Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/427/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovaným: Y. Y., nar. XX.X.XXXX a G. Y., nar. XX.XX.XXXX, obom bývajúcim v H., U. X, v konaní o zaplatenie 385,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30. apríla 2015 č.k. 24C/253/2014 -65 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o súdnom poplatku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 385,30 eura s úrokom z omeškania počítaným nasledovne: zo sumy 41,46 eura vo výške 8,5 % ročne od 13.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 123,93 eura vo výške 5,25 % ročne od 27.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 8,75 % ročne od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,57 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.9.2013 do zaplatenia. Žalobcovi priznal tiež právo na náhradu trov konania proti žalovaným vo výške 23 eur (súdny poplatok), ktorú uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 23 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovaným domáhal zaplatenia istiny vo výške 385,30 eura s úrokom z omeškania zo sumy 41,46 eura vo výške 8,5 % ročne od 13.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 123,93 eura vo výške 5,25 % ročne od 27.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 8,75 % ročne od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,57 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.9.2013 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom, a to tým, že žalovaní v období od 4.9.2012 do 2.8.2013 neoprávnene užívali byt č. X

na ulici J. O. X I. H., ktorého je žalobca správcom na základe zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. XXXX/XXXX zo dňa 1.12.2008, v znení neskorších dodatkov, pričom podľa Dodatku č. 3 je žalobca oprávnený vo svojom mene vymáhať dlhy vzniknuté nehradením platieb zo strany užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktoré mu boli zverené do správy.

3. Poukázal takisto na argumentáciu žalobcu v žalobe, že žalovaní sa stali nájomcami bytu č. X na ulici J. O. X I. H. na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 11.9.1990 s tým, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, ako i tvrdenie žalobcu, že potom, ako z dôvodu neplatenia nájomného za čas dlhší ako tri mesiace žalobca dal žalovaným výpoveď z nájmu označeného bytu a žalovaní boli následne rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/181/2010 zaviazaní označený byt vypratať do 30 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania, žalovaní odmietli žalobcovi byt vydať, hoci im ponúkol bytovú náhradu a byt nakoniec žalobcovi odovzdali až dňa 2.8.2013. Ďalej súd poukázal na tvrdenie žalobcu, že proti žalovaným bolo dňa 19.4.2013 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 a § 206 ods. 1 Trestného poriadku a vznesené obvinenie za prečin neoprávneného zásahu do práva k bytu, ktoré bolo právoplatne skončené vydaním trestného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2013 pod sp. zn. 1T/ 43/2013 o tom, že obvinení Y. Y. M. G. Y.Á. sú vinní z užívania označeného bytu bez právneho titulu, čím spáchali prečin neoprávneného zásahu do práv k bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona.

4. Vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou, zo skutočnosti, že žalovanému i žalovanej bol návrh ako aj uznesenie podľa ust. § 114 ods. 2 O.s.p. doručené dňa 31.3.2015 a žalovaní sa k návrhu žalobcu nevyjadrili napriek poučeniu v súlade s ust. § 114 ods. 5 O.s.p. súd konštatoval, že v danom spore boli splnené všetky podmienky v zmysle § 114 ods. 3, 4 a 5 O.s.p. a preto vydal rozsudok pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2, písm. b) O.s.p. a v zmysle § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudku uviedol, že o uplatnenom peňažnom nároku žalobcu rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 123, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013.

5. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v spojení s položkou 1a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov - Sadzobníka súdnych poplatkov. Dôvodil pritom, že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že daný spor je sporom o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom a preto je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ust. 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, nakoľko z hľadiska hmotnoprávneho sú žalovaní nositeľmi povinnosti z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti dodal, že zo žaloby a pripojených listinných dokladov nepochybne vyplýva, že žalobou uplatnený peňažný nárok predstavuje sumy, ktoré by žalovaní, za predpokladu, že by boli nájomcami označeného bytu, boli povinní platiť v zmysle nájomnej zmluvy v spojení s mesačnými zálohovými predpismi za užívanie bytu a za požívanie služieb spojených s jeho nájmom. Za stavu, ak žalovaní označený byt užívali bez právneho titulu, t.j. bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu a bez toho, aby za výkon tohto práva (bez právneho dôvodu) žalobcovi zaplatili akúkoľvek odplatu, došlo k stavu, že majetok žalovaných sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, a preto žalovaní sú povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu uplatnenom v žalobe.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovaným, ktorí v spore úspech nemali, predstavujúcich náhradu za súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 23 eur, ktorý je žalobca povinný zaplatiť podľa položky 1a) Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. vo výške 6 % z ceny predmetu konania.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o súdnom poplatku, podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho

dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti. Poukazom na znenie § 157 ods. 2 O.s.p. namietol, že napadnutý výrok rozsudku o uložení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu nie je náležite odôvodnený, čím mu bolo znemožnené správne zamerať dôvody odvolania, a tým sa účinne brániť proti vydanému rozhodnutiu. Poukazom znenie § 165 ods. 1 tretia veta O.s.p., na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/15/2011 súdu prvej inštancie súčasne vytkol nesprávnu aplikáciu ust. § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, tvrdiac, že nebol žiaden dôvod podriaďovať jeho nárok pod hmotnoprávne ustanovenia upravujúce právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, pretože bol v spore označenom trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 1T/43/2013 odkázaný v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku na náhradu škody v civilnom sporovom konaní. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že v danom spore nebola splnená podmienka na vyrubenie mu súdneho poplatku za podanú žalobu, pretože je od poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Žalobca v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd aj správne a vyčerpávajúco vysporiadal pri svojom rozhodovaní o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia v jeho napadnutej časti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o súdnom poplatku a na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať:

10. Podľa ust. § 18f zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1.7.2016 z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.

13. V prejednávanom spore ide o vyrubenie súdneho poplatku za úkon - žalobu podanú dňa 14.7.2014, t.j. do 30.6.2016, preto sa na vec vzťahuje zák. č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.6.2016.

14. Podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase podania žaloby, sa súdny poplatok zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, vyberie z ceny predmetu konania (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura.

15. Z obsahu spisu a odôvodnenia právoplatného výroku rozsudku vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú istinu spolu príslušenstvom vyplýva, že dôvodom vyhovenia žaloby bol záver súdu, že žalobca uplatnil voči žalovaným dôvodne svoj peňažný nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

13. Za takejto situácie je potom potrebné vyvodiť, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobcovi vyrubil súdny poplatok za podanie žaloby podľa položky 1a) Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase podania žaloby, t.j. vo výške 6 % z ceny predmetu konania vedeného pod sp. zn. 24C/253/2014, v ktorom rozsudkom pre zmeškanie priznal žalobcovi v celom rozsahu ním uplatnený peňažný nárok, ktorý právne posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. V tejto súvislosti odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale

uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd skúma, či stranou tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom sporovej strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Len pre úplnosť možno dodať, že v okolnostiach daného sporu na uvedenom závere podľa odvolacieho súdu nemôže nič zmeniť ani poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/15/2011, kde, na rozdiel od posudzovanej veci, právna povaha peňažného nároku bola determinovaná už v trestnom konaní, v ktorom došlo k právoplatnému prisúdeniu istiny (ako náhrady škody). O taký prípad v danom spore nešlo. V označenom trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 1T/43/2013 boli totižto žalovaní uznaní za vinných, že spoločným konaním protiprávne užívali označený byt, čím spáchali prečin neoprávneného zásahu do práv k bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, za čo boli odsúdení a bol im uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s podmienečným odkladom, určenou skúšobnou dobou v trvaní dvanásť mesiacov a žalobca bol odkázaný v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku na náhradu škody v civilnom sporovom konaní.

15. Žalobca v spojení s tvrdením procesnej vady konania § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. žalobca neopodstatnene namietal i porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého výroku o súdnom poplatku. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je nepochybne právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a právnou kvalifikáciou, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku o súdnom poplatku jasne a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd spravoval, z akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov bol žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu vyrubený. Vychádzajúc z uvedených úvah je odvolací súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi odôvodnením napadnutej časti rozhodnutia a tvrdeným porušením základného práva odvolateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

16. Z dôvodov vyššie uvedených preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o súdnom poplatku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .