Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-648-2022.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Subarea
62Ek/648/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti povinnej: U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. cesta XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2.044,14 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/648/2022 zo dňa 30. mája 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 30.5.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 62Ek/648/2022, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 1, 3, § 199a ods. 2, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 226, § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/1614/2021 zo dňa 08.11.2021, ktorým súd zaviazal povinnú na zaplatenie. Ďalej uviedla, že nakoľko je predložené rozhodnutie spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu jeho výrokom viazaný. V tejto súvislosti dala do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa okrem iného uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálne a materiálnej. Pričom formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou vykonateľnosti a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. V súvislosti s námietkou povinného ohľadne neprávoplatnosti predloženého exekučného titulu z dôvodu podania odporu si súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou vyžiadal spis prvostupňového konania sp. zn. 22Up/1614/2021 z ktorého zistil, že v prvostupňovom konaní bol podaný odpor voči platobnému rozkazu (exekučnému titulu v tomto konaní) len zo strany žalovaného v 1/ rade, čo vyplýva z formuláru pre podanie odporu, kde sú vyplnené údaje len pre žalovaného v 1/ rade, ktorým je Štefan Hrabko, nar. 06.12.1955, trvale bytom Štiavnická cesta 207/76, 935 05 Pukanec a exekučný titul sa stal voči žalovanému v 2/ rade (tu povinný) právoplatným a vykonateľným, čo vyplýva aj z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, kde je v poznámke uvedené, že sa vzťahuje len na žalovaného v 2/ rade. Uvedené zároveň vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Levice, sp. zn. 12Csp/158/2022 zo dňa 07.03.2022, ktorý priložila povinná k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie, kde je v hlavičke uvedený len žalovaný v 1/ rade, a ktorým súd vyzval žalovaného v 1/ rade na vyjadrenie a uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov. Z tohto jednoznačne vyplýva, že Okresný súd Levice so žalovanou v 2/ rade (povinnou v tomto konaní) nekoná. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou v tejto súvislosti uviedol, že v situácii, kde v prvostupňovom konaní vystupujú viacerí žalovaní, je potrebné,
aby opravný prostriedok podal samostatne každý jeden z nich na samostatnom formulári. A na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná svoju povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila, a teda exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Nakoľko povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, a z uvedeného dôvodu ho v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala povinná sťažnosť z viacerých dôvodov. V prvom rade poukázala sťažovateľka na bod 1 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde opätovne spochybňuje právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu, pretože voči uvedenému platobnému rozkazu bol v zákonnej lehote podaný odpor na tlačive zaslanom Okresným súdu Banská Bystrica. Uvedený odpor podal žalovaný Štefan Hrabko spolu s vyjadrením a 7 prílohami k odporu. Povinná zároveň uviedla, že odpor bol podaný v listinnej podobe s doručenkou na formulári, ktorý bol doručený spolu s s platobným rozkazom a vlastnoručne podpísaný odporcom. Povinná zároveň uvádza, že podanie odporu bolo vykonané v intenciách „Poučenia o platobnom rozkaze“, čím zároveň reaguje na bod 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.5.2022 kde bolo zo strany súdu uvedené, že v situácii kde v prvostupňovom konaní vystupujú viacerí žalovaní, je potrebné aby opravný prostriedok podal samostatne každý jeden z nich na samostatnom formulári. Povinná má za to, že o tejto skutočnosti mala byť informovaná v „Poučení“ uvedenom v platobnom rozkaze, pretože je to veľmi podstatná vec, ktorá je v poučení podľa tvrdenia povinnej opomenutá. Zároveň uviedla, že sú dôchodcovia a nemôžu si platiť drahých advokátov. Ďalej uviedla, že aj napriek tejto skutočnosti v prílohe odporu (7ks) vyjadrili aj odpor žalovanej v druhom rade, aj keď nie na predpísanom tlačive. A preto, nakoľko sa podľa tvrdenia povinnej exekúcia aj exekučné konanie začali nedôvodne, považuje sťažnosťou napadnuté uznesenia ako aj postup súdu za nesprávny. Zároveň je povinná aj naďalej ochotná (ako uvádza v celej korešpondencii so žalobcom) splatiť zostávajúcu dlžnú čiastku v mesačných splátkach po 150 - 170 Eur po zrušení exekúcie a blokovaní bankového účtu povinnej zákonným spôsobom.
4. K sťažnosti povinnej sa podaním doručeným súdu dňa 24.6.2022 vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, považuje ho za vecne a právne správne, a preto naň v dôvodoch odkazuje. Súčasne uviedol, že povinná nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom podľa oprávneného neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol.
5. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 16.06.2022 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnej doručené dňa 02.06.2022, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinnej, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 22.02.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 22Up/1614/2021 zo dňa 08.11.2021, ktorý nadobudol voči žalovanej v 2/ rade právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2021, dňa 09.03.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Paule Miššíkovej (400EX 259/2022). Dňa 05.04.2022 bol v zákonnej lehote podaný na poštu a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
14. Podľa §-u 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.
17. Vo veci bol predložený ako exekučný titul platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 22Up/1614/2021 zo dňa 08.11.2021, ktorý nadobudol voči žalovanej v 2/ rade (tu povinná) právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2021, pričom ako správne skonštatovala vyššia súdna úradníčka v bode 14 napadnutého uznesenia, tento bol napadnutý podaním odporu len zo strany žalovaného v 1/ rade (Štefan Hrabko), čo vyplynulo z formulára pre podanie odporu, kde boli vyplnené údaje len pre žalovaného v 1/ rade. Ohľadne námietky povinnej, že v „poučení o platobnom rozkaze“ neboli žalovaní v základnom konaní poučení, že v prípade viacerých žalovaných je potrebné, aby opravný prostriedok (tu odpor) podali samostatne každý jeden z nich, toto tvrdenie povinnej sa nezakladá na pravde. Ako vyplýva z predloženého platobného rozkazu, resp. z jeho „poučenia“, konkrétne v 3. odseku sa jasne uvádza, že: „Odpor proti platobnému rozkazu môžete podať v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe. Ak podáte včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zruší a v prípade návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, bude vec postúpená na prejednanie príslušnému súdu. Podaný odpor nemožno vziať späť. Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným. TO neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.“ Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. októbra 2016, sp. zn. 6Cdo/544/2015 „z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľne spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.“ Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že pokiaľ povinná nesúhlasila s doručeným platobným rozkazom, preto mala využiť možnosť a v zmysle poučenia podať na predpísanom tlačive (formulári) odpor. Nakoľko však povinná ako solidárna dlžníčka túto možnosť nevyužila, keďže túto možnosť využil len žalovaný v 1/ rade ako samostatný spoločník, a preto nadobudol platobný rozkaz voči
nej právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň čo sa týka námietky povinnej, že je dôchodkyňa a nemôže si dovoliť platiť „drahých advokátov“ je potrebné uviesť, že spolu s platobným rozkazom jej bolo doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu v zmysel § 160 a § 292 C.s.p., kde v bode 1. sa okrem iného uvádza, že: „Máte právo si zvoliť advokáta, prípadne obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak ste osobou v materiálnej núdzi v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. Spotrebiteľ sa môže dať v konaní zastúpiť právnickou osobou zriadenou na ochranu spotrebiteľa.“ Povinná sa teda mohla v prípade jej právnych problémov obrátiť na Centrum právnej pomoci tak, ako bola poučená.
18. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
19. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinnej sudca považuje ešte za potrebné dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
20. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnou tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie..
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinnej podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).