Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-170-2021.pdf
PDF · 126.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/170/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej E. Q., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom F. XX, Y. W. F., v konaní o zaplatenie 1 106,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. novembra 2021 sa žalobca pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 106,24 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 081,24 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 1. februára 2018 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obsahom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1 048,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 10 mesačných splátok vo výške 110,34 eur. Podľa bodu 1.4. Časti 1. úverovej zmluvy žalovaná súhlasila s tým, aby peňažné prostriedky z úveru boli poukázané predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe toho bol žalovanej poskytnutý úver tak, že dňa 20. augusta 2018 boli požadované peňažné prostriedky uhradené na účet predajcu. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam neuhradila doposiaľ z dlžnej sumy ani len jej časť, a na predžalobné výzvy nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca dňa 4. marca 2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovanej stal splatným v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná podľa tvrdení žalobcu voči nemu ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 106,24 eur, pozostávajúce zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 1 048,00 eur, z dlžného poistného z úveru vo výške 33,24 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 25,00 eur. Žalobca požadoval aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 081,24 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu žalovanej a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a predložil dokument podpísaný stranami dňa 1. februára 2018 a označený ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ďalej fotokópiu občianskeho preukazu žalovanej, Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, podpísané žalovanou dňa 1. februára 2018, Výpis z úverového účtu žalovanej a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX z 11. marca 2019 s doručenkou.
4. Podaním z 12. januára 2022, doručeným súdu dňa 12. januára 2022, žalobca v reakcii na výzvu súdu, aby preukázal, že poplatky zodpovedajúce nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 25,00 eur boli so žalovanou individuálne dojednané a im zodpovedajúce náklady reálne vynaložené a dôvodne uplatnené, a zároveň, aby predložil dôkaz o tom, že k uplatneniu práva podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (t. j. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru) došlo v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, oznámil, že v súlade s § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí len "CSP") berie žalobu späť v časti dlžnej istiny vo výške 58,24 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 33,24 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia, a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 048,00 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 048,00 eur od 5. marca 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Na odôvodnenie čiastočného späťvzatia žalobca, citujúc § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konštatoval, že po bližšom preskúmaní úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, z ktorého dôvodu je poskytnutý spotrebiteľský úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
V súvislosti so splnením podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že súdu predložil všetky jemu dostupné doklady preukazujúce vyzvanie žalovanej na zaplatenie dlžnej čiastky úveru.
5. S poukazom na § 145 ods. 3 CSP súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo podaním žalobcu z 12. januára 2022, a vo veci konal ďalej o zvyšku nároku uplatneného žalobou bez rozhodovania o zastavení konania v časti vymedzenej čiastočným späťvzatím žaloby.
6. Na následnú výzvu súdu na predloženie zmluvy, na základe ktorej mal žalovanej poskytnúť spotrebiteľský úver, ktorú žiadosť súd odôvodnil poukazom na skutočnosť, že k žalobe pripojená zmluva o spotrebiteľskom úvere z 1. februára 2018 v zmysle ustanovenia jej čl. 2 ods. 2.2 zanikla k 1. augustu 2018, teda pred 20. augustom 2018, kedy mali byť finančné prostriedky uhradené na účet predajcu, žalobca reagoval konštatovaním obsiahnutým vo vyjadrení z 9. februára 2022, že súdu už predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 1. februára 2018, na základe ktorej predajcovi odfinancoval peňažné prostriedky.
7. Žalovaná reagovala na žalobu a jej prílohy, ktoré jej boli, vrátane podaní žalobcu z 12. januára 2022 a z 9. februára 2022, postupom podľa § 167 ods. 1 CSP spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach i výzvou v zmysle § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie dňa 22. marca 2022 doručené do vlastných rúk, písomným podaním z 26. mája 2022, v ktorom žiadala o splátkový kalendár. Na odôvodnenie uviedla, že nemá žiaden príjem, živí sa z materskej. Navrhla preto splátky vo výške 40,00 eur mesačne, a to k 25. dňu v mesiaci. Žalovaná pripojila k žiadosti Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022 a Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, vystavené dňa 18. mája 2022 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.
8. Žalobca na predmetné písomné podanie žalovanej z 26. mája 2022, ktoré mu bolo doručené na vyjadrenie dňa 3. júna 2022, v lehote určenej súdom ani do dňa rozhodovania súdu žiadnym spôsobom nereagoval.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22. júla 2022. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán sporu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu i žalovanej, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
11. Za účelom preukázania svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami žalobca predložil tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb,“ v ktorom sú ako zmluvné strany označení žalobca (banka) a ako dlžníčka je tam označená žalovaná a ktoré nimi bolo podpísané 1. februára 2018. Pod týmto označením zmluvných strán je v Časti 1. (ďalej v rozhodnutí len "Zmluva") predtlačené prehlásenie: „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.“ V zmysle bodu 1.1. Základných podmienok Zmluvy malo byť predmetom Zmluvy poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru bankou dlžníčke vo výške a za podmienok dohodnutých v Zmluve, pričom klientka mala byť povinná poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v Zmluve. Úver mal byť poskytovaný na kúpu tovaru opísaného v Zmluve ako "Canon 760D+ CANON 50MM F1.4USM", ktorého cena mala byť 1 048,00 eur s tým, že žalovaná priamo predajcovi nemala hradiť žiadnu sumu, a teda na celú kúpnu cenu tovaru jej mal byť poskytnutý úver, ktorého výška tak mala byť 1 048,00 eur a ktorý mal byť čerpaný jednorazovo a bezhotovostne. Podľa Zmluvy mala žalovaná tento úver splatiť 10-imi mesačnými splátkami vo výške 110,34 eur so splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosťou prvej mesačnej splátky 15. marca 2018 a konečnou splatnosťou úveru 15. decembra 2018. Celková čiastka k zaplateniu mala podľa Zmluvy predstavovať 1 048,00 eur, úroková sadzba 0,00 % ročne a mala byť fixná. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v Zmluve mala byť 0,00 %, ako priemerná RPMN v nej bola uvedená hodnota 13,28 % a výška odplaty mala predstavovať 0,00 %. Súčasťou bodu 1.1. Základných podmienok Zmluvy bolo aj tam predformulované vyhlásenie „Zvolený balík poistenia: Komplexný balík poistenia; Poplatok za poistenie: 5,29 %.“ V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2. je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, a napokon, Časť 3. uvádza Spoločné ustanovenia k Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (č. l. 8-11 spisu).
Podľa bodu 1.4. Časti 1. Zmluvy žalovaná mala súhlasiť s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý mal žalovanej predať tovar uvedený v Základných podmienkach Zmluvy.
V zmysle bodu 2.1. Časti 1. Zmluvy bola Zmluva uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo Zmluvy. Zároveň, v bode 2.2. Časti 1. Zmluvy je uvedené, že Zmluva je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi. O poskytnutí úveru bude dlžník písomne informovaný. V prípade, ak úver nie je poskytnutý do 6 mesiacov od podpisu Zmluvy, Zmluva zanikne.
12. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca aj výpis z úverového účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že dňa 20. augusta 2018 bolo v prospech predajcu odfinancovaných 1 048,00 eur, pričom žalovaná na do zosplatnenia predpísané splátky splatné 15. septembra 2018, 15. októbra 2018, 15. novembra 2018, 15 decembra 2018, 15. januára 2019 a 15. februára 2019, každú vo výške 110,34 eur, pozostávajúcu zo splátky istiny vo výške 104,80 eur a zo splátky poistenia vo výške 5,54 eur, neuskutočnila žiadnu úhradu. Zároveň, dňa 1. októbra 2018 jej boli vyúčtované náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 25,00 eur (č. l. 14 spisu).
