Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-682-2012.pdf
PDF · 112.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/682/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom podanom dňa 27.09.2012 na Okresný súd v Topoľčanoch žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 442,56 eur. Ako uviedol, v právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom konaní súdnemu exekútorovi postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4240348 dlžníkom: S. D., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX1687/2006. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Topoľčany (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k reálnej zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. K uvedenému však nedošlo, hoci podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, pričom vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Opísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa žalobca dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 05.08.2011 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutia o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, t. j. celkom 175 eur. Nemajetkovú ujmu vo výške 442,56 eura si žalobca uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda 663,88 eura za rok deleno 12 mesiacov v roku, čo predstavuje 55,32 eura za mesiac, pričom v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 260 dní. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si žalobca škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Žalovaná zastáva názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu Topoľčany doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho ho Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za predbežne neprerokovaný.
Ďalej uviedol, že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného postupu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. explicitne uvedené, z čoho je možné vychádzať. Pripustil, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takýchto prípadoch nemohol exekučný súd objektívne túto lehotu dodržať a rozhodnúť aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpiť novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Vzhľadom na povahu tohto úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa namietať zdĺhavý postup u predsedu príslušného súdu za účelom zjednania nápravy, nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o jeho zmene, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel žalobca využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, respektíve prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové. Pokiaľ ide o udržiavanie systému ako ďalšiu položku majetkovej škody uvádzanú žalobcom, tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si paušálne 175 eur za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcua preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať vznik škody a jej výšku neodbremeňuje žalobcu ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný poukazuje na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní irelevantné, keďže si náhradu škod a nemajetkovej ujmy uplatňuje právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Žalobca uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, tieto ale nie sú bližšie konkretizované. Žalobca taktiež neupresnil, v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Žalobca opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu žalovaný nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom na § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Žalovaný vychádzajúc z charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku je toho názoru, že postupom okresného súdu žalobcovi škoda nevznikla.
3. Súd pojednával dňa 25.10.2016, na pojednávanie sa nedostavili žalobca, právny zástupca žalobcu, doručenie majú vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom zo dňa 21.10.2016 z dôvodu hospodárnosti konania, nežiada o odročenie pojednávania a zároveň súhlasí, aby súd rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie má vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom zo dňa 21.10.2016 z dôvodov vážnych okolností, ktoré bránia žalovanej na pojednávaní. Ospravedlňuje neúčasť, avšak nežiada o jeho odročenie.
4. V súvislosti so stanoviskom k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby zo dňa 09.09.2016 súd poznamenáva, že k všeobecným obsahovým náležitostiam každého podania patrí podpis. Od 01.05.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je jeho rovnocenným ekvivalentom zaručený elektronický podpis na podaniach urobených elektronickými prostriedkami a jeho zmyslom je zaručenie autenticity podania stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa. Predmetné podanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
5. Súd dal predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP a určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporu sporné, ktoré sú nesporné a akým smerom bude vykonané dokazovania a následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu: žaloba č. l. 1-4, plnomocenstvo č. l. 5, vyjadrenie č. l. 7, uznesenie č. l. 9-15, postúpenie spisu č. l. 17, oznámenie č. l. 19, reakcia na výzvu súdu o predloženie písomného podania č. l. 28, vyjadrenie č. l. 31-35, pripojená fotokópia exekučného spisu OS Topoľčany 12Er/2140/2006, e-mailové ospravedlnenie žalovanej č. l. 47-48, e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č. l. 49-62, znalecký posudok č. 1/2014 č. l. 63-107, e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č. l. 112-114, e-mailové ospravedlnenie žalovanej č. l. 115-117, e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu č. l. 122-124, e-mailové ospravedlnenie žalovanej č. l. 125-127, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Krajský súd Nitra uznesením č.k. 5NcC/636/2012-9 zo dňa 25.10.2012 prikázal vec Okresnému súdu v Leviciach.
