Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/60/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., H.. J. XXXX/XX, proti žalovanej: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I.Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti vykazovanej na Okresnom úrade J. L., katastrálny odbor, v kat. úz. I., na LV č. XXX parcely registra „C“ parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, rodinný dom so súp.č. XXXX, na parcele č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v X/X a žalovanej v X/X.

II.Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť vykazovanú na Okresnom úrade J. L., katastrálny odbor, v kat. úz. I., na LV č. XXX parcely registra „C“ parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, spolu s rodinným domom so súp.č. XXXX na parc. č. XXXX p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom I., H.. J. XXXX/XX v celosti.

Nehnuteľnosť vykazovanú na Okresnom úrade J. L., katastrálny odbor, v kat. úz. I., na LV č. XXX parcely registra „C“ parc.č. XXXX záhrady o výmere XXX m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej: S. J., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom I., S. XXXX/X v celosti.

III.Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV.Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky doplatok súdneho poplatku za žalobu vo výške 666,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2015 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vykazovanej na Okresnom úrade J. L., katastrálny odbor, v kat. úz. I., na LV č. XXX parcely registra „C“ parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, rodinný dom so súp.č. XXXX, na parcele č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v X/X a žalovanej v X/X. Poukázal na to, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti do úvahy neprichádza, z toho dôvodu, že pri vertikálnom rozdelení by nezostali dve samostatné stavby, nakoľko je majoritný vlastník X/X a preto žiadal prikázať podiel žalovanej do jeho vlastníctva s tým, že titulom vyrovnania vyplatí žalovanej sumu 547 eur. Poukázal na to, že v čase dedičského konania pod č.k. XD/XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola stanovená cena nehnuteľnosti vo výške 961 eur (28.970 Kčs) s tým, že dedičia sa dohodli, že predmetné nehnuteľnosti odkúpi, čo aj urobil a od svojej sestry Q.

odkúpil nehnuteľnosť za sumu 547 eur a preto je povinný vyplatiť žalovanej rovnakú sumu vo výške 547 eur, pretože mu nebola ochotná nehnuteľnosť predať tak, ako sa dohodli.

2.Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne podaním zo dňa 12.03.2015, v ktorom uviedla, že nemá výhrady voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, avšak v žiadnom prípade nesúhlasí s cenou, ktorú navrhol vyplatiť žalobca titulom vyporiadania. Súhlasila s tým, aby súd ustanovil znalca v odbore stavebníctva na ocenenie nehnuteľnosti. Nemala by výhrady voči tomu, keby bola vyplatená z X/X nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku. Žalovaná poukázala na to, že nehnuteľnosť bola znehodnotená, pretože sa určitú dobu neobývala a v r. XXXX-XXXX nehnuteľnosť obýval jej syn V., ktorý investoval do obnovenia bývania a ona nežiadala finančné prostriedky od súrodencov. Rovnako nespochybnila vložené investície potrebné na udržanie nehnuteľnosti zo strany žalobcu, ak budú riadne preukázané. Žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že je pravdou, že nehnuteľnosť bola nejakú dobu neobývaná a dochádzalo k jej znehodnoteniu, avšak neuznal, že by do nehnuteľnosti investoval syn žalovanej, v čase, keď tam býval. V r. XXXX sa on nasťahoval do nehnuteľnosti, ktorá bola značne znehodnotená, a aby tam mohol bývať, musel realizovať rekonštrukciu. Rekonštrukciu vykonával svojpomocne. Vypracovanie znaleckého posudku na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti navrhované žalovanou považoval za vypočítavosť.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:

4.Dedičským rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v J. L. č. k. XD/XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX po poručiteľovi Z. H., zomr. XX.XX.XXXX v J. L. bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo prevezmú rovnakým dielom Q. L., Y. H. a S. J.. Podľa bodu II. rozhodnutia dedičstvo pozostáva z domovej nehnuteľnosti v kat.úz. mesta I., zapísanej na LV č. XXX stavba postavená na parc.č. XXXX, popisné č. XXXX, podľa A1 v pomere X/X a so stavbou zároveň prechádza aj právo osobného užívania k pozemku parc.č. XXXX zastavaná plocha - XXX mX a parc.č. XXXX záhrada - XXX m2. Hodnota nehnuteľnosti v rámci dedičského konania bola určená ohodnotením vypracovaným bývalým S. národným výborom odbor výstavby I. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 57939 Kčs s tým, že predmetom dedenia bol podiel poručiteľa v X/X,t.j. v hodnote 28.969,50 Kčs. V tom čase dedičia po poručiteľovi už vlastnili každý podiel v X/X, t.j.druhú polovicu nehnuteľnosti.

