Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-140-2016.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/140/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: H. G., a.s., so sídlom v G., H. 3, L.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou ČOLLÁK, WEICZEN, VANKO & Partneri, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, proti žalovanému: Y. G., s.r.o., so sídlom v G., A. prachárni XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, v konaní o 1.370,11 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.4.2016, č.k. 35Cb/30/2014-116 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.370,11 eur s 0,04%-ným denným úrokom z omeškania od 25.1.2013 do zaplatenia, do l5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil, s tým, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 750,82 eur, na účet Advokátskej kancelárie ČOLLÁK, WEICZEN, VANKO & Partneri, Advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 668,82 eur a iné trovy 82,- eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní konanom dňa 2.2.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.370,11 eur, s 0,04%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 3.041,77 eur od 26.2.2013 do 26.3.2013, zo sumy 1.992,89 eur od 26.3.2013, do 26.3.2013, zo sumy 1.632,59 eur od 25.1.2013 do 24.4.2013, zo sumy 1.370,11 eur od 25.4.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia faktúr vystavených žalovanému na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla.
3. Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.370,11 eur s 0,04%-ným denným úrokom z omeškania od 25.1.2013 do zaplatenia s tým, že v prevyšujúcej časti vzal žalobu späť. Na základe tohto dispozičného úkonu žalobcu, súd v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p., konanie v časti rozdielu medzi žalobným petitom po pripustení zmeny žaloby a žiadaným petitom na pojednávaní konanom dňa 4.4.2016 zastavil.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, výsluchom konateľa žalovaného, svedkov a zistil tento skutkový stav:
5. Na základe prihlášky k odberu tepla pre odberné miesto číslo 25610 A. prachárni XX v G., uzavrel dňa 13.12.2012 žalobca, ako dodávateľ so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. XXXXXXXX ( ďalej len Zmluva ) pre stanovené odberné miesto, predmetom ktorej bola dodávka a odber tepla zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa do odberných miest. Zároveň za podmienok dohodnutých v tejto zmluve sa dodávateľ zaviazal zabezpečovať a dodávať odberateľovi teplo a odberateľ sa zaviazal platiť za teplo dodávateľovi kúpnu cenu. V zmluve odberateľ vyhlásil, že je oboznámený so zmluvou a všetkými jej prílohami, osobitne so všeobecnými zmluvnými podmienkami (ďalej len VZP). Na základe dohody zmluvných strán sa odberateľ pri podpise tejto zmluvy ďalej zaviazal na účet dodávateľa zložiť depozit vo výške 6.900,- eur s tým, že dodávateľ je oprávnený depozit použiť na úhradu akejkoľvek svojej splatnej pohľadávky z tejto zmluvy, s ktorou bude odberateľ v omeškaní po dobu dlhšiu 14 dní.
6. V deň podpísania zmluvy bola zároveň podpísaná zmluvnými stranami i objednávka tepla na kalendárny rok 2012 a 2013, v ktorej bolo vymedzené, že všeobecné zmluvné podmienky pre dodávky tepla verzia 08/2012, sú súčasťou zmluvy o dodávke a odbere tepla a majú prednosť pred jej ustanoveniami, pokiaľ zmluva neurčuje inak.
7. Podľa bodu 7.11 VZP, pre prípad omeškania s platením kúpnej ceny, preddavkov, nedoplatkov alebo preplatkov sa zmluvné strany dohodli na platení úrokov z omeškania vo výške 0,04% zo sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to za každý aj začatý deň omeškania, to neplatí, ak je odberateľ spotrebiteľom podľa osobitného predpisu, kedy výšku úrokov z omeškania určuje všeobecne záväzný právny predpis.
8. Podľa bodu 7.13 VZP, dodávateľ je oprávnený platbu odberateľa započítať najprv na zmluvnú pokutu, na najskôr splatné úroky z omeškania a potom na najskôr splatnú istinu.