13. Z listu z 11. marca 2019, adresovaného žalovanej a označeného ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, Predžalobná výzva, súd zistil, že z dôvodu, že žalovaná spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy vo výške 1 106,24 eur nesplácala riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle Zmluvy, ktorý sa tak ku dňu 4. marca 2019 stal splatným v celom rozsahu. Žalobca zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 106,24 eur, pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 1 048,00 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 33,24 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 25,00 eur, s upozornením, že odo dňa 5. marca 2019 jej účtuje aj úrok z omeškania (č. l. 14 p.v. spisu). Z pripojenej doručenky vyplýva, že zásielku obsahujúcu predmetnú listinu žalovaná prevzala dňa 20. marca 2019 (č. l. 15 spisu).
14. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Občiansky zákonník") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. apríla 2018 (ďalej len "Obchodný zákonník"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 26. septembra 2018 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 30. apríla 2018 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 36 ods. 1, prvá veta, Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Podľa § 36 ods. 2, druhá veta, Občianskeho zákonníka podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
21. Podľa § 40 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
22. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podania žaloby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
25. Súd dospel k nasledujúcemu právnemu záveru:
26. Žalobca odvodzoval právo na žalovanú sumu (svoju pohľadávku) od zmluvného vzťahu so žalovanou. Týmto zmluvným vzťahom má byť úverový vzťah, vzniknutý na základe žalobcom predloženej listiny - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb - podpísanej stranami sporu dňa 1. februára 2018, na základe ktorej (respektíve jej časti označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere) mal byť žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 048,00 eur.
27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že pri uzatváraní Zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje v konaní nárok voči žalovanej, postupoval žalobca v právnom postavení dodávateľa, teda konajúc v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, čo je zrejmé aj z jej označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. apríla 2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň, vzhľadom na kritériá obsiahnuté v § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa na predmetnú Zmluvu vzťahuje aj uvedený zákon, pretože žalobca sa ňou zaviazal poskytnúť spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej mal byť spotrebiteľský úver poskytnutý na kúpu spotrebného tovaru, t.j. na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, naopak, sám v žalobe uvádzal, že žalovanej bol poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver. V prejednávanej veci ide preto o spotrebiteľský vzťah, ktorý bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, t.j. podľa ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Vychádzajúc z uvedeného, súd po posúdení žalobcom predloženej Zmluvy, podrobiac ju prieskumu z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka i zákona o spotrebiteľských úveroch, dospel k záveru, že Zmluva bola uzavretá platne, avšak žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca si totiž v konaní uplatňuje (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí) právo na zaplatenie sumy vo výške 1 048,00 eur z titulu vrátenia istiny poskytnutého úveru, teda na podklade vyššie oboznámenej Zmluvy, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Predmetná Zmluva pritom bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená platne, avšak zároveň s dojednanou rezolutívnou (rozväzovacou) podmienkou jej účinnosti, jednoznačne formulovanou v skôr citovanom bode 2.2. Časti 1. Zmluvy a spočívajúcou v poskytnutí úveru žalovanej. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok, bola uzavretá dňa 1. februára 2018. Jej uzavretím došlo medzi žalobcom a žalovanou k vzniku záväzkového vzťahu, obsahom ktorého bola dohoda zmluvných strán navzájom si poskytnúť určité plnenia - žalobca mal žalovanej poskytnúť peňažné prostriedky a žalovaná mala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť žalobcovi formou pravidelných mesačných splátok. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov - výpisu z úverového účtu žalovanej - pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcu došlo až dňa 20. augusta 2018, teda po uplynutí 6 mesiacov od uzatvorenia Zmluvy (jej podpisu), hoci lehota na poskytnutie úveru, dojednaná medzi stranami v bode 2.2. Časti 1. Zmluvy, uplynula už 1. augusta 2018. K uvedenému dňu zároveň, v zmysle zmluvných dojednaní, zmluva o spotrebiteľskom úvere zanikla. Z konštatovaného je zrejmé, že nesplnením záväzku žalobcu, spočívajúceho v odfinancovaní peňažných prostriedkov v prospech predajcu, došlo k naplneniu dojednanej rozväzovacej podmienky. Je pritom nepochybné, že uvedená rozväzovacia podmienka bola súčasťou samotným žalobcom pripraveného vzorového formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie vymienená žalovanou, a teda o to viac bolo povinnosťou (i v možnostiach) žalobcu, konajúceho v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vynaložiť potrebnú odbornú starostlivosť s cieľom zachovať zmluvný rámec záväzkového vzťahu so žalovanou v intenciách zákonných požiadaviek (špecifikovaných najmä Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských úveroch).
