Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/112/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytového domu 122/13, Medvedzie 123/13, Tvrdošín 027 44, IČO: 37 904 043, zast.: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, 027 42 Podbieľ 177, proti žalovanému: KOMTERM Slovensko, a.s., Na stanicu 22, Žilina 010 09, IČO: 35 792 604, zast.: JUDr. Marek Letkovský, advokát, Legionárska 1/C, Bratislava 831 04, o zaplatenie 633,41 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.1.2010 domáhal zaplatenia sumy 633,41 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny za spotrebovanú elektrickú energiu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o dodávke tepla č. TE 02/051/06 zo dňa 2.1.2007 vrátane príloh č. 1 až 3, sa žalovaný ako dodávateľ okrem iného v článku 6.2 zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými staniciam. Spotreba elektrickej energie v bloku žalobcu z OOST odporcu za rok 2007 predstavoval sumu 345,18 EUR, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 12008 vyhotovenou 15.2.2008 so splatnosťou 28.2.2008, za rok 2008 predstavovala sumu 376,31 EUR, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 22009 vyhotovenou 20.3.2009 so splatnosťou 5.4.2009, celkovo teda v sume 1.170,28 EUR, z ktorej bolo podľa vyčíslenej výšky nedoplatku zaplatených dňa 4.5.2009 88,08 EUR. K zaplateniu dlžnej sumy doteraz, aj napriek viacerým telefonickým i písomným výzvam nedošlo a žalovaný do dnešného dňa nezaplatil sumu 633,41 EUR. V zmluve o dodávke tepla boli dohodnuté úroky z omeškania pri nezaplatení faktúry vo výške 0,005 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

3. Súd rozsudkom č. k. 25Cb/112/2010-228 zo dňa 29.11.2012 žalobu zamietol. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/144/2013-270 zo dňa 26.11.2014 uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Medzi sporovými stranami bola dňa 2.1.2007 uzavretá Zmluva o dodávke tepla č. TE 02/051/06 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako dodávateľa dodávať žalobcovi ako

odberateľovi teplo z tepelného zdroja KOMTERM OTF Nižná do priestorov bytového domu 122/13 odberateľa, určené na vykurovanie (ďalej len ÚK) a na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len TÚV), a záväzok odberateľa platiť za dodávku tepla ÚK a TÚV kalkulovanú cenu. Žalobca faktúrou č. 12008 zo dňa 15.2.2008 žalovanému vyúčtoval spotrebu elektrickej energie z OOST za rok 2007 v sume 345,18 EUR (10.399,- Sk) a faktúrou č. 22009 zo dňa 20.3.2009 spotrebu elektrickej energie z OOST za rok 2008 v sume 376,31 EUR (11.337,- Sk), z ktorej žalovaný dňa 4.5.2009 uhradil sumu 88,08 EUR.

6. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Protokole o výsledku vykonania kontroly č. 316/2009 zo dňa 18.2.2010 konštatoval (časť 2.5), že vykonanou kontrolou, na podnet Spoločenstiev vlastníkov bytov 140/20, 130/3, 154/34, 158/40, 159/41, 122/13,137 Medvedzie 158/40, 027 44 Tvrdošín, v zastúpení mandatárom, že náklady na elektrinu spotrebovanú na výstupe z odovzdávacej stanice tepla Medvedzie 158/40 Tvrdošín neboli súčasťou kalkulácie oprávnených nákladov a neboli ani súčasťou skutočných oprávnených nákladov, t.j. KOMTERM nenavýšil cenu tepla na výstupe z OT o cenu elektrickej energie na prevádzku čerpadiel za rok 2007. Znalec prof. Ing. Karol Honner PhD. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že žalovaný nesprávne fakturoval za roky 2007 a 2008 cenu za služby v spojitosti s dodávkou tepla pre ÚK a TÚV, pretože odovzdávacím miestom dodávky tepla sú výstupné uzatváracie armatúry v OOST a potvrdením tohto záveru je aj skutočnosť, že počnúc rokom 2009 v cene fakturácie je už započítaná aj táto položka za spotrebovanú elektrickú energiu správnym spôsobom.

7. Zo stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.8.2011 vyplýva, že v odovzdávacej stanici tepla umiestnenej v objekte s názvom výmenníková stanica 4 Medvedzie sa upravujú parametre teplonosnej látky pre viac objektov. Okrem tejto odovzdávacej stanice sú v objektoch vybudované odovzdávacie stanice tepla, ktoré slúžia na úpravu parametrov teplonosnej látky len pre príslušný objekt. Z hľadiska rozsahu predmetu podnikania v objekte VS 4 a zariadenia OST sú rôzne časti sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu a rozvod tepla v lokalite Nižná - vetva Tvrdošín. Rozsah oprávnených nákladov na vykonávanie regulovanej činnosti pre roky 2007 až 2008 je stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom Výnosom č. 6/2007, ktorým sa ustanovuje regulácia cien tepla (ďalej len „výnos“). Podľa § 2 ods. 2 písm. b) výnosu sú oprávnené náklady technologické hmoty, náklady na elektrinu, dopravu paliva atď. Z vyššie uvedeného vyplýva, že regulovaný subjekt si môže v cene tepla vo variabilnej zložke maximálnej ceny uplatniť náklady na nákup elektriny potrebnej pre vykonávanie regulovanej činnosti, ak mu takéto náklady vznikli, t.j. ak mu priamo dodávateľ elektriny fakturoval za spotrebovanú elektrinu. Iný prípad môže nastať, ak elektrinu potrebnú pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla odoberá v rámci spoločných priestorov správca objektu, resp. vlastníci bytov. V tomto prípade sa môže

