Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-108-2016.pdf
PDF · 127.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu L. U. s miestom podnikania M. Rázusa 855/20, 971 01 Prievidza, IČO 41 979 010, právne zastúpeného JUDr. V. C., advokátom, so sídlom kancelárie Q. 5, XXX XX U., proti žalovanému MRM SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Zlatovská 27, 911 05 Trenčín, IČO 36 667 510, právne zastúpenému JUDr. A. U., advokátom, so sídlom T. 2, XXX XX A., o zaplatenie 2 240 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/209/2015-64 zo dňa 11. februára 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3 008 eur od 4.7.2014 do 10.7.2014, zo sumy 2 808 eur od 11.7.2014 do 8.1.2015, zo sumy 2 500 eur od 9.1.2015 do 15.1.2015 a zo sumy 2 200 eur od 16.1.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur a vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 803,88 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 671,88 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 132 eur.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 7.2.2014 uzatvorili žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľom v súlade s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo s predmetom určenia uvedeným v čl. 2 tejto zmluvy. Žalobca v zmysle zmluvy o dielo riadne a včas podľa pokynov žalovaného splnil svoj dohodnutý záväzok, t. j. vykonal dohodnuté dielo, za čo mu v zmysle zmluvy prináleží dohodnutá odmena. Dňa 3.6.2014 žalobca vystavil faktúru č. 6/2014 na sumu 3 008 eur so splatnosťou do 30 dní s tým, že napriek opakovaným výzvam predmetná faktúra nebola uhradená. Od vykonania diela a vystavenia faktúry žalovaný uskutočnil čiastkové úhrady dlžnej sumy a to dňa 10.7.2014 v sume 200 eur, dňa 8.1.2015 v sume 308 eur a dňa 15.1.2015 v sume 300 eur prevodom na účet žalobcu, spolu v sume 2 200 eur. Žalobca pre žalovaného vykonával dielo a fakturoval práce aj v minulosti, napr. faktúrou č. 04/2014 a č. 05/2014, tieto faktúry boli uhradené. Žalobca viackrát telefonicky a písomne vyzval žalovaného na splnenie záväzkovej povinnosti, naposledy listom zo dňa 23.10.2014 prostredníctvom právneho zástupcu, na ktorý žalovaný reagoval podaním zo dňa 24.10.2014, v ktorom žalovaný uznal právny dôvod ako i výšku pohľadávky a požiadal žalovaného o zhovievavosť a trpezlivosť. Z predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný nespochybňuje právny základ ani výšku dlžnej sumy, čoho dokladom je samotná písomná komunikácia so žalovaným ako i skutočnosť, že žalovaný čiastkovými plneniami postupne znížil sumu dlhu z pôvodnej sumy 3 008 eur na sumu 2 200 eur istiny. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,05 % denne a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 37Cb/209/2015-26 zo dňa 20.08.2015, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobcovi nevzniklo právo na odmenu za zhotovenie diela v uplatňovanej výške. V zmysle bodu 5.4 zmluvy o dielo mal žalobca uskutočniť fakturáciu tak, že najprv mal fakturovať 90 % mesačného zhodnotenia výkonov a zvyšných 10 % až po uvedení stavby do prevádzky a po bezvadnom prevzatí diela investorom. Zároveň vyjadril nesúhlas s výškou uplatnenej náhrady trov zastúpenia žalobcu. Namietal náhradu za úkon právnej pomoci vykonaný pred podaním návrhu vo veci samej (výzva na zaplatenie zo dňa 23.10.2014), pretože v zmysle § 137 O.s.p. sa vyslovene jedná o trovy konania a konanie sa začína až podaním žaloby. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal, že stavba bola uvedená do prevádzky ani riadne zhotovenie diela.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením obsahu listinných dôkazov a z týchto skutkových zistení ustálil skutkový stav podstatný pre právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku.
