rodičov z vykonávania výlučnej osobnej starostlivosti, pričom obaja rodičia opakovane deklarovali vôľu a možnosti túto náležite zabezpečovať. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je záujem maloletého dieťaťa (čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, čl. 4 CMP). Práve záujem maloletých detí považoval súd za rozhodujúci pre posúdenie, u ktorého z rodičov budú mať maloleté deti za daných okolností lepšie podmienky pre zdravý vývin a dospel k záveru, že vhodnejšie výchovné prostredie predstavuje pre deti ich domáce prostredie, v ktorom doposiaľ vyrastali a v ktorom im vie v súčasnosti zabezpečiť starostlivosť ich otec. Súd vychádzal z opakovaných vyjadrení maloletých detí o tom, že do G. sa nechcú presťahovať (takto sa vyjadril mal. S. ešte v rámci psychologicko-poradenského procesu na príslušnom referáte ÚPSVaR Piešťany v rámci rozvodového konania, ako to vyplýva zo správy datovanej ku dňu 3.6.2016, a následne dňa 2.8.2016 pred pracovníčkami ÚPSVaR Piešťany, ako to vyplýva zo správy doručenej súdu dňa 5.8.2016). Maloleté deti ako dôvody uviedli, že sa im v G. nepáči, že sa tam nudia, nikto sa s nimi nehráva a nechcú chodiť do novej školy, resp. škôlky; dodali, že v H. im bolo dobre, kde by aj chceli zostať s tým, že by tam bola aj matka, aj otec. Hoci je nepochybné, že takéto pocity sú častým sprievodným javom pri zmene prostredia, súd prihliadal na skutočnosť, že postoj detí nie je bezprostrednou reakciou po presťahovaní sa, keď z listinných dôkazov vyplynulo, že matka maloleté deti od podania návrhu na rozvod manželstva pravidelne počas víkendov a sviatkov vodila do domácnosti svojich rodičov do G. a maloleté deti pripravovala na túto zásadnú zmenu (dokonca ako sama uviedla, postupovala pri tom v zmysle odporúčaní psychológa). Je však zrejmé, že deti túto zmenu ani s odstupom času neprijali. Matka pred pracovníkmi ÚPSVaR Bratislava IV vyhlásila, že deti sú aj napriek zmenám, ktoré ich čakajú, v psychickej pohode, mal. S. sa teší do novej školy a má už veľa nových kamarátov, čo je v rozpore s vyjadreniami maloletých detí. Súd nespochybňuje právo matky na výber miesta svojho bydliska, čo sa však týka maloletých detí, v danom prípade sa zmena bydliska neudiala so súhlasom otca. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je špecifickou podmienkou potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, pričom aj vzhľadom na lehoty, ktoré zákonodarca prijal na rozhodnutie o podanom návrhu na jeho nariadenie, je zrejmé, že súd pred rozhodnutím má len obmedzené možnosti pri vykonávaní dôkazov. V danom prípade sa súd oboznámil s výsledkami dokazovania v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, z ktorých vyplýva, že rodičia maloletých sa ani po absolvovaní psychologického poradenstva nedokázali dohodnúť na výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti, každý z nich žiada zveriť deti do svojej výlučnej starostlivosti; ich postoj k riešeniu je pritom sprevádzaný vzájomným osočovaním a obviňovaným. Javí sa, že do konania bude potrebné pribrať odborne spôsobilú osobu, ktorá posúdi, aké výchovné prostredie a model starostlivosti o maloleté deti budú v ich najlepšom záujme. Nie je vylúčené, že tým napokon bude zverenie detí do starostlivosti ich matky (rovnako ako nie sú vylúčené ani ostatné možné úpravy). Súd však má za to, že by bolo predčasné a v rozpore so záujmami maloletých detí (ako ich oni sami prezentovali), aby súd neodkladným opatrením rozhodol tak, že dôsledkom bude vyňatie detí z im známeho prostredia, v ktorom donedávna žili a ktoré aj v súčasnosti sami preferujú, a nevyhnutnosť nastúpenia procesu privykania si na nové podmienky, bez toho, aby mal súd preukázané (vyjadrením odborne spôsobilej osoby na základe pohovorov s maloletými deťmi), že takáto zásadná zmena nebude predstavovať vážne ohrozenie ich zdravého vývinu. S ohľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je vhodnejšie ponechanie detí v starostlivosti ich otca, ktoré rozhodnutie je za daných okolností neoddeliteľne späté s doterajším výchovným prostredím maloletých detí. Súd dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že maloleté deti si prajú v tomto prostredí žiť spolu s oboma rodičmi. K nastoleniu tohto stavu však môže prispieť len matka tým, že aspoň dočasne prehodnotí svoje rozhodnutie odsťahovať sa do G.. Súd poznamenáva, že podkladom pre výrok neodkladného opatrenia je stav v čase vydania tohto uznesenia, a síce skutočnosť, že maloleté deti sa aktuálne nachádzajú vo faktickej starostlivosti ich
