Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/177/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: Daniel Gvist, Kátlovce 354, 919 55 Kátlovce, IČO: 43 918 913, zastúpený: JUDr. Štefan Bugala, Študentská 9, Trnava proti žalovanému: ROBAUT-SK s.r.o., sv. Cyrila a Metoda 3066/32, 917 01 Trnava, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, o žalobe žalobcu na zaplatenie 3.487,50 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.487,50 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % zo sumy 3.487,50 eur od 01.07.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu vo výške 4.000 eur , a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa vzájomná žaloba z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 16 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.487,50 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za vykonané práce na projekte a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2.Súd vo veci vydal dňa 23.09.2014 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 14Rob/103/2014-16, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V podanom odpore žalovaný uviedol, že si služby fakturované žalobcom na základe faktúry č. XXXXXXX neprevzal ani z časti. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 29.06.2012 Zmluvu o výkone činnosti v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať pre žalovaného inžinierske činnosti pri programovaní robotov, tvorbu softvérov, uvádzanie zariadení do prevádzky a tvorbu projektovej dokumentácie. Podľa článku 3 ods. 3 v spojení s čl. 6 ods. 2 Zmluvy, bol žalobca povinný ukončené práce odovzdať žalovanému riadne a včas, pričom žalobcovi vzniká nárok na úhradu dohodnutej odmeny na základe vystavenej čiastkovej faktúry za kumulatívneho splnenia v zmluve uvedených podmienok. Žalobca v zmysle zmluvy neodovzdal žalovanému zmluvne dohodnuté činnosti a tieto činnosti si žalovaný ani neprebral čo preukazuje aj dokument „J., na ktorom nie je podpis žalovaného. Žalovaný si činnosti fakturované na základe faktúry č. XXXXXXX neprebral a neodsúhlasil tak, ako sa strany dohodli v zmluve. Žalobca v rozpore so zmluvou svojvoľne prestal vykonávať činnosti na ktoré sa zaviazal zmluvou v prospech žalovaného a

to počnúc dňom 26.05.2014. Žalobca neodôvodnil svoje konanie a od zmluvy neodstúpil resp. zmluvu nevypovedal. Žalovaný má vedomosť o tom, že žalobca v rozpore s ust. čl. 5 ods. 2 Zmluvy a v rozpore s bodom 5 Dohody s dodávateľom uzatvorenej dňa 29.06.2012 vykonával činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy s konečným odberateľom (.) a jeho dodávateľmi, hoci sa zmluvne zaviazal, že predmetné činnosti v prospech iných subjektov než je žalovaný vykonávať nebude. Porušením Zmluvy a Dohody s dodávateľom zo strany žalobcu vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 3.000 eur, ktoré si žalovaný uplatňuje v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3.Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že obrana žalovaného je založená na zmluve o výkone činnosti uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.06.2012. Táto zmluva bola dohodnutá na dobu určitú a to do 30.06.2013. Žalobný návrh žalobcu je uplatnený na inom zmluvnom vzťahu, pričom žalobca vykonával pre žalovaného práce na projekte XXObVXXXX za dohodnutú hodinovú sadzbu 18 eur a jej predmetom bola tvorba softvéru, uvádzanie zariadení do prevádzky. Žalobca vykonával práce pre žalovaného na tom istom základe aj v predchádzajúcom období a vyúčtované práce za tých istých podmienok žalovaný riadne zaplatil. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie 3.000 eur titulom zmluvnej pokuty následkom údajného porušenia vyššie uvedenej zmluvy o výkone činnosti, žalobca namieta jej porušenie, pretože práce pre odberateľov žalovaného nevykonával priamo pre koncového zákazníka vo svojom mene, ani vo svoj vlastný prospech, ale túto realizoval v mene žalovaného.

4.Žalovaný si na pojednávaní dňa 06.07.2014 uplatnil vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie 6.000 eur, pričom nárok vo výške 4.000 eur si uplatnil s poukazom na Dohodu s dodávateľom uzavretej medzi stranami sporu v rámci ktorej sa žalobca zaviazal neuzatvárať obchodné vzťahy a nerokovať s konečným odberateľom a jeho dodávateľmi bez vedomia objednávateľa počas trvania obchodného vzťahu, pričom žalobca sa v prípade porušenia tejto povinnosti zaviazal zaplatiť pokutu vo výške 100.000 eur. Sumu 2000 eur si žalovaný uplatnil s poukazom na bod 5 dohody.

