Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/393/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu I.. F. P., bytom Q. Q., G. XX, štátny občan SR, proti žalovanému Mesto Banská Bystrica, Mestský úrad Banská Bystrica, ul. ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 00313271, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd rozšírenie návrhu žalobcu o verejné ospravedlnenie n e p r i p ú š ť a .

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20. 10. 2015 domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to § 14 za nesprávny úradný postup. Žalobu odôvodnil tým, že príslušníci Mestskej polície Banská Bystrica T. P. a U. L., v tej dobe ako obidvaja zamestnanci mestskej polície svojím bezohľadným a hlavne zákonom neopodstatneným výkonom svojej funkcie, či už konali z vlastnej vôle alebo z vôle ich nadriadeného, porušili ich základnú povinnosť upravenú zákonom Slovenskej národnej rady č. 546/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a to tým, že nedbali na vážnosť, česť a dôstojnosť osoby žalobcu, ako aj svojej vlastnej a pripustili, aby mu v súvislosti s ich činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a zásahom do jeho práv a slobôd prekročila mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom. Nesprávny úradný postup spočíva v tom, že T. P. a Pavel Mozoláni ako príslušníci mestskej polície podali na žalobcu trestné oznámenia, pričom vyšetrovatelia OEK PZ SR v Banskej Bystrici jednoznačne potvrdili, že ide o nezmyselné trestné oznámenia podaného osobou T. P. a U. L.. Výšku škody vyčíslil na sumu 500 Eur.

2. K podanej žalobe žalobca pripojil fotokópiu odpovede Mesta Banská Bystrica na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22. 08. 2014, zo dňa 08. 01. 2016, fotokópiu žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám a to podanie správy Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa 04. 07. 2014, fotokópiu žiadosti adresovanú žalobcom Mestskému úradu, primátorovi mesta Banská Bystrica o náhradu škody zo dňa 04. 08. 2015, fotokópiu žiadosti adresovanú Mestu Banská Bystrica, Mestský úrad Banská Bystrica, v zmysle zákona č. 211/2000 zo dňa 06. 09. 2015.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 03. 12. 2015 vyzval žalobcu, aby svoje podanie doručené na tunajší súd dňa 20. 10. 2015 v lehote 10 dní opravil a doplnil v zmysle § 79 ods. 1 a 2 O.s.p., t.j. o petit - čoho sa žalobca domáha, ako žiada, aby súd rozhodol, taktiež aby uviedol presný text ospravedlnenia, ktorý žiada od žalovaného, vyšpecifikoval výšku náhrady ujmy, ktorú žiada od žalovaného tak, aby bolo zrejmé, z čoho táto pozostáva a vyšpecifikoval finančné vyrovnanie vo výške 500 Eur.

4. Žalobca písomným podaním označeným ako Oprava petitu 17C/393/2015, doručeným na tunajší súd dňa 18. 01. 2016 uviedol, že sa domáha náhrady ujmy vo výške 500 Eur, pričom je to suma výlučne o náhradu škody majetkovej ujmy, napr. náklady, tvorivý osobný čas a pod., nie ochrana osobnosti pozostávajúca:

- tlač materiálov,

- náklady na telefón podľa cenníka operátora,

- nákup pomôcok,

- náhrada za cestovanie v jeho voľnom čase na predvolanie z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť,

