Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-33-2016.pdf
PDF · 152.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/33/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. F., nar. XX.XX.XXXX, R. F., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, t.č. Q. č. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Renáta Barbušová, AK so sídlom Štúrova 13, Bratislava, otec - R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ernest Csonga, AK so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, o návrhu matky a otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodujúc o odvolaní otca voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 7P/16/2016-19, a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. júna 2016 č.k. 7P/16/2016-49 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 6. apríla 2016 m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatnosti rozhodnutiu vo veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 13P/1/2016:
1. ponecháva maloleté deti S., R. a H. F. v starostlivosti matky,
2. otec je povinný platiť na každé z maloletých detí predbežné výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám matky počnúc dňom vydania tohto uznesenia.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 6. júna 2016 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.Uznesením napadnutým odvolaním zo dňa 06.04.2016 súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým Maloletá S. F., nar. XX.XX.XXXX, maloletý R. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletá H. F., nar. XX.XX.XXXX, sa predbežne až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky maloletých detí H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, t.č. Q. č. XX. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej S. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 EUR mesačne, na výživu maloletého R. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 EUR mesačne a na výživu maloletej H. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 60 EUR mesačne, a to vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, a to až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.“ 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, § 75 ods. 8, § 76 ods. 1, 2, 4, O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že navrhovateľka
- matka malol. detí dostatočne preukázala opodstatnenosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a taktiež preukázala, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej hrozby, nakoľko inštitút predbežného
opatrenia predpokladá naliehavosť a dočasnosť úpravy pomerov ako je i v tomto prípade. Za daných okolností je nariadenie predbežného opatrenia nevyhnutné a to z dôvodu dočasnej stabilizácie rodinného prostredia pre maloleté deti a najmä vytvorenie pre nich nestresujúceho prostredia, nakoľko maloleté deti sú citovo veľmi naviazané na svoju matku a otec im bráni v styku s matkou. Je nepochybné, že práva a oprávnené záujmy maloletých vyžadujú okamžitú právnu ochranu. Predbežným opatrením možno povinnú osobu zaviazať zaplatiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby postačovalo na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov. Výživné vo výške 150,- EUR na malol. S., 130,- EUR na malol. R. a 80,- EUR na malol. H., tak ako žiada matka maloletých detí v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je ako nevyhnutné výživné neprimerané, ide o výživné, na určenie ktorého súd nemá v tomto štádiu konania potrebné podklady. Súd nemôže v takomto prípade ukladať povinnému, aby platil výživné v predpokladanej výške, resp. v navrhnutej výške, ktorou má zaviazať povinného rodiča na platenie výživného v rozhodnutí vo veci samej. Prihliadnuc na vek maloletých detí, uložil súd otcovi maloletých detí povinnosť platiť výživné vo výške 100,- EUR na maloletú S., 80,- EUR na maloletého R. a 60,- EUR na maloletú H. k rukám matky. 3.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tvrdeniami, ktoré matka uviedla vo svojom návrhu, ktoré sa však nezakladajú na pravde, sú účelové a zavádzajúce. Uviedol, že matka sa dlhodobo vôbec nestará o spoločnú domácnosť, ani o svoje deti a taktiež zlyhala a dodnes zlyháva ako matka a rodič a ako aj manželka. Z uvedeného dôvodu podal preto aj návrh na rozvod manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 13P/1/2016. Matka maloletých detí naposledy pracovala v roku 2007 a odvtedy má len príležitostné zamestnanie. Živiteľom rodiny bol on, riadne si platil svoje rodičovské povinnosti a prispieval na výživu maloletých detí. Ďalej otec maloletých detí poukázal na správanie sa matky, ktorá v deň pôrodu tretieho dieťaťa opustila byt v skorých ranných hodinách o štvrtej hodine, nevysvetlila manželovi kde ide a až po pôrode dňa 23.03.2016 mu oznámila, že porodila dcéru a nemá v úmysle vrátiť sa do spoločného bytu a sťahuje sa k svojim rodičom. Má vážne indície, že nie je otcom maloletej H. a preto v krátkom čase podá návrh na zapretie otcovstva. Uviedol, že vzhľadom na správanie sa matky má čoraz silnejšie podozrenie, že nie je otcom ani maloletého R., preto z vlastnej iniciatívy podal žiadosť o určenie otcovstva pomocou testu DNA a neštátne zdravotnícke zariadenie GHC Genetics SK jednoznačne vylúčil jeho otcovstvo. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že by ich odmietol vpustiť do spoločného bytu, práveže bolo to jej rozhodnutie, že sa do spoločného bytu po pôrode nevráti. Matka má dodnes kľúče od bytu a má možnosť kedykoľvek sa vrátiť. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie matky, že otec zamedzuje matke styk s deťmi od času, čo sa im narodilo tretie dieťa. Otec maloleté S. pravidelne nosí do školy a takisto aj maloletého R. do škôlky. Otec poprel tvrdenie matky, že by sa vyhrážal jej otcovi a taktiež nie je pravdivé tvrdenie matky, že by ju fyzicky napadol. Ak by sa tak stalo, čo rozhodne otec odmieta, mala by matka navštíviť lekára, resp. podať naňho trestné oznámenie, čo sa však nestalo. Otec taktiež uviedol, že deti sa matky boja, nakoľko sa im často vyhráža že ich zbije, je netrpezlivá s nimi a agresívna. Taktiež uviedol, že údaje o príjmoch, ktoré uviedla matka sú nepravdivé, nakoľko jeho čistý mesačný príjem, ktorý mu vypláca zamestnávateľ F., s.r.o. predstavuje 550,- eur mesačne. Čo sa týka jeho úspor, tieto sú v sume 23.000,- eur, ktoré získala odpredaním svojho dedičstva po svojich rodičoch a aj z týchto úspor čerpá pravidelne určitý obnos, aby vedel zabezpečiť základné potreby rodiny. O snahe otca urobiť pre svoju rodinu všetko, čo je v jeho silách, svedčí aj skutočnosť, že si zaobstaral aj ďalšie zamestnanie v spoločnosti Y. U. a jeho príjem je 10,- eur a obed denne, ktorý nosí svojim deťom. V závere svojho odvolania otec uviedol, že matka je nespoľahlivá vo všetkom a psychicky labilná, preto zverenie maloletých detí do jej starostlivosti by vôbec nesledovalo záujem maloletých detí, naopak by len ohrozoval svojim správaním ich zdravý fyzický a psychický vývoj. Uviedol, že v decembri 2015 v prítomnosti maloletej S. sa bez akéhokoľvek náznaku začala vyhrážať a kričať a bodala sama seba nožom, kým jej ten nôž nevybral z ruky. Následne začala zúriť a búchať do podlahy. Je toho názoru, že v súčasnosti neexistuje osvedčený záujem na vydanie predbežného opatrenia, lebo nezamedzuje styk matky s deťmi a riadne sa o deti stará, financuje ich stravu, ošatenie a ostatné potreby, teda ani jedno z tvrdení matky nebolo preukázané. V prípade, ak by aj mal súd zákonné dôvody na vydanie predbežného opatrenia, mohol by ustáliť výživné nanajvýš v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine v platnom znení, t.j. v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima.
4. K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že poukazujúc na skutočnosť, že otec bránil matke sa stýkať so svojimi deťmi, navrhujú predbežné opatrenie o zverenie maloletých detí ponechať v platnosti do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a odvolanie otca zamietnuť.
5. K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletých detí podaním zo dňa 26.06.2016, v ktorom uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s nariadeným predbežným opatrením a taktiež uviedla, že otec aj napriek vydanému predbežnému opatreniu jej neprispieva na výživu maloletých detí žiadnou sumou, hoci už bol na to písomne vyzvaný. Otec maloletých detí síce podal návrh na rozvod manželstva účastníkov konania, avšak toto konanie bolo prerušené z dôvodu, že otec podal návrh na súd o zapretie otcovstva k maloletému R. a k maloletej H. a to až do právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že aj naďalej trvá na svojom tvrdení, že otec ju odmietol vpustiť po prepustení z pôrodnice do ich spoločného bytu a bola nútená ísť bývať k svojim rodičom, u ktorých býva dodnes. Od 29.03.2016 s otcom maloletých detí nevedie spoločnú domácnosť. K podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z jej strany došlo práve z dôvodu správania sa otca a jeho advokáta, ktorí aj napriek tomu, že na to nemali žiadne oprávnenie, zakázali v škole a v materskej škole jej vydať maloleté deti a práve doporučenie privolanej polície ju viedlo k tomu, aby podala tento návrh. Od vydania predbežného opatrenia sú deti v jej starostlivosti, upokojili sa a riadne sa o nich stará s tým, že nebráni otcovi sa s nimi stretávať. Matka ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že otec sa vo svojom odvolaní voči predbežnému opatreniu síce dovoláva svojich rodičovských práv, avšak na prvom pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva pred súdom uviedol, že nemá záujem o zverenie maloletého detí R. a H., nakoľko ich nepovažuje za svoje deti. Otec prejavil záujem vlastne len o maloletú S., ktorá však má veľmi blízky súrodenecký vzťah vytvorený s maloletým R. a akékoľvek oddelenie súrodencov od seba najmä v čase, kedy si uvedomujú a prežívajú aj oni situáciu rozvodu ich rodičov, by mohlo zanechať na ich psychike dlhodobé následky. Otec predložil ako dôkaz lekársku správu súkromnej pedopsychiatrickej ambulancie zo dňa 29.03.2016, t.j. ešte z obdobia pred nariadením predbežného opatrenia, kde pedopsychiatrička síce odporúča umiestnenie maloletej S. do starostlivosti otca, avšak táto vychádza len z údajov uvádzaných otcom a nebrala do úvahy skutočnosť väzieb maloletej S. na brata R.. Samotný kolízny opatrovník, ktorý už bol v rozvodovom konaní preverovať pomery v rodine matky maloletých detí odporúča vo svojom vyjadrení zo dňa 19.05.2016 k odvolaniu otca predbežné opatrenie potvrdiť a odvolanie otca zamietnuť a nechať maloleté deti v starostlivosti matky a zaviazať otca platiť aj určenú výšku výživného. Ohľadne výšky výživného uviedla, že v súčasnosti poberá materskú vo výške 196,- eur a čo sa týka príjmu otca maloletých detí poukázala na skutočnosť, že tento má úspory vo výške minimálne 23.000,- eur a taktiež je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov.