5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o výkone činností, s Dohodou s dodávateľmi, s faktúrou č. XXXXXXX, s listinou označenou ako J., ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6.Žalobca v konaní uviedol, že zmluva na základe ktorej si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.487,50 eur bola uzatvorená ústnou formou. Predmetom bol výkon činnosti - programovanie priemyselných robotov v závode G. F.,. Zmluva bola uzatvorená od júna 2013 do konca mája 2014. Pri uzatvorení tejto zmluvy bol prítomný on a konateľ žalovaného, pán Y. Listinu označenú ako J. podpísal vedúci na tomto projekte Z.. F., tak ako aj všetky ostatné dokumenty. Žalovaný mu pred májom 2014 zaplatil za vykonané práce. Podpísal Zmluvu o výkone činnosti uzatvorená medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom zo dňa 29.6.2012, pričom práce vykonával vo fabrike G. F., tak ako bolo zmluvne dojednané. Na základe tejto zmluvy vykonával programovanie priemyselných robotov, išlo o realizáciu projektu G. G pričom na tomto projekte participoval od júla 2012 do konca mája 2014. Na tomto projekte sa podieľali ďalší dodávatelia a to spoločnosť ATEC automatizačná technika s.r.o., FEE percepron, WNA a spoločnosť HASKOM. Predmetná zmluva bola ukončená dňa 30.6.2013, uplynutím času. Zmluva nebola ani predĺžená ani obnovená. Na základe ústnej dohody so žalovaným sa podieľal na realizácii projektu G. G. do konca mája XXXX, pričom aj naďalej vykonával práce pre firmu ATEC prostredníctvom spoločnosti žalovaného. Pokračovanie spolupráce do roku 2014 dohadoval so spoločnosťou žalovaného. V zmysle článku 3 ods. 5 zmluvy neviedol pracovný denník ani nepredkladal správy, nakoľko ich nikto nepožadoval. Po ukončení spolupráce vystavil mesačnú faktúru za mesiac máj 2014, pričom zúčtovaciu faktúru nevystavil, nakoľko predmetná zmluva už bola ukončená. Po skončení spolupráce so spoločnosťou žalovaného začal pracovať pre firmu HASKOM a to začiatkom júna 2014. Pre uvedenú spoločnosť pracoval v závode G. F. a tiež na projekte G. G pričom sa sčasti jednalo o ten istý projekt. Pre žalovaného pracoval na projekte G., do ktorého sa následne integroval model TT G.. Na projekte G. pre spoločnosť HASKOM pracoval od júna 2014 do konca augusta 2014, následne pracoval pre firmu HASKOM, v závode v Nemecku na projekte automobil T.. Spoločnosť žalovaného nikdy neodsúhlasovala prevzatie výkonov ani nikdy nedostával potvrdenie, že práce boli prevzaté. Faktúry mu boli hradené na základe dokumentu vystaveného z firmy ATEC podpísaného vedúcim, na základe čoho vystavil faktúru a túto poslal spoločnosti žalovaného. O uvádzanie čísla projektu 12 OVB O 130 na faktúru ho požiadal konateľ žalovaného. Pred ukončením zmluvného vzťahu sa stretol so žalovaným niekedy v marci 2014. Dohodli sa, že koncom mája bude tento projekt ukončený a ďalšiu spoluprácu

s firmou žalovaného odmietol. Spolupráca so žalovaným bola ukončená na základe ústnej dohody s pánom Y., ktorý mu na stretnutí dňa 19.03.2014 oznámil, že v mesiaci máj dôjde k ukončeniu spolupráce so spoločnosťou ATEC, pričom ďalšiu navrhnutú spoluprácu odmietol. Počas trvania zmluvného vzťahu dojednaného ústne so žalovaným nevykonával zmluvne dohodnuté činnosti pre iné subjekty. Mesačný rozpis, kto a kedy má v danom mesiaci pracovať, bol zasielaný vždy dopredu a bol plánovaný firmou ATEC . Číslo 1 v rozpise znamenalo práca a písmeno F znamenalo voľno. Zmeny v pláne robil vedúci H. pričom zmenný rozvrh práce žalovanému neoznamoval. Žalobca ďalej uviedol, že zmeny v pláne boli pomerne časté, pričom keď niekto ochorel, vypadol musel ho zastúpiť, pričom pokyny na zastupovanie dával H. F., ktorý bol zodpovedným vedúcim spoločnosti ATEC, mal na starosti ľudí pracujúcich na tomto projekte.