5.Z predloženého LV č. XXX v kat.úz. I., parc.registra C, parc.č. XXXX zastavané plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, rodinný dom súp.č. XXXX na parc. XXXX mal súd preukázané, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v X/X nadobudnutom titulom dedenia č.k. XD/XX/XX a titulom kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, I a žalovanej v X/X, titulom dedenia XD/XX/XX.

6.Žalobca v r.XXXX navrhoval žalovanej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, čo však súdu nijakým spôsobom nevydokladoval. Žalovaná listom zo dňa 25.02.2000 reagovala na výzvu žalobcu tak, že mu navrhla odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu za cenu stanovenú súdnym znalcom, prípadne nehnuteľnosť spoločne odpredať a následne vykonať vyporiadanie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Listom zo dňa 05.01.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaujatie stanoviska k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ktoré jej zaslal dňa 26.11.2014 s upozornením, že ak sa v lehote 5 dní nevyjadrí a nezaujme stanovisko podá si žalobu na súd.

7.Žalobca vo svojej výpovedi upresnil dôvody, na základe ktorých bol nútený sa nasťahovať do spornej nehnuteľnosti. Vzniknutú situáciu ohľadne podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa snažil riešiť, pretože dal vypracovať kúpnu zmluvu advokátovi, z ktorej mal súd preukázané, že predávajúca a kupujúci sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, že hodnota nehnuteľnosti bola určená dohodou strán na sumu 49.500 Sk s tým, že kúpna cena prevádzaných podielov predávajúcich je 16.500 Sk. N. strán sporu Q. L. zmluvu podpísala 30.03.2009, teda po 2 rokoch, a žalobca neustále čakal na sestru S., t.j. žalovanú. Žalovaná uvedenú zmluvu nepodpísala. Zmluva nebola predložená na vklad do katastra nehnuteľnosti a preto žalobca uzatvoril novú kúpnu zmluvu so sestrou Q. dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola ovkladovaná pod č. I a sestre vyplatil jej podiel po prepočítaní čiastky 16.500 Sk. Žalobca uznal, že prevzal vyjadrenie žalovanej ohľadne jej návrhu na vyporiadanie sporných nehnuteľností zo

dňa 25.02.2000, na ktoré však nijakým spôsobom nereagoval, pretože boli ústne dohodnutí a žalovaná mu nepovedala, koľko finančných prostriedkov by za svoj podiel chcela. Žalobca neustále zdôrazňoval, že je ochotný vyplatiť žalovanej za jej podiel titulom vyrovnania len sumu 547 eur, pretože tak sa dohodli a takúto sumu vyplatil i svojej sestre Q., tak, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi dňa XX.XX.XXXX z čl. IV zmluvy, v zmysle ktorého vyplatil predávajúcej čiastku 547 eur. Uvedené skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi i vypočutá svedkyňa sestra strán sporu Q. L., ktorá potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi skutočnosti ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti s tým, že v r. XXXX dal žalobca ohodnotiť nehnuteľnosť, ktorá mala hodnotu okolo 1659 eur (50.000 Sk), s tým, že sa dohodli, že ona mu svoj podiel odpredá. Žalobca chcel odkúpiť i podiel žalovanej, ktorá však s odpredajom nesúhlasila. Dohodli sa na tom, že jeden druhému vyplatia len podiel z hodnoty, ktorá bola určená v čase dedičského konania, príp. ohodnotenia a preto ona súhlasila s odpredajom za sumu 547 eur. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k všeobecnej trhovej cene nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu. Poukázala však na to, že žalobca do nehnuteľnosti investoval, opravoval ju, avšak nevie presne určiť výšku investícií. Občas žalobcovi dávala finančné prostriedky, keď bol na tom veľmi zle. Je pravdou, že v r. 2014 podpísala zmluvu so žalobcom, za okolností, na ktorých sa predtým dohodli. Žalobca i napriek vykonanému dokazovaniu a predloženiu listinných dôkazov zo strany realitných kancelárií ohľadne určenia všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola v priemere vo výške 35.000 eur trval na svojom návrhu s tým, že je ochotný titulom vyrovnania vyplatiť žalovanej len sumu 547 eur v zmysle žaloby za jej podiel. Žalobca netrval na vložených investíciách a nepredložil konečný návrh na ich uplatnenie.

8.Žalovaná vo svojej výpovedi zdôraznila, že žiadna dohoda medzi súrodencami po dedičskom konaní po ich otcovi uzatvorená nebola, ohľadne spornej nehnuteľnosti tak, ako uvádzal žalobca. V r. 2007, kedy jej bol predložený návrh kúpnej zmluvy zo strany žalobcu ohľadne odkúpenia jej podielu sa informovala v realitnej kancelárii ohľadne všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola v tom čase 1.200.000 Sk, kde bola zohľadnená i cena zveľadenia, ktorú nepoprela. Návrh kúpnej zmluvy predložený žalobcom neprijala z toho dôvodu, že trvala na vyplatení svojho podielu reálne z hodnoty znaleckého posudku. Žalovaná zároveň uviedla, že za svoj podiel by požadovala sumu 10000 eur, príp. by súhlasila s tým, aby jej ako protihodnota jej podielu bola po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázaná parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, ku ktorej je samostatný prístup. Žalovaná zdôraznila, že v tomto prípade by sa nedomáhala finančného vyrovnania.