6. K vyjadreniu matky maloletých detí zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí podaním zo dňa 21.7.2016 v ktorom uviedol, že žiada odvolací súd, aby rozhodol v súlade s vôľou účastníkov prejavenou v písomnej rodičovskej dohode zo dňa 11.7.2016 a to tak, že maloletá S. sa predbežne až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv k maloletým deťom zveruje do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky a súd výživné pre maloletú S. neurčuje. Maloletý R. a maloletá H. F. sa predbežne až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. sumou 27,13 eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 27,13 eur mesačne. Styk otca s maloletým R. a maloletou H. sa neupravuje. V tomto svojom stanovisku otec uviedol, že k uzavretiu tejto rodičovskej dohody došlo na základe iniciatívy matky a na výživu maloletých detí prispel ku dňu 21.07.2016 celkovo sumu 776,- eur a to aj napriek tomu, že je toho názoru, že výživné určené v rozhodnutí súdu prvej inštancie je vysoké a nespravodlivé. Odo dňa podpísania rodičovskej dohody platí na výživu mesačne k rukám matky 56,- eur. Otec v tomto stanovisku uviedol, že nezakázal vydávať deti z materskej škôlky a školy matke, avšak potvrdil, že upozornil učiteľky materskej školy na to, že má obavu o maloletého R., keďže nevie, kde sa matka zdržiava a v prípade, ak sa objaví, aby najprv zavolali jeho. Bolo to však logickým krokom a reakciou na to, že matka bola nezastihnuteľná a na telefonáty neodpovedala. Taktiež nesúhlasí s tvrdením matky, že by nebránila jeho styku s maloletými deťmi, nakoľko v prípade, ak by matka nebránila v styku s maloletými deťmi, tak by nebol nútený podať návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 30.05.2016. Uviedol, že má opravdivý záujem vychovávať svoju dcéru maloletú S. a taktiež prejavuje záujem o styk s maloletým R. vzhľadom na to, že ho štyri roky vychováva vo vedomí, že je jeho biologickým otcom a tieto citové väzby, ktoré medzi nimi vznikli, sa nedajú zo dňa na deň roztrhnúť. Po obdržaní výsledkov testu DNA ohľadne maloletého R. sa zmenili skutkové okolnosti prípadu a preto sa zmenil aj postoj otca ohľadom zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, čo je absolútne pochopiteľné. Taktiež uviedol, že čo sa týka vyšetrenia maloletej S. v súkromnej psychiatrickej ambulancii, tak v danom prípade matka maloletej o termíne vedela, keďže termín vyšetrenia bol doručený mesiac vopred obom rodičom. Podpísaná rodičovská dohoda v súčasnosti dobre funguje a matka túto dohodu nielen podpísala, ale sama iniciovala jej uzatvorenie.
7. Prílohou tohto stanoviska bola aj dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletej uzatvorená medzi matkou a otcom maloletých detí dňa 11.07.2016, z ktorej vyplýva, že rodičia maloletých detí sa dohodli, že maloletá S. F. sa zveruje obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú budú vykonávať tak, že maloletá S. bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15,30 do nasledujúceho piatka párneho týždňa do 7,30 hod., počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin, polročných prázdnin a letných prázdnin sa uplatňuje dohodnuté týždenné striedanie a maloletá S. bude v osobnej starostlivosti matky každý párny týždeň a to od pondelka od 16,00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 16,00 hod. a počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin, polročných prázdnin a letných prázdnin sa uplatňuje dohodnuté týždenné striedanie. Ďalej sa rodičia dohodli, že maloletý R. F. a maloletá H. F. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým R., maloletou H. sa neupravuje. Rodičia sa dohodli, že otec sa zaväzuje platiť na maloletého R. výživné mesačne v sume 27,13 eur a na výživu maloletej H. výživné mesačne v sume 27,13 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Ohľadne výživného na maloletú S. F. sa rodičia dohodli tak, že ani jeden z rodičov na ňu neplatí druhému rodičovi výživné. Ďalej sa rodičia dohodli, že rodinný prídavok bude poberať matka maloletých detí a v záujme maloletých detí sa dohodli, že trvalé bydlisko maloletých detí bude zhodné s trvalým bydliskom matky, ktoré je totožné s trvalým bydliskom otca. Účastníci tejto dohody prehlásili, že ju uzatvárajú slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne v záujme ich maloletých detí tak, aby bol zabezpečený ich riadny vývin v najväčšej možnej miere. Na predmetnej dohode sa nachádza aj osvedčenie pravosti podpisu oboch rodičov maloletých detí zo dňa 11.07.2016.
