Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-23-2011.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/23/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 v Košiciach, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodzuje obžalovaného O. T., nar. X.XX.XXXX v T., ČR, trvale bytom W., L. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 559/10 zo dňa 15.3.2011 pre skutok, právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ž e v presne nezistenom čase v mesiaci apríl 2007 v Košiciach pred garážou na ulici Rastislavovej prevzal od poškodeného L. P. 100.000,- Sk (3.319,39 €) ako zálohu na zaobstaranie motorového vozidla zn. VW Golf a následne ďalších 50.000,- Sk (1.659,69 €) na údajnú opravu tohto motorového vozidla, pričom napriek výzvam poškodeného, motorové vozidlo nezaobstaral ani finančné prostriedky poškodenému nevrátil, čím poškodenému L. P. spôsobil škodu vo výške 150.000,- Sk (4.979,08 €);
- keďže skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného L. P., nar. XX.X.XXXX v W., bytom O. č. X, P. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Košice II podal na obžalovaného O. T. obžalobu pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal v podstate dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku. Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku, keďže obžalovaný o túto možnosť požiadal. Na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd rozhodol rozsudkami zo dňa 30.9.2014 a 17.9.2015. Posledne spomínaným rozsudkom okresný súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenému L. P. spôsobenú škodu. Na podklade odvolaní bol napadnutý rozsudok opakovane v odvolacom konaní zrušený a vrátený s tým, aby okresný súd vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Naposledy k tomu došlo na podklade uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6To/28/2016 zo dňa 26.4.2016. Na hlavnom pojednávaní predchádzajúcom vyhlásenému rozsudku bolo vykonané dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obvineného z prípravného konania, výsluchom svedkyne T. W., svedkyne N. P. a poškodeného L. P.. Zároveň súd prečítal aj navrhované listinné dôkazy. Ako vyplynulo zo zápisnice o výsluchu obvineného O. T. z prípravného konania, obžalovaný spáchanie trestného činu poprel. Vypovedal v tom význame, že L. P. prejavil záujem, aby mu doniesol motorové vozidlo značky VW Golf zo zahraničia. Pripustil, že v tom čase mal k dispozícii motorové vozidlo VW Golf,
ktoré pre poškodeného určené nebolo. Poprel, aby od poškodeného prevzal zálohu vo výške 100.000,- Sk. Priznal, že sumu 50.000,- Sk mu L. P. požičal a že tieto peniaze mu poslal na účet T. W.. Tvrdil, že L. P. napriek tomu nedlhuje žiadne peniaze. Naopak L. P. dlhuje peniaze jemu za opravu motorového vozidla zn.: VW Passat. Zo spáchania trestného činu mal byť obžalovaný usvedčený najmä výpoveďou poškodeného L. P.. Z výpovede poškodeného súd zistil, že s obžalovaným O. T. boli v priateľskom vzťahu. Poškodený vedel, že sa O. T. zaoberá dovozom motorových vozidiel zo zahraničia. Spomenul obžalovanému, že si chce zadovážiť zánovné motorové vozidlo značky VW Golf v hodnote do 550.000,- Sk. O. T. sa mu sám ponúkol, že mu takéto motorové vozidlo zaobstará. Za prítomnosti svojej družky N. P. doniesol osobne O. T. do jeho garáže v Košiciach na ulici Rastislavovej sumu 100.000,- Sk, ako zálohu na zaobstaranie ojazdeného motorového vozidla. O 4 až 6 týždňov zaslal poškodený O. T. na účet T. W. sumu 50.000,- Sk, ktorá mala byť určená na opravu motorového vozidla. Tri mesiace po tejto udalosti bol poškodený L. P. opäť osobne navštíviť obžalovaného