7.Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že svedok J. X. potvrdil, že realizoval úhradu spoločnosti žalovaného. Výsluchom svedka J. F. neboli potvrdené skutočnosti tvrdené žalovaným. Nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní je dôvodný.

8.Žalovaný v konaní uviedol, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená zmluva o výkone činnosti dňa 29.6.2012 s jej ukončením k dátumu uvedenom v zmluve s tým, že tento dátum bol orientačný. Zmluva nebola ukončená k 30.06.2013, nakoľko v zmluve bolo dojednané, že ukončenie zmluvy prebehne písomne. Žalobcovi hradil faktúry za mesiace január - apríl 2014 na základe vystavených hodín podpísaných zástupcom firmy ATEC. Faktúra, ktorej zaplatenie je predmetom konania vrátane listiny označenej ako J. za mesiac máj 2014 mu bola zo strany žalobcu doručená, pričom táto nebola uhradená z dôvodu nenastúpenia žalobcu na výkon práce v G. F., v meste E. predstavuje hodinový sumár, nie je to výkaz o výkone práce, pričom ani k predchádzajúcim faktúram takéto výkazy o výkone práce zo strany žalobcu neboli predkladané. Žalobca odpracoval v mesiaci máj, avšak jeho činnosť mu nie je známa, nakoľko nemal podklady o jeho výkone. Faktúry za predchádzajúce mesiace hradil na základe vystavených hodín. Od 29.6.2012 až do mája 2014 pre neho žalobca pracoval na tom istom projekte. Číslo 12 OVB O 130 predstavovalo označenie projektu medzi spoločnosťou ATEC, Robaut a žalobcom. So žalobcom sa neformálne stretávali každý mesiac, nemá informáciu prečo v máji 2014 nenastúpil do práce, pričom uvedenú skutočnosť mu dali vedieť zo spoločnosti ATEC. Dokumenty označené ako J. mu boli mesačne zasielané e-mailom a predkladal ich pán E.. Spoločnosť ATEC bola subdodávateľom pre spoločnosť G. a zadávateľom pre spoločnosť žalovaného. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa so žalobcom ústne dohodol na ukončení spolupráce. Dohoda s dodávateľom uzatvorená medzi stranami je určitou ochranou menších firiem, ako je spoločnosť žalovaného, pričom hlavný objednávateľ služieb si štandardne dáva podmienku pre dodávateľov, že si nesmú preberať ľudí. Uvedené je potrebné, aby sa zabránilo fluktuácii zamestnancov, nakoľko keď má spoločnosť 4 - 5 zamestnancov na projekte a príde silnejšia firma, ktorá by ich prebrala, tým pádom by došlo k porušeniu zmluvy, ktorú má s dodávateľom.

9.Právny zástupca žalovaného k faktúram vystaveným žalobcom za obdobie od júla 2012 do mája 2014 uviedol, že údaje na týchto faktúrach sú absolútne totožné, je tam rovnaký dodávateľ, odberateľ, rovnaká hodinová odmena (okrem zmeny hodinovej sadzby v roku 2012) je úplne rovnaký formát faktúr, dokonca každá faktúra obsahuje označenie toho istého projektu XXOBVXXXX. Žalobca tiež potvrdil, že od podpisu zmluvy o výkone činnosti zo dňa 29.06.2012 pre žalovaného robil na jednom projekte. Ak by teda bola ukončená spolupráca k 30.06.2013, nie je zrejmé prečo by žalobca vystavoval rovnaké faktúry s tým istým údajom, s tou istou hodinovou mzdou a s tým istým onačeným projektom. Do mája roku 2013 žalobca na faktúrach uvádzal projekt ako G. KFT a od mája roku 2013 na každej faktúre uvádza dohodnuté označenie tohto projektu a to XXOBVXXXX. Z rozpisu prác predloženého v konaní vyplýva, že žalobca mal vykonávať prácu až do konca mája 2014, avšak žalobca svojvoľne prerušil vykonávanie prác dňa 26.05.2014 a do práce už nenastúpil. Nenastúpením žalobcu do práce bola žalovanému a spoločnosti ATEC spôsobená škoda a ušlý zisk. V zmysle Zmluvy o výkone činnosti si zmluvné strany dohodli spôsob úhrady tak, že faktúry museli byť najprv vopred odsúhlasené žalovaným. Žalovaný pred májom 2014 uhrádzal faktúry bez toho, aby ich detailne kontroloval, čo bolo spôsobené tým, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu výkonu činnosti, čo však nemení nič na tom, že žalovaný bol povinný uhrádzať faktúry až po ich odsúhlasení. Právny zástupca tiež uviedol, že žalobca potvrdil, že mal vedomosť, že spoločnosť HASKOM je jedným z dodávateľov na projekte G., pričom pre túto začal pracovať od júna 2014. V tomto období nebol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou zo dňa 29.06.2012 ukončený.

10.Z výpovede svedka Z.. J. F., konateľa spoločnosti HASKOM Automation s.r.o., súd zistil, že v J. na projekte G. X pracoval na projekte pre dve firmy a to pre spoločnosť ATEC v Nemecku, pričom spoločnosť žalovaného robila pre slovenský, druhú spoločnosť svedok odmietol označiť. Na projekte spoločnosť HASKOM participovala od začiatku až do úplného odovzdania projektu. So žalobcom spolupracovali od konca júna, začiatok júla 2014 do októbra, následne pracoval na inom projekte. Uvedená spolupráca súvisela so závodom AI., týkala sa však iného zákazníka, pre akého robil žalovaný. So žalobcom pracovali tom istom mieste a v období sa mali redukovať stavy, nakoľko sa projekt chýlil ku koncu, žalobcu oslovil. Dohodli sa, aby si dokončil svoje veci s predchádzajúcou firmou, teda so žalovaným. Žalobca pracoval pre spoločnosť HASKOM na projekte G. iba v čase od júna do polovice septembra.

11.Z výpovede svedka D.. Z.. J. X., konateľa spoločnosti ATEC automatizačná technika s.r.o., vyplýva, že žalovaný bol ich obchodným partnerom a to na základe Zmluvy o výkone činnosti, predmetom ktorej bolo dodanie programátorských prác. So žalovaným prerušili spoluprácu, nakoľko nemal človeka , ktorý by požadovanú službu mohol vykonávať. Z dôvodu porušenia zmluvy žalovaným nevyvodili žiadne dôsledky, nepožadovali náhradu škody. Spoločnosť ATEC participovala na projekte G., od roku 2012 približne 2 roky. Žalovaný poskytoval služby v zmysle uzatvorenej zmluvy o výkone činnosti prostredníctvom žalobcu. Spolupráca so žalovaným bola ukončená z dôvodu, že žalobca prestal pracovať pre žalovaného a tento nevedel dodať ďalšieho programátora. V zmluve bola uvedená výpovedná doba 2 mesiace, ktorá zo strany spoločnosti žalovaného nebola dodržaná. Od roku 2012 spol. ATEC realizovala v automobilke E. približne 6 projektov, z toho asi 3 sa týkali projektu G. G pričom žalobca a žalovaný pracovali súbežne na jednom. Zadávateľom spoločnosti ATEC bola materská spol. ATEC GmbH, pre spoločnosť ATEC pracovalo niekoľko subdodávateľských firiem. Spoločnosť ATEC prišla z dôvodu nedodania človeka zo spoločnosti žalovaného o pozíciu na úkor iných dodávateľov. Spoločnosť žalovaného vystavovala faktúry, pričom vykonanú prácu odobroval projektový manažér na pracovisku v E. Práca za máj 2014, ktorá bola objednaná, bola vykonaná a túto žalovanému aj zaplatili.

12.Zo Zmluvy o výkone činnosti uzatvorenej medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je záväzok žalobcu vykonať inžinierske práce pri programovaní robotov, tvorba softvéru, uvádzanie zariadení do prevádzky a tvorba projektovej dokumentácie. V článku 4 si zmluvné strany dohodli termín predbežného začiatku prác 02.07.2012 a orientačné ukončenie prác dňa 30.06.2013 s tým, že miesto výkonu prác je G. V článku 5 zmluvy si strany dojednali v prípade, že žalobca bude vykonávať práce priamo pre koncového zákazníka alebo bez vedomia objednávateľa vo svoj vlastný prospech povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur ako aj povinnosť nahradiť prípadnú škodu, ktorá z takého konania žalovanému vznikne. V článku 6 si zmluvné strany dojednali, že platba bude realizovaná zo strany žalovaného mesačne na základe čiastkovej faktúry vystavenej žalobcom na základe skutočne vykonaných a žalovaným odsúhlasených a prebratých pracovných výkonov, podľa týždenného popisu vykonaných prác. Zaplatenie čiastkovej faktúry bude vykonané po jej prijatí, skontrolovaní a odsúhlasení do konca kalendárneho mesiaca od doručenia.

