Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-115-2015.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/115/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s, so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Clementisa10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Y. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. B. G. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 806,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 806,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 24.01.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 806,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 24.01.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dve zmluvy o pripojení, a to zmluvu č. W. a zmluvu č. W., na základe ktorých mu vypožičal dve SIM karty umožňujúce využívať poskytované telekomunikačné služby, pričom žalovaný mu nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 355,54 Eur vyfakturovaných v období septembra a októbra roku 2013. Po zaslaní pokusu o zmier časť pohľadávky v sume 2,- € odpísal a preto žiada od žalovaného len sumu 353,54 Eur. Žalovaný mu okrem toho spôsobil škodu z prvej zmluvy vo výške 185,92 Eur a z druhej zmluvy vo výške 267,38 Eur, nakoľko získal od neho telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej za situácie, kedy sa súčasne žalovaný zaviazal zotrvať v príslušnom zmluvnom vzťahu a platiť cenu poskytnutých služieb počas dohodnutej doby, no svoje povinnosti žalovaný porušil. Pri výpočte škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvných povinností žalovaným.
2. Žalovaný si na adrese trvalého pobytu žalobu neprevzal, jeho skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 13.09.2016 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 13.08.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo W., ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k zmluve zo dňa 13.08.2013 žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- Eur s tým, že ďalej je v dodatku uvedené, že bežná spotrebiteľská cena tohto zariadenia bez zľavy je 195,- Eur. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu dvadsaťštyri mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu a po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať a že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi (článok 2.3 písm. e) dodatku).
5. Súčasne dňa 13.08.2013 sporové strany uzavreli druhú zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo W. a aj touto zmluvou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k zmluve zo dňa 13.08.2013 žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón Orange San Remo za cenu 1,- Eur, pričom ďalej je v dodatku uvedené, že jeho bežná spotrebiteľská cena bez zľavy je 280,- Eur. Aj v článku 2.3 písm. a) a e) tohto dodatku boli uvedené rovnaké povinnosti žalovaného ako v dodatku k predchádzajúcej zmluve, t.j., že zotrvá v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti 24 mesiacov a bude riadne uhrádzať cenu za služby.
6. Faktúrou splatnou dňa 22.09.2013 v sume 59,02 Eur a faktúrou splatnou dňa 22.10.2013 v sume 27,98 Eur vyfakturoval žalobca žalovanému k úhrade telekomunikačné služby za obdobie september až október 2013 poskytnuté na základe prvej zmluvy a faktúrou splatnou dňa 22.09.2013 v sume 222,55 Eur a faktúrou splatnou dňa 22.10.2013 v sume 43,99 Eur žalovanému vyfakturoval k úhrade telekomunikačné služby ohľadne druhej zmluvy (faktúry č.l. 21 až 26 spisu).
7. Následne listom zo dňa 09.01.2014 (pokusom o pokonávku) žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 355,54 Eur ako ceny neuhradených telekomunikačných služieb poskytnutých a fakturovaných v období september a október roku 2013, ako aj na náhradu škody v sume 473,- Eur, a to najneskôr do 23.01.2014.
8. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 353,54 Eur ako cenu telekomunikačných služieb (splatnú 14 dní od vystavenia faktúr podľa článku 11.8 všeobecných podmienok, ktorými sa obe zmluvy v podrobnostiach spravujú) poskytnutých mu na základe uzavretých zmlúv o pripojení, ktorých právny základ vychádza z ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť zvyšku dlžnej sumy 353,54 Eur, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.
9. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvných vzťahoch so žalobcom po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatkov k zmluvám a počas tejto doby bolo súčasne jeho povinnosťou riadne a včas platiť cenu poskytovaných telekomunikačných služieb. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný si tieto svoje povinnosti nesplnil, keď faktúry neuhradil. Žalobca pritom odpredával žalovanému telekomunikačné zariadenia za zvýhodnenú cenu s tým, že žalovaný si bude riadne plniť svoje povinnosti počas celej doby viazanosti a teda v zmluvne podloženom legitímnom očakávaní, že sa mu zľava poskytnutá žalovanému z predajných cien do istej miery vráti v rámci platieb za poskytnuté služby. V dôsledku nedodržania povinnosti žalovaným došlo k ukončeniu poskytovania služieb a zľava sa žalobcovi preto nevrátila, pričom evidentne pri riadnom splnení povinnosti žalovaným by tomu tak nebolo. Na jednej strane sa teda majetok žalobcu pri predaji zariadenia znížil na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia poskytnúť žalovanému zľavu z predajných cien, no na druhej strane sa potom jeho majetok nerozšíril očakávaným spôsobom v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Tým žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla škoda v podobe ušlého zisku, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaným. Táto predstavuje pri prvej zmluve čiastku 185,92 Eur ako alikvotná časť sumy 194,- Eur pripadajúca na obdobie od porušenia povinnosti žalovaným do konca
viazanosti (t.j. cena zariadenia po zľave 194,- Eur : 24 mesiacov x 23 mesiacov (od 13.09.2013 do 13.08.2015)). Pri druhej zmluve predstavuje škoda sumu 267,38 Eur ako alikvotná časť sumy 279,- Eur pripadajúca na obdobie od porušenia povinnosti žalovaným do konca viazanosti (t.j. cena zariadenia po zľave 279,- Eur : 24 mesiacov x 23 mesiacov (od 13.09.2013 do 13.08.2015)). Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
10. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti a náhrady škody v lehote určenej v pokuse o pokonávku dostal do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka). Preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania 5,25 % ročne, ktorý si uplatnil v súlade s uvedenou právnou úpravou.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.