29. Súčasne, napriek výslovnej výzve súdu, žalobca v priebehu konania nepredložil inú, platne uzatvorenú zmluvu, ktorou by preukázal svoj nárok voči žalovanej, uplatňovaný z titulu spotrebiteľského úveru. K tomu súd len pre úplnosť dodáva, že, odhliadnuc od pasivity žalovanej, ktorá znemožňuje úvahy o akceptácii návrhu na uzavretie ďalšej (po zániku oboznamovanej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zákonodarca v § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zaviedol pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere obligatórnu písomnú formu, ktorej nedodržanie sankcionuje ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. To znamená, že prípadný argument, že už len samotné poskytnutie a prijatie úveru svedčia pre záver o existencii skutočnej a vážnej vôle strán sporu byť viazaní predmetnou Zmluvou aj po jej zániku, respektíve túto modifikovať, prípadne uzatvoriť (ďalšiu) zmluvu o úvere za rovnakých podmienok, by bolo nutné hodnotiť ako irelevantný, keďže, aj pokiaľ by takáto skutočnosť (ktorá nebola predmetom dokazovania) bola v konaní vykonaným dokazovaním preukázaná, s ohľadom na kogentným ustanovením zákona (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) vyžadovanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, respektíve (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) jej zmeny, a rovnako kogentným ustanovením zákona (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) stanovený právny následok jej nedodržania, by pre záver súdu o platnosti Zmluvy nemal žiaden význam.
30. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že peňažné plnenie vo výške 1 048,00 eur, ktoré žalobca poskytol (prostredníctvom predajcu) žalovanej, nemôže byť úverom čerpaným titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1. februára 2018. Iný právny titul poskytnutia týchto peňažných prostriedkov žalovanej žalobca v konaní netvrdil ani nepreukazoval, ani v konaní inak nevyšiel najavo. Súd preto v súlade so stabilnou judikatúrou (R 1/1979) ustálil, že peňažné plnenie vo výške 1 048,00 eur, ktoré žalobca poskytol žalovanej, predstavuje (v dôsledku viazanosti Zmluvy na rozväzovaciu podmienku, ktorá sa splnila) majetkový prospech získaný peňažným plnením bez právneho dôvodu, a je teda bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
31. Žalobca má teda v prejednávanej veci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu rozdielu medzi skutočne poskytnutým plnením a úhradami žalovanej. Povinnosťou žalovanej bolo vrátiť žalobcovi len reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 1 048,00 eur. Žalovaná žalobcovi neuhradila žiadnu sumu, a teda bezdôvodné obohatenie žalovanej predstavuje celé, žalobcom poskytnuté, plnenie vo výške 1 048,00 eur. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
32. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 26. novembra 2021, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo posúdil aj otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo z titulu plnenia bez právneho dôvodu, pričom tento nárok vznikol momentom poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej. Z výpisu z úverového účtu žalovanej (č. l. 14 spisu) mal súd preukázané, že k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanej došlo dňa 20. augusta 2018, kedy zároveň začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. S ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčal uplynutím 76-teho dňa od posledného dňa trojročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (od 20. augusta 2021), t.j. dňa 5. novembra 2021, avšak žaloba bola podaná na súd dňa 26. novembra 2021, teda celkom očividne (aj po zohľadnení prerušení jej plynutia) až po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.
33. Z uvedených dôvodov súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, keďže jej bolo potrebné pričítať úspech aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, vzhľadom na to, že zastavenie konania v príslušnej časti
zavinil žalobca čiastočným späťvzatím žaloby, ku ktorému pristúpil v reakcii na posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, a teda má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní jej doposiaľ žiadne trovy nevznikli, a zároveň si žiadne trovy konania ani neuplatnila, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).