Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/302/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: K. F., rod. J., nar. XX.X.XXXX, S. J. XXXX/XX, XXX XX F., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466 proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia - 1 931,47 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 14C/61/2014-100 zo dňa 26. 05. 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 931,47 € s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 437,52 € od 11.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 493,95 € od 31.5.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 558,52 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466. A zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu 116 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. Povinná, v tomto prípade žalobkyňa, nikdy nebola podnikateľkou, nebola ňou ani v čase uzavretia úverovej zmluvy. Na úverovú zmluvu je preto potrebné aplikovať Občiansky zákonník a vzhľadom k dátumu uzavretia úverovej zmluvy 1.10.2004 Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia úverovej zmluvy. Žalovanej ako veriteľovi tento zákon bol známy, napriek tomu v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g) tohto zákona neuviedla do úverovej zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov. V nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z. z. je potom úverová zmluva zo dňa 1.10.2004 neplatná v celom rozsahu, ktorý sa týka úroku ako odmeny, úroku z omeškania, poplatkov z omeškania, zmluvných pokút a iných platieb. Zmluva je platná v rozsahu, ktorý sa týka povinnosti vrátiť poskytnutý úver bez poplatkov a bez úrokov. V danom prípade teda žalobkyňa mala zákonnú a zmluvnú povinnosť zaplatiť len úver bezúročný, bez poplatkov, teda vo výške 663,88 €. V skutočnosti zaplatila 2 595,35 €. Rozdiel vo výške 1 931,47 € je teda plnením na základe neplatného právneho úkonu. Plnením na základe neplatného právneho úkonu v nadväznosti na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie k uvedenej výške 1 931,47 €. Bezdôvodné obohatenie je žalovaná povinná vydať.

Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania súd dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný. Stotožnil sa s právnym záverom žalobkyne. V čase, kedy úverová zmluva bola uzavretá, 1.10.2004, už platil Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to už viac rokov. Napriek tomu, že poskytovanie týchto úverov bolo základným predmetom činnosti žalovanej, teda musel jej byť známy tento zákon, v rozpore s uvedeným kogentným ustanovením zákona do uzavretej úverovej zmluvy neuviedla zákonnú podmienku podľa § 4 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný od 1.10.2001. Do uzavretej úverovej spotrebiteľskej zmluvy neuviedla ročnú percentuálnu mieru nákladov. Takýto postup, ignorovanie zákonnej povinnosti, súd vyhodnotil nie ako nedbanlivosť, ale ako úmyselné konanie, čo je známe aj z úradnej činnosti súdu, kedy žalovaná dlhodobo ignorovala zákonné povinnosti pri uzatváraní úverových spotrebiteľských zmlúv vo vzťahu k spotrebiteľovi ustanoveniami, ktoré obchádzali úmyselne Zákon na ochranu spotrebiteľa a Občiansky zákonník, ustanovenia na ochranu spotrebiteľa popieraním, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver. Dôkazom úmyselného konania a úmyselného obchádzania zákona za účelom dosiahnutia majetkového prospechu v zmysle uvedeného je aj náležitosť zmluvy o úvere, v ktorej uviedli, že žalobkyňa je podnikateľka, hoci nikdy podnikateľkou nebola a nebola ňou ani ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Takým postupom úmyselne, vedome chcela žalovaná negovať aplikáciu Občianskeho zákonníka a Zákona na ochranu spotrebiteľa na spotrebiteľov, teda aj na žalobkyňu, za účelom dosiahnutia bezdôvodného obohatenia. Preto súd má za to, že premlčacia lehota bola 10-ročná a predmet sporu nie je premlčaný. Nárok priznal.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná, ktorá sa v podanom odvolaní obmedzila len na dva odvolacie dôvody a to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je možné považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Ďalej žalovaná opakovane poukázala na premlčanie uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že v prípade predmetnej zmluvy o úvere ide o vzťah spotrebiteľský a z uvedeného dôvodu je potrebné naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahovala viacero obligatórnych náležitostí, čo spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. K námietke žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že konajúci súd výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentami oboch strán. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle a odôvodnenie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa ust. § 220 ods. 2 K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že v prípade žalovanej ide o úmyselné konanie - dlhodobo nerešpektuje zákonnú úpravu, ktorá medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaraďuje aj údaj o RPMN, ktorý v predmetnej zmluve chýba. Žalovaná vznesenú námietky premlčania riadne neodôvodnila a nepodložila relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočívalo na jej strane. Podľa žalobkyne pre posúdenie začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, t.j. vyžaduje sa skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 99,32 eur s DPH. 5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právny vzťah účastníkov konania bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006.

12. Zmluva zo dňa 01. 10. 2004 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery, a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobkyňa mala v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívala zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Dotknutá zmluva zjavne podliehala režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj v ňom formulovanému ustanoveniu § 4 ods. 2 písm. g), ktoré bolo pre posúdenie veci kľúčové. K bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného z dôvodu plnenia žalobkyňou, ktoré nemalo právny základ - v exekučnom konaní sa vymáhali sumy nad rámec jej hmotnoprávnej povinnosti, pretože v rozhodcovskom konaní bolo žalovanému priznané plnenie bez ohľadu na fakt, že dotknutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, ktorá skutočnosť bola vyvolaná práve absenciou podstatných náležitostí - neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, ktorý nesúhlasil s posúdením jeho námietky premlčania okresným súdom, k uvedenému odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru podľa ktorej pri hodnotení počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bolo nevyhnutné vychádzať z reálneho momentu, kedy sa mala žalobkyňa dozvedieť o tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil. K tejto otázke už zaujali stanovisko slovenské súdy vo viacerých rozhodnutiach, od ktorého nebol dôvod sa akokoľvek odchýliť (napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Cdo/121/2009, Ústavný súd SR v rozhodnutí III. ÚS 413/2013). Obdobne vo vzťahu k otázke, či malo byť v danom prípade bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, okresný súd správne ustálil, že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať v zmluvách o spotrebiteľských úveroch výšku ročnej percentuálnej miery nákladov nemožno hodnotiť inak ako cielené a úmyselné konanie veriteľa.

14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobkyni priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430