- amortizácia vozidla: 0,183 Eur/km + pohonné hmoty + čas dňa 11. 10. 2012 a 14. 11. 2012, cestovanie Bratislava - Banská Bystrica a späť, amortizácia: 2 x 230 km = 460 km x 0,183 Eur = 84,18 Eur, spotreba 4,8 l/100 km = 4,8 x 4,6 x 1,38 Eur/3 = 30,47, vykonaná nútená práca čas 20 Eur/h - šoférovanie, t.j. 2 x 3 h = 6 x 20 Eur = 120 Eur, spolu 2 x 234,65 Eur (11. 10. 2012 a 14. 11. 2012). Zároveň konkretizoval ospravedlnenie, ktorého sa domáha a to tak, aby hlasitosť ospravedlnenia, ktoré bude čítané a zaznamenávané v úradnom jazyku pri hlasitosti 70 - 80 dB za pomoci zvukového zariadenia mikrofón a reproduktormi, ktorými MBB určite disponuje a používa na rôznych kultúrnych a spoločenských akciách. Verejné ospravedlnenie sa má vykonať na Námestí SNP Mesta Banská Bystrica, súradnice GPS 48.735734, 19.145924, rádius okolo max. 5 metrov, príp. 5 x 5 m. Zamestnanci mestskej polície, ktorých sa bude verejné ospravedlnenie týkať, majú byť otočení chrbtom k hodinovej veži, po ľavej ruke budú mať radnicu, po pravej ruke budovu BBSK, budú stáť v jednom rade vedľa seba. Za nimi bude odstavené 1 motorové vozidlo patriace Mestskej polícii Banská Bystrica vo farbách Mestskej polície Banská Bystrica, pred nimi budú vyložené všetky blokovacie zariadenia, ktorými disponuje a používa Mestská polícia Banská Bystrica (tzv. papučky) a každý, koho sa bude ospravedlnenie týkať, bude verejné ospravedlnenie a rozsudok čítať vo svojom voľnom čase, pričom verejné ospravedlnenie sa má vykonať počas piatich pracovných dní od pondelka do piatka so začiatkom o 9.00 h a ukončením o 18.00 h, počas dňa bude nárok 30 min. na obednú a 2 x 15 min. alebo 3 x 10 min. na hygienickú prestávku, prijímanie nealkoholických tekutín. Povinná osoba ospravedlnenie má čítať zrozumiteľne a plynule jednu hodinu, po nej bude nasledovať ďalšia a ďalšia osoba, až kým sa nevystriedajú všetci alebo čas dňa nedosiahne 18.00 h. Opakovanie bude nasledujúci deň. Osoba, ktorá nevie čítať si zabezpečí náhradníka za svoje náklady a bude po nej hneď opakovať čítaný text ospravedlnenia. Ostatní, ktorí nebudú čítať ospravedlnenie, budú v tichosti študovať zákony, ktoré pri svojom nesprávnom úradnom postupe porušili alebo nekonali v súlade s nimi na tom istom mieste ako sa číta ospravedlnenie. V prípade práceneschopnosti povinnej osoby, táto osoba pokračuje samostatne hneď po ukončení práceneschopnosti za rovnakých podmienok. Toto všetko sa má digitálne audiovizuálne nahrávať v rozlíšení min. 1080p a zverejniť na portáli www.youtube.com <http://www.youtube.com> po ukončení dňa pod názvom Verejné ospravedlnenie MBB a MsPBB - deň, mesiac, rok vo formáte dd.mm.YYYY do 3 pracovných dní denne a jedno po ukončení každého dňa, t.j. po 18.00 h príslušného dňa, najneskôr do 3 pracovných dní. Snímanie a kamerový záznam bude vykonávať ich nadriadený alebo primátor MBB ako svoju pracovnú činnosť. Forma verejného ospravedlnenia musí obsahovať náležitosti a to predstavenie sa osoby a jednoznačná identifikácia, ktorá sa ospravedlňuje: „Ja zamestnanec MsP BB alebo MBB, titul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, zamestnaný od, príp. do jednoznačná identifikácia, ...“, opísanie skutkového stavu, keď nesprávnym úradným postupom a rozhodnutím v rozpore so zákonom konkrétneho zamestnanca bola spôsobená ujma občanovi, ďalej prečítanie zákonov, ktoré (ak) boli porušené pri nesprávnom úradnom postupe a nezákonných rozhodnutiach (napr. zákon 8/2009, vyhláška 9/2009, SR, 514/2003, Zákon o obecnej polícii, Zákon o priestupkoch a iné). Verejné ospravedlnenie musí ďalej obsahovať poďakovanie pracovníkom KDI, KR PZ SR, Inšpekcie Ministerstva vnútra, Prezídia PZ, dopravnej polície za to, že pomáhali občanovi pri uplatnení a bránení práva. Rovnako poďakovanie aj pracovníkom Okresného súdu, Skuteckého 28, 975 59 Banská Bystrica za vyvodenie zodpovednosti a náhrady ujmy, ktorú arogantne odmietli primátor MBB a robili všetko pre to, aby spravodlivosť bola umlčaná. Na záver ospravedlnenia bude prečítaný rozsudok, osobné údaje navrhovateľa upravené podľa potreby.

5. Zároveň sa žalobca domáhal, aby verejné ospravedlnenie bolo prekopírované a prepísané do elektronickej formy a zverejnené na webových portáloch, ktoré žalobca vymenoval.

6. Žalobca zároveň s doplnením písomne podanej žaloby doložil tunajšiemu súdu podanie správy Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa 04. 07. 2014.