otca na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu č.k. 13P/203/2016
- 24 zo dňa 14.7.2016. O povinnosti matky platiť výživné na maloleté deti, ani o úprave styku matky s maloletými deťmi súd z úradnej moci nerozhodoval, keďže mal osvedčené, že pomery otca umožňujú zabezpečiť maloletým deťom potrebnú výživu a súčasne prihliadal na vyjadrenia otca, že výživné od matky nepožaduje a takisto jej nebude brániť vo výkone práva styku s deťmi. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd o nariadení neodkladného opatrenia v znení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom návrh matky, ktorého dôvodnosť nemal osvedčenú, zamietol a súčasne zmenil uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/203/2016 - 24 zo dňa 14.7.2016, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi, a ktorého účinky v čase vydania tohto uznesenia trvali.
7. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorým navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. S poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), d), h), f) CSP a § 62 ods. 1 CMP, argumentovala tým, že súd prvej inštancie pochybil, keď maloleté deti ponechal v starostlivosti otca, napriek tomu, že v čase rozhodnutia vôbec neboli na jeho pokyn zo strany kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany) šetrené pomery otca, čo je vážny nedostatok súdu prvej inštancie. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré osvedčila matka a otec vo svojom vyjadrení nevyvrátil, a to najmä pravidelné vracanie detí po ukončení styku, zlý psychický a nepriaznivý zdravotný stav, fyzické napadnutie matky otcom dňa 25.10.2015. Neprispievanie otca na výživu maloletých detí osvedčuje hraničnú nezodpovednosť otca k plneniu zákonných povinností, keď ponechanie detí v starostlivosti otca jednoznačne ide proti záujmom maloletých detí. Od času rozhodnutia súdu prvej inštancie uznesením č. k. 13P/203/2016-24, ktorým bol neodkladným opatrením upravený styk otca s maloletými deťmi na návrh otca, nenastala žiadna zmena pomerov, preto neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o takomto neodkladnom opatrení. Napadnutým uznesením jej súd prvej inštancie neupravil styk s maloletými deťmi, keď prihliadol na vyjadrenie otca, že jej nebude brániť vo výkone práva styku s deťmi. Zákonná sudkyňa použila iný meter pri rozhodovaní o úprave styku otca ako pri úprave styku matky s maloletými deťmi, keď ho vôbec neupravila s tým, že túto (ne)úpravu základného rodičovského práva úplne rozdielne a protichodne odôvodnila a pričom išlo o malý časový odstup od predchádzajúceho neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie je tiež nevykonateľné, otec maloletých detí nemal ich súdom zverené do osobnej starostlivosti. Osobnú starostlivosť po odsťahovaní do G. vykonávala a zabezpečovala výlučne matka, a táto skutočnosť nebola doposiaľ žiadnym rozhodnutím zmenená. Otec mal uznesením č. k.13P/203/2016-24 zo dňa 14.7.2016 iba upravený styk počas tohtoročných letných prázdnin, teda v rámci jeho styku ich mal iba v dočasnej faktickej starostlivosti (nie právnej). Súd prvej inštancie napadnutím uznesením zmenil uznesenie, čo je právne neprípustné, pretože toto neupravovalo zverenie osobnej starostlivosti o maloleté deti jednému z rodičov. Preto súd tiež nemohol ponechať maloleté deti v starostlivosti ich otca, keďže v jeho výlučnej osobnej starostlivosti ani nikdy neboli. V deň doručenia napadnutého uznesenia už mala maloleté deti v osobnej starostlivosti (otec jej ich po skončení styku riadne a včas odovzdal), resp. doručením napadnutého uznesenia matke a otcovi v tom čase maloleté deti neboli ani v dočasnej faktickej starostlivosti otca a z tohto dôvodu nie je možné realizovať nasledovný výkon výroku uznesenia.