9. Dňa 13.12.2012 bol zo strany žalovaného na účet žalobcu zložený depozit vo výške 6.900,- eur.
10. Následne za mesiace december 2012 až marec 2013 boli žalobcom vystavené pre žalovaného faktúry za dodávku tepla, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.1.2013 na sumu 3.002,70 eur splatná dňa 24.1.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.2.2013 na sumu 3.041,77 eur splatná dňa 25.2.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2013 na sumu 1.992,89 eur splatná dňa 25.3.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.4.2013 na sumu 230,75 eur splatná dňa 24.4.2013.
11. Z protokolu zmeny DPS zo dňa 21.12.2012 vyplýva, že v uvedený deň o 11.55 hod. požiadal pán Konček o útlm od dnes 21.12. do 5.1. na minimálnu teplotu s tým, že o 12.45 hod. bolo prestavené ústredné kúrenie na útlm podľa požiadavky.
12. Listom zo dňa 17.1.2013 žalovaný reklamoval faktúru č. XXXXXXXX a vrátil ju žalobcovi na prepracovanie z dôvodu, že tento nepostupoval podľa dohodnutých pravidiel, keďže nastavenie systému nebolo prevedené tak, ako to žalovaný požadoval, teda aby sa teplota len temperovala. Uviedol, že zníženie žiadal nastaviť tak, aby systém len temperoval a aby voda v radiátoroch počas sviatkov nezamrzla, avšak k výraznej zmene nedošlo (zníženie iba o 0,3 kWh) a voda v radiátoroch bola stále teplá. Tento stav mal trvať i po novom roku a až dňa 11.1.2013 malo dôjsť k rapídnemu poklesu odberu.
13. Na reklamáciu reagoval žalobca listom zo dňa 25.1.2013, v ktorom uviedol, že zníženie dodávky tepla úpravou riadiaceho systému na odbernom mieste OST 25610 bolo vykonané podľa požiadaviek pána G., pričom zníženie spotreby o 0,3 kWh za 24 hodín, čo je cca o 11,5%, je z hľadiska konštatovania
žalovaného o nevýraznej zmene zníženia spotreby tepla diskutabilné i s poukazom na to, že ekvitermická regulácia je závislá od vonkajšej teploty vzduchu, s čím je potrebné počítať pri vykazovaní výrazného zníženia, alebo zvýšenia spotreby tepla. Na doplnenie tohto stanoviska zaslal žalobca žalovanému i grafický priebeh teploty pre vykurovanie a teploty vonkajšieho vzduchu, ktorý bol i súčasťou podania žalobcu doručeného súdu na pojednávaní konanom dňa 30.3.2015 s tým, že Tepláreň G. a.s. musí v sekundárnom systéme udržiavať minimálny prietok, aby nedošlo k poškodeniu tohto systému. Poukázal tiež na to, že spotrebu tepla môže znížiť i odberateľ priamo na vykurovacích telesách (radiátoroch, alebo registroch) a to nastavením regulačného ventilu do polohy proti zamrznutiu. Nakoniec akcentoval i na tú skutočnosť, že dňa 24.1.2013 bola vykonaná kontrola funkčnosti merania dodávky tepla na predmetnom odbernom mieste, kde neboli zistené žiadne závady.
14. Z dôvodu neuhradenia faktúry č. XXXXXXXXXX za mesiac december 2012 vo výške 3.002,70 eur opakovane vyzval žalobca upomienkami zo dňa 30.1.2013 a 14.2.2013 žalovaného na ich úhradu, k čomu však nedošlo, preto listom zo dňa 27.3.2013 pristúpil žalobca k jednostrannému zápočtu pohľadávky spoločnosti Tepláreň G. a.s., voči žalovanému k uvedenému dňu s tým, že na faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 3.041,77 eur a č. XXXXXXXXXX na sumu 1.992,89 eur započítal depozit vložený žalovaným v prospech žalobcu v sume 6.900,- eur, čím sa pohľadávka žalobcu znížila na sumu 1.865,34 eur.
15. Podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
16. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
17. Podľa ust. § 340 ods 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
18. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
19. V danom prípade bola medzi účastníkmi konania okrem iného sporná tá skutočnosť, či v období od 21.12.2012 do 11.1.2013 bola zo strany žalobcu realizovaná dodávka tepla znížená v rozsahu žiadosti žalovaného učinenej prostredníctvom jeho zamestnanca pána Končeka telefonicky cez dispečing žalobcu, pričom tak, ako to vyplýva zo samotného protokolu zmeny DPS, ako aj vyjadrenia svedkov p. Končeka, či p. H. toto malo byť učinené na minimálnu teplotu. Nakoľko uvedená požiadavka žalovaného nebola konkrétna v smere stanovenej minimálnej teploty, pričom táto nebola ani možná, nakoľko tak, ako vyplynulo z výpovede svedka Romana H. technika odovzdávacích staníc so starostlivosťou o tieto stanice, táto minimálna teplota musí zohľadňovať jednak ekonomiku prevádzky ako aj predchádzanie škodám, so zachovaním parametrov vody vo vykurovacích telesách tak, aby k týmto škodám nedošlo, nedošlo k zamrznutiu roztrhnutia potrubia, či radiátorov. V danom prípade rovnako nebolo sporné, že k zníženiu teploty došlo o 0,3 kWh, čo uviedol i sám žalovaný vo svojej reklamácii zo dňa 17.1.2013, čo v konečnom dôsledku predstavovalo zníženie spotreby o 11,5%, k čomu došlo práve v dôsledku nutnej spojitosti so závislosťou ekvitermickej regulácie od vonkajšej teploty vzduchu, s prihliadnutím na ročné obdobie a vonkajšiu teplotu vzduchu tak, ako vyplýva zo žalobcom predloženého diagramu pre dané odberné miesto obsahujúce okrem iného i túto vonkajšiu teplotu. Za daného stavu mal súd zato, že i
s prihliadnutím na grafický priebeh teploty pre vykurovanie a teploty vonkajšieho vzduchu, žalobca bol povinný v sekundárnom systéme udržať minimálny prietok tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu a teda pristúpil k zníženiu spotreby tak, aby to zodpovedalo jednak požiadavke žalovaného, ako aj podmienkam pre zachovanie funkčnosti dodávky tepla na odbernom mieste 25610.
20. Z hľadiska použitia depozitu na úhradu pohľadávky žalobcu a námietok žalovaného učinených v priebehu konania mal súd zato, že v predmetnej zmluve o dodávke a odbere tepla bol implantovaný inštitút použitia depozitu zloženého žalovaným vo výške 6.900,- eur ako osobitý, mimo všeobecných zmluvných podmienok s vlastnou úpravou, podľa ktorej je tento dodávateľ oprávnený použiť na úhradu akejkoľvek svojej splatnej pohľadávky z predmetnej zmluvy, s ktorou bude odberateľ v omeškaní po dobu dlhšiu 14 dní. Je pravdou, že v objednávkach tepla na rok 2012 a 2013 bolo uvedené, že VZP sú súčasťou zmluvy a majú prednosť pred jej ustanoveniami, avšak s dodatkom, pokiaľ zmluva neurčuje inak. Samotný bod 7.13 VZP určoval, že dodávateľ je oprávnený platbu odberateľa započítať najprv na zmluvnú pokutu na najskôr splatné úroky z omeškania a potom na najskôr splatnú istinu. Z dikcie tohto bodu 7.13 však vyplýva, že spôsob započítavania splatných pohľadávok sa vzťahuje na platby učinené odberateľom, čo však je treba odlíšiť od použitia depozitu, ktorého úprava bola tak, ako už bolo uvedené, vymedzená inak, konkrétne v zmluve o dodávke a odbere tepla. Vychádzajúc z uvedeného tak mal súd za to, že bolo oprávnením dodávateľa použiť depozit na úhradu akejkoľvek svojej splatnej pohľadávky podľa vlastného uváženia. V tomto smere žalobca i postupoval, keď listom označeným ako jednostranné započítanie zo dňa 25.4.2013 toto dojednanie využil, v dôsledku čoho započítaním zanikli pohľadávky z faktúr č. Q., č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a čiastočne i faktúra č. XXXXXXXXXX, z ktorej ostala neuhradená po tomto započítaní suma 1.370,11 eur.
21. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že k použitiu depozitu malo dôjsť až potom, ako bude žalovaný v omeškaní s úhradou svojho záväzku po dobu dlhšiu ako 14 dní, čo v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX naplnené nebolo, keďže táto bola splatná dňa 24.4.2013 a k jednostrannému započítaniu pristúpil žalobca listom zo dňa 25.4.2013, avšak táto skutočnosť, podľa názoru súdu nemala za následok neplatnosť tohto započítania, nakoľko tak táto, ako ani jedna z ostatných faktúr uhradená doposiaľ nebola a uvedené by mohlo mať vplyv len na otázku prípadných úrokov z omeškania z tejto faktúry, ktoré však žalobcom žiadané neboli. Za daného stavu mal súd zato, že nárok uplatnený žalobou po čiastočnom späťvzatí vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, ako aj zmluvné dojednania je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. Zároveň súd priznal, v zmysle ust. § 340 Obchodného zákonníka v spojení s ust.§ 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013 a príslušného článku VZP, žalobcovi aj žiadané úroky z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry č. XXXXXXXXXX, t.j. od 25.1.2013, v zmluvne dohodnutej výške 0,04% denne, do zaplatenia.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
24. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
25. Odvolanie odôvodnil tým, že ako vyplýva z odôvodnenia napádaného rozhodnutia, súd prvej inštancie vyhodnotil požiadavku žalovaného na minimalizáciu dodávky tepla ako „nie konkrétnu“ a zároveň prisvedčil argumentácii žalobcu, resp. jeho zamestnanca Romana H., že nižšia dodávka tepla už nebola možná.
26. Žalovaný namieta vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie a to z dôvodu, že nevychádza z úplného skutkového stavu veci tak ako bol zistený v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka Z. G., z ktorého výpovede na pojednávaní konanom dňa 15.6.2015 vyplynulo, že ďalšie zníženie dodávky tepla bolo možné a k jej zníženiu aj reálne došlo potom, čo sa do odberného miesta žalovaného dostavili pracovníci žalobcu a uzavreli svedkom označenú páku. Nakoľko regulačný systém tepla do odberného miesta dodával žalobca, svedok tiež v tejto súvislosti zdôraznil, že podľa inštruktáže pracovníkov žalobcu svedok obsluhoval iba displej, pričom ostatok vždy obsluhovali iba pracovníci žalobcu.
27. Nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o tom, že požiadavka žalovaného na minimalizáciu dodávky tepla od žalobcu bola nekonkrétna. Skutočnosť, že žalovaný svoju požiadavku nekvantifikoval číselným údajom, ešte neznamená, že z nej nebolo možné zistiť, čo žalovaný žiada.
28. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ďalšiu z námietok žalovaného, smerujúcu voči spôsobu použitia žalovaným zloženého depozitu vo výške 6.900,- eur. Námietka žalovaného spočívala v tom, že ak by aj nárok žalobcu bol dôvodný, žalobca bol povinný ho uspokojiť z prostriedkov depozitu zloženého žalovaným pri uzatvorení Zmluvy o dodávke a odbere tepla (ďalej len „Zmluva“).
29. Žalovaný vzniesol aj námietku neplatnosti jednostranného započítania žalobcu zo dňa 27.3.2013, ktorým žalobca použil časť depozitu podľa Zmluvy aj na úhradu žalobcom tvrdeného záväzku vo výške 1.992,89 eur vyplývajúceho z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2013, splatnej dňa 25.3.2013.