dohodnúť s vlastníkmi bytov, že náklady na elektrinu potrebnú pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla zabezpečujúcej teplo len pre objekt zaplatia priamo vlastníci bytov v rámci nákladov za elektrinu v spoločných priestoroch. Vtedy náklady na elektrinu nie sú oprávnený náklad dodávateľa tepla v cene tepla. Ak náklady na elektrinu pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla neboli zahrnuté do ceny tepla, nie je dôvod aby dodávateľ tepla uhradil tieto náklady priamo odberateľovi tepla predovšetkým z dôvodu, že elektrina spotrebovaná pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla sa používa len na čerpaciu prácu vykurovacej vody pre potreby tohto objektu.

8. Znalec Ing. Miroslav Gajdoš v Odbornom posudku č. 53001295 zo dňa 31.10.2010 uviedol, že spotrebu elektriny na OST vždy de facto hradí odberateľ tepla, a to buď priamo dodávateľovi elektriny alebo v odobranom teple postupne dodávateľovi tepla a ten ju hradí dodávateľovi elektriny dohodnutým spôsobom, napr. aj ako refakturované náklady, ak je odberné miesto evidované na odberateľa tepla. Pokiaľ nebola cena spotreby elektriny na OST kalkulovaná v cene tepla pre roky 2007 a 2008, do roku 2006, 2007 a v predchádzajúcich rokoch bola platená odberateľom - vlastníkmi bytov, majú cenu spotreby elektriny v OST zaplatiť odberatelia - vlastníci bytov dodávateľovi elektriny. Pokiaľ by cenu spotrebovanej elektriny zaplatil niekto iný, dostal by sa do straty a obyvatelia využívajúci OST a elektrinu spotrebovanú v OST by prišli k neoprávnenému zisku.

9. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 14.10.2015 znalca Ing. Tibora Romana vyplýva, že rozdiel medzi objektovou odovzdávacou stanicou tepla (OOST) a objektom výmenníkovej stanice (VS) z technického hľadiska je v tom, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome (alebo inom objekte), preto ide o „objektovú“ OST, resp. „domovú“ OST. Toto technologické zariadenie je obvykle umiestnené v suteréne, resp. v prízemí bytového domu (alebo v inom objekte). Technologické

zariadenie OOST slúži na úpravu parametrov teplonosného média vonkajšej potrubnej siete (teda i primárnej siete) na parametre vhodné pre vnútornú vykurovaciu sústavu prípadne prípravu TÚV zväčša jedného objektu. Pre posúdenie objektu ako OOST je kľúčová absencia sekundárnych rozvodov na ceste dodávky tepla. Objekt výmenníkovej stanice (VS) predstavuje v praxi často používané, avšak neodborné označenie objektu odovzdávacej stanice tepla (OST), ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ide zvyčajne o samostatný stavebný objekt, v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie OST slúžiace k úprave parametrov teplonosného média primárnej tepelnej siete na parametre vhodné pre vykurovanie sústavy, príp. prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV), zväčša niekoľkých, samostatne stojacich budov zásobovaných teplom. Dodávka tepla z takejto OST sa zabezpečuje tlakovo nezávislým systémom výmenníkov tepla cez sekundárne rozvody dodávateľa (dvojtrubkové - v prípade dodávky tepla len pre vykurovanie, resp. štvortrubkové pri dodávke tepla pre vykurovanie a pre TÚV), končiace dohodnutými odovzdávacími miestami s určenými meradlami tepla. Označujeme ho aj ako okrsková OST, alebo tzv. centrálna OST, na výstupe z ktorej musí byť taktiež zabezpečené meranie tepla určenými meradlami. Za dohodnutým odovzdávacím miestom sa nachádzajú vnútorné domové, resp. inak označené objektové rozvody odberateľa. Vo fakturácii žalobcu za dodávku elektrickej energie žalovanému bolo uvedené „Fakturujeme Vám spotrebu el. energie v našom bloku z Vašej OOST...“. Vo faktúre teda bol uvedený pojem OOST, ktorý odborne správne označuje objektovú OST tlakovo nezávislú s výmenníkmi, ktorá je umiestnená v objekte odberateľa - žalobcu. Pojmoslovie použité vo fakturácii žalobcu zodpovedá v praxi zaužívanému (aj keď