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zhotoviť pre žalovaného výrobu a montáž kovových konštrukcií, potrubí, dymovodov, nádrží, montáži vykurovacích, vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobno-technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných noriem STN a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel, ako aj iné manuálne práce podľa pokynu objednávateľa. Predpokladaný termín začiatku výkonu diela bol dohodnutý na deň 12.2.2014 a predpokladaný termín jeho ukončenia bol 30.6.2014. Cena za diela bola určená hodinovou sadzbou, na základe odsúhlasených a písomne potvrdených výkazov o odpracovaných hodinách. Žalobca na základe výkazu odpracovaných hodín v mesiaci máj vystavil žalovanému dňa 3.6.2014 faktúru č. 6/2014, s dátumom splatnosti 30 dní, ktorou mu fakturoval cenu diela v celkovej výške 3 008 eur. Žalovaný na základe vykonaného diela a vystavenej faktúry, uhradil žalovanému dňa 10.7.2014 cenu diela 200 eur, dňa 8.1.2015 cenu diela 308 eur a dňa 15.1.2015 cenu diela 300 eur. Zvyšok ceny diela vo výške 2 200 eur žalobcovi neuhradil. Žalovaný oznámením zo dňa 13.10.2014 žalobcu požiadal o trpezlivosť pri splatnosti faktúr za mesiace máj 2014 a jún 2014, pričom žalobcovi zároveň uviedol, že faktúry mu budú v najbližšom možnom termíne uhradené. Výzvou zo dňa 23.10.2014 vyzval žalobca žalovaného k úhrade pohľadávky v lehote do 5.11.2014. Dňa 24.10.2014 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že ho žiada o zhovievavosť a trpezlivosť pri úhrade nezaplatenej faktúry za mesiac máj vo výške 2 808 eur, pričom zároveň uviedol, že táto faktúra bude v najbližšom možnom termíne uhradená.
6. Na základe zisteného skutkového stavu a za aplikácie § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 543 ods. 1, § 548 ods. 1, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia č. 21/2003 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal uplatnený peňažný nárok.
7. Konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 7.2.2014 zmluvu o dielo, žalobca v postavení zhotoviteľa ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie a žalovaný v postavení objednávateľa ako právnická osoba. Žalobca a žalovaný boli v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie bolo predmetom súdneho konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Na posúdenie predmetného nároku súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Uviedol, že predmet diela, ktorý sa žalobca zaviazal uskutočňovať pre žalovaného v rozsahu výroby a montáže kovových konštrukcií, potrubí, dymovodov, nádrží, montáži vykurovacích, vetracích, sanitárnych a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobno-technologických rozvodov podľa technickej a výrobnej dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných noriem STN a EÚ noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel, ako aj iné manuálne práce podľa pokynu objednávateľa, bol široko špecifikovaný. Zmluva
obsahovala aj ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán vrátane povinnosti fakturácie ceny diela. Fakturácia ceny diela bola dohodnutá takým spôsobom, že zhotoviteľ je oprávnený fakturovať 90 % mesačných výkonov a doplatok vo výške 10 % po uvedení stavby do prevádzky a bezvadnom prevzatí diela investorom. Z výsluchu žalobcu a z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázané, že mesačné výkony žalobcu, tak ako boli fakturované, žalovaný nerozporoval, z čoho vyvodil, že žalovaný nerozporoval to, že by bol uplatnený nárok vo svojej podstate nesprávny, avšak rozporoval fakturáciu nad 90 % a ako nedôvodnú žalovaný považoval z uplatneného nároku sumu 300,80 eur. Súd prvej inštancie uzavrel, že montáž diela v rozsahu odpracovaných hodín v súlade s výkazom odpracovaných hodín, na základe ktorého bola vystavená faktúra č. 06/2014, bola žalobcom riadne uskutočnená a tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné. Právny zástupca žalovaného až v rámci záverečného návrhu poukázal na to, že pri predložení výkazu odpracovaných hodín žalobca nepredložil žalovanému montážne denníky týkajúceho sa uvedeného diela. Čo sa týka montážnych denníkov, pri súčasnom predložení výkazu odpracovaných hodín, ktorý žalovaný nespochybnil, je