Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-529-2015.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/529/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX N. N., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej Mgr. Alena Gregorová, so sídlom kancelárie správcu Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P.S. ELMONT - stav, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 034 975, zastúpenej: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 9 481,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/330/2014-57 zo dňa 24.03.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 481,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 Eur ročne od 11.02.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 568,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 943,55 Eur za zastúpenie advokátom zástupcovi žalobcu, a to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9 481,48 Eur s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že na základe úverovej zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/ XXXX uzavretej medzi H. N., a.s. a dlžníkom P. S. ELMONT - stav, s.r.o., ktorý bol zabezpečený aj ručením nehnuteľnosťou na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku medzi záložným veriteľom H. N., a.s. a žalobcom ako záložným ručiteľom, viažujúcim sa k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX v k. ú. Z., poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 328 000,- Eur. Na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, veriteľ H. N., a.s. prihlásil v konkurznom konaní svoju zabezpečenú pohľadávku, ktorá ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavovala sumu 189 629,68 Eur, žalovaná vyzvala žalobcu ako záložného veriteľa, aby v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. plnil za úpadcu, pričom listom zo dňa 30.01.2013 upozornila žalobcu, že úhradou samotnej pohľadávky táto nezanikne, nakoľko je potrebné uhradiť aj jej príslušenstvo, ktoré tvoria náklady dražobníka, odmena dražobníka a odmena správcu, výšku ktorých vyčíslila listom zo dňa 08.02.2013 tak, že odmenu správcu vyčíslila v sume 9 481,48 Eur, náklady dražobníka v sume 827,58 Eur a odmenu dražobníka v sume 360,- Eur. Keďže na nehnuteľnosť bola nariadená dražba, žalobca deň pred dražbou dňa 10.02.2013 zaplatil na účet úpadcu, a to priamym vkladom na účet pohľadávky zabezpečeného veriteľa aj sumu úhrady nákladov a odmeny dražobníka, ako aj sumu 9 481,48 Eur ako odmenu správkyne. Odmenu správkyne uhradil z dôvodu, aby predišiel dražbe nehnuteľnosti. Žalobca popiera oprávnenosť vyplatenia odmeny správkyni konkurznej podstaty úpadcu P. S. ELMONT - stav, s.r.o., a preto listom zo dňa 17.12.2013 vyzval túto na vrátenie sumy 9
481,48 Eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne od 11.02.2013 do zaplatenia. Žalovaná oznámila žalobcovi, že odmena bola prijatá oprávnene. Uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu prijala od žalobcu peňažné prostriedky, aj úhradu svojej odmeny. Poukázal na to, že nárok na odmenu správcu konkurznej podstaty z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu podľa § 43 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. (ďalej len Zákona o konkurze) je splatným v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku. Žalobca zodpovedal za pohľadávku záložného veriteľa iba do výšky zabezpečenej pohľadávky prihlásenej v konkurze voči úpadcovi. Úhradou zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa vo výške 189 629,68 Eur sa žalobca ako záložný veriteľ zbavil povinnosti voči záložnému veriteľovi. Žalobcom vykonaná úhrada pohľadávky v záložným veriteľom prihlásenej výške na účet úpadcu, predstavuje výťažok z majetku podliehajúceho konkurzu v oddelenej podstate. V uvedenej úhrade mal byť správkyňou konkurznej podstaty vykonaný rozvrh výťažku zabezpečeného veriteľa podľa § 97 zákona č. 7/2005 Z. z. až v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku (v danom prípade k speňaženiu majetku nedošlo, keď žalobca ako záložný ručiteľ uhradil prihlásenú pohľadávku záložného veriteľa v plnej výške), bola splatná odmena správcu. Pokiaľ žalobca ako záložný ručiteľ uhradil záložnému veriteľovi prihlásenú pohľadávku v plnej výške, ďalšie nároky voči nemu nie je možné znášať. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu neprechádza na záložného ručiteľa povinnosť uhrádzať správcovi konkurznej podstaty jeho odmenu. Záložné právo zaťažuje záložného ručiteľa iba do výšky pohľadávky s príslušenstvom. Výška úhrady pohľadávky žalobcom predstavuje „výťažok zo speňaženia majetku“ a ten je základom pre výpočet odmeny správcu. Správcom vypočítaná odmena sa odpočítava z výťažku a nie pripočítava a žiadne ustanovenie Zákona o konkurze neukladá záložnému ručiteľovi povinnosť uhrádzať správcovi konkurznej podstaty úpadcu aj jeho odmenu. Aj ust. § 94 Zákona o konkurze predpokladá, že pohľadávka záložného veriteľa sa uspokojí z výťažku speňaženia majetku, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate, pričom pohľadávka voči podstate je aj odmena správcu. Aj predmetné ustanovenie predpokladá, že ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku záložného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka. Prijaté plnenie od žalobcu žalovanou preto súd právne posúdil ako prijaté bez právneho dôvodu. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej, že žalobca si uplatňuje pohľadávku proti podstate a túto možno prihlásiť len prihláškou podľa Zákona o konkurze. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia neoprávnene prijatej peňažnej sumy, ktorá bola prijatá žalovanou po vyhlásení konkurzu, ale nie v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, ale v súvislosti s jej konaním - výzvou adresovanou žalobcovi. Žiadne ustanovenie Zákona o konkurze neupravuje postup, aký v predmetnej veci zvolila žalovaná, a preto neoprávnene prijaté peňažné prostriedky je povinná aj vrátiť, pričom nejde o pohľadávku, ktorá sa prihlasuje do konkurzu prihláškou. Rovnako tak nejde ani o tzv. podmienenú pohľadávku podľa § 28 ods. 4 Zákona o konkurze v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu. V danom prípade totiž nejde zo strany žalobcu o budúcu pohľadávku voči úpadcovi, nakoľko jeho pohľadávka vznikla plnením na základe výzvy žalovanej, ktorá nemá oporu v ustanoveniach Zákona o konkurze, preto nejde ani o tzv. podmienenú pohľadávku. Keďže žalovaná vyžiadaním a následným prijatím peňažných prostriedkov od žalobcu tieto prijala bez právneho dôvodu, keď odmena správcu konkurznej podstaty úpadcu sa odpočítava od dosiahnutého výťažku z majetku a nie pripočítava k výťažku z majetku, získaného v danom prípade plnením záložného ručiteľa do výšky pohľadávky záložného veriteľa, okresný súd považoval žalobu žalobcu v plnom rozsahu za dôvodnú a uložil žalovanej povinnosť podľa § 456 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške prijatej odmeny, t. j. vo výške 9 481,48 Eur. Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,75% ročne odo dňa nasledujúceho po dni prijatia bezdôvodného obohatenia žalovanou, t. j. odo dňa 11.02.2013, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá a žalovaná vedela o prijatí peňažných prostriedkov, nakoľko tieto boli pripísané na jej účet po jej výzve. O príslušenstve rozhodol v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 568,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 943,55 Eur.
3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaná s námietkou, že sa jedná o spor vyvolaný konkurzom, a preto je nevyhnutné celú právnu vec posudzovať
v režime konkurzného práva. Vzhľadom na ust. § 67 ods. 1, písm. c) Zákona o konkurze, platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu, podlieha konkurzu aj majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, čiže postup správkyne ohľadom výzvy doručenej žalobcovi bol nepochybne zákonný. Má za to, že správkyňa si vyčíslením pohľadávky a jej príslušenstva zo dňa 08.02.2013 splnila svoju zákonnú povinnosť a ak mal žalobca za to, že správkyňa žiada uhradiť sumu vyššiu, než jej dovoľuje zákon, mal k dispozícii aj možnosť uhradiť len samotnú pohľadávku vo výške 189 629,68 Eur, bez nákladov dražby, odmeny dražobníka a odmeny správcu. Za úplne nelogické považuje aj konanie žalobcu, ktorý sa nedomáhal svojho práva okamžite, ale až listom zo dňa 17.12.2013, t. j. viac ako 10 mesiacov po uhradení pohľadávky a celého jej príslušenstva. Má za to, že nie je možné, aby s ohľadom na ustanovenia Zákona o konkurze bolo akékoľvek plnenie do konkurzu posudzované ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko zákon striktne stanovuje postup uplatňovania pohľadávky proti podstate i postup uplatnenia pohľadávok prihláškou konkurzného veriteľa, a to podľa § 87 Zákona o konkurze prihláškou pohľadávky proti podstate a podľa § 28 Zákona o konkurze prihláškou pohľadávky (v tomto prípade prihláškou podmienenej pohľadávky). Je preto nutné, aby si svoju pohľadávku oprávnená osoba prihlásila do konkurzného konania, iný postup je ex lege vylúčený. Má za to, že pohľadávku žalovaného (zrejme správne mienila uviesť pohľadávku žalobcu) je nutné posudzovať ako podmienenú, nakoľko žalobca mal vedomosť, že bude musieť plniť za úpadcu, a teda si mal prihlásiť svoju pohľadávku ako podmienenú postupom podľa ustanovení Zákona o konkurze v celej výške zabezpečenia. Navyše bol v tom čase konateľom úpadcu. Rovnako výlučne postupom podľa ustanovení Zákona o konkurze mal konať aj v prípade, ak by bola jeho pohľadávka posudzovaná ako pohľadávka proti podstate. Je toho názoru, že okresný súd mylne, bezdôvodne a v rozpore so zákonom posudzoval vec bez ohľadu na znenie Zákona o konkurze. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň v prípade úspechu priznal žalovanej náhradu trov konania.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že má za to, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť z dôvodu, že sa plne stotožňuje s právnymi a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel. Tvrdenie žalovanej v odvolaní, že pohľadávku žalovaného (žalovaná mala na mysli asi žalobcu) je nutné posudzovať ako podmienenú, ktorú bolo potrebné prihlásiť do konkurzného konania, je neodôvodnené a bez právneho základu. Žalovaná vyžiadaním a následným prijatím peňažných prostriedkov od žalobcu ako záložného ručiteľa tieto prijala bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatila s poukazom na tú skutočnosť, že odmena správcu konkurznej podstaty úpadcu sa odpočítava od dosiahnutého výťažku z majetku a nepripočítava sa k výťažku z majetku tak, ako to vykonala žalovaná, preto tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní neobstoja. Žalovaná nepostupovala v súlade s platnou legislatívou, keď výzvou žiadala žalobcu zaplatiť aj jej odmenu, ktorú si však neodpočítala z dosiahnutého rozvrhu výťažku a dávať za vinu žalobcovi, že jej mal plniť len toľko, koľko mal, to nezbavuje žalovanú povinnosti postupovať v súlade so zákonmi SR. Žalobca nie je natoľko právne znalý, aby hneď vedel posúdiť oprávnenosť odmeny žalovanej ako správkyne a nakoľko nechcel prísť o svoju nehnuteľnosť, splnil všetko čo mu žalovaná vo výzve zaslala a vyčíslila, a nakoľko prostredníctvom právneho zástupcu podal žalobu v zákonnej lehote, nemožno mu jeho konanie, že plnil žalovanej všetko a aj jej „odmenu“ pričítať za vinu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, uplatnil trovy odvolacieho konania.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, rozsudok okresného súdu má náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu), ako aj v zmysle § 220 ods. 2 CSP (platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že okresný súd vo veci správne aplikoval ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím odmeny žalovanou ako správkyňou bez právneho dôvodu, vzniklo u nej bezdôvodné obohatenie. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu, žalobca ako tretia osoba (tzv. vecný dlžník) zodpovedá za pohľadávku úpadcu, ktorá je zabezpečená majetkom tejto tretej osoby do hodnoty jej majetku, nie však viac, ako je výška pohľadávky. Žalobca ako záložný ručiteľ bol povinný v predmetnej veci s prihliadnutím na uzavretú zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku plniť iba prihlásenú pohľadávku záložného veriteľa vo výške 189 629,68 Eur, tak ako to správne konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie. Odvolacie dôvody žalovanej odvolací súd nepovažuje za spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia vykonanú súdom prvej inštancie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkami žalovanej náležite vysporiadal, jeho právne posúdenie odvolací súd považuje za vecne správne. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Žalobca v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
12. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).