neodbornému a zjednodušujúcemu) pojmu - výmenníková stanica. Nakoľko dodávka tepla na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne je zabezpečovaná zo zdroja primárnou vetvou po objektové OST tlakovo nezávislé s výmenníkmi tepla (OOST) a ďalej iba vnútornými rozvodmi do objektov bez sekundárnych rozvodov a Zmluva o dodávke tepla č. TE 02-050/06 zo dňa 2.1.2007 sa týka len sídliska Medvedzie v Tvrdošíne, slovné spojenie „jednotlivé výmenníkové stanice“ uvedené v bode 6.2 Zmluvy, obsahovo zodpovedá odbornému pojmu v skratke označenému ako OOST. Primárny rozvod na vetve z Nižnej do Medvedzia - Tvrdošín neprináša teplo do žiadnej OST tlakovo nezávislej s výmenníkmi (v praxi zaužívaný neodborný pojem výmenníková stanica) umiestnenej (relevantným spôsobom) mimo konkrétneho bytového domu, resp. iného teplom zásobovaného objektu. Na ceste dodávky tepla CZT sídliska Medvedzie - Tvrdošín totiž nejestvujú žiadne sekundárne rozvody, ktoré by zabezpečovali prenos tepla medzi OST nachádzajúcou sa mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ak by v rámci CZT sídliska Medvedzie - Tvrošín existoval sekundárny rozvod (SR), dodávateľ - žalovaný by musel mať takýto SR uvedený v príslušných povoleniach (napr. v rozhodnutiach ÚRSO), v stavebnom a kolaudačnom povolení, ako aj v protokoloch SIEA. Práve v protokoloch SIEA by museli byť na základe rozdielu určeného meradla umiestneného na výstupe z OST (neodborne VS) nachádzajúcej sa mimo konkrétneho bytového domu ( alebo iného teplom zásobovaného objektu) a ďalšieho určeného meradla na vstupe do konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu) vyhodnotené straty tepla na sekundárnom rozvode, resp. hospodárnosť distribúcie tepla sekundárnym rozvodom. Uvedené však absentuje, čo potvrdzuje záver, že v rámci CZT sídliska Medvedzie - Tvrdošín nie sú sekundárne rozvody. V tejto súvislosti uvádza, že je pravdou, že jedna z OST tlakovo nezávislých s výmenníkmi, ktorá je označená ako VS 4 - Medvedzie, sa nachádza stavebne mimo konkrétneho bytového domu SVB 51, avšak v jeho tesnej blízkosti. Napriek uvedenému od objektu VS 4 - Medvedzie do bytového domu (SVB 51) nevedie žiadny sekundárny rozvod, pretože ten nie je uvedený ani v povoleniach ani v protokoloch SIEA a nie sú na ňom vypočítavané straty - hospodárnosť rozvodov. Preto je nutné takýto rozvod považovať len za vnútorný rozvod, rovnako ako je to u ostatných OST tlakovo nezávislých umiestnených v konkrétnych bytových domoch (alebo iných teplom zásobovaných objektoch) a OST označenú ako VS 4 - Medvedzie je nutné považovať za objektovú OST (OOST)

10. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že na základe zmluvy o dodávke tepla sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal dodávať žalobcovi ako odberateľovi do bytového domu žalobcu teplo z tepelného zdroja KOMTERM OTF Nižná. V zmysle článku 6 bod 6.2 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný ako dodávateľ bude platiť úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivým výmenníkovými stanicami. Na základe vyššie uvedeného bodu zmluvy o dodávke tepla si žalobca žalobou uplatňuje voči žalovanému úhradu sumy 1.039,14 EUR vyplývajúcej z faktúr č. 12008 a č. 22009, ktorými žalobca fakturoval žalovanému spotrebovanú elektrickú energiu. Žaloba žalobcu je nedôvodná a neoprávnená. Žalobca vyššie uvedenými faktúrami fakturoval žalovanému spotrebovanú

elektrickú energiu, pričom ide nepochybne o tú elektrickú energiu, ktorá bola spotrebovaná v objektovej odovzdávacej stanici tepla (OOST), nachádzajúcej sa v bytovom dome u žalobcu. Má za to, že objektová odovzdávacia stanica tepla nie je výmenníkovou stanicou v zmysle článku 6 bod 6.2 zmluvy, ale ide o takzvané odovzdávacie miesto dodávky tepla pre ústredné kúrenie a teplo pre úžitkovú vodu (článok 2 bod 2.3 zmluvy). Vzhľadom na to, že pojem objektová odovzdávacia stanica tepla je pojmom odlišným od pojmu výmenníkovej stanice, pričom žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal platiť výlučne úhradu za