8. Otec odvolanie nepodal a k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, nerozhodoval vo veci samej a v odôvodnení sa veľmi podrobne zaoberal skutočnosťami dôležitými pre nariadenie neodkladného opatrenia, tieto správne vyhodnotil. Snahou otca je, aby deti boli spokojné, šťastné a boli v prostredí, v ktorom sami chcú byť. Matka bez súhlasu otca zmenila deťom pobyt, došlo k nezhode rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností. Rešpektovanie otcových rodičovských práv zo strany matky je jej povinnosťou ako aj povinnosťou otca rešpektovať jej rodičovské práva. Hradil a hradí všetky náklady spojené s rodinným domom, ktoré sú nemalé. Zabezpečoval taktiež potreby detí. Počas letných prázdnin matke povedal, že ak treba deťom niečo kúpiť, toto zaplatí. Na požiadanie otca na vyčíslenie nákladov na deti, matka povedala, že to nemá spracované. S deťmi majú vytvorenú hlbokú citovú väzbu, ktorú sa matka snaží za každú cenu narušiť a toto je ochotná urobiť napriek tomu, že by deti trpeli. Jediným manipulátorom je matka detí, ktorá nedovoľuje deťom, aby sa s nimi mohol kontaktovať. Deti nevidel od 14.8.2016, kedy deti zobrala na dovolenku. Samozrejme, že mu deti veľmi chýbajú, chcel sa aspoň stretnúť so synom v škole. Riaditeľka mu oznámila, že bez súhlasu matky mu stretnutie neumožní, a má prísť o 13.30 hod. Do školy prišiel o 15 minút skôr, keď ho syn zbadal od strachu pred matkou ani nebol schopný ísť za ním s bezprostrednou radosťou tak ako to vždy bolo. Celý rozhovor so synom prebiehal pod prísnym dozorom matky a starého otca. Syn bol vo veľmi zlom stave. Deti na príkaz matky a starej matky majú zákaz s otcom ako aj s ostatnými členmi
rodiny komunikovať, čo povedala pri internetovom styku so svojím bratrancom. V čase doručovania napadnutého uznesenia, bola matka na základe dohody s deťmi na dovolenke. V čase letných prázdnin v období 1.8.2016-14.8.2016 ich mal a nie je pravda, že po odchode matky do G. zabezpečovala starostlivosť o deti výlučne ona.
9. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu matky uviedol, že nezistil žiadne nové skutočnosti vo veci. Nakoľko rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, odporúčajú pribrať do konania znalca.
10. Dňa 4.10.2016 doručila matka odvolaciemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu správu zo psychologického vyšetrenia detí, spoločnej interakcie detí s matkou a spoločnej interakcie detí, z iniciatívy matky, PhDr. Z. S. zo dňa 20.9.2016, z ktorej vyplýva, že mal. S. má k obidvom rodičom veľmi blízky vzťah, obaja pre neho prezentujú dôležité emociálne autority. Má aj veľmi blízky vzťah k mladšej sestre a v podstate aj k ďalším osobám zo širšej rodiny. Z kontrolného psychologického vyšetrenia (19.9.2016) vyplýva, že maloletý uviedol, že chodí do školy na N., majú dobrú triednu učiteľku, má dobré vzťahy so spolužiakmi. Otec bol za ním jedenkrát v škole, tešil sa, boli spolu dve minúty. V škole sa mu páči, nevie či by chcel meniť „zvyká si“. „U babičky sa dobre býva, ale budú sa sťahovať do nového bytu“. Z hľadiska jeho predstavy by bola ideálna alternatíva, keby mohol byť rovnako s otcom ako s mamou. Bolo by teda v súčasnosti zo psychologického hľadiska zbytočne restabilizujúce ho vytŕhať z prostredia, kde sa ako tak zastabilizoval. Maloletá miluje oboch rodičov a obaja pre ňu majú výrazný citový význam. Pritom hlavne túži po tom, aby rodičia boli spolu, čo by najviac prispelo k jej životnej pohode. Veľmi blízky vzťah má k svojmu bratovi s tendenciou identifikovať sa s jeho postojmi. Predmetná správa bola odvolacím súdom zaslaná otcovi aj kolíznemu opatrovníkovi, ktorí sa k nej ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadrili.