ich predloženie resp. nepredloženie bez právneho významu. V tejto časti súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/31/2015, ktorý sa uvedeným už zaoberal (rovnako vo veci, v ktorej bol žalovaný ako strana sporu v postavení žalovaného), a z ktorého jednoznačne vyplýva, že v konaní o zaplatenie ceny diela ja základnou povinnosťou zhotoviteľa dielo riadne vykonať a odovzdať predmet diela objednávateľovi. Predmetné dielo prevzal zástupca zahraničného investora, ktorý písomne potvrdil, že ním zadané práce boli žalobcom vykonané k jeho spokojnosti, z čoho vyplýva, že dielo bolo riadne vykonané bez vád, čím bol splnený záväzok zhotoviteľa a zanikol. Zmluvná povinnosť pre žalobcu predložiť žalovanému montážny denník pri preukázaní, že splnil povinnosť podľa čl. VI. bod 6.1.1 zmluvy o dielo a objednávateľovi diela riadne predložil výkaz odpracovaných hodín odsúhlasený a písomne potvrdený investorom a dielo riadne, bez vád vykonal, je bez právneho významu. Preto ak v uvedenom prípade žalovaný nijak v priebehu konania nespochybnil výkaz odpracovaných hodín, na základe ktorého bola faktúra vystavená, je potom jeho námietka o nepredložení montážnych denníkov, bez právneho významu.
8. Z výsluchu žalobcu mal súd prvej inštancie za preukázané, že obsahom diela bolo zmontovávanie komponentov na základe predložených výkresov. Takýmto spôsobom bolo dielo v rámci zmluvy vymedzené ako montáž kovových konštrukcií, potrubí, pričom v súlade s predmetom zmluvy žalobca dielo vykonal. Vykonanie diela medzi účastníkmi nebolo sporné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že až do podania žaloby nebola sporná ani fakturácia a vykonané dielo, čo jednoznačne vyplýva z dvoch vyjadrení žalovaného zo dňa 13.10.2014 a 24.10.2014, v rámci ktorých žalovaný nespochybňoval fakturáciu, práve naopak uviedol, že faktúry, medzi ktorými bola aj faktúra uplatnená v tomto konaní, budú v najbližšom možnom termínu uhradené, pričom postupne aj k úhrade uplatneného nároku dochádzalo.
9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní o zaplatenie ceny diela na základe zmluvy o dielo je základnou povinnosťou zhotoviteľa dielo riadne vykonať a odovzdať predmet diela objednávateľovi. V rámci vykonaného dokazovania splnenie tejto povinnosti medzi účastníkmi nebolo sporné, žalobca dielo vykonal riadne, bez vád, žalovaný ho prevzal. Tým došlo k splneniu zmluvnej povinnosti žalobcu a nastúpila zmluvná povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu diela. Žalobca (správne má byť žalovaný) sa bránil dohodou o postupnej splatnosti ceny diela podľa článku 5 zmluvy odsek 5.4. K tejto časti dohody poukázal súd prvej inštancie na to, že samotné dielo nebolo v rámci zmluvy vymedzené konkrétnou stavbou, ktorú by žalobca vykonával. Realizácia výkonu konkrétnej stavby nebola preukázaná ani výsluchom žalobcu a ani nevyplynula z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného. Ak teda dielo bolo špecifikované ako súbor činností spočívajúcich v montážach, za ktoré bol žalobca ohodnotený podľa počtu odpracovaných hodín, je potrebné predmetné ustanovenie zmluvy o čiastočnej fakturácii do odovzdania stavby do prevádzky, považovať za neplatné. Neplatnosť predmetného ustanovenia nemá vplyv na zvyšok zmluvy, preto ak žalobca riadne, bez vadne (správne má byť bez vád) dielo vykonal, toto žalovaný prevzal, aj čiastočne uhradil, má žalobca nárok aj na zvyšok ceny diela a obranu žalovaného považoval súd prvej inštancie iba za účelovú. Ak predsa predmetom zmluvy o dielo bola montáž komponentov, bez bližšie určenej stavby, na ktorú by zároveň mali byť tieto zabudované, podľa samotného žalobcu boli zhotovované a odvážané rôznym objednávateľom, bez bližšieho určenia konkrétnej stavby, potom by možnosť vzniku nároku na zvyšných 10 % ceny diela žalobca ani nemal ako žalovanému preukázať. Ak by išlo o konkrétnu stavbu, musela by byť táto konkrétna stavba v zmluve špecifikovaná. Neuhradením ceny diela v celom rozsahu, žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o dielo. Žalobcovi splnením povinnosti vzniklo právo na
úhradu ceny diela, ktorá mu nebola zo strany žalovaného dobrovoľne uhradená. Platnú dohodu o rôznom vzniku nároku na časť ceny diela súd v konaní preukázanú nemal.
