Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-130-2012.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/130/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: M. L. - W. M. M. L.A., Ž. I. XX, Z., o žalobe na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 125 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 385 €. Takúto žalobu odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514 / 2003 Z. z. Žalobca ďalej uviedol, že na Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. S. XXXX/XXXX, ktoré sa viedlo proti povinnému W. O. a v ktorom žalobca vystupoval ako oprávnený, pričom bol podaný návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku s tým, že takáto pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere uzavretou medzi účastníkmi exekučného konania. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, pričom povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučný titul na podklade ktorého bolo začaté exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom a je potrebné odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru schváleného takouto komisiou nakoľko pri rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané v pracovných sporoch vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný súd mal tak rozhodnúť o žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, pričom ten napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 28.7.2010. Exekučný súd teda nedodržal zákonnú 15 dňovú lehotu na rozhodnutie o vydanie poverenia, ktorá je upravená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak pochybil a rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní viac ako 7 mesiacov, pričom svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z uvedených skutočností tak podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu jeho práv. Takouto nečinnosťou okresného súdu mu vznikla škoda vo výške 125 € a
nemajetková ujma vo výške 385 €. Suma 125 € predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na vydanie poverenia na exekúciu a vydaním poverenia. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou 40 € ako aj sumou 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 385 € tak podľa názoru žalobcu samotné konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Preto žalobca realizoval výpočet nároku alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok, pričom v danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 222 dní.
2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pričom žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že je nedôvodná. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žaloba je zmätočná nakoľko žalobca prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám. Podľa názoru žalovaného prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Okrem toho mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.04.2012, pričom dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba a preto je tak zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca tiež pri predbežnom prerokovaní takéhoto nároku neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady, a to vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Samotná prax podľa názoru žalovaného ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Samotný žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podkladom na vydanie poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, pričom tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 sa zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nevzťahovala na exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru žalovaného sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody ako aj nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná a žalobca len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože samotný žalobca svojím správaním a to porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo svojej podnikateľskej činnosti nútil súdy k tomu, aby tie jeho podania podrobne skúmali. Na záver žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný mali predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden z nich nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, uznesením KS BB zo dňa 11.10.2012, č. k. XXNcC XXX/XXXX; vyjadrením žalovaného; pokynom predsedu súdu M..
F., potvrdením o pridelení veci zákonnému sudcovi W.. X. N., spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXX/XXXX /. XXXX/XXXX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
5.Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXX/XXXX má súd za preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 24.06.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 22.04.2010 ako aj exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom M. L. F.. M.., N. L. X, Z., M.. E.. M. XXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2009. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie a to dňa 28.7.2010. Táto exekúcia nebola doposiaľ ukončená. Zároveň na základe pokynu predsedu súdu M.. F. bola vec po zákonnom sudcovi V.. O. Š. pridelená dňa 16.08.2016 zákonnému sudcovi W.. X. N..
6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
7.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
8.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
9.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.
10.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.
11. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť ju inak.
13.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
14.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
15.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však počas 6 mesiacov.
16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 17.Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.
18.Tunajší súd na základe vykonaných dôkazov zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.06.2010 s tým, že následne súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a to dňa 28.07.2010 teda po 34 dňoch od doručenia takejto žiadosti. Z uvedeného tak vyplýva, že súd nebol nečinný viac ako 222 dní ako to tvrdí žalobca, ale poverenie bolo vydané po 34 dňoch od doručenia žiadosti o vydanie poverenia. Podľa názoru súdu nebolo porušené žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia sa nevzťahovala na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku a teda sa nevzťahovala ani na rozhodcovské rozsudky, pričom podkladom v tomto exekučnom konaní bol takýto rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc/ aby ich mohli preskúmať či neobsahujú plnenia priznané na podklade neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené či takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná zákonná lehota pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade ak podkladom bol rozhodcovský rozsudok tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a to k prieťahom v súdnom konaní. Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 28.07.2010 , teda 34 dní po podaní takejto žiadosti, pričom išlo podľa názoru súdu o primeranú lehotu pri rozhodovaní o vydanie poverenia, ktorou nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nebolo tiež zistené, že by
predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval žalobca svoj nárok a to napriek tvrdeniu žalobcu že opätovne dával sťažnosti na prieťahy nakoľko takáto skutočnosť nebola preukázaná v takomto súdnom konaní. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh žalobcu zamietol, pretože súd dospel k názoru, že jeho nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu a nedopustil sa nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty ako aj nečinnosti, a preto nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky škody a nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Žalobca tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu s tým, že tiež nebola splnená zákonná podmienka pre priznanie náhrady škody spočívajúce v preukázaní príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nakoľko žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.