7. Žalobca taktiež predložil žiadosť v zmysle 514 /2003 Z.z., doplnenie, pokus č. 2 zo dňa 05. 02. 2015 adresovanú Mestskému úradu v Banskej Bystrici.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 03. 10. 2016 uviedol, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí, pričom obsah žaloby, ako aj žalobný návrh (petit) považuje za nezrozumiteľný a zmätočný v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle § 161 C.s.p., súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo a to od začiatku konania až do jeho skončenia a kedykoľvek počas konania, pričom jednou z procesných podmienok, ktoré súd v priebehu konania skúma je vecná legitimácia strán sporu. Žalovaný tvrdil, že nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide a teda v prejednávanej veci nie je vecne pasívne legitimovaný a to z dôvodu, že od počiatku žalovaný nemal vedomosť o existencii trestných oznámení smerujúcich voči osobe žalobcu, ktoré mali podať príslušníci Mestskej polície BB vo veci podozrenia zo spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko v rámci policajného preverovania týchto oznámení, orgány činné v trestnom konaní so žalovaným nekonali a to nesporne z dôvodu, že v danom prípade žalovaného za oznamovateľa nepovažovali. O predmetných oznámenia sa žalovaný dozvedel priamo od žalobcu, okrem iného aj na základe podania žalobcu doručeného žalovanému dňa 08. 04. 2014 označeného ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku § 15 zákona 514/2003 Z.z. a v zmysle Ústavy SR čl. 46“, v zmysle ktorého žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť práve v súvislosti s vyššie označenými oznámeniami. Z dôvodu, že z obsahu žiadosti nebolo možné vyvodiť, na základe akých skutkových okolností a čoho konkrétne sa žalobca voči žalovanému domáha, žalovaný opakovane vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov žiadosti s upozornením na znenie § 16 ods. 2 zákona. Žalovaný vytýkané nedostatky neodstránil a dňa 04. 03. 2015 bola predmetná žiadosť prerokovávaná a to za osobnej účasti žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, pričom výsledkom prerokovania bolo zamietavé stanovisko žalovaného s odôvodnením, že zodpovednosť žalovaného v danom prípade nie je daná, nakoľko oznámenia smerujúce voči osobe žalobcu neboli vykonané z podnetu, resp. na základe poverenia alebo pokynu žalovaného ale výhradne ako individuálny prejav vôle konkrétnych fyzických osôb, čo znamená, že v predmetnej veci aplikácia zákona neprichádza do úvahy. Žalovaný zároveň potvrdil, že L.. T. P. a T.. U. L. boli v rozhodnom čase zamestnanci mestskej polície, čo však žalovaný považuje za irelevantné s poukazom na spisové materiálny OR PZ Banská Bystrica, odbor kriminálnej polície, sp. zn.: ČVS: ORP-835/OEK-BB-2012, ČVS: ORP-891/OEK-BB-2012, ČVS: ORP-741/OEK-BB-2012 a ČVS: ORP-742/OEK-BB-2012. Z obsahu týchto spisov vyplýva, že L.. T. P. a T.. U. L.Á. boli na základe trestných oznámení (podnetov) podaných žalobcom preverovaní orgánmi činnými v trestnom konaní a to pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom tieto oznámenia, resp. podnety boli policajným zborom odmietnuté. L.. T. P. a T.. U. L. v priamej súvislosti s podnetmi žalobcu smerujúcimi voči ich osobám dospeli k záveru, že v danom prípade existovalo podozrenie, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania prečinu krivého obvinenia, keď ich lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť im trestné stíhanie ako verejným činiteľom konajúcim v mene Mestskej polície v Banskej Bystrici z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Žalovaný teda tvrdí, že žalobca podanou žalobou uplatňuje nároky voči subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v tomto konaní, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. V prípade, že sa súd o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v predmetnom konaní nestotožní, žalovaný uviedol, že škoda mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom príslušníkov mestskej polície, pričom nesprávny úradný postup mal spočívať „v nezmyselných trestných oznámeniach pracovníkov Mestskej polície BB voči krivo obvinenej osobe...“. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci má charakter zodpovednosti objektívnej bez ohľadu na zavinenie, pričom ak bola daná, musia byť preukázané kumulatívne podmienky a to: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

8. 1 Pokiaľ ide o skúmanie naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva zaťažuje poškodeného, t.j. žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že v prejednávanom prípade žalobca nepreukázal naplnenie jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to existenciu nesprávneho

úradného postupu žalovaného, t.j. nepreukázal existenciu skutkového základu predmetného konania a preto nárok žalobcu uplatnený v zmysle § 14 zákona ako nárok na náhradu škody spôsobenú úradným postupom nemôže byť daný. Keďže žalobca nepreukázal naplnenie prvotnej podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, žalovaný považuje skúmanie naplnenia ostatných zákonných podmienok za právne irelevantné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

9. Žalovaný k písomnému vyjadreniu k podanej žalobe predložil Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona 514/2003 Z.z. a v zmysle Ústavy SR čl. 43 (3) zo dňa 08. 04. 2014, Výzvu na odstránenie nedostatkov podania žiadosti o predbežné prerokovane nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 17. 04. 2014, Doplnenie k PS - OP - 66271/26155/2014 zo dňa 06. 05. 2014, Odpoveď na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22. 08. 2014, Žiadosť v zmysle zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zo dňa 14. 12. 2014.

10. Súd zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku § 15 zákona 514/2003 z.z. a v zmysle Ústavy SR čl. 46 (3) adresovanej žalobcom Mestskému úradu Banská Bystrica doručenej dňa 08. 04. 2014 zistil, že žalobca požiadal Mestský úrad o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z, pričom ku škode na jeho strane došlo tým, že ako slušný a ctihodný občan mesta Banská Bystrica musel vo svojom voľnom čase a za vlastné náklady cestovať na výsluch dňa 11. 10. 2012 o 9.30 h (ČVS: ORP-835/OEK-BB-2012) z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť, čím mu vznikli nesprávnym úradným postupom náklady a škoda a taktiež v súvislosti s podaním ďalšieho trestného oznámenia podaného neznámym pracovníkom alebo pracovníkmi Mestskej polície BB a dňa 14. 11. 2012 o 11.15 h (ČVS: ORP-891-OEK-BB-2012), kedy musel absolvovať ďalší výsluch, kde mu následne vznikla ďalšia rovnaká škoda. Výšku škody v tejto žiadosti žalobca neuviedol, ani ju nevyšpecifikoval.

11. Súd z výzvy Mesta Banská Bystrica o odstránenie nedostatkov podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. adresovanej žalovaným žalobcovi zistil, že žalovaný požiadal žalobcu o odstránenie nedostatkov podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu, že žalobca v žiadosti citoval trestné oznámenia podané voči jeho osobe - ČVS: ORP-835/OEK-BB-2012 a ČVS: ORP-891/OEK-BB-2012, o ktorých žalovaný nemá vedomosť a voči osobe žalobcu trestné oznámenia žalovaný nepodával. V žiadosti nie je uvedený titul, z ktorého nároku alebo z akého nesprávneho postupu Mesta Banská Bystrica sa škody domáha a aká škoda mu vznikla, ani čoho sa ako poškodený domáha. Predchádzajúce písomné podanie doručené dňa 02. 04. 2013 podané ako Mimosúdne vyrovnanie - žiadosť nebolo podané ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu Mesto Banská Bystrica túto žiadosť nemohlo prerokovať, ani postúpiť inému orgánu príslušnému na jej prejednanie. V zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. príslušný orgán preto neprihliadol na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa ods. 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti.

12. Súd z písomného podania doručeného Mestskému úradu Banská Bystrica dňa 06. 05. 2014 a adresovanú Mestskému úradu v Banskej Bystrici zistil, že sa domáha nároku na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. a Ústavy SR čl. 43 (3), z nesprávneho úradného postupu a to bezdôvodného a vedomého nezmyselného trestného oznámenia neznámymi pracovníkmi MBB alebo MsP BB, ktoré boli zastavené, ktoré dokonca MBB ani MsP BB neeviduje. Škoda mu vznikla z titulu bezdôvodných nákladov na cestovanie, zásah do súkromia garantovaného Ústavou SR, porušený biorytmus, stres. Výšku náhrady škody žalobca v predmetnej písomnosti neuviedol.

13. Súd z odpovede na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22. 08. 2014 adresovanej žalovaným žalobcovi zistil, že doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku neobsahovalo potrebné náležitosti v zmysle zákona 514/2003 Z.z. v platnom znení a z tohto dôvodu, na žiadosť žalobcu zo dňa 08. 04. 2014 v súlade s § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný neprihliadol.

14. Súd z písomnej žiadosti v zmysle zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov adresovanej žalobcom Mestskému úradu v Banskej Bystrici, doručenej na Mestský úrad v Banskej Bystrici dňa 15. 12. 2014 zistil, že žalobca sa domáha predbežného prerokovania nároku v zmysle § 16 podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a Ústavy SR čl. 46 (3) a to z dôvodu nesprávneho postupu, ktoré vyšpecifikoval ako bezdôvodné a vedomé nezmyselné

trestné oznámenia, ktorí sú s občanom výlučne vo verejnoprávnom vzťahu a o verejnej veci neznámymi pracovníkmi MBB alebo MsP BB (P., L.), ktoré boli zastavené, ktoré žalovaný ani neeviduje a domáha sa náhrady škody vo výške 5000 Eur ako bezdôvodné náklady na cestovanie, zásah do súkromia garantovaného Ústavou SR, porušený biorytmus, stres, nepravidelná stolica, pričom zodpovednosti podľa § 10 ods. 1 sa nemožno zbaviť v zmysle zákona 514/2003 Z.z.

15. Písomným podaním doručeným na tunajší súd dňa 06. 10. 2015 žalobca sa domáhal náhrady predbežných trov konania vo výške 137,65 Eur.

17. V písomnom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 24. 10. 2016 žalobca uviedol, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, pričom citoval čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/121/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Mcdo/15/2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11Co/2/2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/53/2014 a zároveň uviedol čísla konaní nezákonných rozhodnutí alebo nesprávnych úradných postupov zamestnancov MBB MsP BB. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že mu vznikla bezdôvodná ujma v súvislosti s činnosťou mestskej polície, pričom mali mestskí policajti prihliadnuť na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú, nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou polície vznikla bezdôvodná ujma a príp. zásah do ich práv a slobôd. Má za to, že mu vznikla ujma v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že tento zákon je založený na princípe, podľa ktorého je orgán verejnej správy povinný odstrániť každú nezákonnosť, ku ktorej došlo pri výkone verejnej moci a to aj v súlade s ods. 3 Ústavy SR.

18. Žalobca v konaní uviedol, že sa domáha náhrady škody vo výške 500 Eur, pritom táto suma 500 Eur pozostáva zo sumy 22,73 Eur ako vynaloženie jeho finančných prostriedkov na cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 11. 10. 2012, kedy sa zúčastnil výsluchu na polícii vo veci trestného oznámenia pre krivé obvinenie. Suma 22,73 Eur je za cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť pri počte km 220, ceny pohonných hmôt vo výške 1,46 Eur/l. Ďalej suma 500 Eur pozostáva zo sumy 30,94 Eur ako náhrady škody za jeho finančné prostriedky, ktoré vynaložil na cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 14. 11. 2012, kedy a opätovne zúčastnil výsluchu na polícii vo veci podania trestného oznámenia na jeho osobu pre krivé obvinenie. Počet km je ten istý, t.j. za 2 cesty = 440 km pri cene pohonných hmôt na 1 liter 1,46 Eur. Za cestu dňa 11. 10. 2012 mu bola vyplatená suma 20 Eur zo strany polície, avšak suma mu bola vyplatená len za MHD. Ďalej suma 500 Eur pozostáva zo sumy 161,04 Eur ako amortizácie vozidla a to pri 2 cestách z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 11. 10. 2012 a dňa 14. 11. 2012. Ďalej suma 500 Eur pozostáva zo sumy 5 Eur ako nákladov na kancelárske potreby a zo sumy 20 Eur, ktorú vynaložil na kopírovanie. Čo sa týka zvyšnej časti a to vo výške 260,20 Eur, to sú iné náklady, ktoré sa nedajú vypočítať a zaplatenia tejto sumy sa domáha ako zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy. Doklady o cene pohonných hmôt zo dňa 11. 10. 2012 a 14. 10. 2012 nemá, pričom náklady na amortizáciu vozidla vo výške 161,04 Eur sú stanovené zákonom. Nárok si uplatnil ako náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Čo sa týka ospravedlnenia, ktoré požadoval písomným podaním zo dňa 15. 01. 2016, k tomu žalobca uviedol, že súd to má považovať za rozšírenie žaloby. Nárok na náhradu škody požaduje za nesprávny úradný postup príslušníkov mestskej polície p. P. a p. L., ktorí podali na neho trestné oznámenie za krivé obvinenie, čo považuje za nezmyselné. Dvakrát požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku a to jednak s primátorom Y., ako aj s primátorom M.. Zo strany mestskej polície mu bolo bezdôvodne založené blokovacie zariadenie. Žalobca uviedol, že podal trestné oznámenie na L.. T. P. a T.. U. L., pracovníkov mestskej polície za zneužitie právomoci verejného činiteľa. O tom, že mu vznikla škoda sa dozvedel pri doručení rozhodnutia o tom, že nebol spáchaný priestupok z jeho strany a to za parkovanie. Druhá škoda mu vznikla vtedy, keď musel vynakladať vlastné finančné prostriedky a trestné oznámenia zo strany polície boli zastavené. O škode sa dozvedel v roku 2012. Nesúhlasil s tým, že jeho nárok je premlčaný. Čo sa týka podnetov a to trestných oznámení na p. P., p. L., k tomu žalobca uviedol, že využil len svoje právo a podal podnet za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Trestné oznámenia zo strany p. P. a p. L. na jeho osobu ho stáli kopec času v súvislosti s cestovaním, kopec nervov a strávený čas prípravou a teda uplatňuje si náklady na cestovné, amortizáciu a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú bližšie nevyšpecifikoval. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že mestskí policajti podali trestné oznámenia v zmysle zákona o obecnej polícii č. 564/1991 a to § 5. V zmysle tohto zákona a to § 3 ods. 1 v bode g/ je ustanovené, že mestský policajt oznamuje príslušným orgánom porušenie právnych predpisov, ktoré boli zistené pri plnení svojich úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti obce. Príslušníci obecnej polície sú zamestnancami obce a pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. Zo zákona nevyplýva, že by príslušníci polície

mali konať na základe pokynu alebo poverenia alebo podnetu žalovaného. Žalovaný sa na základe tejto veci snaží zamietnuť vyvodenie zodpovednosti a náhradu škody. Je to nad rámec právomoci, aby obec požadovala retroaktívne o podanie nejakého podnetu. P. P. a p. L. boli zamestnancami polície, ktorí v zmysle zákona o obecnej polícii oznámili príslušným orgánom a nebolo potrebné žiadne poverenie, pokyn alebo podnet zo strany žalovaného. Ich podanie nebolo v rozpore so zákonom o obecnej polícii. Policajný zbor žalobcovi potvrdil, že trestné oznámenia podávali zamestnanci mestskej polície p. Solivaj a p. Mozoláni, pričom s nimi je výlučne vo verejnom právnom vzťahu a neexistuje žiadny súkromnoprávny vzťah. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, č. 4MCdo/15/2009. V zmysle právnej úpravy zodpovednosti za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym úradným postupom či nezákonným zákonom štátu proti občanovi - fyzickej osobe bola odčinená. Poukázal na tú skutočnosť, že ak občan čin nespáchal, trestné stíhanie voči nemu nemalo byť ani začaté. Obecná polícia podala trestné oznámenie v zmysle zákona o obecnej polícii a nebolo potrebné vykonanie tohto podania na základe podnetu, podania alebo pokynu žalovaného. Zároveň poukázal na zákon o obecnej polícii, ktorý v § 20 stanovuje, že obec zodpovedá za škodu spôsobenú príslušníkmi obecnej polície v súvislosti s plnením úloh stanovených týmto zákonom. Žalobca žiadne protiprávne konanie nespôsobil alebo nevyvolal, čo potvrdili aj zamietnuté trestné oznámenia. V danom prípade sa nejednalo o súkromné osoby, ale o mestských policajtov, ktorí konali v zmysle zákona o obecnej polícii a to v zmysle paragrafov , ktoré boli citované a preto navrhol žalobe vyhovieť. Ako občan nevie o svojom žiadnom protiprávnom konaní, ktoré by zakladalo, že nemá nárok na náhradu škody v zmysle § 20.

19. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že zotrváva na vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03. 10. 2016. Zotrvala na tvrdení, že v predmetnom konaní žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu tak, ako to deklaruje žalobca. Žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože žaloba bola podaná proti subjektu, ktorý nemal byť žalovaným s tým, že osoby ako p. P. a p. L., ktorí boli v rozhodnom čase zamestnancami žalovaného ako príslušníci mestskej polície podali trestné oznámenia na osobu žalobcu ako určitú formu reakcie na trestné oznámenie, ktoré podal žalobca na ich osoby. Žalovaný nemal vedomosť o existencii týchto trestných oznámení zo strany žalobcu, ani o trestných oznámeniach zo strany týchto osôb na osobu žalobcu, čo jednoznačne potvrdzuje aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní deklarovali a so žalovaným v danej veci nekonali. Tak, ako žalobca využil svoje právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tak aj menovaní p. L. a p. P. využili svoje právo, ktoré im vyplýva z tohto ustanovenia Ústavy SR. V prípade, ak by súd neuznal námietku nedostatku pasívnej legitimácie, žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že aplikácia ustanovení zákona č. 514/2003 Zb. v danom prípade nie je daná, nakoľko podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal písomnými vyjadreniami, ani prednesom na pojednávaní existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, v danom prípade žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal ani prvú a teda podstatnú podmienku vzniku nároku na náhradu škody, preukazovanie splnenia ďalších podmienok je podľa názoru žalovaného irelevantné. Žalobca ani v písomných vyjadreniach, ani na pojednávaní nepreukázal vznik skutočnej škody tak, ako si ju v predmetnom konaní uplatnil. Zároveň ponechala na zváženie súdu, či nárok uplatnený v predmetnom konaní nie je premlčaný. Navrhla žalobu zamietnuť.

20. Súd z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície č.: ORP-741/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 22. 06. 2012 podal žalobca na Okresnú prokuratúru Bratislava II oznámenie o možnom zneužití právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť L.. T. P., pracovník Mestskej polície v Banskej Bystrici. Uznesením zo dňa 22. 09. 2012 bolo podanie vo veci podozrenia z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť L.. T. P. ako príslušník Mestskej polície v Banskej Bystrici odmietnuté. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2012.

21. Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície č.: ORP-742/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 22. 08. 2012 podal žalobca na Okresnú prokuratúru v Banskej Bystrici trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť U. L., pracovník Mestskej polície Banská Bystrica. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 22. 09. 2012 bola vec pre podozrenie prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť T.. U. L. odmietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2012.

22. Súd z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície Banská Bystrica č. ČVS:ORP-835/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 14. 09. 2012 podal U. L., zamestnanec Mesta Banská Bystrica, príslušník Mestskej polície Banská Bystrica oznámenie o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona ako krivé obvinenie, ktorého sa mal dopustiť I.. F. P.. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 24. 10. 2012 bolo podanie oznamovateľa T.. U. L. proti žalobcovi odmietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 11. 2012.

23. Súd z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície č. ORP-891/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 13. 11. 2012 podal Mgr. Ján Solivaj trestné oznámenie pre trestný čin, prečin na žalobcu pre krivé obvinenie. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Banská Bystrica zo dňa 15. 11. 2012 bolo podozrenie zo spáchanie prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalobca, odmietnuté. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01. 12. 2012.

24. Podľa § 139 C.s.p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

25. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

26. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p., o pripustení zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

27. Podľa § 143 ods. 2 C.s.p., súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

28. Podľa § 143 ods. 3 C.s.p., ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

29. Podľa § 1 písm. b/ a c/ zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

31. Tunajší súd v danom prípade nepripustil rozšírenie návrhu žalobcu podané písomným podaním zo dňa 15. 01. 2016, ktorým sa žalobca domáhal okrem náhrady škody vo výške 500 Eur aj verejného ospravedlnenia a tento jeho návrh podľa jeho výpovede na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 má súd považovať za rozšírenie žaloby. Z podaných žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 08. 04. 2014, 06. 05. 2014, ani 15. 12. 2014 adresovaných žalovanému nevyplýva žiadosť žalobcu o verejné ospravedlnenie s textom a v znení, ktorý žalobca uviedol v písomnom podaní zo dňa 15.01.2016 doručeným na tun. súd. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., orgány verejnej moci neprejednávajú nárok na náhradu škody podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nevydávajú o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokoja alebo neuspokoja. V prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k prerokovaniu nároku žalobcu týkajúceho sa verejného ospravedlnenia s textom a v znení ako žalobca uviedol v rozšírení žaloby, tunajší súd

rozšírenie žaloby zo strany žalobcu nepripustil s poukazom aj na tú skutočnosť, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. možnosť ospravedlnenia nepripúšťajú.

32. Po nepripustení zmeny žaloby, predmetom konania tak zostala len náhrada škody a nemajetkovej ujmy vo výške 500 Eur.

33. V konaní nebolo sporné podanie trestných oznámení zo strany žalobcu na osobu L.. T. P. a T.. U. L. pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm b/ Trestného zákona, čo mal súd preukázané z pripojených trestných spisov.

34. Taktiež nebolo v konaní sporné podanie trestných oznámení zo strany L.. T. P. a T.. U. L.Á. na žalobcu pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345/1 Trestného zákona, čo mal súd preukázané z pripojených trestných spisov.

35. V konaní zostalo sporné premlčanie nároku, dôvodnosť nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj ich výška a taktiež pasívna legitimácia žalovaného..

36. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zák.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

37. Podľa § 19 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

38. Tun. súd v danom prípade nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný, nakoľko tak, ako vyplýva z výpovede žalobcu, žalobca sa o škode dozvedel koncom roka 2012, keď boli voči nemu trestné oznámenia zastavené t.j. v októbri, novembri a decembri 2012. Dátum, kedy sa žalobca o škode dozvedel, nebol zo strany žalovaného spochybnený. Trojročná lehota na uplatnenie nároku by tak mala uplynúť v októbri, novembri a decembri 2015, žaloba na tun. súd bola podaná 20. 10. 2015, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca po októbri a novembri a to v roku 2014 podal žalovanému žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, došlo tým k prerušeniu plynutia premlčanej doby o 6 mesiacov a preto tun. súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný a žaloba na tunajší súd bola podaná v 3-ročnej lehote.

39. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku domáhal najskôr zaplatenia náhrady škody vo výške 4 980 Eur a následne vo výške 5 000 Eur, pričom výšku škody bližšie nevyšpecifikoval. V rámci súdneho konania výšku náhrady škody vo výške 500 Eur na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 žalobca vyšpecifikoval tak, že suma 500 Eur pozostáva zo sumy 22,73 Eur ako vynaloženie finančných prostriedkov žalobcu na cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 11. 10. 2012, kedy sa zúčastnil výsluchu na polícii a to pri počte km 220 a ceny pohonných hmôt vo výške 1,46 Eur, zo sumy 30,94 Eur ako náhrady škody za jeho finančné prostriedky, ktoré musel vynaložiť na cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 14. 11. 2012, kedy sa opätovne zúčastnil výsluchu na polícii pri počte km za 2 cesty 440 km pri cene pohonných hmôt na 1 liter 1,46 Eur, zo sumy 161,04 Eur, ako amortizáciu vozidla pri dvoch cestách z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 11. 10. 2012 a dňa 14. 11. 2012, zo sumy 5 Eur ako nákladov na kancelárske potreby a zo sumy 20 Eur, ktoré vynaložil za kopírovanie. Táto čiastka predstavuje spolu sumu 239,71 Eur. O týchto nákladoch nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy. Sumu 260,29 Eur si uplatnil ako iné náklady a to ako nemajetkovú ujmu.

40. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

41. Podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu podľa ods. 1, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom.

42. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

43. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

44. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípadoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

45. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä: a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

46. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa ods. 1 a 2.

47. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k neoprávnenému úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

48. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovanie mal preukázané, že podanou žalobou sa žalobca domáha náhrady škody vo výške 500 Eur v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. z nesprávneho úradného postupu pracovníkov Mestskej polície v Banskej Bystrici, ktorý spočíva v nezmyslených trestných oznámeniach, ktoré boli podané voči žalobcovi a to pre krivé obvinenie v tom čase pracovníkmi mestskej polície Mgr. Jánom Solivajom a JUDr. Pavlom Mozolánim.

49. Predpokladom úspešnosti žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktorá musí byť splnená súčasne. Ak nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, zodpovednosť obce nie je daná.

50. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je konanie tých, ktorí plnia úlohy ustanovené, teda pracovníkov týchto orgánov. Musí ísť o osoby oprávnené úradné postupovať a osoby skutočne vykonávajúce úradný postup.

51. Žiaden právny predpis jednoznačne nedefinuje nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom právomoci pri výkone samosprávy, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pri jeho počínaní alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkčným postupom. Aby išlo o postup „úradný“, musia tak postupovať osoby oprávnené úradne postupovať, ktoré skutočne vykonávajú úradný postup a ktoré plnia úlohy samosprávy a tento postup musí slúžiť výkonu samosprávy. Podmienkou aplikácie ustanovenia § 14 zákona č. 514/2003 Z.z. teda je, že samospráva prostredníctvom svojich orgánov alebo iných subjektov vystupuje ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. V prípade, že samospráva prostredníctvom tých, ktorí plnia úlohy samosprávy nevystupuje ako nositeľ verejnej moci zodpovednosť samosprávy, teda v danom prípade žalovaného, nemôže byť založená aplikáciou zákona č. 514/2003 Z.z.

52. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, že v tom čase zamestnanci mestskej polície a teda zamestnanci žalovaného podali predmetné trestné oznámenia pri plnení úloh samosprávy a že išlo o ich úradný postup, ktorý musí slúžiť výkonu samosprávy a teda v danom prípade neboli splnené podmienky pre náhradu škody. Súd tak nemal v konaní preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného a súd má

za to, že pokiaľ bolo podané trestné oznámenie zo strany L.. T. P. a T.. U. L. na žalobcu pre prečin krivého obvinenia, nešlo z ich strany o úradný postup, ale trestné oznámenie podávali ako súkromné osoby, nakoľko z obsahu pripojených trestných spisov nemal súd preukázané akékoľvek poverenie, podnet alebo pokyn zo strany žalovaného, že majú takéto trestné oznámenie podať. Podanie trestného oznámenia podľa názoru tun. súdu bolo ich súkromnou záležitosťou ako dotknutých osôb a reakciou na podanie trestného oznámenia na ich osoby zo strany žalobcu za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa. L.. T. P. a T.. U. L. tak taktiež využili len svoje právo, ktoré im vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a z čl. 36 ods. 1 listiny základných práv a slobôd.

53. Obecnú políciu a teda aj mestskú políciu zriaďuje obec všeobecne záväzným nariadením a základné úlohy obecnej polície upravuje zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. V § 3 zákona č. 564/1991 Zb. zákon vymedzuje základné úlohy obecnej polície. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Podľa § 20 ods. 1 tohto zákona, obec zodpovedá za škodu spôsobenú príslušníkmi obecnej polície v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom, to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú osobe, ktorá svojím protiprávnym konaním oprávnený a primeraný zákrok vyvolala.

54. Žalobca sa v danom prípade domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom pojem škody zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady a preto škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Podstatnou náležitosťou škody je jej vyčísliteľnosť v peniazoch. Poškodený je preto povinný vznik škody na svojej strane preukázať a teda v konaní o náhrade škody je na ňom dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

55. Tunajší súd v danom prípade, čo sa týka vzniku škody, nemal v konaní preukázané, k akej skutočnej škode na strane žalobcu došlo, nakoľko aj napriek vyčísleniu jednotlivých položiek, žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o výške tejto škody s poukazom na tú skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca skutočne z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v uvedených dňoch cestoval. Žalobca mal v čase výsluchu na polícii pracovisko v Bratislave a miesto trvalého bydliska v Banskej Bystrici, ale súdu nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že tieto cesty skutočne vykonal a že ich vykonal motorovým vozidlom. Nepredložil ani žiaden doklad o cene palív.

56. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, nemajetkovú ujmu žalobca v konaní bližšie nešpecifikoval a teda súd má za to, že vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života nebol preukázaný a to preukázaním konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života žalobcu, tak ako to vyžaduje § 17 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z.

57. Súd má teda za to, že v danom prípade neboli splnené ani základné predpoklady nároku na náhradu škody a to jednak nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a preto súd návrhu žalobcu aj z tohto dôvodu nevyhovel a návrh žalobcu zamietol.

58. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu samosprávy alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 odst. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca v konaní úspešný nebol a preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný ako úspešná strana sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Odvolanie proti výroku, ktorým súd nepripustil zmenu návrhu, odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.