7. Z pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 12Er/2140/2006 vyplýva, že exekučná vec sa vedie na Okresnom súde v Topoľčanoch, číslo Ex 1687/06 v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s. r. o., proti povinnému: S. D., K.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 19 020,00,- Sk s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica č.k. N5487/2005, NZ 51229/2005, vydaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom dňa 29.10.2005. 8. Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním tejto exekúcie poverením zo dňa 28.04.2006.
9. Návrhom zo dňa 18.11.2010 oprávnený žiadal Okresný súd Topoľčany o zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62. Exekučný súd dňa 22.12.2010 vyzval súdneho exekútora o zaslanie exekučného spisu a vyjadrenie sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal predmetný exekučný spis spolu so špecifikáciou trov súdneho exekútora dňa 13.01.2011. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol uznesením zo dňa 05.08.2011. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 8CoE/144/2015-139 zo dňa 29.04.2016.
10. Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, vyplýva, že vypracovanie tohto posudku si objednal navrhovateľ. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora.
11. V znaleckom posudku sa uvádza, že výpočet škody určil zadávateľ znaleckého posudku na obdobie rokov 2009 až 2012. Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. Znalecký posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 4,15 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom 30,76 eura; žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu: mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t. j. celkom 31,68 eura.
12. Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom, ktorý podľa žalobcu spočíva v tom, že exekučný súd nerozhodol v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu exekútora.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 18.11.2010, kedy bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 14. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
15. Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
17. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
18. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
19. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
20. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
22. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
23. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
24. Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
25. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
26. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, t. j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou cit. zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
27. Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje splnenie troch predpokladov súčasne: nesprávny úradný postup štátneho orgánu, nemajetková ujma, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a nemajetkovou ujmou. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
28. Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda, žalobca považuje nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod č. EX 1687/06 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 18.11.2010 bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonnej lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 260 dní a neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
29. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 12Er/2140/2006 mal súd preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora doručený Okresnému súdu Topoľčany bol zo dňa 18.11.2010. Exekučný súd dňa 22.12.2010 vyzval súdneho exekútora o zaslanie exekučného spisu a vyjadrenie sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor zaslal predmetný exekučný spis spolu so špecifikáciou trov súdneho exekútora dňa 13.01.2011. Súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol uznesením zo dňa 05.08.2011. Z takéhoto postupu exekučného súdu však nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť a ani zbytočné prieťahy, ktoré by v predmetnej veci konštatoval iný príslušný orgán. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony predchádzajúce vydaniu požadovaného rozhodnutia, ktoré boli viazané na súčinnosť pôvodného exekútora, nebolo možné podanému návrhu v zákonnej lehote vyhovieť. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol, preto nemohlo dôjsť ani k nemajetkovej ujme tvrdenej žalobcom.
30. Za účelom preukázania výšky spôsobenej škody navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, ktorý však nereflektuje na údajnú škodu vzniknutú mu v označenom exekučnom konaní, ale sa len všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. Súd sa výškou škody vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú mal žalobca nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote údajne utrpieť.
31. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
32. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa neúplnosti žalobného návrhu, v tejto súvislosti súd poznamenáva, že nebolo potrebné vyzývať na odstránenie vád podania podľa § 129 ods. 1 CSP, nakoľko žaloba mala všetky potrebné náležitosti a pravdivosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť overiť z pripojeného originálu exekučného spisu. Na námietku premlčania vnesenú žalovaným súd neprihliadol, nakoľko od márneho uplynutia zákonnej lehoty 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora do doručenia návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odporcovi neuplynuli tri roky. Z vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrhu vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012. Keďže žalobca podal žalobný návrh na súd dňa 27.09.2012, teda ešte pred uplynutím šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uvedená lehota už uplynula a tým, že nárok žalobcu nebol uspokojený, bolo možné v súdnom konaní o tomto návrhu rozhodnúť.
33. Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich žalobca v konaní nepreukázal, nemôže byť daná zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní. Súd preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní jej trovy nevznikli, ako ani ich nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).