8. K stanovisku otca maloletých detí zo dňa 21.07.2016 zaslala písomné vyjadrenie matka mal. detí a to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 19.09.2016, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 21.04.2016. Čo sa týka uzavretia dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej zo dňa 11.07.2016 uviedla, že otec maloletých detí ju vzal na úrad, že má niečo podpísať, že to bude platiť len do rozvodu. Ďalej uviedla, že v podstate nevedela čo podpisuje a keď povedala otcovi maloletých detí, ktorý ju viezol na overenie podpisu, že zavolá svojej advokátke, tak tento jej povedal, že načo je jej vlastne advokátka a načo ju zbytočne platí. Otec maloletých detí ju úplne zmanipuloval a nedal jej inú možnosť. Následne po podpísaní dohody, keď si uvedomila čo urobila, bála sa o tom povedať aj rodičom, aj svojej advokátke. Právny zástupca otca, ktorý dohodu pripravoval, rokoval priamo s klientkou, s matkou maloletých detí bez vedomia jej právnej zástupkyne, čo uviedol aj na pojednávaní dňa 07.09.2016 vo veci zapretia otcovstva, o čom svedčí zápisnica z tohto pojednávania. Právny zástupca otca hrubo porušil advokátske predpisy a ihneď po pojednávaní dňa 07.09.2016 v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti pristúpil k tomu, aby došlo k uzatvoreniu dohody o ukončení platnosti dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom zo dňa 11.07.2016 a táto dohoda bola podpísaná dňa 19.09.2016 a je priložená aj v prílohe. Matka nesúhlasí od začiatku so striedavou starostlivosťou o maloleté deti a žiada, aby boli všetky zverené do jej osobnej starostlivosti. Cieľom vynútenej dohody otca a jeho advokáta bola v podstate skutočnosť, aby nemusel na maloleté deti platiť výživné vo výške, ako mu bolo určené vykonateľným predbežným opatrením. Po podpise tejto dohody otec prestal plniť vyživovaciu povinnosť na maloleté deti tak, ako mu bola určená týmto predbežným opatrením a začal platiť už len sumu 53,- eur. Matka uviedla, že všetky údaje vo vyjadrení zo dňa 26.06.2016 k odvolaniu otca sú pravdivé a zotrvávajú na nich. Matka v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti spolu vo výške 70,56 eur.
9. Prílohou tohto stanoviska bola aj Dohoda o ukončení platnosti dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom zo dňa 11.07.2016 podpísanej otcom dňa 19.09.2016 a matkou dňa 21.09.2016. Z dohody vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetná rodičovská dohoda zo dňa 11.07.2016 pred jej podpísaním nebola konzultovaná s právnou zástupkyňou matky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že obsah dohody nezodpovedá skutočne slobodne prejavenej vôli matky a svojim obsahom je v rozpore so záujmami maloletých detí, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že dohoda nenadobudla účinnosť, sa účastníci dohodli tak, ako je uvedené v článku II. a teda na zrušení platnosti rodičovskej dohody zo dňa 11.07.2016 s okamžitou platnosťou, t.j. dňom, kedy obaja túto dohodu vlastnoručne podpíšu. Ďalej otec v tejto dohode prehlásil, že bude dodržiavať predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.04.2016 a matke maloletých detí bezodkladne doplatí zaostalé výživné v zmysle nariadeného predbežného opatrenia.