10. V zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pri stanovení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd prvej inštancie v súlade so žalobou zo zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania a za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy so zohľadnením období omeškania a výšky dlžnej sumy, ktorú žalovaný čiastočnými zaplatením postupne plnil v prospech žalobcu.
11. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, nakoľko žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil a na jeho výsluchu následne právny zástupca žalovaného, ktorý tento výsluch navrhol, netrval, nakoľko z komunikácie so žalovaným zistil, že nemá bližšie informácie ohľadom tvrdených skutočností. Rovnako súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie opätovným výsluchom žalobcu, ani vyžiadaním od žalovaného zmluvy o dielo iných zhotoviteľov spolu s fakturáciami, ktoré si vystavili jednotliví zhotovitelia v mesiaci apríl - jún 2014, ani dokladmi preukazujúcimi, akým spôsobom boli tieto jednotlivé faktúry vo vzťahu k zhotoviteľom vyplatené vo vzťahu k zákazke, ktorú vykonával žalovaný pre firmu Eisemann GmbH v Nemecku. Podľa názoru súdu prvej inštancie listinné dôkazy s vecou priamo nesúvisia a vykonanie opakovaného výsluchu žalobcu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože k zmene skutkového stavu, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie, by vykonanými dôkazmi nedošlo. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie nevykonal ani výsluch svedka N. U.
XX. Rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi, odôvodnil podľa § X42 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. (miesto plnenia). Nepriznanie náhrady v rámci trov konania za jeden úkon právnej služby, za výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 23.10.2014, odôvodnil súd prvej inštancie tým, že k uskutočneniu tohto úkonu došlo mimo súdneho konania a v rámci náhrady trov konania súd rozhoduje iba o úkonoch spojených s predmetným súdnym konaním. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak žalobca vynaložil nejaké ďalšie náklady v súvislosti s uplatnením pohľadávky, možno si ich voči žalobcovi uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak nie ako trovy konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Obdo 2/2010).
13. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 221 ods.1, písm. f/ O.s.p. v spojení s § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p., podľa § 205 ods.2, písm. d/ a f/ O.s.p. Uviedol, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, v ktorej sa žalobca zaviazal na svoje náklady a nebezpečenstvo zhotoviť určité dielo. S ohľadom na špecifické podmienky diela a okolnosti spolupráce nebolo možné vopred ustáliť rozsah vykonaných prác. Spôsob určenia ceny diela bol preto nastavený tak, že počet hodín zhotovovania diela sa vynásobí zmluvne stanovenou hodinovou sadzbou. Fakturácia sa mala uskutočňovať na základe predložených dokumentov, ktorými v zmysle bodu 5.2 zmluvy o dielo mali byť potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách, montážny denník a súpis prác. Účelom takejto zmluvnej úpravy bolo nielen právne určenie ceny za dielo, ale aj ochrana žalovaného, aby v prípade potreby mohol preukázať, ktoré časti na stavbe zhotovoval priamo žalobca a prípadne reklamovať vady odovzdaného diela v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobca nepreložil spolu s faktúrou všetky dokumenty, ktoré sa zmluvne zaviazal prikladať ani ich nedoplnil počas súdneho konania. Z mesačného výpisu o odpracovaných hodinách iba vyplýva, že žalobca zhotovoval dielo určitý počet hodín. Bez preukázania aké dielo, resp. jeho časť v tomto období žalobca zhotovoval, nie je možné určiť, že dielo naozaj zhotovil a splnil tak svoj dlh riadne a včas. Žalobca nenaplnil hypotézu hmotnoprávnej normy a nepreukázal okruh rozhodujúcich skutočností, že dielo riadne odovzdal. Žalovaný nemá doposiaľ preukázané, čo žalobca plnil a preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diela. Súd prvej inštancie túto skutočnosť neskúmal, bez výhrad prevzal tvrdenia žalobcu o tom, že svoj záväzok splnil. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu, najmä s právnou argumentáciou žalovaného, ktorý nepopieral počet hodín, ale upozornil na absenciu vzťahu počtu hodín s dielom, ktoré sa malo zhotovovať. Preto neobstojí ani odkaz na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8 Cob/31/2015, pretože ide o rozdielne skutkové okolnosti prípadu. Žalobca ako odborník vo svojej
profesii vedel aké dielo má zhotovovať a aj ho zhotovoval a nikdy netvrdil, že nevie o aké dielo išlo a že by zmluve nerozumel. Je teda irelevantné, aby súd dodatočne zneplatňoval dojednanie zmluvy, ktorej hospodárska kauza a účel už boli naplnené. Ak súd prvej inštancie tvrdí, že dojednanie zmluvy je neplatné, tak mal uviesť aj na základe akého ustanovenia, ktorého právneho predpisu je neplatné. Žalovaný tak nemal možnosť viesť polemiku s týmto názorom súdu nielen počas konania pred súdom prvej inštancie, ale nemôže argumentovať ani v rámci odvolania. Podľa názoru žalovaného rozsudkom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, jeho odôvodnenie je ako celok nepresvedčivé a nepreskúmateľné pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých súd rozhodol. Žalovaný poukázal na § 157 ods.2 O.s.p. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie.
14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril písomným podaním, ktoré došlo odvolaciemu súdu dňa 17.10.2016. uviedol, že v argumentácii žalovaného je badateľné, že v niektorých prípadoch žalovaný nie je názorov stály vo svojich vyjadreniach prednesených v konaní na súde prvej inštancie, pričom vzhľadom na rozhodnutie a jeho odôvodnenie v zásade uvádza iné argumenty, pričom časť z nich je priamo v rozpore s jeho predchádzajúcou argumentáciou a obranou. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nespochybňoval právny základ uplatnenej sumy a výšku tejto sumy spochybňoval v rozsahu 10 % z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok pri fakturovaní plnej sumy. V rámci odvolacieho konania žalovaný spochybňuje celú sumu z dôvodu, že mu povinnosť zaplatiť cenu za dielo nevznikla. Žalovaný účelovo opomína iné dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, najmä, že na faktúru, ktorej zaplatenie je predmetom konania, uskutočnil 3 čiastkové úhrady dlžnej sumy a na svoje vyjadrenia zo dňa 13.10.20144 a zo dňa 24.10.2014, v ktorých výšku fakturovanej sumy nespochybňoval. Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie nevedel vyjadriť, akým spôsobom by mal žalobca žalovanému preukázať skutočnosť uvedenia stavby do prevádzky, ako i skutočnosť bezvadného prevzatia diela investorom najmä za situácie, keď obsahom diela bolo zmontovávanie komponentov na základe výkresov a výsledky práce žalobcu boli priebežne odovzdávané počas celého mesiaca. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, riadne odôvodnený a s jeho záverom sa žalobca stotožnil. Súd prvej inštancie jednotlivo i súhrnne vyhodnotil všetky dôkazy dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, správne zistil skutkový stav a ustálil, že neexistuje žiadny právne relevantný dôvod pre zamietnutie žaloby. Za správny považoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie o neplatnosti ustanovenia o čiastočnej fakturácii s tým, že táto skutočnosť nemá vplyv na zvyšok zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.
15. Odvolací súd vyjadrenie žalobcu doručil dňa 19.10.2016 právnemu zástupcovi žalovaného, na ktoré žalovaný nereagoval.
16. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
20. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
21. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
22. Odvolací súd v odvolacom konaní za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, splnenie ktorých, tak ako je vyššie uvedené, posúdil a hodnotil podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného žalovaným za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (§ 470 ods. 2 CSP).
23. Podľa obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 2 CSP, do 30.6.2016 podľa § 41 ods. 2 O.s.p.) odňatie možnosti konať pred súdom spočíva podľa žalovaného pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol v tom, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je ako celok nepresvedčivé a nepreskúmateľné, pričom žalovaný poukázal na § 157 ods.2 O.s.p. o náležitostiach odôvodnenia rozsudku. Uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu, najmä s právnou argumentáciou žalovaného, ktorý nepopieral počet hodín, ale upozornil na absenciu vzťahu počtu hodín s dielom, ktoré sa malo zhotovovať. Preto v tejto súvislosti neobstojí ani odkaz na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/31/2015, pretože ide o rozdielne skutkové okolnosti prípadu. Podľa názoru žalovaného žalobca ako odborník vo svojej profesii vedel aké dielo má zhotovovať, toto dielo aj zhotovoval a žalobca nikdy netvrdil, že nevie o aké dielo išlo a že by zmluve nerozumel. Preto je podľa žalovaného irelevantné, aby súd dodatočne zneplatňoval dojednanie zmluvy, ktorej hospodárska kauza a účel už boli naplnené. Ak súd prvej inštancie tvrdil, že dojednanie zmluvy je neplatné, tak mal uviesť aj na základe akého ustanovenia ktorého právneho predpisu je neplatné. Žalovaný tak nemal možnosť viesť polemiku s týmto názorom súdu nielen počas konania pred súdom prvej inštancie, ale nemôže argumentovať ani v rámci odvolania.
24. Posúdením jednotlivých skutkových zistení - dôkazov z dôkazných prostriedkov, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie, odvolací súd zistil, že z týchto dôkazov ustálil súd prvej inštancie skutkový stav dostatočne a správne. Súd prvej inštancie považoval za nesporné uzavretie zmluvy o dielo v písomnej forme a v jej rámci dojednania o podstatných náležitostiach zmluvy vrátane ceny diela, ďalej vykonanie diela, právny základ vzniku pohľadávky žalobcu a fakturáciu za vykonané dielo. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie rozporoval výšku fakturácie ceny diela žalobcom a tvrdil, že žalobca mal uskutočniť fakturáciu vo výške 90 % celkovej sumy odvíjajúcej sa od počtu hodín vykonaných žalobcom a preukázaní mesačného hodnotenia výkonov, pretože táto povinnosť bola jasne a zrozumiteľne dojednaná v zmluve o dielo s tým, že 10 % doplatok mal žalobca fakturovať až po uvedení zhotoveného diela do prevádzky a prevzatí diela investorom bez vád. Podľa bodu 5.2. a 6.1.2. zmluvy o dielo bol žalobca povinný ako prílohy faktúr predkladať montážny denník a súpis prác, tieto povinnosti žalobca nesplnil tak, aby mohol žalovaný spoľahlivo zistiť a posúdiť, či dielo, resp. jeho časť bolo zhotovené riadne.
25. Odvolací súd vychádzal z dôkazov zistených aj oboznámením zmluvy o dielo pred súdom prvej inštancie. V komplexe zmluvných dojednaní a skutkových zistení preukázaných výsluchom žalobcu ako strany v spore podľa § 131 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní dňa 1.12.2015, ktoré žalovaný nespochybnil, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so spornou skutočnou o rozsahu možnej fakturácie ceny diela žalobcom s prihliadnutím na charakter diela vykonávaného žalobcom v dohodnutom mieste vykonávania diela, keď sa nejednalo o žiadnu stavbu, vyrábali sa jednotlivé potrebné komponenty na základe isometrických výkresov, ktoré po poskladaní zvárač zavaril, kontrolór skontroloval zmontovaný kus a takto skontrolovaný kus sa dával na jednotlivé palety,
ktoré sa balili, nakladali na kontajnery a išli ku konečnému zákazníkovi. Z výsluchu žalobcu bolo preukázané, že počas vykonávania diela žalobcom všetky podklady pre fakturáciu - montážny denník, počet odpracovaných hodín a technické dokumentácie zabezpečoval v mieste plnenia diela N. U. ako zodpovedná osoba žalovaného. N. U. poskytoval žalobcovi dokumenty, podľa ktorých žalobca vystavil žalovanému faktúru každý mesiac. Vzhľadom na dohodnutý a vykonaný predmet diela súd prvej inštancie správne uzavrel, že dielo nebolo vymedzené konkrétnou stavbou, ktorú by žalobca vykonával. Dielo bolo špecifikované a vykonávané ako súbor činností spočívajúcich v montážnych prácach, za ktoré bol žalobca ohodnotený podľa počtu odpracovaných hodín.
26. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje po právnej stránke dojednanie o spôsobe zaplatenia ceny diela podľa bodu 5.4. zmluvy o dielo za neplatné. Predmetom diela nebola stavba, na ktorú sa podľa jazykového prejavu viazal doplatok 10 % s podmienkou, že stavba bude uvedená do prevádzky a stavbu ako dielo prevezme investor bez vád. Pokiaľ sa tento 10 % doplatok ceny vykonaného diela mal podľa žalovaného viazať na dohodnutý predmet diela podľa bodu 2.1. zmluvy o dielo, tak ako to žalovaný tvrdil v konaní, je prejav jeho vôle v rozpore s jazykovým prejavom s prihliadnutím na charakter diela vykonávaného žalobcom (montážne výkony). Tento rozpor vôle žalovaného má za následok neurčitosť vôle a jej prejavu. Podľa názoru odvolacieho súdu existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení platobných podmienok v tejto časti dojednania (bod 5.4. zmluvy o dielo), nemožno odstrániť použitím výkladu prejavu vôle žalovaného podľa § 266 ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na okolnosti uzavretia zmluvy o dielo a charakter prác, ktoré žalobca vykonával ako predmet zmluvy o dielo. Návrh zmluvy o dielo vyhotovil žalovaný. Žalobca vykonával práce pre spoločnosti, v ktorých bol spoločníkom a konateľom p. N. od r. 2007, pričom vždy boli rozhodujúce odpracované hodiny, na ktoré sa viazala cena práce a túto cenu žalobca vyúčtoval faktúrou do výšky 100 % vykonaných prác. Zrážka 10 % prichádzala do úvahy v prípade reklamácie. Žalobca montoval potrubné komponenty, ktoré boli následné zvárané. Dojednanie podľa bodu 5.4. zmluvy o dielo nemá náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre absenciu ktorých je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Naviac považoval odvolací súd vo veci dodať, že žalovaný v konaní netvrdil a nepoužil ako svoju obranu skutkové tvrdenie, že faktúru č. 6/2014, ktorou žalobca vyúčtoval 100 % ceny diela za výkony vykonané v konkrétnom období, vrátil žalobcovi v súlade s bodom 5.3. zmluvy o dielo na prepracovanie a doplnenie. Žalobca túto faktúru vystavil a účtoval ňou cenu diela vykonaného v príslušnom mesiaci podľa pokynov žalovaného prostredníctvom zodpovednej osoby určenej žalovaným.