spotrebovanú elektrickú energiu výmenníkovými stanicami je zrejmé, že nárok žalobcu na úhradu jednotlivých faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu v objektovej odovzdávacej stanici tepla je neopodstatnený. Žalobca teda vo svojej žalobe nesprávne a nedôvodne poukazuje na článok 6 bod 6.2 zmluvy. Navyše si žalovaný svoj záväzok stanovený v uvedenom článku v plnom rozsahu plní, pričom spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici VS4 Medvedzie uhrádza dodávateľovi elektrickej energie v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že problematika úhrad za spotrebovanú elektrickú energiu v objektovej odovzdávacej stanici tepla nie je osobitne upravená v zmluve o dodávke tepla, iniciovali sporové strany stretnutie. Na stretnutí konanom dňa 19.5.2009 sa dohodli, že v prípade, ak žalobca v zmysle zákona o tepelnej energetike spĺňa definíciu odberateľa, tak elektrická energia spotrebovaná v objektovej odovzdávacej stanici tepla bude hradená žalovaným na základe výpočtu, t.j. žalobca bude spoločne so žalovaným hradiť spotrebovanú elektrickú energiu podľa určitého pomeru. Naopak, v prípade, ak je žalobca v zmysle zákona o tepelnej energetike konečným spotrebiteľom, bude žalobca požadovať od žalovaného úhradu faktúr za spotrebu elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla v plnej výške. Predmetný problém rozlíšenia pojmov odberateľ a konečný spotrebiteľ mal byť vyriešený prostredníctvom stanoviska štátnej energetickej inšpekcie, ktorá však vo svojej odpovedi danú otázku nezodpovedala. V zmysle príslušných ustanovení zákona o tepelnej energetike je nepochybné, že žalobca je odberateľom, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, t.j. jednotlivým vlastníkom bytov bytového domu 122/13 (ustanovenie § 2 písm. e) zákona o tepelnej energetike). Skutočnosť, že žalobca má postavenie odberateľa, je zrejmá i z jednotlivých ustanovení samotnej zmluvy o dodávke tepla, v ktorej je žalobca špecifikovaný ako odberateľ a nie ako konečný spotrebiteľ. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný mal v zmysle zápisu zo stretnutia zo dňa 19.5.2009 uhradiť žalobcovi len časť elektrickej energie z celkovej spotrebovanej elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla a to podľa dohodnutého pomeru, resp. výpočtu. Spôsob určenia pomeru spotreby elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla bol stanovený dohodou medzi žalobcom a žalovaným tak, že uvedený pomer bude určený na základe merania skutočnej spotreby elektrickej energie žalovaného a žalobcu v objektovej odovzdávacej stanici tepla. Pomer spotreby elektrickej energie pre žalovaného v objektovej odovzdávacej stanice tepla je zrejmý zo zápisu z vykonania merania spotrebovanej elektrickej energie zo dňa 28.3.2008. V danom zápise o vykonaní merania je určený pomer spotreby elektrickej energie žalovaného v percentách z celkovej spotreby elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla. Na základe stanoveného percentuálneho pomeru spotreby elektrickej energie bola vypočítaná výška spotrebovanej elektrickej energie žalovaného, pričom žalovaný túto spotrebovanú elektrickú energiu zaplatil dňa 4.5.2009 žalobcovi sumu v plnej výške 88,08 EUR. Žalovaný ako dodávateľ tepla, v zmysle zmluvy o dodávke tepla, dodáva žalobcovi ako odberateľovi teplo, pričom žalobca platí za dodávku tepla žalovanému kalkulovanú cenu. V cene dodaného tepla však nie je zahrnutá spotreba elektriny na dodávku tepla, ako oprávnený náklad žalovaného ako dodávateľa tepla, vzhľadom na čo žalobca neplatí spotrebovanú elektrickú energiu v cene tepla. S poukazom na uvedené má žalobca platiť spotrebovanú elektrickú energiu osobitne. Problematiku povinnosti zahrnutia, resp. nezahrnutia spotrebovanej elektrickej energie do ceny dodaného tepla, posudzoval v rámci kontroly u odporcu aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. Úrad vo svojom ústnom stanovisku skonštatoval, že v danom prípade je v poriadku, ak žalovaný do ceny dodaného tepla nezahrnie spotrebu elektriny na dodávku tepla. Na základe vyššie uvedených skutočností je nárok žalobcu neoprávnený a neopodstatnený.

11. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dôvody neplatenia vyfakturovanej ceny elektrickej energie spotrebovanej pri dodávke tepla žalovaným nemožno považovať za opodstatnené preto, lebo článok 6 ods. 2 zmluvy zakotvuje povinnosť dodávateľa, na ktorú sa zmluvne zaviazal, platiť za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami. Ak podľa článku 2.3 zmluvy „ ... odovzdávacím miestom tepla pre ÚK a TÚV výstupné armatúry z OOST ...“ tak túto skutočnosť potvrdzuje aj článok 4.1 zmluvy, ktorý zakotvuje „ ... dodávky tepla na vykurovanie a prípravu TÚV sú merané určenými meradlami na výstupe z OOST ...“ Z doteraz uvedeného vyplýva, že plnenie zmluvných záväzkov je na výstupe z odovzdávajúcej stanice, pričom sporná spotreba elektrickej energie sa uskutočňuje v jej

technológii a preto musí byť zahrnutá do ceny tepla a nemôžu ju znášať koneční spotrebitelia. Podľa jeho názoru, správne by mal mať žalovaný ako dodávateľ tepla pri každej domovej odovzdávacej stanici zriadené vlastné odberné miesto elektriny, v ktorom by odoberal elektrinu na jej prevádzku vo vlastnom mene.

12. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že žalovaný už v odpore proti platobného rozkazu okrem iného odôvodňuje svoje tvrdenie, že spotrebovaná elektrická energia v OOST za rok 2007 a 2008 má byť hradená spoločne so žalobcom tak, že ak odber elektrickej energie nebol súčasťou kalkulácie oprávnených nákladov žalovaného, a teda nebola zaplatená v cene tepla, mal ju žalobca zaplatiť osobitne na základe faktúr vystavených dodávateľom elektriny. Od začiatku tvrdí, že spotreba elektrickej energie sa uskutočňuje v technológii dodávky tepla, a preto musí byť zahrnutá do ceny tepla a nemôže ju znášať koneční spotrebitelia. Toto tvrdenie je podporené aj odborným vyjadrením znalca Ing. Karola Honnera č. 1/2011 z 12.1.2011, z ktorého je jednoznačne preukázané, že dodávateľ energie KOMTERM a.s. nesprávne fakturoval za roky 2007 a 2008 cenu za služby v spojitosti s dodávkou tepla pre ÚK a TÚV, pretože odovzdávacím miestom dodávky tepla sú výstupné uzatváracie armatúry OOST. Zmluvou o dodávke tepla, ktorú sporové strany uzavreli, sa žalovaný ako dodávateľ okrem iného v článku 6.2 zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami. Znamená na to, že povinnosťou žalovaného za rok 2007 a 2008, bolo zahrnúť do kalkulácie ceny tepla aj odber elektrickej energie spotrebovanej OOST a ak tak neurobil, tak postupoval nesprávne a tým, že postupoval nesprávne, nemôže sa navýšiť cena tepla tak ako v tomto prípade, teda ak sa platila dohodnutá cena tepla, tak sa nemôže platiť nič navyše, najmä elektrická energia spotrebovaná výmenníkovými stanicami a to hlavne preto, že sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami a tiež preto, lebo by to bolo v rozpore s určením záväznej ceny tepla, ktorú nie je možné prekročiť nielen pri fakturácii, ale ani mimo fakturácie. Vyjadrenie mesta Tvrdošín zo dňa 6.12.2010 vyvracia tvrdenie žalovaného v tom smere, že existuje centrálna výmenníková stanica. Táto stanica neexistuje, existujú tzv. blokové odovzdávajúce stanice tepla, ktoré sú umiestnené v bytových domoch uvedených vo vyjadrení. Súčasťou vyjadrenia je kolaudačné rozhodnutie povoľujúce užívanie blokových odovzdávajúcich staníc tepla. Na základe všetkých takto uvedených skutočností, a potvrdzujú to aj obchodné a technické podmienky na dodávku tepla, keď v článku 2.8 a 3.4 je ako hranica plnenia dodávky TÚV uvedená uzatváracia armatúra OOST

- výstup do bytov, kde sú povinní dodávatelia dodávať teplú vodu konečnému spotrebiteľovi a na výtoku musí mať teplotu od 45 do 55 stupňov. V článku 3.3 je uvedené, že hranicou plnenia dodávky tepla sú uzatváracie armatúry OST - výstup z OOST je dostatočne preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie požadovaných súm, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil, je plne opodstatnený a v súlade s právom. Žalovaný si je vedomý toho, že z URSO pri každom rozhodnutí uvádza, že cena za dodávku tepla, ktorú schválil je

záväzná a nemožno ju prekročiť, lebo tým by došlo k poškodzovaniu odberateľov. Dokazuje to aj rozhodnutie URSO Bratislava č. 0134/2007/T zo dňa 18.1.2007, podľa ktorého boli na rok 2007 určené ceny tepla bez DPH na výstupe z odovzdávacích staníc tepla na sídlisku Medvedie v sume 435,90 Sk/GJ ako variabilná zložka maximálnej ceny tepla a v sume 222,80 Sk/GJ ako fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom. Ak by mali vlastníci bytov platiť elektrickú energiu na ÚK a TÚV, tak každý byt by mal cenu dodaného tepla zvýšenú o elektrickú energiu, ktorá ak nie je zakalkulovaná do ceny tepla, tak by išlo o postup v rozpore s rozhodnutím URSO. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca postupuje v súlade so zákonom a dohodnutými zmluvnými podmienkami a nič na takomto postupe nemení ani obsah odborného posudku Ing. Miroslava Gajdoša zo dňa 31.10.2010 vypracovaného na základe objednávky žalobcu, v ktorom vyhotoviteľ okrem iného tvrdí, že podľa schémy zásobovania teplom je medzi kotolňou a odovzdávajúcimi stanicami OOST aj výmenníková stanica. Podľa potvrdenia MsNV v Tvrdošíne zo dňa 6.12.2010, budova bývalej výmenníkovej stanice už ako výmenníková stanica neslúži. Podľa kolaudačného rozhodnutia z roku 2003 neexistujú výmenníkové stanice tepla na sídlisku Medvezie, sú len blokové OOST (objektové odovzdávajúce stanice tepla v každej bytovke samostatne), ktoré sú v niektorom doklade nazvané ako OST (odovzdávajúce stanice tepla a v niektorom napríklad stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie ako výmenníkové stanice). V Oblasti dodávania tepla sa výmenníkové stanice nazývajú aj ako kompaktné odovzdávacie stanice. V skutočnosti existuje len jedna výmenníková stanica nazvaná OST4, vlastnícky a prevádzkovo patriaca žalovanému, z ktorej ide teplo do bytovky vo vlastníctve mesta Tvrdošín blok 51 a nie do bytoviek vo vlastníctve jednotlivých bytových spoločenstiev. Žalovaný platí za elektrickú energiu, ktorá je v nej spotrebovaná. Výmenníková stanica OST4 nemá žiadnu súvislosť s ostatnými výmenníkovými stanicami uvedenými v zmluve o dodávke