11. Dňa 20.10.2016 doručila matka odvolaciemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie jej nezaslal vyjadrenie otca k odvolaniu zo dňa 23.9.2016, hoci na č.l. 99 sa nachádza výzva na vyjadrenie zo dňa 27.9.2016, ktorá jej nebola doručená. O predmetnom vyjadrení otca sa dozvedela dňa 4.10.2016 prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý nahliadol do súdneho spisu. Poukázala na to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 331 ods. 2 CSP, napadnuté uznesenie zo dňa 11.8.2016 bolo odoslané až dňa 16.8.2016 t. j. deň po uplynutí zákonnej lehoty. Poukázala na správu PhDr. S. zo dňa 20.9.2016 (ktorú predložila odvolaciemu súdu), na vyjadrenie základnej školy zo dňa 10.10.2016 a na vyjadrenie materskej školy, z ktorých vyplýva, že maloleté deti veľmi pozitívne vnímajú ich nové sociálne prostredie, v ktorom sa dobre zadaptovali a zastabilizovali. Ani súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nespochybnil jej vhodnosť pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti. Poprela tvrdenia otca o priebehu a obsahu stretnutia s maloletým synom na základnej škole. Uviedla, že deti sa stretli s otcom dňa 12.10.2016 o 15.30 hod. v nákupnom centre Bory Mall. Pripojila písomnosť základnej školy, z ktorej vyplýva, že maloletý S. zvládol veľmi dobre zvýšené nároky v súvislosti so zmenou bydliska, školského prostredia, či zmenu kolektívu. V triede patrí už medzi obľúbených žiakov, je ústretový, priateľský. Zodpovedne sa pripravuje na vyučovanie, vždy má vypracované domáce úlohy. Veľmi ochotne spolupracuje s pedagógmi, ako aj so spolužiakmi pri skupinových prácach. Ďalej pripojila písomnosť - odpoveď školy, z ktorej vyplýva, že H. bola prijatá do materskej školy od 1.9.2016, s nástupom 5.9.2016. Od prvého dňa je veľmi kamarátska a v materskej škole sa jej veľmi páči, hneď si našla kamarátky a kamarátov, nemala problém nadviazať sociálne kontakty so svojimi rovesníkmi. Má veľmi rada pani učiteľky, správa sa k autorite s rešpektom. Matka je veľmi starostlivá, zaujíma sa o dianie v MŠ a svoju dcéru, s matkou má H. veľmi dobrý vzťah. Predmetné podanie matky bolo tiež zaslané otcovi a kolíznemu opatrovníkovi, ktorí sa k nemu ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie nie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu II. výrokovej vety podľa § 388 CSP a zrušenie I. a III. výrokovej vety v zmysle § 389 písm. a) CSP.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením v zmysle návrhu matky maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné otcovi na maloleté deti.
14. V zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
16. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
18. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
21. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
22. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
23. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
24. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
26. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
27. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
28. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
29. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne.
30. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
31. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
32. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3).
33. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. V zmysle § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
35. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
36. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
37. Podľa aktuálne účinných, na danú vec sa už vzťahujúcich cit. ustanovení CSP nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená).
38. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.
39. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia v časti nutnosti nariadenia predbežného opatrenia (rešpektujúc princíp zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CMP) a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia, ktoré je v záujme maloletých detí.
40. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom (majúcim sa ochrániť) vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok
a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo všetko sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali naopak nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka všeobecne (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
41. Odvolací súd má osvedčené obsahom spisového materiálu, že rodičia sa nevedia zhodnúť na starostlivosti o maloletých na čas do rozvodu (a ani po rozvode), o čom svedčí i to, že matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie detí do osobnej starostlivosti, čím je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov predovšetkým v záujme maloletých detí. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa, dochádza k dlhodobejším a vážnejším nezhodám, ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rozvoj dieťaťa, resp. spolužitie ukončili, je dôvodné súdnym rozhodnutím upraviť zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, príp. za splnenia podmienok do striedavej starostlivosti oboch.
42. S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané resp. osvedčené okolnosti prípadu, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, keď matka maloletých detí žije od 17.6.2016 spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov v G., keď maloletý S. navštevuje základnú školu v G. (N. ul. X) a maloletá H. navštevuje materskú školu v G. (J. X), pričom rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave výkonu ich práv a povinností k maloletým deťom a súdom doteraz nebolo ohľadom zverenia maloletých detí právoplatne rozhodnuté (na čas do rozvodu ani na čas po rozvode), bolo dôvodným a v záujme maloletých, aby vo veci rozhodol súd a pre bezodkladnosť riešenia i formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, predovšetkým zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 9.8.2016 (na č.l. 58 spisu), v zmysle ktorej matka spolu s maloletými deťmi žije v byte svojich rodičov v G., šetrením neboli zistené žiadne nedostatky a maloleté deti majú v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Zo správy zo psychologického vyšetrenia detí, spoločnej interakcie detí s matkou a spoločnej interakcie detí z iniciatívy matky PhDr. Z. S. zo dňa 20.9.2016 bolo osvedčené, že mal. S. má k obidvom rodičom veľmi blízky vzťah, aj k mladšej sestre a v podstate aj k ďalším osobám z širšej rodiny, nenašli sa žiadne výrazné vzťahové preferencie, že chodí do školy na N., má dobré vzťahy so spolužiakmi, v škole sa mu páči. Avšak na rozdiel od sestry situáciu prežíva vo väčšom diskomforte s ohľadom na jeho introvertnejšiu štruktúru osobnosti, pričom podľa maloletého by bola ideálna alternatíva, keby mohol byť rovnako s otcom ako s mamou. Rovnako maloletá miluje oboch rodičov a obaja pre ňu majú výrazný citový význam, má blízky vzťah k bratovi, pričom tiež túži po tom, aby rodičia boli spolu, čo by najviac prispelo k jej životnej pohode. Súd prihliadol tiež na vyjadrenie Základnej školy N. ul. X, G., v zmysle, ktorej maloletý zvládol veľmi dobre zvýšené nároky v súvislosti so zmenou bydliska, školského prostredia, či zmenu kolektívu i Základnej školy, J. X, G., z ktorej vyplýva, že maloletá nastúpila do materskej školy 5.9.2016 a veľmi sa jej páči, matka sa zaujíma o dianie v MŠ. Ďalej odvolací súd má osvedčené, že tak maloletý, ktorý navštevuje v G. základnú školu ako aj maloletá, ktorá navštevuje v G. materskú školu, si na nové prostredie už zvykli a je im na prospech, čo vyplýva, zo správy základnej školy ako aj materskej školy uvádzaných vyššie.
43. S poukazom na osvedčené skutočnosti v zmysle odsekov 41 a 42 dospel odvolací súd k záveru, že obsahom spisu bolo dosiaľ dostatočným spôsobom pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia osvedčené, že za daných okolností je vhodné a v súlade so záujmom maloletých, aby bol zachovaný aktuálny status quo, a aby maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, kde už cca 4 mesiace aj žijú, v súčasnosti po zastabilizovaní sa už v známom im blízkom prostredí, nablízko starých rodičov, kde sa cítia dobre a bezpečne, keď bolo preukázané, že u matky je o deti riadne po všetkých stránkach postarané, za situácie, že v konaní nebolo dosiaľ ničím osvedčené, že by toto výchovné prostredie bolo po hocakej stránke v rozpore so záujmom detí. Naopak v súčasnosti by bolo v rozpore so záujmom detí a mohlo by im spôsobiť ujmu, ak by boli náhle na základe neodkladného opatrenia vytrhnuté z doteraz už zastabilizovaného prostredia u matky, na ktoré si už zvykli, a boli by zverené do starostlivosti otca žijúceho v inom meste, čo by si opäť vyžadovalo zmenu školy, škôlky, okruhu spolužiakov, zmenu režimu, školských a mimoškolských aktivít a to v rámci prebiehajúceho školského roka.
