Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/107/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: I. I., S.. Q., F.. XX.X.XXXX, Q. Č.. XX, H., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Mäsiarska č. 30, Košice, proti žalovanému: D.F. I., F.. XX.XX.XXXX, F. Č..XX, H., právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova č. 8, Prešov, o zaplatenie 18.256,66 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C 444/2012-99 zo dňa 18. júla 2014, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania. Mení výrok uznesenia o trovách konania účastníkov tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Nepriznáva sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Okresný súd uznesením zastavil konanie podľa § 96 ods.1,2,3 O.s.p. vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobkyňou písomným podaním zo dňa 16.1.2014. Žalovaný so späťvzatím návrhu na začatie konania vyslovil súhlas písomným podaním zo dňa 4.2.2014. Vzhľadom na zavinenie žalobkyne na zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby, rozhodol okresný súd o jej povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 1.981,67 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 146 ods.2 O.s.p. v spojení s vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

2) Proti uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 8.8.2014. Navrhla uznesenie zrušiť a vrátiť vec na nové rozhodnutie, alebo zmeniť napadnuté uznesenie tak, že bude v zastavujúcej časti zrušené a v časti priznania trov konania súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania neprizná. Žalobkyňa späťvzatie učinila podmienečne a za predpokladu, že súd vyhovie jej návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného. Poukázala pritom na rozhodnutie R 12/1991. Odvolateľka konštatovala odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. vo vzťahu k okresným súdom vyslovenému zavineniu zastavenia konania žalobkyňou. Okresný súd neuviedol, prečo takto rozhodol o trovách konania a neaplikoval ustanovenie § 138 ods.4 O.s.p., keďže súčasťou spisu je rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária H. sp.zn. XN XXXX/XX, Ev. č. XXXX/XXXX zo dňa 2.11.2012, ktorým jej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, ak spĺňa zákonom stanovenú podmienku

- stav materiálnej núdze. V tejto časti považuje rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a neurčité. Rozhodnutie neobsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, čím odníma žalovanej možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci prípadného využitia riadnych opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa názoru odvolateľky, ak bol účastníkovi konania ustanovený zástupca z radov advokátov, vzťahuje sa oslobodenie aj na hotové výdavky zástupcu a na odmenu za zastupovanie v takom rozsahu, v akom bolo priznané oslobodenie od

povinnosti platiť súdny poplatok. Oslobodenie znamená, že odmenu a hotové výdavky platí štát podľa § 140 ods.2 O.s.p..

3) K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Žiadal podľa § 219 ods.1 O.s.p. uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v sume 152,05 Eur s povinnosťou zaplatiť ju do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet jeho právneho zástupcu. V súvislosti odvolacími dôvodmi poukázal žalovaný na ustanovenie § 41 ods.2 O.s.p., uznesenie NS SR zo dňa 20.8.2010 sp.zn. 6 Sžo 372/2009 a skutočnosť, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 16.1.2014 vykonala viacero procesných úkonov súčasne. Podmienečnosť späťvzatia návrhov žalobkyne hodnotí žalovaný ako účelovú. Za nesprávnu považuje argumentáciu žalobkyne v prípade posúdenia náhrady trov konania podľa § 138 ods.4 a 6 O.s.p., keďže oslobodenie od súdnych poplatkov nemá vplyv na povinnosť nahradiť trovy konania. Od povinnosti nahradiť trovy konania druhému účastníkovi nie je možné oslobodiť. S odkazom na ustanovenie § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktoré nerieši situáciu, keď je účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, zaviazaný na náhradu trov, vyslovil žalovaný názor, že v takom prípade je potrebné aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania Občiansky súdny poriadok ako všeobecnú úpravu. Žaloba voči nemu bola od začiatku nedôvodná a žalobkyňa svojim konaním, t.j. podaním žaloby spôsobila, že mu vznikli trovy spojené s pribratím právneho zástupcu, ktoré by mu inak neboli vznikli.

4) Podľa § 470 ods. 1, 2 č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd po posúdení procesných úkonov urobených žalobkyňou v konaní dospel k záveru, že podanie žalobkyne na č. l. 83 spisu, a to odvolanie a späťvzatie žaloby proti žalovanému je potrebné posúdiť ako úkon, ktorým žalobkyňa chce zmeniť procesnú situáciu, keď podaním zo dňa 16.1.2014 zobrala žalobu späť proti D. I..

5) Podľa § 96 ods.1 O.s.p., môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

6) Zákonné ustanovenie zabezpečuje rešpektovanie dispozičného práva navrhovateľa nakladať s konaním alebo jeho predmetom. Ak navrhovateľ prejaví vôľu nepokračovať v konaní a zoberie žalobu späť, súd konanie zastaví. Po takomto prejavení vôle žalobcu zobrať žalobu späť, nie je možné tento úkon späťvzatia odvolať, prípadne vrátiť konanie do pôvodného stavu a ďalej v ňom pokračovať. Odvolací súd môže na odvolanie zrušiť toto uznesenie len vo výnimočných prípadoch, akým je napríklad nesprávne posúdenie prejavu vôle navrhovateľa, príp. iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu.