tepla, ktoré sú uvedené v množnom a nie v jednotnom čísle preto, lebo sa nachádzajú v jednotlivých bytovkách. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy je neopodstatnený preto, lebo ak uhrádza spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici OST4, tak záväzok v zmluve si plní v celom rozsahu. Toto tvrdenie žalovaného je v rozpore so skutočnosťou, keďže žalovaný zaplatil spotrebovanú elektrickú energiu z OOST vyúčtovanú faktúrami č. 42009, 22010, 52011, 12012. Z týchto listinných dôkazov, na základe ktorých boli vyfakturované čiastky za spotrebovanú elektrickú energiu OST, vyplýva správnosť postupu pri fakturácii a pri výpočte výšky spotrebovanej elektrickej energie. Faktúry od roku 2007 do roku 2011 neboli žalovaným rozporované a namietané ako nesprávne. Žalobca je vlastníkom hlavného merača spotrebovanej elektrickej energie, existuje však aj podružný merač umiestnený vo výmenníkovej stanici (OOST), ktorým sa meria elektrická energia spotrebovaná vo výmenníkovej stanici. Miestnosť výmenníkovej stanici je uzamknutá, vstup do nej žalobca nemá povolený (len v prípade havárie) a ak by vstup porušil, tak existuje dohoda o sankcii vo výške 5.000,- Sk. Vstup do priestorov výmenníkovej stanice má len pracovník žalovaného. Údaje uvedené vo faktúrach sa realizujú jedenkrát ročne na základe mesačných odpisov spotreby elektrickej energie vo výmenníkovej stanici bytovky, ktoré vykonáva výlučne pracovník žalovaného. V mesačnom odpise je uvedený okrem údajov o spotrebe tepla aj údaj o spotrebe kWh. Ak žalovaný odôvodňuje nezaplatenie vyfakturovaných čiastok za roky 2007 a 2008 na tom základe, že záväzok stanovený v článku 6 bod 6.2 zmluvy v plnom rozsahu plní, pričom spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici OST4 Medvedzie uhrádza dodávateľovi elektrickej energie, tak ide z jeho strany o účelové tvrdenie v priamom rozpore s doterajším postojom, ktorým nárok žalobcu platením fakturovaných čiastok za spotrebu elektrickej energie v OOST za roky 2009 až 2012 v celom rozsahu uznáva. Žalovaný v odpore a doterajších vyjadreniach poukazuje aj

na obsah zápisu z rokovania zo dňa 19.5.2009, ako na dohodu, podľa ktorej vznikla sporovým stranám povinnosť uhradiť elektrickú energiu spotrebovanú v OST pomerne, na základe výpočtu vykonaného žalovaným. V zápise sa výraz OST alebo OOST vôbec neuvádza, práve naopak, v celom texte je uvedená skratka VS (výmenníkové stanice), čo je ďalším nepriamym dôkazom, že ide o jeden a ten istý objekt pomenovaný v zmluve o dodávke tepla ako výmenníkové stanice.

13. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že tvrdenie žalobcu, že v skutočnosti existuje len jedna výmenníková stanica nazvaná OST4, vlastnícky a prevádzkovo patriaca žalovanému, nie je pravdivé, nakoľko nejde o OST4, ale výmenníkovú stanicu VS4, v ktorej sa nachádza objektová odovzdávacia stanica tepla OST1. Táto VS4 nepatrí žalovanému, ale ten ju má len v užívaní. Podľa schémy primárnych rozvodov tepelnej sústavy Medvedzie, je zariadenie OST4 umiestnené v bytovom dome č. 42 na sídlisku Medvedzie. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu v tom zmysle, že faktúry od roku 2007 až 2011 neboli žalovaným rozporované a neboli namietané ako nesprávne. Práve úhrada faktúr za roky 2007 a 2008 je totiž predmetom súdneho konania, pričom žalovaný spomínané faktúry odmietol uhradiť, nakoľko nie sú dôvodné a oprávnené. Čo sa týka úhrady nájomného za plochu pod výmenníkovými stanicami (článok 6 bod 6.3 zmluvy) žalovaný platí nájomné za celú plochu pod výmenníkovými stanicami a nielen za plochu pod zariadením, t.j. pod odovzdávacou stanicou tepla. Navyše aj predložené kolaudačné rozhodnutie mesta Tvrdošín zo dňa 17.12.2003 dokazuje, že výmenníková stanica a objektová odovzdávacia stanica tepla sú rôznymi pojmami označujúcimi rôzne časti sústavy tepelných zariadení. V kolaudačnom rozhodnutí sa totiž spomína výmenníková stanica ako objekt, súčasťou ktorého je aj odovzdávacia stanica tepla. V predmetom kolaudačnom rozhodnutí sa pritom spomínajú tak výmenníkové stanice ako aj objektové odovzdávacie stanice tepla, t.j. ide o dva rôzne pojmy. Je celkom zrejmé, že žalovaný neporušil žiadne právne predpisy v oblasti energetiky, ako sa na to snaží poukázať žalobca, pričom toto potvrdzuje i Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vo vzťahu k bodu 1 odborného vyjadrenia uvádza, že žalovaný dostatočne preukázal, že výmenníková stanica a objektová odovzdávacia stanica tepla sú rôzne časti sústavy tepelných zariadení, a to nielen prostredníctvom predloženej schémy primárnych rozvodov tepelnej sústavy Medvedzie, stavebného povolenia mesta Tvrdošín zo dňa 28.3.2003, ale taktiež prostredníctvom stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.8.2011. Vo vzťahu k zahrnutiu, resp. nezahrnutiu elektrickej energie do ceny tepla a plateniu elektrickej energie spotrebovanej pri dodávke tepla žalovaným ako dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi, existujú dve možnosti. Ak má dodávateľ tepla spotrebu elektrickej energie zahrnutú v cene tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom túto elektrickú energiu platí odberateľ priamo v cene tepla. Vzhľadom na uvedené nie je dôvod na to, aby odberateľ následne opätovne znášal náklady za spotrebovanú elektrickú energiu, keďže ich už raz uhradil v cene tepla, pričom tieto náklady hradí dodávateľ tepla dodávateľovi elektrickej energie, a to prostredníctvom odberateľa. Ak dodávateľ tepla nezahrnie spotrebu elektrickej energie

