Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: U. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. O., T. XXXX/X, do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, so sídlom v Michalovciach, Farská 32, IČO: 42331579, zastúpeného: JUDr.Imrich Hrubý, advokát, so sídlom v Michalovciach, Farská 32, v konaní o zaplatenie sumy 817,23 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 86,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.4.2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2014 domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 817,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 26.4.2013 až do zaplatenia, pozostávajúcej zo sumy 86,23 EUR titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb a zo sumy 731 EUR titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú žalovaný získal mobilný telefón. Žalovaný získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby (doby viazanosti); žalovaný však tento svoj záväzok porušil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2014 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania na podporu odporcu v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nenamieta nárok na zaplatenie sumy 86,23 EUR titulom ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb, namieta len nárok na náhradu škody vo výške 731 EUR. Mal za to, že aj keby bol zo strany žalovaného splnený jeden z predpokladov pre záver o zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon, k škode nedošlo. Za škodu totiž nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky veriteľ predával telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný veriteľom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom, napr. podmienením právneho úkonu. Rozdiel medzi skutočnou dotačnou cenou (akciovou) telefónu tak nie

je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu zmluvných strán. Tento konsenzus nemôže byť reparovaný zo strany veriteľa prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku veriteľa tak nedošlo, pretože tento za telefón dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu. Vedľajší účastník v tomto smere poukázal na ust. § 4 ods.21 písm.c) zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci je povinný predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.

5. Medzi stranami nebolo sporné a ani vedľajší účastník nespochybňoval, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb a to dňa 28.11.2012 č.A 6640593, dňa 30.11.2012 č.A 6646364, dňa 30.11.2012 č.A 6646447 a dňa 22.11.2012 č.A 6627939, na základe ktorých žalobca žalovanému vypožičal mikroprocesorové SIM karty, ku ktorým boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX Y. XXXX XXX XXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb, objednaných žalovaným. Z obsahu zmlúv vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné podmienky spoločnosti žalobcu na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete Orange (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník a Informácie o poskytovaných službách, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil svojim podpisom. Žalovaný potvrdil aj prevzatie SIM kariet.

6. Žalobca vyúčtoval telekomunikačné služby, poskytnuté žalovanému v období 12/2012 - 02/2013 faktúrami, ktoré pripojil k žalobe, spolu vo výške 331,23 EUR. Pokusom o pokonávku zo dňa 11.4.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlhu v dodatočnej lehote, na čo žalovaný reagoval čiastočnou úhradou dlhu vo výške 245 EUR.

7. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa ust. § 43 ods.12 písm.a) a b) citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť žalovaného zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorených zmlúv. Podľa ust. § 43 ods.12 písm. b) citovaného zákona, žalovaný bol povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že žalobca vyúčtoval cenu služieb vyššie citovanými faktúrami spolu vo výške uplatnenej v žalobe. Nárok žalobcu v tejto časti nebol spochybňovaný ani žalovaným, ani vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 86,23 EUR z titulu dlhu na cene za poskytnuté služby.

11. Žalobca sa popri istine titulom nezaplatenej ceny služieb domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.4.2013 až do zaplatenia.

12. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

14. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu, ktorá v danom prípade vyplýva z jednotlivých faktúr. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z celej istiny v zmysle všetkých faktúr počnúc od 26.4.2013. V poradí posledná z faktúr bola splatná dňa 23.2.2013. Zhrnúc uvedené je teda nepochybné, že žalovaný je v omeškaní s celým dlhom najneskôr od 24.2.2013. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od neskoršieho dátumu, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy 86,23 EUR počnúc od 26.4.2013 až do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 10c v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31.1.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 31.1.2013 bola vo výške 0,75 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s jeho žalobou.

16. Žalobca sa okrem ceny poskytnutých služieb domáhal aj zaplatenia sumy 731 EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody.

17. Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.

21. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.

22. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

23. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

24. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania.

25. Súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody. Najmä nebola splnená podmienka porušenia právnej, v danom prípade zmluvnej povinnosti, od ktorej žalobca odvíjal tento nárok. Žalobca tvrdil, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bola odporcovi predaná, pretože žalovaný získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu riadne a včas počas dohodnutej doby (doby viazanosti). Žalovaný však tento svoj záväzok porušil, čím podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k zániku zmluvného vzťahu, čo pre žalobcu predstavuje nenávratnosť skutočnej hodnoty telekomunikačného zariadenia.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa v zmysle Dodatkov k vyššie uvedeným zmluvám o poskytovaní verejných služieb zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatkov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.

27. Podľa ust. § 44 ods.1 písm.a)zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

28. Z článku 4.4 a/ Všeobecných podmienok vyplýva, že žalobca je oprávnený odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

29. Je nesporné, že žalovaný porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a to povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. Tento záver vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny poskytnutých komunikačných služieb. Takéto porušenie povinnosti predstavuje konanie, ktoré založilo právo žalobcu pristúpiť k ukončeniu zmluvného vzťahu. Žalobcovi totiž vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa samotných ustanovení tejto zmluvy resp. Všeobecných podmienok, tvoriacich súčasť zmluvy, ale aj podľa zákona o elektronických komunikáciách. Ako to vyplýva z ust. § 44 ods.1 písm.c) zákona o elektronických komunikáciách, žalobca je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

30. V danom prípade však žalobca nepreukázal (a ani netvrdil), že by bol toto svoje právo využil a relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným spôsobom ukončil zmluvný vzťah so žalovaným. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že k ukončeniu zmluvného vzťahu predčasne, pred dojednanou dobou viazanosti nedošlo a teda, nebola splnená podmienka porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu.

31. Nesplnenie čo len jednej z vyššie uvedených podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu znamená, že zodpovednosť nie je daná. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 731 EUR s prísl. zamietol.

32. Už len na okraj súd dodáva, že sám žalobca v žalobe uvádza, že nárok, uplatnený titulom náhrady škody vo výške 731 EUR zodpovedá výške zmluvnej pokuty, dojednanej v Dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v inom súdnom konaní právoplatným rozsudkom označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je preto žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania tejto podmienky.

33. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že právoplatný rozsudok, ktorým bolo zmluvné dojednanie, týkajúce sa zmluvnej pokuty označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, predstavuje pre žalobcu zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň zákonnú prekážku pre súd priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej podmienky, hoci aj právne prekvalifikovanej na náhradu škody, pretože žiadnym spôsobom nie je zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala tú istú sumu. Išlo by opäť len o paušalizovanú náhradu škody a teda o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala.

34. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie sumy 86,23 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 10 %. Neúspech mal v časti o zaplatenie sumy 731 EUR, čo predstavuje 90 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 80 %. Keďže v spore mal úspech vo väčšom rozsahu žalovaný, patrilo by mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalovanému však žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov nepriznáva.

37. Súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní do 30.6.2016 (t.j. do účinnosti vystupoval na podporu žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní v časti uplatnenej náhrady škody, t.j. v časti, v ktorej vedľajší účastník uplatnil obranu v prospech žalovaného, súd vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 .