9. Z predložených správ z realitných kancelárií mal súd preukázané, že všeobecná cena spornej nehnuteľnosti, ktorú súd presne opísal v žiadosti o určenie všeobecnej trhovej ceny vzhľadom na vyjadrenie strán sporu bola stanovená na sumu 35.000 eur na základe popisu (č.l. 35), na sumu 52.000 eur (č.l. 39), na sumu v rozpätí od 25.000 eur do 30.000 eur (č.l. 43), a na predajnú sumu v rozpätí 30.000 eur až 35.000 eur. Z predložených správ súd vypočítal priemer, z ktorého mal preukázané, že všeobecná trhová cena spornej nehnuteľnosti je 35.000 eur a z toho podiel žalovanej predstavuje sumu 11.666 eur.

10.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva lebo sú preň záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva

by nemala byť len cena podľa cenového predpisu ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (R43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

11. Súd mal jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiele X/X žalobca a X/X žalovaná. Sporná nehnuteľnosť pozostáva z parcely registra C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorej je rodinný dom so súp.č. XXXX, z parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo na návrh žalobcu a súhlasné stanovisko žalovanej. V tejto časti žaloby spornosť medzi stranami sporu nebola. Z kópie katastrálnej mapy na (č.l. 43) mal súd preukázané, že k parc. č. XXXX je možný samostatný vstup, rovnako i k parc.č. XXXX, kde sa nachádza rodinný dom, v ktorom býva žalobca. Súd zistil, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, vzhľadom na spoluvlastnícke podiely strán sporu k domovej nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania a to k prikázaniu nehnuteľnosti do vlastníctva stranám sporu podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Žalobca vlastní X/X z nehnuteľnosti a preto mu bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva parc. č. XXXX spolu s rodinným domom so súp.č. XXXX o výmere XXX m2. Žalovaná vlastní X/X z nehnuteľnosti a preto jej bola prikázaná parc.č. XXXX o výmere XXX m2. Je pravdou, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosť, ktorá je väčšia o XX mX (celková výmera XXXX mX a toho X/X = XXX mX), avšak súd zdôrazňuje, že žalobcovi zostal X/X-nový podiel rodinného domu, z ktorého si žalovaná nežiadala vyplatenie primeranej náhrady s poukazom na to, že uznala, že týmto spôsobom má žalobca vyriešenú bytovú otázku. V prípade, že by súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo vyššie uvedeným spôsobom, prichádzal by do úvahy len tretí spôsob vyporiadania-nariadením predaja nehnuteľnosti vzhľadom na finančné možnosti strán sporu. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že je ochotný vyplatiť žalovanej jej podiel len vo výške 547 eur, pretože sa takto dohodli v rámci dedičského konania, nakoľko takáto skutočnosť jednoznačne preukázaná nebola a súd zdôrazňuje, že vychádzal zo stavu rozhodujúceho v čase vyhlásenia rozsudku podľa § 217 CSP, z ktorého mal preukázané, že všeobecná trhová cena nehnuteľnosti bola vzhľadom na určený priemer s poukazom na predložené správy z realitných kancelárií vo výške 35.000 eur. Žalovaná nikdy nesúhlasila s tým, že by mala byť vyplatená len sumou, ktorú jej navrhoval žalobca, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že nebola ochotná akceptovať takýto návrh zmluvy zo strany žalobcu v r. 2007 a preto zmluvu nepodpísala. Čo sa týka vypočutej svedkyne Q. L. a predloženej kúpnej zmluvy z r. XXXX ohľadne podielu sestry strán sporu Q. L. v X/X súd konštatuje, že kúpna cena je dohodou zmluvných strán tak, ako to bolo v danom prípade. Žalovaná nepoprela, že žalobca investoval finančné prostriedky do nehnuteľnosti, avšak nepredložil riadny návrh, ktorým by si uplatňoval ich vyplatenie v rámci širšieho vyporiadania a sám uviedol, že si vložené investície neuplatňuje (č.l. 30). Uvedený spôsob vyporiadania je v záujme oboch strán sporu a predchádza prípadnej nepriaznivej situácii vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v nehnuteľnosti býva.

12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že by prináležali žalobcovi, avšak úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože vyslovene uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.

13.Súd zaviazal žalobcu podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel na zaplatenie doplatku súdneho poplatku za žalobu po určení hodnoty podielu, ktorý bol predmetom sporu (11660 eur), t. j. 6 % po odpočítaní zaplateného súdneho poplatku vo výške 666,50 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).