13.Z Dohody s dodávateľom zo dňa 29.06.2012 uzavretej medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom vyplýva, že žalobca sa zaviazal, že nebude rokovať a uzatvárať obchodný vzťah s konečným odberateľom a jeho dodávateľmi bez vedomia žalovaného ako objednávateľa počas trvania obchodného vzťahu. Žalobca sa v prípade porušenia tejto povinnosti zaviazal uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu 100.000 eur. V bode 5 tejto dohody sa zároveň žalobca zaviazal v prípade svojvoľného odstúpenia od zmluvy a svojvoľného prerušenia práce bez predchádzajúceho vedomia žalovaného uhradiť žalovanému všetky oprávnené finančné nároky s tým vzniknuté a ujmu na strate v sume 100.000 eur.

14.Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

15.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

18.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20.Podľa ustanovenia § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

21.Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

22.Podľa ustanovenia § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

23.Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26.Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27.Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.487,50 eur titulom neuhradenej odplaty za činnosť vykonanú pre žalovaného na projekte G. v mesiaci máj 2014. Medzi stranami nebola sporná existencia záväzkovo- právneho vzťahu predmetom ktorého bola tvorba softvéru a programovanie robotov vykonávaných žalobcom. Sporným však medzi stranami bolo, či žalobca vykonával tieto práce na základe ústnej objednávky zo strany žalovaného alebo na základe písomnej Zmluvy o výkone činnosti zo dňa 29.06.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom. Žalobca v konaní uviedol, že zmluva o výkone činnosti, na ktorú sa žalovaný odvoláva bola uzavretá na dobu určitú a to do 30.06.2013. Žalovaný v konaní argumentoval tým, že dátum ukončenia prác bol v zmluve uvedený len orientačne, pričom spolupráca medzi stranami pokračovala aj naďalej. Dokazovaním vo veci bolo preukázané, že zmluvné strany uzavreli predmetnú zmluvu dňa 29.06.2012,

pričom v článku 4 si dojednali ako predbežný začiatok prác 02.07.2012 a orientačné ukončenie prác dňa 30.06.2013. Z výpovede strán sporu, ako aj z predložených faktúr za obdobie od júla 2012 do apríla 2014 vyplýva, že strany plynule pokračovali v spolupráci na projekte aj po 30.06.2013 a teda podľa názoru súdu dňa 30.06.2013 nedošlo k skončeniu zmluvného vzťahu založeného písomnou zmluvou a ich zmluvný vzťah aj po tomto dátume spravoval touto zmluvou. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaný neuhradil faktúru, ktorú mu žalobca vystavil za činnosti vykonané v mesiaci máj 2014. Žalovaný v podanom odpore najskôr argumentoval tým, že žalobca neodovzdal žalovanému zmluvne dohodnuté činnosti a tieto činnosti žalovaný ani neprebral ako bolo dohodnuté v zmluve, čo preukazuje aj dokument Monatsbericht, na ktorom nie je podpis konateľa žalovaného, pričom tieto práce prevzala bližšie neidentifikovaná osoba. Vo svojej výpovedi následne potvrdil, že žalobca odpracoval dohodnuté činnosti v mesiaci máj 2014, pričom k uhradeniu vystavenej faktúry nedošlo z dôvodu nenastúpenia žalobcu na dohodnuté práce a napokon uviedol, že k úhrade faktúry neprišlo, nakoľko žalobca nepredložil výkaz o výkone prác. Súd uvádza, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca si nesplnil svoje zmluvné povinnosti a nepredložil k faktúre výkaz o výkone prác, pričom nárok na zaplatenie faktúry mu vznikne až po odsúhlasení pracovných výkonov a faktúry vyznievajú účelovo, najmä z dôvodu, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný žalobcovi faktúry za predchádzajúce obdobie uhrádzal práve na základe dokumentu J. teda dokumentu preukazujúceho odpracované hodiny potvrdeného zástupcom spoločnosti ATEC, ktorý mu žalobca predkladal, pričom nikdy od žalobcu nepožadoval výkaz o výkone prác. Žalobca fakturoval žalovanému počet hodín potvrdený v dokumente J., pričom postupoval tak ako bolo medzi stranami zaužívané.