O. T.. Vtedy na dvore pri jeho garáži videl motorové vozidlo značky VW Golf, ktoré malo byť po oprave určené poškodenému. Poškodený súhlasil, aby obžalovaný toto motorové vozidlo opravil a po jeho oprave si ho mal prevziať a doplatiť obžalovanému zvyšnú časť dohodnutej kúpnej ceny. Napriek častým telefonickým urgenciám a ďalšiemu vynaloženému úsiliu k odovzdaniu motorového vozidla, ani k vráteniu vyplatených peňazí obžalovaným nedošlo. Preto poškodený na obžalovaného podal trestné oznámenie. Podobne vypovedala svedkyňa N. P.. Potvrdila, že bola prítomná, keď poškodený L. P. odovzdal osobne O. T. 100.000,- Sk ako zálohu na zaobstaranie motorového vozidla značky VW Golf, ktoré sa zaviazal O. T. poškodenému zadovážiť. Asi po dvoch až troch týždňoch sa O. T. ozval s tým, že motorové vozidlo má k dispozícii, avšak potrebuje na ňom vykonať nejaké opravy. Keď ubehol dlhší čas, Peter P. sa informoval v akom stave sa motorové vozidlo nachádza. O. T. sa mu sťažoval, že na jeho opravu nemá peniaze. Preto mu poškodený L. P. zaslal 50.000,- Sk prevodom na účet T. W. - známej obžalovaného. Po uplynutí dlhšej doby obžalovaného opäť kontaktovali, aby im vydal motorové vozidlo, alebo vrátil peniaze. Obžalovaný sa sťažoval, že má osobné problémy, avšak sľuboval, že im auto, alebo peniaze vráti. Keďže neskôr prestal zdvíhať telefóny, podali na neho trestné oznámenie. Svedkyňa T. W. pred súdom vypovedala, že O. T. pozná. Vedela, že prevádzkuje autodielňu. Potvrdila, že O. T. ju požiadal, či si môže nechať poslať peniaze na jej účet s odôvodnením, že prevod peňazí bude rýchlejší. Svedkyňa T. W. potvrdila, že na jej účet v Tatra banke prišli peniaze, ktoré odovzdala O. T.. Na podklade vykonaného dokazovania prokurátor v záverečnej reči navrhol, uznať skutok v zmysle podanej obžaloby. Vzhľadom na výsledky dokazovania prokurátor nenavrhol uznať obžalovaného vinným z prečinu podvodu (ako je uvedené v písomnom vyhotovení obžaloby), ale z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Zavineniu obžalovaného nasvedčuje podľa vyjadrenia prokurátora najmä výpoveď poškodeného L. P. ako aj výpoveď svedkyne N. P., ktorí podľa obžaloby mali zo spáchania trestného činu obžalovaného priamo usvedčiť. Obhajca v záverečnej reči navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže skutok nie je možné kvalifikovať ako trestný čin. Podľa názoru obhajoby obžalovaný ani nemohol zadovážiť poškodenému auto v hodnote 550.000,- Sk, na ktoré mal obžalovanému poskytnúť zálohu iba vo výške 100.000,- Sk. Prevzatie sumy 50.000,- Sk obžalovaný nepopiera. Tvrdí však, že tieto peniaze si od poškodeného požičal a že v súčasnosti L. P. napriek tomu nedlhuje žiadne peniaze. Naopak L. P. dlhuje peniaze jemu za opravu motorového vozidla zn.: VW Passat. Obhajca zdôraznil, že L. P. a N. P. sú voči sebe blízke osoby a ich výpovede navrhol preto hodnotiť ako účelové. Taktiež poukázal na osobný priateľský vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý trval až do prejednávaného prípadu. Zdôraznil, že poškodený si nikdy neuplatnil svoj nárok v občianskom súdnom konaní, čo je možné vyhodnotiť tak, že neprejavil riadny záujem na uspokojenie svojej pohľadávky. Ak by poškodený chcel, mohol by si svoju pohľadávku riadne uplatniť, keďže obžalovaný pracuje ako živnostník a má majetok. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov, námietok obhajoby a obžaloby a s prihliadnutím na právny názor krajského súdu prezentovaný v zrušujúcom uznesení, mal súd za preukázané, že skutok sa stal. Túto skutočnosť napokon ani obžalovaný nenamieta. Ak by mal súd uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, muselo by sa bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že si úmyselne prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 2.660,- Eur (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). V predchádzajúcom odvolaní obžalovaný O. T. prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť prvostupňového rozhodnutia a mal za to, že ani po zrušujúcom uznesení krajského súdu vo veci