do ceny tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom odberateľ neplatí elektrickú energiu v cene tepla, ale musí uhradiť osobitne a to dodávateľovi elektrickej energie na základe ním vystavených faktúr. Vzhľadom na uvedené, odberateľ platí elektrickú energiu tiež len raz, avšak nie v cene tepla, ale následne a to dodávateľovi elektrickej energie. Žalovaný nemal pri dodávaní tepla žalobcovi v roku 2007 a 2008 zahrnutú spotrebu elektrickej energie v cene tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla. V prípade, ak by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi náklady na spotrebovanú elektrickú energiu, žalobca by prišiel k neoprávnenému zisku (viď odborný posudok Ing. Gajdoša). V roku 2009 však žalovaný ako

dodávateľ tepla zahrnul náklady na elektrickú energiu do ceny tepla, vzhľadom na čo žalobca zaplatil len elektrickú energiu v cene tepla a žalovaný uhradil faktúru za elektrickú energiu v OOST za rok 2009. Žalovaný taktiež preukázal súvislosť problematiky zahrnutiu, resp. nezahrnutia spotrebovanej elektrickej energie do ceny tepla a uzatvorenej dohody - zápis z jednania zo dňa 19.5.2009. Uvedený zápis je možné posudzovať ako dohodu o urovnaní, na základe ktorej došlo medzi sporovými stranami k dohode o úhradách spotrebovanej elektrickej energie OOST za rok 2007 a 2008, keďže je zrejmé, že žalobca je odberateľom, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, t.j. jednotlivým vlastníkom bytov bytového domu 122/13, žalovaný má uhradiť žalobcovi v zmysle zápisu z jednania len pomernú časť spotrebovanej elektrickej energie OOST za roky 2007 a 2008. Žalovaný od roku 2009 uhrádza faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu a to s poukazom na to, že od roku 2009 žalovaný ako dodávateľ tepla zahrnul spotrebovanú elektrickú energiu do ceny tepla ako aj s poukazom na zápis z jednania zo dňa 19.5.2009, v ktorom sa okrem iného uvádza: „prítomní sa dohodli na tom, že cena elektrickej energie spotrebovaná vo VS od roku 2009 bude celá na základe faktúr od dodávateľa uhradená dodávateľom tepla“. S poukazom na uvedené je zrejmé, že platenie spotrebovanej elektrickej energie žalovaným od roku 2009 v žiadnom prípade nemožno považovať za uznanie záväzku zo strany žalovaného. Žalovaný podľa predmetného zápisu postupoval, t.j. uhradil žalobcovi pomernú časť spotrebovanej elektrickej energie za rok 2008. Žalovaný žalobcovi neuhradil časť z celkovej spotrebovanej elektrickej energie za rok 2007, nakoľko faktúru za rok 2007 žalobcovi vrátil a neeviduje ju v účtovníctve. Žalobca podľa uvedenej dohody z neznámeho dôvodu nepostupoval, hoci je potrebné konštatovať, že po jej podpísaní žalobca v zmysle predmetného zápisu kontaktoval štátnu energetickú inšpekciu. Konštatovaním žalobcu v tom zmysle, že k žiadnej dohode nedošlo preto, lebo rokovania sa nezúčastnil štatutárny zástupca žalobcu nemožno v žiadnom prípade akceptovať, nakoľko rokovania zo dňa 19.5.2009 sa zúčastnil a dohodu podpísal aj Dr. Spišský, ktorý mal oprávnenie konať v mene žalobcu. Na strane žalovaného sa rokovania zúčastnil a dohodu podpísal D.. X. ktorý bol na to oprávnený okrem iného, i v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Obch. zák. a takéto oprávnenie vyplývalo i z jeho pracovnej náplne. Po vrátení veci ďalej poukázal na to, že sporné momenty, ktoré vznikli vo vzájomnom vzťahu sporových strán týkajúce sa hradenia elektrickej energie boli vyriešené dohodou zo dňa 19.5.2009, ktorou bolo dohodnuté, že od roku 2009 si žalovaný ako dodávateľ tepla do ceny tepla zahrnie aj elektrickú energiu spotrebovanú v sekundárnych rozvodoch. Sporná elektrická energia z predchádzajúceho obdobia pred rokom 2009 bola vyriešená touto dohodou tak, že s ohľadom na fakt, že žalobca je odberateľom tepla a nie konečným spotrebiteľom tepla, žalovaný zaplatí iba pomernú časť tejto elektrickej energie. Osobitne zdôrazňuje, že pred rokom 2009 túto elektrickú energiu nemal zahrnutú v cene tepla a preto nie je dôvod, aby ju platil celú. Ďalej poukázal na závery znaleckého posudku 1/2015 z ktorých je nepochybné, že žalovaný vo svojich systémoch nemá sekundárne rozvody a teda opäť nie je dôvod, aby túto spornú elektrickú energiu za obdobie pred rokom 2009 platil v celom rozsahu ale postupoval v zmysle už spomínanej dohody a zaplatil len jej časť. Toto čiastočné plnenie nemôže byť vnímané ako uznanie dlhu ale práve len ako plnenie povinnosti vyplývajúce z predmetnej dohody. Postup žalovaného pred rokom 2009 bol aj podľa záverov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví správny a v súlade so zákonom.

14. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len „Zákon“), dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod

tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi,

15. Podľa § 2 písm. e) Zákona, odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. f) Zákona, konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.

17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona, dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.

18. Podľa § 19 ods. 2 Zákona, zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy 15) musí obsahovať a) dohodnuté odberné miesto alebo odberné miesta, b) požadovaný maximálny tepelný príkon na odbernom mieste, c) objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok s vyčlenením podielu tepla pre domácnosti, d) technické parametre teplonosnej látky, e) vykurovaciu krivku, f) odberový diagram, ak sa neurčuje vykurovacia krivka, g) podmienky dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody alebo podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode, h) schválenú alebo určenú cenu tepla 14) a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu zálohových platieb, i) náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla, j) termín, lehoty a dôvody na zmeny a doplnenie zmluvy o dodávke a odbere tepla, k) podmienky vypovedania zmluvy a podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany dodávateľa i odberateľa, l) podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20.

19. Podľa článku 2. ods. 2.1. Zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi teplo z tepelného zdroja KOMTERM-OTF Nižná do priestorov, bytového domu 122/13 odberateľa, určené na vykurovanie (ďalej len ÚK) a na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len TUV), a záväzok odberateľa platiť za dodávku tepla ÚK a TUV kalkulovanú cenu.

20. Podľa článku 2. ods. 2.2. Zmluvy, odovzdávacím miestom dodávky tepla pre ÚK a TUV sú vstupné armatúry na OST.

21. Podľa článku 6. ods. 6.2. Zmluvy, dodávateľ sa zaväzuje platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami.

22. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia ceny elektrickej energie

spotrebovanej v objektovej odovzdávacej stanici tepla za roky 2007 a 2008. Svoj nárok odvodzoval od ustanovenia článku 6. ods. 6.2. uzavretej zmluvy, v ktorom sa žalovaný na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie zaviazal. Medzi sporovými stranami bola platne uzavretá zmluva o dodávke tepla v zmysle § 19 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, keďže bola uzavretá v písomnej forme a obsahuje všetky predpísané náležitosti. V konečnom dôsledku otázka existencie a platnosti zmluvy ani nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Spornou bola iba otázka platenia nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu v časti sústavy tepelného zariadenia. Zo znenia sporného ustanovenia odseku 6.2. sa žalovaný zaviazal na úhradu elektrickej energie výmenníkovou stanicou. Žalobca však predmetnými faktúrami žalovanému vyúčtoval spotrebu elektrickej energie v odovzdávacej stanici tepla, čo je iná časť tepelnej sústavy. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v odbornom vyjadrení znalca Ing. Gajdoša. Zo záverov uvedeného posudku ďalej vyplýva, že žalovaný by mal náklady na spotrebovanú energiu zaplatiť v prípade, ak by ju žalovaný zakalkuloval ako oprávnený náklad do ceny tepla. V sporných rokoch 2007 a 2008 však tieto náklady započítané neboli, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nejasnosti v tejto otázke sporové strany nakoniec riešili vzájomnou dohodou v rámci jednania dňa 19.5.2009, v znení ktorej bude cena spotrebovanej elektrickej energie vo výmenníkovej stanici od roku 2009 hradená žalovaným ako dodávateľom tepla.

23. V neposlednom rade súd vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Tibora Romana v ktorom konštatoval, že na ceste dodávky tepla nejestvujú žiadne sekundárne rozvody, ktoré by

zabezpečovali prenos tepla medzi odovzdávacou stanicou tepla nachádzajúcou sa mimo konkrétneho bytového domu do konkrétneho bytového domu

24. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ak žalovaný nebude zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy, žalovaný sa o túto sumu bezdôvodne obohatí. Žalovaný by sa obohatil iba v takom prípade, ak by náklady na elektrickú energiu boli zakalkulované do ceny tepla pre konečného spotrebiteľa, čo však nie je prípad sporných rokov 2007 a 2008. Práve naopak, k takémuto obohateniu by došlo na strane žalobcu.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu po doplnení dokazovania opätovne zamietol ako nedôvodnú.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.