Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/93/2015

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: K. I., J.. X.X.XXXX, bytom V. Č.. XX, XXX XX V., právne zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, AK so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Z. I., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom K. Č.. XX, XXX XX I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

III. Žalobca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Skalica náhradu trov konania vo výške 232,31 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.3.2015 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre obec a k.ú. K., a to: rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemkoch parc. č. XX/XX a parc. č. XX/X, hospodárska budova, bez súpisného čísla, postavená na pozemkoch parc. č. XX/XX, parc. č. XX/X a parc. č. XXX/XX a pozemky registra C KN parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 350 m2, parc. č. XX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2. Žalobca má záujem nehnuteľnosti užívať a vykonať na nich stavebné úpravy. Žalovaného písomne vyzval na uzavretie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva, ale tento si zásielku neprevzal, preto je nútený domáhať sa zrušenia podielového spoluvlastníctva cestou súdu. Žalobou sa domáha, aby sa po zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam stal ich výlučným vlastníkom s povinnosťou zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie.

2. Žalobca dňa 30.4.2015 na základe výzvy súdu uhradil súdny poplatok zo žaloby vo výške 1.200 €.

3. Dňa 26.4.2016 sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom súd uznesením nariadil dokazovanie. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, jeho právneho zástupcu, opatrovníčky žalovaného a svedkyne S. I.. Pojednávanie bolo odročené za účelom pribratia znalca a stanovenia ceny nehnuteľností.

1. Uznesením č.k. 2C/93/2015-44 zo dňa 12.5.2016 súd ustanovil znalca Ing. Ľubomíra Nečasa z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností za účelom ocenenia vyššie uvedených nehnuteľností a zistenia, či je možné reálne rozdelenie stavieb a pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov strán sporu. Súd súčasne uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené

s podaním znaleckého posudku vo výške 230,- € na účet Okresného súdu Skalica. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2016.

2. Podaním doručeným súdu dňa 8.7.2016 (piatok) žalobca zobral podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. V podaní neuviedol dôvod späťvzatia žaloby. Opatrovníčka žalovaného vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby.

3. Súd bezodkladne po späťvzatí žaloby dňa 11.7.2016 (pondelok) telefonicky dopytoval znalca, či už pristúpil k znaleckému dokazovaniu a informoval ho, že žalobca zobral podanú žalobu späť, preto nie je potrebné vykonať znalecký úkon v prípade, že tento ešte nebol vyhotovený. Ustanovený znalec oznámil, že znalecké dokazovanie už bolo skončené, znalecký posudok má pripravený. Dňa 12.7.2016 znalec predložil súdu znalecký posudok č. 158/2016.

4. Uznesením č.k. 2C/93/2015-57 zo dňa 25.7.2016 súd priznal znalcovi Ing. Ľubomírovi Nečasovi znalečné v celkovej výške 232,31 € a súčasne upravil učtáreň tunajšieho súdu na vyplatenie sumy znalečného znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu, pretože žalobca nezložil preddavok na znalecké dokazovanie. Dňa 30.9.2016 bola suma 232,31 € vyplatená znalcovi Ing. Ľubomírovi Nečasovi z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Skalica.

5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť a súhlas opatrovníčky žalovaného so späťvzatím žaloby, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.

9. Žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. o súdnych poplatkoch z dôvodu, že žaloba bola vzatá späť až po prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.4.2016. Za začaté pojednávanie treba považovať také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednávaniu veci, ku konaniu vo veci samej, teda došlo k zaťaženiu súdneho aparátu úkonmi súvisiacimi s meritórnym prejednávaním sporu. Slovami "skôr, než sa začalo pojednávanie" sa nemyslí každý súdny úkon, o ktorom bola spísaná zápisnica na formulári pre zápisnice o pojednávaní, ale iba pojednávanie vo veci samej, to znamená, na ktorom došlo aspoň k prednesom strán sporu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní dňa 26.4.2016 súd pristúpil k začatiu dokazovania a zaoberal sa meritom veci, žalobcovi nárok na vrátenie súdneho poplatku nevznikol.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, resp. aby sa domohol žalobou uplatneného práva, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. Žalobca pri späťvzatí žaloby neuviedol žiadny dôvod spävzatia žaloby. Súd na základe uvedeného dospel k záveru o procesnom zavinení žalobcu, a preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že podľa obsahu spisu žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

13. Štát v konaní vynaložil trovy v súvislosti so zaplatením sumy 232,31 € titulom znalečného zaplateného z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Skalica. Nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by pojednávalo o trovách štátu a ich náhrade, súd musí vychádzať zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. V zmysle čl. 4 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (odsek 1) a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (odsek 2). Na základe vyššie uvedeného, ak medzi stranami sporu ohľadom náhrady trov konania sa uplatňuje zásada úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.), súd má za to, že rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov zodpovedá uplatnenie tejto zásady aj vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov konania, teda že štátu vznikne právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a to podľa výsledku konania, teda proti neúspešnej strane sporu (v prípade aplikácie tzv. zásady úspechu) alebo proti tej strane sporu, ktorá zavinila zastavenie konania pri uplatňovaní tzv. zásady zavinenia. Uvedené zodpovedá i ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. Pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či niektorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Súd má za to, že v danom prípade zastavenie konania a vznik trov štátu zavinil žalobca. Ak by žalobca nepodal žalobu, nebolo by potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby, a to v čase, kedy už bolo znalecké dokazovanie skončené, preto znalcovi vznikol zákonný nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v súvislosti s podaním znaleckého posudku. Znalečné vyplatil znalcovi štát, pretože žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Vzhľadom k tomu, že vznik týchto trov a zastavenie konania zavinil žalobca, je povinný nahradiť štátu vzniknuté trovy titulom vyplateného znalečného, a preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania vo výške 232,31 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.