44. V konaní nemal súd osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali tomu, že matka sa z hocakých dôvodov nedokáže o deti riadne postarať, prípadne, že vo svojom bydlisku nemá vytvorené vhodné materiálne podmienky pre starostlivosť o ne. Za daných okolností, rešpektujúc pritom daný status quo zodpovedajúci záujmom detí, bolo potom dôvodným, aby návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým jej obe deti budú zverené do osobnej starostlivosti, bolo vyhovené. Zároveň odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu je zrejmé, že za účelom konečného vyriešenia zverenia maloletých detí, bude potrebné doplniť dokazovanie znalcom, ktorý posúdi predpoklady rodičov na výlučnú osobnú starostlivosť s prihliadnutím na záujem maloletých detí, prípadne posúdi aj možnosť striedavej osobnej starostlivosti s ohľadom na konkrétne okolnosti na strane každého maloletého, ako aj objektívne možnosti s ohľadom na rozdielne bydliská oboch rodičov.
45. Zároveň má odvolací súd za to, že je dôvodným a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami týkajúcimi sa úpravy výživného, súčasne upraviť výživné, ktoré je povinný otec hradiť na maloletého S. a maloletú H., pričom pri neodkladnom opatrení v zmysle cit. § 366 CMP je možné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z cit. ust. vyplýva, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže plne zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, najmä § 75 ods. 1, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, ale musí zodpovedať v čase rozhodovania o nariadení opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 27,13 Eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného. V danom prípade má odvolací súd i čiastočne osvedčené pomery rodičov, vychádzajúc najmä zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 9.8.2016 na č.l. 58 (matka využíva bývanie spoločne s maloletými zdarma na základe ústnej dohody s rodičmi v G., od 1. júla pracuje ako obchodná zástupkyňa firmy, pracovnú dobu má v doobedňajších hodinách a neskôr pracuje z domu), priemerný čistý mesačný príjem otca 796,23 Eur (potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 29.7.2016 na č.l. 39 spisu sp. zn. 13P/230/2016). Podľa osvedčeného otec výživné na maloleté deti neplatí, zabezpečoval im výživu v čase realizácie styku. Vzhľadom na okolnosti prípadu, je dôvodné určiť výživné pre maloletého S. 100,- Eur mesačne a o maloletú H. 80,- Eur mesačne, pričom odvolací súd zohľadnil vekový rozdiel medzi maloletými, zakladajúci vyššie nároky na výživné u staršieho S.. Odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, že otec platí všetky výdavky na dom, v ktorom v súčasnosti žije sám, keď musel prihliadnuť na to, že v zmysle cit. ust. § 62 Zákona o rodine výživné má prednosť pred (všetkými) inými výdavkami rodičov, teda i pred výdavkami otca spojenými s bývaním, hoc aj za dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov. Takto určené výživné predstavuje cca 22 % z príjmu otca maloletých, takže nemôže ohroziť uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, pričom podľa ustálenej súdnej praxe výživné má predstavovať cca 25 % až 30 % z príjmu povinného. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bolo nutné otca zaviazať na hradenie tohto výživného vždy do 15. dňa v danom mesiaci vopred a to k rukám matky, ktorej sú deti zverené do osobnej starostlivosti.
46. Podľa § 23 CMP konanie sa začína na návrh (ods. 1). Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie (ods. 2). Podľa § 24
CMP konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenie o začatí konania.
47. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa uplatňuje tzv. princíp oficiality, čo okrem iného znamená, že mimosporové konanie sa môže začať tak na základe návrhu na začatie konania, ako aj bez návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania môže podať účastník (pozri § 7 Civilného mimosporového poriadku) alebo prokurátor (pozri § 13 Civilného mimosporového poriadku). Konanie podľa Civilného mimosporového poriadku možno začať bez návrhu, pokiaľ to tento zákon nevylučuje, t. j. neustanovuje inak. Konanie nemožno začať bez návrhu, pokiaľ zákon ustanoví, že sa môže začať len na návrh (napr. podľa § 87 Civilného mimosporového poriadku). Ak však zákon neobsahuje odlišnú úpravu, konanie možno začať aj bez návrhu, ako je tomu aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Ak súd začína konanie bez návrhu, o začatí konania bez návrhu vydá uznesenie, ktoré musí doručiť účastníkom, a to do vlastných rúk (pozri § 111 Civilného sporového poriadku). Písomné vyhotovenie uznesenia o začatí konania musí spĺňať náležitosti v zmysle ustanovenia § 236 CSP. Proti uzneseniu o začatí konania nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP). Ak nebol podaný návrh na začatie konania v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa, vrátane návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, a ak súd nevydal uznesenie, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia začína bez návrhu, uskutočneniu tohto konania bráni nedostatok jednej z procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj existencia návrhu na začatie konania, prípadne uznesenie o tom, že konanie sa začína bez návrhu. CMP presne určuje, ktorým dňom je konanie začaté. Predovšetkým tento deň spája s dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie. Ak konanie začína bez návrhu vydaním uznesenia o začatí konania, je okamihom začatia mimosporového konania vydanie uznesenia o začatí konania. Následný okamih doručenia uznesenia o začatí konania účastníkom už nemá v intenciách stanovenia začiatku konania relevanciu.
48. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia (matka v odvolaní nesúhlasila s napadnutým uznesením ako celkom teda aj I. a III. výrokom), odvolací súd nemôže prehliadnuť, že nikto z účastníkov sa nedomáhal neodkladnej úpravy návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle I. výrokovej vety (maloleté deti sa ponechávajú v starostlivosti otca), a pokiaľ súd prvej inštancie považoval za potrebné tak rozhodnúť bez návrhu, bolo jeho povinnosťou si vo veci sám v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 CMP uznesením začať konanie, čo sa nestalo. Vyššie uvedeným spôsobom súd prvej inštancie nepostupoval, pričom jeho záver o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu účastníkov, nebolo možné považovať za správny.
49. Podľa ustanovenia § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z citovaného ustanovenia potom vyplýva, že odvolací súd vždy musí prihliadať na procesno-právne vady konania pred súdom prvej inštancie, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak potom súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 23 ods. 2 CSP nezačal ex offo uznesením konanie o neodkladnej úprave, pričom o nej rozhodol bez návrhu, zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie; dopustil sa tým takého procesného pochybenia, pre ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie v I. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP pre nesplnenie procesných podmienok zrušiť. Zároveň bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť aj v III. výroku o nadväznej zmene predchádzajúceho rozhodnutia, ktorý je závislým výrokom, taktiež s poukazom na § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
50. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v I. a III. výroku s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a II. výrok zmenil podľa § 388 CSP, keď odvolanie matky považoval za čiastočne dôvodné a nariadeným neodkladným opatrením zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého S. výživné vo výške 100,- Eur a na maloletú H. 80,- Eur mesačne, do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 333 CSP).
51. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom (§ 25 ZoR). Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť
rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
52. V danom prípade nebol podaný návrh ani nebolo začaté konanie o úpravu styku ex offo súdom. Odhliadnuc od toho odvolací súd ani nemal osvedčené, že existuje potreba bezodkladne upraviť stretávanie otca s maloletými deťmi, ale predovšetkým nemal osvedčené skutočnosti - podklady na základe, ktorých by mohol rozhodnúť aj o úprave styku, keďže ohľadom úpravu styku doteraz nebolo vykonané dokazovanie a ani matka, ani otec nepodali návrh na rozsah styku, ani sa bližšie nevyjadrili k aktuálnemu dennému režimu maloletých detí, k školským, k mimoškolským, k voľnočasovým aktivitám detí. Preto v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v prípade ak súd prvej inštancie bude mať osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi začne konanie ex offo (§ 23 CMP) a návrh na úpravu styku môžu podať i rodičia maloletých.
53. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti II. s použitím § 388 CSP zmenil tak, že nariadeným neodkladným zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého S. výživné vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletú H. výživné vo výške 80,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 333 CSP).
54. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP).
55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.