neboli produkované také dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez pochybností preukázali skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora. Považuje za nelogické, že by mal zaobstarať motorové vozidlo a v takej vysokej hodnote a že sa mal uspokojiť iba so zložením 1/5 zálohy s odkazom na konečnú cenu auta. V ďalšom poukázal na časový odstup od skutku po podanie trestného oznámenia a namietal, že poškodený dovtedy neinicioval civilnú žalobu o zaplatenie. Súd bol povinný prihliadať na právny názor krajského súdu, ktorý predchádzajúcim rozhodnutiam okresného súdu vytýkal, že okresný súd sa logickým spôsobom nevysporiadal s obhajobou obžalovaného vznesenou tak v priebehu doterajšieho konania, aj v podanom odvolaní, ako ani so skutočnosťou, že poškodený sa riadnym spôsobom nedomáhal vrátenia peňazí v občianskom súdnom konaní. Nebolo vyvrátené, že spomínaná záloha na kúpu motorového vozidla bola jednou z viacerých finančných operácií, ktoré dovtedy prebehli medzi obžalovaným a poškodeným. Túto skutočnosť v podstate potvrdil aj poškodený vo výpovedi pred súdom. Jeho tvrdenie, že obžalovanému uhradil všetky pozdĺžnosti nebola iným dôkazom objektivizovaná. Ak by sa mala dôsledne preverovať obhajoba obžalovaného, predmetom dokazovania mali byť aj zápočty ich vzájomných predchádzajúcich finančných plnení. Objektívne dôkazy o týchto skutočnostiach vzhľadom na odstup času od vykonania skutku nebude možné vykonať. Na poslednom hlavnom pojednávaní sa okresný súd dôsledne zaoberal problematikou ultima ratio a bolo potrebné poukázať na to, že v prejednávanom prípade bolo možné poškodeným využiť podpornú úlohu trestnej represie iba v prípade, ak by sa preukázalo, že poškodený vykonal všetky dostupné opatrenia na uplatnenie svojho nároku v civilnom konaní. Ak by bol obžalovaný nútený splniť si svoj údajný záväzok pod hrozbou trestného stíhania, mohlo by dôjsť k neprípustnému verejnoprávnemu zásahu do súkromno - právnych vzťahov. Pokus o mediáciu, na ktorú sa obžalovaný nedostavil preto, lebo mu predvolanie doručené nebolo, nie je možné považovať za využitie všetkých dostupných opatrení smerujúcich k uspokojeniu nároku veriteľa. Keďže tak poškodený preukázateľne neurobil, nie je možné považovať konanie obžalovaného za trestný čin. Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. Vzhľadom na obhajobu obžalovaného nebolo možné preukázať, že si obžalovaný prisvojil cudziu vec. Povahu cudzej veci mohli mať len také peniaze, ktoré by evidentne nemohli byť použité na iný účel. Z prihliadnutím na obhajobu obžalovaného a vyslovený právny názor krajského súdu, v čase spáchania skutku nebolo možné za 100.000,- Sk obstarať motorové vozidlo v hodnote 550.000,- Sk. Z uvedeného pohľadu sa výpoveď poškodeného javí ako nelogická. Nebolo vyvrátené, že peniaze odovzdané obžalovanému poškodeným boli určené na úhradu jeho dlhu. V prejednávanom prípade sa preto jedná len o civilnoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý znaky trestného činu nenapĺňa. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, odkáže poškodeného s uplatneným nárokom na civilný proces. Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, odkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.