30. Podľa Zmluvy bol totiž žalobca oprávnený použiť depozit na úhradu svojej splatnej pohľadávky, s ktorou bude žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako 14 dní. Preto aj keby záväzok žalovaného z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2013 jestvoval, žalovaný nebol v omeškaní s jeho úhradou dlhšie ako 14 dní, preto žalobca nebol oprávnený započítať depozit oproti sume uvedenej na faktúre č. XXXXXXXXXX.
31. Na základe uvedeného bola časť žalovaným zloženého depozitu vo výške 1.992,89 eur nevyčerpaná a žalobca bol povinný na jej vyplatenie žalovanému. S poukazom na uvedené si žalovaný z dôvodu právnej istoty vo svojom podaní zo dňa 21.10.2013 započítal (ako obranu v konaní) túto svoju pohľadávku vo výške 1.992,89 eur voči pohľadávke žalobcu uplatnenej voči nemu žalobou zo dňa 29.4.2013.
32. Súd aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, bez bližšieho odôvodnenia.
33. Pokiaľ teda žalobca nedisponoval pohľadávkou spôsobilou k započítaniu, jeho započítací úkon je nutne neplatný a súd prvej inštancie nesprávne právne aj skutkovo vyhodnotil obranu žalovaného v konaní.
34. Pokiaľ ide o poukaz súdu prvej inštancie na otázku prípadných úrokov z omeškania, ktoré zo strany žalobcu uplatnené neboli, uvádza, že tomuto záveru súdu prvej inštancie nerozumie. Žalobca si svojou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.370,11 eur, ktorá mal predstavovať časť ceny tepla vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu súd prvej inštancie priznal.
35. Preto ak vychádza z neplatnosti započítacieho úkonu žalobcu zo dňa 27.3.2013, žalovaný má voči žalobcovi nárok na vrátenie časti depozitu vo výške 1.992,89 eur, ktorý bol žalobca v zmysle Zmluvy povinný vyplatiť žalovanému v lehote 14 dní odo dňa zániku Zmluvy. Nárok žalovaného na vrátenie časti depozitu je vyšší ako nárok uplatnený žalobcom, preto správne mal súd žalobu žalobcu zamietnuť, a to bez ohľadu na akýkoľvek prípadný úrok z omeškania, ktorý nebol žalobcom uplatnený.
36. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
37. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
38. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť:
39. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že dňa 13.12.2012 žalobca, ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o dodávke a odbere č. XXXXXXXX (ďalej len Zmluva) pre stanovené odberné miesto OST 25610.
40. Predmetom zmluvy bola dodávka a odber tepla zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa do odberných miest odberateľa.
41. Zároveň za podmienok dohodnutých v tejto zmluve sa dodávateľ zaviazal zabezpečovať a dodávať odberateľovi teplo a odberateľ sa zaviazal platiť za teplo dodávateľovi kúpnu cenu.
42. Na základe zmluvy sa odberateľ zaviazal zložiť na účet dodávateľa depozit vo výške 6.900,- eur. Dodávateľ bol podľa zmluvy oprávnený použiť depozit na úhradu akejkoľvek svojej splatnej pohľadávky.
43. V zmluve odberateľ vyhlásil, že je oboznámený so zmluvou a všetkými jej prílohami, osobitne so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Z toho dôvodu je nevyvrátiteľné, že žalovaný bol oboznámený so všetkými podmienkami odberu tepla, z čoho vyplýva aj použitie depozitu v prípade omeškania.
44. Oprávnením dodávateľa bolo použiť depozit na úhradu akejkoľvek svojej splatnej pohľadávky podľa vlastného uváženia. V tomto smere žalobca i postupoval, keď listom označeným ako jednostranné započítanie zo dňa 25.4.2013 toto dojednanie využil, v dôsledku čoho započítaním zanikli pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a čiastočne i faktúra č. XXXXXXXXXX, z ktorej ostala neuhradená po tomto započítaní suma 1.370,11 eur.
45. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
46. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
47. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).