7) V zmysle § 41 ods.1,2 O.s.p. vtedy platného môžu účastníci konania robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu. Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

8) V zmysle citovaných ustanovení O.s.p. možno považovať písomné podanie žalobkyne zo dňa 14.1.2014, skoncipované navyše jej právnym zástupcom, t.j. odborne znalým subjektom, v ktorom žalobkyňa berie späť v celom rozsahu žalobu voči žalovanému - D. I. a navrhuje konanie proti tomuto žalovanému zastaviť, za právne účinne prejavenú vôľu žalobkyne, spôsobilú privodiť zastavenie konania vo veci samej vo vzťahu k žalovanému, ktorý s týmto späťvzatím návrhu vyslovil súhlas. Na tom nič nemení ani následné späťvzatie späťvzatia návrhu, vyjadrené písomným podaním žalobkyne zo dňa 21.3.2014. Na základe účinne prejavenej vôle žalobkyne, t.j. na základe späťvzatia návrhu na začatie konania voči žalovanému, došlo k správnemu postupu súdu prvého stupňa, dôsledkom čoho bolo zastavenie konania vo veci samej.

9) Odvolací súd na základe uvedeného potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie (§ 219 O.s.p.) vo výroku o zastavení konania.

10) Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Aj keď žalobkyni je Centrom právnej pomoci

poskytnutá právna pomoc advokátom JUDr. Jurajom Kulom, tak z procesného hľadiska pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba vychádzať z ust. § 142 a násl. O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Ak žalobkyňa zobrala svoj návrh späť, pričom žalovaný s tým súhlasil, potom platí ust. § 146 ods. 2 O.s.p., veta prvá, že ak niektorý z účastníkov zaviní, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Žalobkyňa späťvzatím návrhu zapríčinila, že konanie bolo zastavené, preto má nahradiť protistrane trovy konania. Odvolací súd je toho názoru, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1 O.s.p.). V tomto prípade odvolací súd vidí dôvody pre to, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania. Odvolací súd vychádza z toho, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13.1.2011 bolo právoplatne manželstvo syna žalovaného a žalobkyne rozvedené a zaniklo aj bezpodielové vlastníctvo manželov (BSM). V rámci vyporiadania BSM sa mohla žalobkyňa domnievať, že investície do spoločnej nehnuteľnosti počas trvania manželstva môžu byť predmetom vyporiadania medzi ňou a žalovaným, ak bývalý manžel žalobkyne previedol vlastníctvo k rodinnému domu späť na svojho otca - žalovaného. Keďže vydanie bezdôvodného obohatenia sa neviaže na vec, ale na osobu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 258/2003), čo je jedna z námietok žalovaného a jeho právneho zástupcu, chcela žalobkyňa pripustiť vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných, a to jej bývalého manžela. Súčasne zobrala žalobu späť proti svojmu svokrovi - žalovanému. Okresný súd zamietol vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, čo bolo potvrdené aj uznesením krajského súdu z 30.4.2014. Žalobkyňa bola postavená prakticky pred možné zamietnutie žaloby. Žalobkyňa nie je znalá práva. Bola jej síce poskytnutá pomoc advokátom, ktorá v konečnom dôsledku viedla k neúspechu v súdnom konaní, keď bol návrh zobratý späť. Žalobkyňa sa mohla domnievať, že jej patrí nejaký nárok v súvislosti s investíciou do rodinného domu, ktorý bol vo vlastníctve jej bývalého manžela, a že po rozvode tieto investície jej budú vrátené, pretože nehnuteľnosť bola zhodnotená za trvania manželstva. Zhodnotený dom mal darovacou zmluvou späť získať žalovaný od bývalého manžela žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je potrebné ďalej hrotiť situáciu medzi účastníkmi súdneho konania aj platením trov konania u neúspešnej žalobkyne, preto je vhodné riešiť náhradu trov skončeného súdneho konania aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne náhradu trov konania nepriznávať. Preto krajský súd mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému náhradu trov nepriznáva.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 257 CSP. Výnimočne súd nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tak, ako je uvedené vyššie, žalobkyňa sa mohla domnievať, že je spravodlivé vyporiadať jej BSM s bývalým manželom, pričom sa mohla domnievať, že investície do rodinného domu, ktorý bol darovacou zmluvou prevedený z jej bývalého manžela na bývalého svokra, by mali byť vrátené novým vlastníkom nehnuteľnosti. Aby neboli hrotené vzťahy po rozvode manželstva, preto odvolací súd zvážil, že úspešnému účastníkovi odvolacieho konania - žalovanému nebude priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

12) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .