Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-354-2015.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/354/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia a.s., IČO: 35 831 154, so sídlom v Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený JUDr. Ján Šoltés advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, B., v konaní o zaplatenie 1.261,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 698,53 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2013 do zaplatenia, stým, že súd jej povoľuje plniť v splátkach po 50 eur mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.11.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.261,37 eur a úroku z omeškania vo výške 8.5 % ročne zo sumy 1.261,37 € od 01.07.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č. 2152739356 /0200 v celosti postúpená postupníkovi. 3. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca listom zo dňa 15.4.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou ) bežnom účte v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka nášho právneho predchodcu z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme Dovoleného prečerpania vo výške 1.261,37 eur a pohľadávka sa stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená dňa 18.04.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 30.06.2013 , t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená. Nakoľko žalovaný tento svoj dlh vo výške 1 261,37 € do
dnešného dňa nezaplatil, od 01.07.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 1 261,37 € s príslušenstvom.
4. Podaním zo dňa 5.1.2016 na základe výzvy súdu spresnil, že v súlade s platobnou disciplínou žalovaného podľa výpisu z bankového účtu, bol konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu vo výške 1.953,93 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 698.53 eur, debetného úroku vo výške 1 152.57 eur a poplatkov vo výške 102.83 eur, avšak v súdnom konaní si žalobca z uvedenej sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 1 261.37 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 698,53 eur, poplatkov vo výške 102,83 eur a časti debetného úroku vo výške 460,37 eur. Žalovanému bol naším právnym predchodcom poskytnutý kontokorentný úver - flexidebet, a to na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. V zmysle ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov sa uvedený zákon nevzťahuje na úver poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, pričom však týmto ustanovením nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6 citovaného zákona. V predmetnom prípade bol kontokorentný úver poskytnutý žalovaného inou formou ako na kreditnú kartu, a to formou bežného účtu (poukazujeme na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/263/2011 zo dňa 22.01.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41Cob/83/2013 zo dňa 30.09.2013). Vzhľadom na uvedené, zmluva o kontokorentnom úvere, resp. kontokorentný úver nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
6. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016. Podaním zabezpečeným overeným elektronický podpisom zo dňa 24.10.2016 doručeným súdu o 15:36 hod. vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
7. Následkom aktualizácie portálu eŽaloby podanie nebolo predložené sudcovi včas a vo veci sudca rozhodol rozsudkom napriek tomu, že konanie bol povinný zastaviť podľa § 145 ods. 1 CSP. Z dôvodu viazanosti vyhláseným rozsudkom podľa § 219 ods. 4 CSP súd nemôže sám ex offo svoju chybu napraviť a to ani vydaním opravného uznesenia či iným postupom.
8. Pochybenie súdu prvej inštancie môže napraviť len súd druhej inštancie ako odvolací súd na základe včas podaného odvolania niektorej zo strán tak, že rozsudok zruší a konanie zastaví.
9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si myslela, že tie úvery má splatené. Zostala jej uhradiť len karta, ale boli za ňou z Intrum Justitie, kde jej povedali, že má aj nejaké iné záväzky ako VUB a Tatrabanka, avšak všetko spláca.
10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
11. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
13. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
17. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
18. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
19. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty, rovnako ako v nasledujúcom znení podľa ktorého, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom. 20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z vykonaných dôkazov v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyvodil nasledujúce skutkové zistenia.
21. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 13.4.2006 uzavretá zmluva obežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexiúčtu. V rámci predmetu zmluvy okrem otvorenia, vedenia bežného účtu v zmysle zvoleného účtu 152739356/0200 bola aj možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu, povoleného prečerpania v prípade splnenia podmienok stanovených VUB a.s.. Zároveň k účtu bola vydaná platobná karta, medzinárodná platobná karta PK Maestro. Podľa č1. Záverečné ustanovenia písm. b/ v prípade ak majiteľ účtu v budúcnosti požiada o vydanie kreditnej karty alebo požiada o spotrebný úver a táto bude zo strany banky akceptovaná, bude mu tento produkt poskytnutý na základe samostatnej zmluvy bude spoplatňovaný v rámci flexiúčtu. V rámci tohto flexiúčtu môže byť spoplatňované vedenie len jedného kartového účtu a jedného spotrebného úverového účtu.
22. Podľa výpisu z bankovej knihy ku dňu 24.9.2014 bol limit povoleného prečerpania 1.261,37 eur, výpoveď zaslaná 15.4.2013.
23. Listom zo dňa 15.4.2013 žalobca vypovedal žalovanej zmluvu o bežnom účte č. 2152739356 súčinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, pričom podľa priloženej doručenky bola výpoveď doručená a prevzatá 18.4.2013.
24. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2014 bolo zaslané na adresu žalovanej postupcom.
25. Súd v konaní oboznámil aj prehľad obratov na bežnom účte žalovanej od 13.4.2006 do 3.7.2013, ako aj cenník VÚB a.s.
26. Súd vo veci rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na istinu vo výške zostatku 698,53 eur, avšak nárok na debetný úrok a poplatky zamietol, nakoľko ani zo samotnej žaloby nie je zrejmé, za ktoré obdobie, z akej istiny a v akej výške sú úroky uplatňované, rovnako poplatky, teda absentujú základné skutkové tvrdenia, ktoré by vôbec mohli mať podporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako súdu nebola ani len predložená zmluva o dohode podľa § 710 Obchodného zákonníka, teda absentovala písomná forma zmluvy (§ 708 ods. 2 Obch. zák.), teda akákoľvek dohoda o povolenom prečerpaní - poskytnutí úveru je neplatná a žalobcovi vzniklo len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
27. Vzhľadom na omeškanie žalovaných so splnením peňažného záväzku súd zaviazal žalovanú podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s poukazom na ust. § 10c cit. nar. aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8% vyššej ako je základná sadzba ECB ku dňu omeškania, ktorým je uplynutie lehoty na plnenie vo výzve pri uplatnení nárokov na vrátenie peňažných prostriedkov.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Nakoľko úspech žalobcov bol obdobného rozsahu, súd podľa § 255 ods. 2 CSP nepriznal trovy žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).