28.Žalovaný v rámci obrany uviedol, že žalobca v rozpore s čl. 5 ods. 2 Zmluvy o výkone činnosti vykonával činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy pre konečného odberateľa G. F. X.., hoci sa zaviazal, že predmetné činnosti v prospech iných subjektov vykonávať nebude. Porušením uvedenej povinnosti zo strany žalobcu mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 eur. Z uvedeného článku Zmluvy vyplýva, že dojednaná zmluvná pokuta sa viaže k porušeniu povinnosti žalobcu nevykonávať práce priamo pre koncového zákazníka alebo bez vedomia žalovaného vo svoj vlastný prospech. Vykonaním dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov a svedkov však súd nemal preukázané porušenie tejto povinnosti žalobcom teda, že by vykonával práce priamo pre koncového zákazníka, pričom za takéto porušenie nemožno považovať výkon činností pre iných dodávateľov koncového zákazníka, nakoľko z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalobca by sa dopustil porušenia, ak by vykonával práce priamo pre koncového zákazníka, ktorým bola spoločnosť G. S poukazom na uvedené súd teda nemal preukázané, že by žalovanému vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu a že by započítaním tieto pohľadávky zanikli.

29.Vzhľadom na vykonané dokazovanie s poukazom na vyššie uvádzané, súd žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny vyhovel a túto mu priznal ako dôvodnú.

30.Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15 % zo sumy 3.487,50 eur od 01.07.2014 do zaplatenia.

31.Žalovaný sa v konaní vzájomnou žalobou od žalobcu domáhal zaplatenia sumy 6.000 eur predstavujúcej zmluvnú pokutu vo výške 4.000 eur v zmysle bodu 4 Dohody s dodávateľom a zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur v zmysle bodu 5 Dohody s dodávateľom. Dojednaná zmluvná pokuta sa v zmysle bodu 4 s poukazom na bod 1 uvedenej dohody viaže k povinnosti žalobcu neuzatvárať obchodné vzťahy s konečným odberateľom a jeho dodávateľmi počas trvania obchodného vzťahu. Z výpovede žalobcu, ako aj svedka D. mal súd preukázané, že žalobca začal predmetné činnosti na projekte G. vykonávať pre spoločnosť HASKOM, ktorá bola jedným z dodávateľov na projekte v júni 2014, pričom v tomto čase nebol zmluvný vzťah medzi stranami ukončený. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že ukončeniu zmluvného vzťahu malo dôjsť na základe ústnej dohody so žalovaným žiadnym spôsobom nepreukázal. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v tejto časti je vzájomná žalobca žalovaného dôvodná, keď žalobca porušil svoju povinnosť a počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným uzatvoril zmluvný vzťah s ďalším dodávateľom na projekte G. hlavného odberateľa G. a priznal žalovanému ním požadovanú zmluvnú pokutu vo výške 4.000 eur.

32.Žalovaný zároveň žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur s poukazom na bod 5 Dohody s dodávateľom. Z predmetnej Dohody mal súd preukázané, že v bode 5 si zmluvné strany dohodli, že „ Dodávateľ sa zaväzuje v prípade svojvoľného odstúpenia od zmluvy a svojvoľného prerušenia práce bez predchádzajúceho vedomia objednávateľa uhradiť objednávateľovi všetky oprávnené finančné nároky s tým vzniknuté a ujmu na strate v sume 100.000 eur. “ Z obsahu v citovanom článku použitých slov nemožno dospieť k výkladu, že ujmou na strate treba rozumieť zmluvnú pokutu, tak ako sa to v konaní snažil prezentovať žalovaný a to aj s poukazom na bod 4 dohody , kde si zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti výslovne dojednali zmluvnú pokutu a nie „ujmu na strate“. Pokiaľ sa teda žalovaný domáhal zaplatenia sumy 2.000 eur s poukazom na bod 5 Dohody, bolo na ňom aby preukázal, že porušením povinnosti žalobcu mu vznikla škoda v uvedenej výške, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti, prípadne, že vynaložil náklady v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu. Nakoľko žalovaný nepreukázal splnenie predpokladov na vznik zodpovednosti žalobcu za škodu súd dospel k záveru, že vzájomná žaloba je v tejto časti podaná nedôvodne a preto ju zamietol.

33.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako čiastočne procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 16 %, nakoľko tento bol v časti o zaplatenie 3.487,50 eur a rovnako v časti v 2.000 eur ohľadom ktorej bola vzájomná žaloba zamietnutá úspešný ,a v časti vzájomnej žaloby o zaplatenie 4.000 eur, ktorej súd vyhovel, neúspešný. Podľa výsledku konania je hrubý úspech žalobcu 58 % a hrubý úspech žalovaného 42 % a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 16 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).