27. Odvolacie tvrdenie žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky podstatné časti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., jeho odôvodnenie okrem iných obsahuje hodnotiace úvahy, ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal so spornou skutočnosťou v konaní, je presvedčivé a preskúmateľné za splnenia podmienok podľa § 132 O.s.p. Na splnenie podmienok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv právny záver súdu prvej inštancie o čiastočnej neplatnosti dojednania podľa bodu 5.4. zmluvy o dielo bez uvedenia právnej normy konkrétneho právneho predpisu tohto právneho záveru. Tento nedostatok nespôsobuje vadu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá by sama osobe mala za následok nezrozumiteľnosť a nepresvedčivosť rozsudku súdu prvej inštancie s povinnosťou zrušenia tohto rozsudku v odvolacom konaní. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dalo odpoveď na podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, obsahuje záver o skutkovom stave preukázanom v riadne vykonanom dokazovaní, obsahuje hodnotiace úvahy, dôvody nevykonania ďalších navrhnutých dôkazov a právne posúdenie veci.
28. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Žalovaný, ktorý bol v spore zastúpený advokátom, mal objektívnu možnosť viesť argumentačnú polemiku s názorom súdu prvej inštancie o čiastočnej neplatnosti zmluvy o dielo v súdnom konaní vzhľadom na ním tvrdenú spornosť tak pred súdom prvej inštancie ako aj v rámci odvolania.
29. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
30. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní, ktoré sa týkali veci samej, a za ktoré, po posúdení obsahu odvolania,
považoval tvrdenie, že fakturácia sa mala uskutočňovať na základe predložených dokumentov, ktorými v zmysle bodu 5.2 zmluvy o dielo mali byť potvrdený výkaz o odpracovaných hodinách, montážny denník a súpis prác. Účelom takejto zmluvnej úpravy bolo nielen právne určenie ceny za dielo, ale aj ochrana žalovaného, aby v prípade potreby mohol preukázať, ktoré časti na stavbe zhotovoval priamo žalobca a prípadne reklamovať vady odovzdaného diela v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobca nepreložil spolu s faktúrou všetky dokumenty, ktoré sa zmluvne zaviazal prikladať ani ich nedoplnil počas súdneho konania. Z mesačného výpisu o odpracovaných hodinách iba vyplýva, že žalobca zhotovoval dielo určitý počet hodín. Bez preukázania aké dielo, resp. jeho časť v tomto období žalobca zhotovoval, nie je možné určiť, že dielo naozaj zhotovil a splnil tak svoj záväzok riadne a včas. Žalobca nenaplnil hypotézu hmotnoprávnej normy a nepreukázal okruh rozhodujúcich skutočností, že dielo riadne odovzdal. Žalovaný nemá doposiaľ preukázané, čo žalobca plnil a preto mu nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diela. Súd prvej inštancie túto skutočnosť neskúmal, bez výhrad prevzal tvrdenia žalobcu o tom, že svoj záväzok splnil.
31. Odvolacie tvrdenie žalovaného týkajúce sa veci samej nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd, a rovnako aj súd prvej inštancie, nezistil dôvod pochybovať o pravdivosti skutkových okolností preukázaných výsluchom žalobcu. Tieto žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel, predovšetkým nenamietal a nepoprel, že v dohodnutom mieste výkonu diela žalobcom zastupoval žalovaného N. U. ako ním splnomocnená osoba vo veciach týkajúcich sa vykonávaného diela a vykonania diela. Povinnosť žalovaného ako objednávateľa zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu vykonaného diela vznikla podľa bodu 1. zmluvy o dielo vykonaním diela s tým, že v bode 5. zmluvy o dielo dohodli zmluvné strany spôsob zaplatenia ceny diela. Žalovaný nepostupoval v zmluvnom vzťahu podľa bodu 5.3. zmluvy o dielo (uvedené aj bode 25. Tohto odôvodnenia).
32. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobe o zaplatenie 2 240 eur s úrokom z omeškania a o zaplatenie paušálnej náhrady vyhovel. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).