10. Uznesením napadnutým odvolaním zo dňa 06.06.2016 č.k. 7P/16/2016-49, súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby súd dočasne zveril mal. S. do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku platiť na jej výživu mesačne sumu 27,13 eur, upraviť styk matky s mal. S. na každý nepárny týždeň od soboty od 10 hod. do nedele do 17 hod.. Zároveň žiadal upraviť svoj styk s mal. R. na každý párny týždeň od soboty od 10 hod. do nedele do 17 hod.. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe doposiaľ zistených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod nariaďovať predbežné opatrenie na zverenie maloletého dieťaťa do dočasnej osobnej starostlivosti otcovi malol., nakoľko otec v návrhu ničím neosvedčil svoj nárok na nariadenie tohto predbežného opatrenia, nepredložil súdu žiadne dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na živote alebo zdraví maloletého dieťaťa. Nebola splnená podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy, čo do rozsahu návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o zverení dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa je vo faktickej starostlivosti matky. V doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Predbežným opatrením nemôže súd zmeniť výchovu u maloletého dieťaťa podľa predstavy rodiča, bez preukázania naliehavosti potreby tejto predbežnej úpravy, bez preukázania ďalších skutočností a ďalšieho dokazovania. Súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný a je nadbytočný, nakoľko vo veci 13P/1/2016 je vytýčený termín pojednávania na deň 15.06.2016 a bude sa rozhodovať vo veci samej. 11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že žiada odvolací súd, aby jeho návrhu vyhovel a zveril maloletú S. F. do osobnej starostlivosti otca a určil styk maloletého R. F. s otcom, v prípade, ak predbežné opatrenie č.k. 7P/16/2016-19 ponechá v platnosti, určil výživné v sume 27,13 eur na každé maloleté dieťa. Otec uviedol, že trvá na tom, že jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, pričom poukázal na lekársku správu vyhotovenou odborníčkou MUDr. K. T., ktorá je jasným dôkazom toho, že maloletá S. by mala byť umiestnená do jeho starostlivosti. Tak ako uviedol vo svojom návrhu aj v odvolaní zo dňa 21.04.2016, existujú vážne indície i dôkaz, že otec je biologickým otcom len jedného z troch maloletých detí a preto podal návrh na zapretie otcovstva vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 15C/116/2016, z ktorého dôvodu bolo a v súčasnosti je prerušené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 13P/1/2016. Z toho vyplýva, že dočasná úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi je nevyhnutná. Pri tejto úprave je však potrebné a žiaduce zohľadniť i otcom uvádzané skutočnosť, ktoré zodpovedajú pravde a nie je možné sa spoliehať len na účelové tvrdenia matky, ktoré sú zavádzajúce a vôbec nezodpovedajú skutočnosti. Ďalej otec vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že platenie výživného v zmysle nariadeného predbežného opatrenia zo dňa 06.04.2016 nie je primerané vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd určil takéto výživné. Je toho názoru, že dokedy sa nerozhodne vo veci samej, otec by mal platiť výživné v minimálnom rozsahu v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
12. Z predloženej zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.06.2016 vo veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 13P/1/2016, ktorej predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv vyplýva, že právna zástupkyňa matky uviedla, že bez ohľadu na výsledok zapretia otcovstva trvajú na zverení maloletej S. do starostlivosti matky z dôvodu, že vôbec neodporúčajú trhať súrodenecké vzťahy a nesúhlasia so striedavou starostlivosťou s prípade maloletej S., pretože ani teraz to takto nefunguje a je v starostlivosti matky a otec sa stretáva s S. a aj s R., ale menej. Právny zástupca otca uviedol, že v danej situácii bude najvhodnejšie, ak konanie bude prerušené až do ukončenia konania vedeného o zapretie otcovstva. 13. K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka mal. detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a to podaním zo dňa 11.10.2016 v ktorom uviedla, že v celom rozsahu zotrvávajú na svojich doterajších podaniach v prejednávanej veci. Matka sa o maloleté deti riadne stará, avšak otec na deti neplatí ani pravidelné výživné, keď naposledy to bolo na výzvu zo dňa 04.10.2016. 14. K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník v ktorom uviedol, že v záujme mal. detí nenavrhuje narušiť súrodeneckú väzbu a do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej navrhuje mal. deti ponechať v starostlivosti matky. Predbežným opatrením určené výživné na mal. deti je primerané a navrhujú rozšírené stretávanie otca s mal. deťmi. Určenie otcovstva pomocou DNA nebol priamo vykonaný v genetickom ústave v Bratislave, preto odolanie otca navrhujú v plnom rozsahu zamietnuť. 15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1
zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca mal. detí smerujúce proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 7P/16/2016-19 je čiastočne dôvodné v časti určenia výšky výživného na maloleté deti a preto je potrebné ho v zmysle ust.§ 388 CMP zmeniť a odvolanie otca mal. detí proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. júna 2016 č.k. 7P/16/2016-49 nie je dôvodné a preto je potrebné ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdiť.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaných uznesení i argumentov otca predostretých v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce dočasné ponechanie maloletých detí S., R. a H. F. v starostlivosti matky a určenie výživného otcovi na maloleté deti ako aj návrh otca na dočasné zverenie mal. S. do jeho starostlivosti a úpravu styku otca s mal. R..
17. V čase podania návrhu matky a otca maloletých detí a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava predbežných opatrení v § 74 a nasl. OSP:
18. V zmysle § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
19. V zmysle § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu.
20. Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.
21. V zmysle § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
22. Ust. § 76 ods. 1 OSP obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť, iba preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk rodiča s dieťaťom.
23. Dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1 a 2 CMP tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§1 ods. 2 CMP), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktoré už inštitút predbežného opatrenia neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú pritom zachované. CMP vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v § 360 až § 369, ktoré sú ale pre daný prípad irelevantné.
24. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
25. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
26. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
27. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
28. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
29. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
30. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
31. Podľa § 2 ods.1 Zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len CMP), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 395 ods. 1 a 2, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2).
33. Z vyššie citovaného prechodného ustanovenia je zrejmé, že nová právna úprava CMP dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.
