Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-86-2014.pdf
PDF · 91.64 KB
No categories available
25Cb/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v spore žalobcu: ONE & ONE, s.r.o., Dolná Roveň 1322/33, Liptovské Sliače - Stredný Sliač 034 84, IČO: 36 727 474, zast.: Mgr. Martin Alušic, advokát, Madačova 1/A, Ružomberok 034 01, proti žalovanému: ELEE, spol. s r.o., Mesačná 3238/20, Bratislava 821 02, IČO: 35 692 341, zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava 831 04, o zaplatenie 6.300,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 1.500,- EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,- EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22.649,28 EUR od 11.2.2010 do 29.11.2010, zo sumy 20.649,28 EUR od 30.11.2010 do 13.2.2011, zo sumy 19.949,28 EUR od 14.2.2011 do 14.02.2011, zo sumy 18.849,28 EUR od 15.2.2011 do 27.2.2011, zo sumy 16.849,28 EUR od 28.2.2011 do 19.10.2011, zo sumy 16.200,- EUR od 20.10.2011 do 17.3.2012, zo sumy 15.500,- EUR od 16.3.2012 do 16.4.2012, zo sumy 15.000,- EUR od 17.4.2012 do 20.5.2012, zo sumy 14.000,- EUR od 21.5.2012 do 26.7.2012, zo sumy 12.500,- EUR od 27.7.2012 do 29.8.2012, zo sumy 11.500,- EUR od 30.8.2012 do 14.10.2012, zo sumy 10.500,- EUR od 15.10.2012 do 10.12.2012, zo sumy 8.500,- EUR od 11.12.2012 do 4.3.2013, zo sumy 7.000,- EUR od 5.3.2013 do 6.4.2013, zo sumy 5.000,- EUR od 7.6.2013 do 5.8.2013, zo sumy 4.000,- EUR od 6.8.2013 do 5.5.2014, zo sumy 2.500,- EUR od 6.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 10.524,79 EUR od 6.2.2010 do 12.6.2011, zo sumy 9.524,79 EUR od 13.6.2011 do 19.10.2011, zo sumy 9.300,- EUR od 20.10.2011 do 15.12.2011,
zo sumy 7.300,- EUR od 16.12.2011 do 22.12.2011, zo sumy 6.300,- EUR od 23.12.2011 do 24.1.2013, zo sumy 4.300,- EUR od 25.1.2013 do 17.12.2013, zo sumy 2.300,- EUR od 18.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.300,- EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr č. 09VF048 a 09VF051 v plnom rozsahu, ktorými vyúčtoval cenu za poskytnutie prepravných výkonov. 2. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal objednané práce, fakturoval ich faktúrou č. 09VF048 a č. 09VF051. Žalovaný splácal dlh postupne, pričom z faktúry č. 09VF048 tak ostáva zaplatiť 4.000,- EUR a z faktúry č. 09VF051 ostáva zaplatiť 4.300,- EUR 3. Podaním doručeným súdu dňa 10.01.2014 (ešte pred vydaní platobného rozkazu) žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny 2.000,- EUR späť. Ďalším podaním zo dňa 21.9.2015 (už po vydaní platobného rozkazu) vzal žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.500,- EUR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) konanie v časti o zaplatenie istiny 1.500,- EUR zastavil 4. Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 25.10.2016 sa nedostavil žalovaný, ktorý v emailovej správe doručenej súdu dňa 25.10.2016 žiadal odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti konateľa žalovaného X.. F. T., ktorú mu oznámil až dňa 25.10.2016, pričom mal za to, že účasť konateľa žalovaného na pojednávaní je nevyhnutná. Zároveň navrhol výsluch svedka Z. A., ktorý mal podpísať žalobcovi denné záznamy o výkone vozidla, t.j. potvrdzovať správnosť fakturovanej prepravy k sporným skutočnostiam. Súd uvedené dôvody na odročenie pojednávania neakceptoval, nakoľko ospravedlnenie nebolo súdu doručené v dostatočnom časovom predstihu a tiež preto, že konateľ žalovaného súdu nedoručil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Ďalšie odročenie pojednávania by bolo nehospodárne a v rozpore so zásadou včasného prejednania a rozhodnutia veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené súd prejednal vec v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti žalovaného. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
6. Žalobca pre žalovaného vykonal prepravu a vystavil faktúry č. 09VF048 s dátumom splatnosti dňa 10.02.2010 na sumu 22.649,28 EUR a č. 09VF051 s dátumom splatnosti dňa
05.02.2010 na sumu 10.524,79 EUR. Žalovaný uvedené faktúry postupne splácal a to tak pred podaním žaloby, ako aj po podaní žaloby, na základe čoho vzal žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal zaplatenie sumy 4.800,- EUR s prísl. Žalobca do spisu založil denné záznamy o výkone vozidla, z ktorých vyplýva rozsah poskytnutých prepravných výkonov. Z emailových správ s predmetom „uznanie záväzku“ zo dňa 23.01.2012 a 24.02.2012 súd zistil, že žalovaný vyjadril súhlas s plnením záväzku voči žalobcovi. V emailovej správe zo dňa 29.10.2012 s predmetom „dlžná čiastka“ žalovaný súhlasil so splátkami dlžnej sumy 16.800,- EUR vyplývajúcej z predmetných faktúr. 7. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobcom fakturovaná cena prepravy podľa predmetných faktúr nezodpovedá dohode zmluvných strán o vykonaní prepravy, ani samotnej vykonanej preprave. Mal za to, že nárok žalobcu bol v celom rozsahu zaplatený. 8. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že podaný odpor nepovažuje za dôvodný. Žalovaný faktúry riadne prevzal a tieto čiastočne uhrádzal. Z denných záznamov o výkone vozidla, z ktorých vyplýva rozsah poskytnutých prepravných výkonov. Tieto sú potvrdené zástupcom žalovaného. Z jednotlivých úhrad možno mať za to, že žalovaný záväzok v celom rozsahu uznal. Z predloženej emailovej komunikácie možno vyvodiť, že cena bola medzi stranami dohodnutá, keďže žalovaný chcel uhradiť samotnú istinu. Rovnako o tom svedčí tá skutočnosť, že žalovaný faktúry nerozporoval a tieto čiastočne uhrádzal. Faktúry za predchádzajúce obdobie, v ktorých je účtovaná obdobná cena v závislosti na dĺžke trasy, boli žalovaným v celom rozsahu uhradené.
9. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že zo strany žalovaného bol namietaný rozsah poskytnutého prepravného výkonu. Žalovaný nevedel tento rozsah skontrolovať, keďže v prílohe k faktúre nebol rozpis jednotlivých jázd. Rovnako tak účtovaná cena nezodpovedá dohode, ktorá medzi stranami existovala. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že čiastočná úhrada faktúr by bola uznaním
zostávajúcej časti záväzku. Samotné faktúry boli žalovanému doručené a následne potom prebehla nejaká osobná komunikácia.
10. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
11. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
12. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
13. Podľa § 625 ods. 1 Obch. zák. dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
14. Podľa § 625 ods. 2 Obch. zák. dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
15. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania dlžníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1,00 %.
19. Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Žalobca pre žalovaného vykonal prepravu tovaru, na základe ktorej mu vystavil faktúry č. 09VF048 v sume 22.649,28 eur a č. 09VF051 v sume 10.524,79 eur. Žalovaný faktúry čiastočne plnil prostredníctvom 22 splátok, na základe čoho má súd za to, že čiastočným plnením svojho záväzku má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, čo je v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca svoj nárok preukázal aj prostredníctvom denných záznamov o výkone vozidla, z ktorých vyplýva presný rozsah poskytnutých prepravných výkonov a emailových správ medzi sporovými stranami, z ktorých zreteľne vyplýva, že žalovaný vedel o predmetnom záväzku voči žalobcovi a prisľúbil jeho plnenie. Z emailových správ má súd za preukázané, že žalobca nerozporoval množstvo prepravných výkonov poskytnutých žalobcom a ani odplatu za prepravu vyčíslenú v predmetných faktúrach, keďže sám navrhol žalobcovi splnenie záväzku prostredníctvom splátok (email zo dňa 29.10.2012). Vzhľadom k tomu, že žalobca si svoju zmluvnú povinnosť vykonať prepravu pre žalovaného riadne splnil, vzniklo mu právo na zaplatenie odplaty v zmysle vystavených faktúr. Žalovaný však svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť odplatu za vykonanú prepravu nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania priamo zo zákona, pričom nie je potrebné, aby žalobca žalovaného na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania za ním uplatnené obdobie v zákonnej výške 9 % ročne v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013.
20. Tvrdenia žalovaného, že fakturovaná cena prepravy podľa predmetných faktúr nezodpovedá dohode zmluvných strán o vykonaní prepravy, ani samotnej vykonanej preprave, súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojho splatného záväzku, nakoľko ich žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal.
21. Vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav veci súd nepovažoval za potrebné vypočuť konateľa žalovaného a ním navrhovaného svedka, keďže zo správania žalovaného pred podaním žaloby jednoznačne vyplynula jeho snaha o zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobcu, čo súd mal nepochybne preukázané z predloženej emailovej komunikácie medzi sporovými stranami.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 4.800,- EUR s príslušenstvom. V časti o zaplatenie istiny v sume 1.500,- EUR konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil v súlade s § 145 ods. 2 CSP. 23. Následný úkon odporcu (čiastočná úhrady faktúry) súd vyhodnotil ako uznanie záväzku. Podstatou tohto inštitútu je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka.
24. V nadväznosti na čiastočnú úhradu súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.
25. „Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú. V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)
26. „Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu. V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel
vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)
27. „Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.