Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/103/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2016 prejednal sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

O. O.,

nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom M. N., O. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/111/2015 zo dňa 7. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením súdu prvého stupňa bolo trestné stíhanie pre skutok, že obžalovaný O. O. si v presne nezistenom čase, v období od 30.12.2008 do 5.1.2009 prisvojil osobné motorové vozidlo značky X. R. A K N.: Y modrej metalízy, rok výroby 1999, EČ: S., ktoré mu bolo dňa 22.9.2007 zverené v obci D. N. na základe ústnej dohody s poškodenou K. O. za účelom vykonania opravy a výmeny náhradných dielov, a to tým spôsobom, že toto vozidlo bez vedomia a súhlasu poškodenej dal neznámej osobe, čím poškodenej K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M. N., E. XXX/XX spôsobil škodu vo výške 1.800 €, kvalifikovaný obžalobu prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín, č. 1Kv/37/09 zo dňa 27.12.2011 ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. podľa §§ 290 ods. 1, 281 ods. 2, 215 ods. 2 písm. a/ Tr.por. zastavené, pretože trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý bol obžalovanému už právoplatne uložený pre iný trestný čin, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/185/2011 zo dňa 2.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/89/2015 zo dňa 29.2.2016.

Podľa § 281 ods. 3 Tr.por. per analogiam bola poškodená K. O. odkázaná s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátor. Prokurátor poukázal predovšetkým na to, že Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp.zn. 2T/185/2011 nemohol postupom podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 233 ods. 3 Tr.zák. od 7 rokov do 12 rokov o 1/3, pretože tento súd vo viacčinnom súbehu zbiehajúci sa trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.por. uznesením, sp.zn. 2T/185/2011 zo dňa 26.2.2015 vylúčil na samostatné konanie vedené ďalej pod sp.zn. 2T/111/2015. V prípade, že by k tomu nebolo došlo, bolo by

povinnosťou Okresného súdu Trenčín už v pôvodnom konaní pri stanovovaní trestu vychádzať z výmery trestu odňatia slobody od 7 rokov do 16 rokov. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa v tomto novom realizovanom konaní neprihliadol pod sp.zn. 2T/111/2015, pretože v novom konaní v prípade ukladania už súhrnného trestu by bolo potrebné vychádzať zo zvýšenej trestnej sadzby postupom podľa § 42 ods. 1 Tr.zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr.zák., teda u zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 3 Tr.zák. by musel vychádzať nie z výmery 7 rokov až 12 rokov odňatia slobody, ale z výmery 7 rokov až 16 rokov odňatia slobody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v trestnej veci realizovanej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 2T/111/2015 je možné očakávať uloženie prísnejšieho trestu významnejším spôsobom, ako tomu bolo v pôvodnej veci 2T/185/2011. Preto procesný postup podľa §§ 290 ods. 1, 281 ods. 2, 215 ods. 1 písm. a/ Tr.por. spočívajúci v zastavení trestného stíhania pre neúčelnosť neobstojí. Prokurátor ďalej namietal, že v prípade konania hlavného pojednávania by bol obžalovaný O. O. zaviazaný aj k náhrade škody z titulu sprenevery motorového vozidla X. R.. Prokurátor navrhol uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť v celom rozsahu s tým, aby bolo súdu prvého stupňa nariadené vykonať hlavné pojednávanie v predmetnej veci.

V písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora obžalovaný O. O. uviedol, že vzhľadom na právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení trestného stíhania je správne.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Ako bolo vyššie uvedené, z obsahu sťažnosti prokurátora vyplýva, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zastavení trestného stíhania nesúhlasí z toho dôvodu, že takýmto postupom došlo k „zmareniu“ možnosti uložiť obžalovanému O. O. „zvýšený trest odňatia slobody“ podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. vo vzťahu k jeho právoplatnému odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/185/2011 zo dňa 2.3.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/89/2015 zo dňa 29.2.2016.

S týmto názorom prokurátora sa však senát nadriadeného súdu nestotožnil. Prokurátorovi zrejme uniklo pozornosti, že už v pôvodnom konaní Okresného súdu Trenčín pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, 3 Tr.zák. pod sp.zn. 2T/185/2011 (Krajský súd v Trenčín, sp.zn. 23To/89/2015) bol obžalovanému O. O. právoplatne uložený trest odňatia slobody vo zvýšenej sadzbe trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. Vyplýva to nielen z použitých ustanovení §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2 Tr.zák. vo výroku o treste, ale aj z výmery uloženého trestu odňatia slobody - 13 rokov. Výmera trestu odňatia slobody uvedená v Osobitnej časti Trestného zákona pri zločine podľa § 233 ods. 3 Tr.zák. má pritom hornú hranicu odňatia slobody - 12 rokov. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že obžalovanému O. O. bol v predchádzajúcom trestnom stíhaní právoplatne „zvýšený“ trest odňatia slobody v trestnej sadzbe určenej podľa § 41 ods. 2 Tr.zák., a to aj bez toho, že by mu bol v tomto pôvodnom konaní ukladaný trest aj za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák., ktorý je predmetom tohto konania.

S vytýkanou chybou v sťažnosti prokurátora sa preto senát nadriadeného súdu nestotožnil.

Súčasne sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že trest, ku ktorému môže viesť toto trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. (trestná sadzba odňatia slobody do 2 rokov), je celkom bez významu popri treste odňatia slobody vo výmere 13 rokov, ktorý bol už obžalovanému pre iný trestný čin právoplatne uložený. V tomto inom konaní bol obžalovanému uložený trest o 1 rok vyšší, ako je horná hranica trestnej sadzby uvedená v § 233 ods. 3 Tr.zák. (použitie § 41 ods. 2 Tr.zák.)

K námietke prokurátora z pohľadu potreby rozhodnutia o náhrade škody v trestnom konaní, je potrebné uviesť, že ustanovenia § 281 ods. 2 Tr.por. o zastavení trestného stíhania z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Tr.por. neukladajú orgánom činným v trestnom konaní ani súdu povinnosť osobitne pri tomto postupe prihliadať na uplatnený nárok na náhradu škody. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 281 ods. 3 Tr.por., ktoré odkázanie poškodeného v takomto prípade na civilný proces (súd prvého stupňa nesprávne uviedol civilné konanie) výslovne prikazuje.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.