34. Ustanovenia § 360 až 369 CMP upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa Civilného sporového poriadku. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa O.s.p., podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Niektoré neodkladné opatrenia sú osobitne upravené v civilnom mimosporovom poriadku. V mimosporových konaniach sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrániť práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. Hoci medzi účastníkmi mimosporových
konaní nie je charakteristický spor o práva, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadom predmetu konania, napr. i pri otázkach výchovy, či výživného. Ust. § 361 CMP je sledovaná zvýšená protektívna funkcia mimosporových konaní a umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. Naplnenie účelov osobitných konaní podľa CMP je úzko späté s funkciou preventívnou, t. j. aby sa aj v týchto vzťahoch poskytovala ochrana práv a záujmov ešte pred ich porušením, či ohrozením. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu.
35. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
36. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia mal. detí od 29.03.2016 nevedú spoločnú domácnosť. Matka maloletých detí svojim podaním zo dňa 31.03. 2016 žiadala, aby súd vydal predbežné opatrenie a maloleté deti zveril dočasne do jej osobnej starostlivosti a súčasne aby súd zaviazal otca mal. detí prispievať na výživu maloletej S. sumou 150,- EUR, na maloletého R. sumou 130,- EUR a na maloletú H. sumou 80,- EUR. Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôvodila tým, že otec mal. detí jej potom čo sa vrátila z pôrodnice s mal. H. a začala bývať u svojich rodičov jej bránil v styku s mal. deťmi tak, že učiteľkám v materskej škôlke a v škole zakázal, aby jej vydali deti. Matka malol. detí v návrhu ďalej uviedla, že má vážne obavy o maloleté deti, nakoľko otec absolútne zamedzuje ich styk s matkou a maloleté deti sú na matku veľmi citovo naviazané. Obáva sa, že ak sa urgentne nebude daná situácia riešiť, zanechá to trvalé stopy na psychickom vývoji maloletých detí. Otec mal. detí sa totižto aj k nej správal často krát agresívne a niekoľkokrát ju aj zbil. V súčasnosti sa taktiež vyhrážal fyzickým napadnutím otcovi navrhovateľky, keď sa matka domáhala svojich maloletých detí. O maloleté deti sa ako matka vždy riadne starala. Maloletý R. je vzhľadom na svoj nízky vek citovo absolútne naviazaný na ňu a maloletá S. má rovnako rada oboch rodičov, avšak bojí sa otcovi povedať, že by chcela ostať s matkou. Pri zverení detí jednému z rodičov je dôležitý fakt, aby deti ostali spolu a aby neboli roztrhnuté súrodenecké vzťahy, nakoľko maloletá S. lipne na svojom mladšom bratovi a mohlo by to na nej zanechať trvalé citové následky. Z uvedených dôvodov matka malol. navrhuje, aby všetky tri maloleté deti boli dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti. Matka ďalej žiadala, aby súd určil predbežne aj vyživovaciu povinnosť otca na mal. deti. Malol. S. navštevuje 1.ročník základnej školy a malol. R. navštevuje materskú školu. Matka mal. detí bola od 18.03.2016 nezamestnaná a nepoberala žiaden príspevok v nezamestnanosti. V súčasnosti bude poberať materský príspevok. Otec mal. detí je zamestnaný v spoločnosti F., s.r.o. ako mäsiar a jeho priemerný mesačný príjem je podľa vedomosti matky cca 750,- EUR. Otec v súčasnosti poberá aj rodinné prídavky na malol. S. a malol. R.. Okrem uvedeného príjmu má príjem aj zo spoločnosti Y. U., pre ktorú robí roznáškovú službu obedov. Ďalej vlastní osobné motorové vozidlo Citroen Berlingo, vlastní pozemky, ktoré nadobudol od svojej matky a otca. Matka uviedla, že ohľadne mal. S. má pravidelné mesačné výdavky v sume cca 170,- EUR, na maloletého R. v sume cca 155,- EUR a na maloletú H. 60,- EUR. Maloleté deti sú zdravé. 37. Otec maloletých detí svoj návrh na nariadenie tohto predbežného opatrenia zo dňa 30.05.2016 odôvodnil tým, že dňa 04.01.2016 podal návrh o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností k malol. deťom a určenie výživného, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 13P/1/2016. Navrhoval, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a styk ponechal na dohodu rodičov. V čase podania návrhu o rozvod manželstva, žiadal upraviť práva a povinnosti k malol. S. a k malol. R.. Je presvedčený, že nie je biologickým otcom malol. H., avšak mu svedčí prvá domnienka otcovstva, preto podal návrh na zapretie otcovstva dňa 10.05.2016. Ďalej vo svojom návrhu uviedol, že po tom, čo sa matka odsťahovala k svojim rodičom do Q., sa s ňou dohodol, že mal. deti S. a R. budú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, avšak matka túto dohodu vôbec nedodržiavala. Buď deti úplne odmietla vydať, alebo ak boli deti uňho podľa dohody, zavolala mu, aby jej ich ihneď vrátil. Odkedy maloleté deti nežijú s otcom v spoločnej domácnosti, došlo k negatívnej zmene v ich správaní. Malol. R. je neposlušný, drzý a agresívny. Malol. S. sa zhoršili známky v škole, čo je následkom vynechaných vyučovacích hodín. Kým maloletá bývala s ním, pravidelne sa s ňou učil, do školy chodila vždy pripravená a mala dobré známky. Matka mal. detí je veľmi náladová a nevypočítateľná, viackrát sa stalo, že obmedzila otcovi styk s maloletou a tak ho ukrátila na rodičovských právach. Otec je presvedčený o tom, že keby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, bolo by to v jej záujme a to jednak preto, lebo navštevuje základnú školu vo U. a nemusela by každý deň cestovať a jednak by mohol dohliadať na jej prípravu na vyučovanie, prípadne jej pomáhať tak, ako to robil v minulosti. Otec malol. má za to, že je tu naliehavý záujem prinajmenšom na tom, aby súd určil styk s maloletými deťmi, keďže matka opakovane bezdôvodne a zámerne neumožnila otcovi styk s deťmi. Dôvodmi, na základe
ktorých otec mal. detí žiada, aby bola malol. S. dočasne zverená do jeho osobnej starostlivosti sú tie, že o maloleté deti sa v čase podania návrhu na rozvod manželstva staral výlučne on, ďalej vzhľadom na ich citovú viazanosť na otca a taktiež vzhľadom na duševné problémy matky maloletých, ktorá vôbec nie je ochotná pracovať. Otec ďalej uviedol, že napriek tomu, že podľa výsledku testu DNA nie je otcom malol. R., citové väzby medzi nimi sú veľmi silné, a je to aj v záujme maloletého, aby kontakt medzi ním a mal. R. nebol z jedného dňa na druhý zrušený, má záujem naďalej sa s maloletým stretávať. 38. Súd prvej inštancie lustráciou zistil, že toho času prebieha na Okresnom súde Dunajská Streda konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. 13P/1/2016, ktoré nie je právoplatne skončené. Taktiež je na Okresnom súde vedené konanie o návrhu otca mal. detí na zapretie otcovstva k mal R. a mal. H., ktoré je vedené pod sp. zn. 15C/116/2016. 39. Zo správy spoločnosti GHC Genetics SK zo dňa 21.04.2016, prípad č. A 162/16 nazvanej ako Určenie otcovstva pomocou testu DNA vyplýva, že jej objednávateľom je Y. F., s označením testovaných vzoriek dieťa - R. a označený muž - R. F., keď matka dieťaťa sa testovania nezúčastnila. Zo záveru vyplýva, že z výsledkov uvedených v tabuľke vyplýva, že označený muž nemá v deviatich systémoch z celkového počtu 16 vyšetrených systémov alely, ktoré musí mať biologický otec vyšetreného dieťaťa. Tieto systémy teda otcovstvo označeného muža vylučujú. Na základe uvedeného výsledku treba pokladať otcovstvo označeného muža voči vyšetrenému dieťaťu za jednoznačne vylúčené, pretože v deviatich systémoch DNA nemá alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať. Spločnosť GHC Genetics SK nepreberá záruku za identitu pôvodcov testovaných biologických vzoriek. Identita pôvodcov vzoriek je známa len objednávateľovi. Preto vyššie uvedené výsledky testu nemožno použiť pred súdom alebo iným štátnym orgánom ako dôkazný prostriedok.
40. Z lekárskej správy pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. T. K. - pedopsychiater zo dňa 29.03.2016 vyplýva, že vyšetrovaným pacientom bola S. F., ktorá prišla do ambulancie v sprievode otca. Zo záverov správy vyplýva, že je potrebné nepertraktovať rodinné konflikty pred dieťaťom, sociálne šetrenie a odporúča umiestnenie pacienta do starostlivosti otca so stanovením návštevných hodím matky. Kontrola o mesiac, v prípade potreby aj skôr.
41. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. 42. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a tiež z obsahu spisu v prejednávanej veci potom okrem doterajšej starostlivosti o maloleté deti zo strany ich matky, za osvedčený treba považovať nedostatok spolužitia rodičov dieťaťa. Táto skutočnosť vyvolala potrebu úpravy rodičovských práv a povinností pred vydaním konečného rozhodnutia v prejednávanej veci, nakoľko každý prípad prerušenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa je spojený s jeho vyňatím z osobnej starostlivosti jedného z rodičov je dôvodom potreby upravenia rodičovských práv a povinností k takémuto dieťaťu. Na takúto úpravu s prihliadnutím k možnosti začatia konania vo veci starostlivosti o maloleté deti súdom aj bez návrhu dokonca nie je potrebný ani návrh a úprava predbežným opatrením musí mať samozrejme opodstatnenie najmä v čase pred vydaním konečného rozhodnutia. 43. Ak pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého dieťaťa aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo nespochybnenie výchovnej spôsobilosti matky. 44. Nakoľko v danom prípade je tu opodstatnenosť predbežnej starostlivosti matky, vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v už vyššie citovanom ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať a jeho presun druhému z rodičov. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti matky (čiže u toho rodiča, u ktorého by aj do rozhodnutia vo veci samej mali zostať) a preto súd rozhodol tak, že sa maloleté deti predbežne ponechajú v jej starostlivosti. 45. Z vyššie uvedených dôvodov, aj napriek vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd po formálnej stránke napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výchovného prostredia dieťaťa podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 46. Ďalej súd v danej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky aj na rozhodnutie o predbežnej úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, nakoľko podľa tvrdenia matky, otec v súčasnosti na ich výživu riadne neprispieva. Na základe uvedeného, tak súd rozhodol najmä z dôvodu potreby maloletým deťom zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie ich základných
životných potrieb, pri zohľadnení súčasných pomerov oboch rodičov ako aj matkou popísaných potrieb maloletých detí. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o splnení predpokladov pre predbežnú úpravu práv a povinností k maloletým deťom v časti uloženia povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Odvolací súd však považoval výživné určené súdom prvého stupňa za nie celkom zodpovedajúce citovanej úprave a charakteru predbežného opatrenia, keď s prihliadnutím na výšku príjmu otca maloletého dieťaťa sa súdom určené výživné skôr približuje k výživnému, výška ktorého bude určená v konečnom rozhodnutí, samozrejme až po zaobstaraní si dostatočných podkladov, z ktorých budú vyplývať odôvodnené potreby oprávnených maloletých detí, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti oboch rodičov. Keďže ide o predbežné opatrenie (v súčasnosti neodkladné opatrenie), odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a upravil predbežnú vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom a to s prihliadnutím na tvrdenia rodičov maloletých detí o svojich príjmoch, keď takto určené výživné je možné vzhľadom na doteraz zistený príjem otca vo výške cca 500,- eur, považovať za skutočne primerané na to, aby boli aspoň v nevyhnutnej miere uhrádzané tie najnevyhnutnejšie potreby detí. 47. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním otca mal. detí voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 06.06.2016 č.k. 7P/16/2016-49, ktorým súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby súd dočasne zveril mal. S. do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku platiť na jej výživu mesačne sumu 27,13 eur a upraviť styk matky s mal. S. na každý nepárny týždeň od soboty od 10 hod. do nedele do 17 hod.. Zároveň žiadal upraviť svoj styk s mal. R. na každý párny týždeň od soboty od 10 hod. do nedele do 17 hod.. 48. Otec vo svojom odvolaní zo dňa 20.06.2016 namietal, že sú tu dôvody na nariadenie tohto predbežného opatrenia, pretože predložil súdu dôkaz a to lekársku správu MUDr. K. T., ktorá odporúča umiestniť mal. S. do starostlivosti otca a taktiež namietal určenú výšku výživného v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 6.4.2016, ktorú považuje neprimerane vysokú. 49. Odvolací súd má obsahom spisu preukázanú dôvodnosť zamietnutia tohto návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, keďže v danom prípade zohľadňujúc predovšetkým záujem maloletých detí, riadnu starostlivosti matky o maloleté deti, skutočnosť, že mal. S. a mal. R. majú k sebe navzájom vytvorený blízky súrodenecký vzťah a ich rozdelenie by mohlo mať nepriaznivý vplyv na ich duševný a telesný vývin sú dôkazom toho, že podmienky pre nariadenie tohto predbežného opatrenia neboli splnené. Aj keď otec maloletej predložil súdu lekársku správu pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. T. K. zo dňa 29.03.2016, kde sa síce odporúča umiestnenie mal. S. do starostlivosti otca, pri hodnotení tohto dôkazu bolo potrebné zohľadniť to, že stretnutia sa nezúčastnila matka maloletej a zo správy nevyplýva, či pri jej vypracovaní bola bratá do úvahy aj skutočnosť, že mal. S. má brata R. s ktorým má vytvorený veľmi blízky súrodenecký vzťah. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie kolízného opatrovníka, ktorý uviedol, že v záujme mal. detí nenavrhuje narušiť súrodeneckú väzbu a do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej navrhuje mal. deti ponechať v starostlivosti matky.
50. Ďalej odvolací súd konštatuje, že otec maloletých detí síce vo svojom odvolaní zo dňa 20.06.2016 neuviedol konkrétne odvolacie námietky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti v ktorej súd neupravil jeho styk s mal. R., avšak aj napriek tomu odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti považuje toto rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa rodičia nevedeli dohodnúť o úprave styku otca s mal. R., nakoľko ani pri uzatváraní rodičovskej dohody dňa 11.07.2016, (ktorej platnosť bola ukončená dňa 19.09.2016) v ktorej sa rodičia dohodli, že mal. R. bude zverený do starostlivosti matky, otec nežiadal úpravu styku s mal. R. a preto možno predpokladať vzájomnú dohodu rodičov o tomto styku.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP toto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
52. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).