Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-201-2015.pdf
PDF · 128.94 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/201/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: S&S Kovovýroba s.r.o., so sídlom Svetlá 8, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 765 431, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska spoločnosť s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: ZTS Sabinov, a.s., so sídlom Hollého 27, 083 30 Sabinov, IČO: 00 590 797, zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Hlavná 111, P.O.BOX 265, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 6.715,11 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.212,04 eura z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.503,07 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.4.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.715,11 eura, ako aj nahradiť trovy konania, titulom kapitalizovaného úroku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktorými žalobca žalovanému vyúčtoval kúpne ceny za dodané tovary.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že opakovane dodával žalovanému hnuteľné veci - skrine, predlohy a sústruženie a previedol na neho vlastnícke právo k týmto veciam. Žalovaný uhrádzal svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorených kúpnych zmlúv až po splatnosti vystavených faktúr, čím žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie zákonných úrokov z omeškania. Žalovaný síce napokon uhradil faktúry vystavené žalobcom, avšak nesplnil svoju povinnosť uhradiť mu zákonné úroky z omeškania. Dňa 9.5.2014 vystavil žalobca faktúru č. V-140114 s dátumom splatnosti k 23.5.2014. Žalovaný v liste zo dňa 10.10.2014 vrátil penalizačnú faktúru žalobcovi. Uviedol, že úrok z omeškania považuje za neopodstatnený a z toho dôvodu by mala byť podľa jeho názoru táto faktúra stornovaná. Žalobca v liste zo dňa 16.10.2014 neuznal vrátenie penalizačnej faktúry a trval na jej zaplatení. Žalovaný listom zo dňa 26.11.2014 opätovne vrátil penalizačnú faktúru vo výške 7.144,66 eura. Považoval ju za neopodstatnenú a mal za to, že v období rokov 2011-2013 žalobca dodával žalovanému, na základe vykonaných objednávok vadné výrobky. Tieto vady boli riešené opravou vadných výrobkov, alebo dodaním nových. Z uvedených dôvodov mal uhrádzať faktúry na účet žalovaného až po lehote splatnosti. Žalobca sa k tejto situácii vyjadril vo svojom liste zo dňa 12.1.2015. K vyššie popísaným listom žalovaného uviedol, že neakceptuje vrátenie penalizačnej faktúry a trvá na jej zaplatení. Úroky z omeškania boli vypočítané len z tých faktúr, ktorých predmet bol žalovanému dodaný bez vád. Žalobca opätovne skontroloval všetky faktúry a potom, ako našiel jednu chybovú, túto vyškrtol zo zoznamu a úroky z omeškania boli opätovne prepočítané a znížené o sumu vyplývajúcu z tejto faktúry.
Celková dlžná suma neuhradených úrokov z omeškania predstavuje sumu vo výške 6.715,11 eura. Z priložených rozpisov úrokov jednoznačne vyplýva, kedy nastala splatnosť tej - ktorej faktúry a okrem toho aj skutočnosť, po akých častiach žalovaný čiastočne uhrádzal svoje záväzky voči žalobcovi. V Prílohe č. 1 je uvádzaná ešte aj reklamovaná faktúra, následne však z Prílohy č. 2 vyplýva, že žalobca zohľadnil reklamáciu faktúry vykonanej žalovaným a túto predmetnú faktúru zo zoznamu vyradil. Žalobca svoj nárok právne zdôvodňuje ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa žalovaný dostal ako dlžník do omeškania so splnením peňažného záväzku vyplývajúceho z riadne uzatvorených kúpnych zmlúv. Žalobcovi ako veriteľovi, ktorý splnil svoje zákonné zmluvné povinnosti vzniklo právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v súlade so sadzbou zákonných úrokov ustanovených Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
3. Ako prílohu žaloby predložil žalobca, okrem iných aj písomné podanie zo dňa 26.11.2014, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že mu v prílohe vracia penalizačnú faktúru č. V-14/0114 zo dňa 9.5.2014 na sumu 7.144,66 eura ako neopodstatnenú. Ďalej uviedol, že jednotlivé faktúry boli vystavované žalobcom po splnení objednaných kooperačných prác. Za obdobie rokov 2011-2013 ani jedna z objednávok nebola splnené bez akýchkoľvek vád. Tieto boli riešené buď opravovaním obrobkov alebo dodaním nových bezvadných výrobkov zo strany žalobcu. Podľa platných ustanovení Obchodného zákonníka objednávateľ nie je povinný zaplatiť svoj záväzok, ak predmet zmluvy je vadný. Z toho dôvodu uhrádzali jednotlivé faktúry po lehote splatnosti, a to až po odstránení reklamovaných vád, resp. po uzavretí dohody, akým spôsobom budú reklamácie vysporiadané. V zmysle platných ustanovení Obchodného zákonníka sa preto nedostali do omeškania s platením faktúr, a teda ani nevznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania.
4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.1.2015, ktoré adresoval žalovanému, okrem iného uviedol, že na základe Vašich listov z 10.10.2014, 26.11.2014, týkajúcich sa vrátenia penalizačnej faktúry si Vás dovoľujeme upozorniť, že vrátenie neakceptujeme a trváme naďalej na jej zaplatení. Ďalej žalobca žalovaného upozornil, že penále bolo vypočítané len z faktúr, ktorých predmet dodania bol bez vád. V prípade dodania zlých kusov jednotlivé faktúry započítavali s faktúrami žalovaného a z takýchto faktúr penále nepočítali. Vzhľadom na snahu o korektný výpočet žalobca skontroloval všetky penalizované faktúry a tieto sú vyčíslené v prílohe a na faktúre. Čiže na faktúry, pri ktorých žalovaný reklamoval chybovosť, sa nevzťahujú žiadne penále.
5. Okresný súd Prešov vydal dňa 4.8.2015 platobný rozkaz, č.k. 21Cb/201/2015-28, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 6.715,11 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento platobný rozkaz zo zákona zrušený. Žalovaný v odpore zo dňa 21.8.2015 proti vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že k omeškaniu so zaplatením istiny došlo z dôvodu na strane žalobcu. Žalovaný reklamoval vady dodávky, ktoré žalobca neskôr aj odstránil. Počas doby odstraňovania reklamovaných vád sa teda žalovaný nedostal do omeškania, a preto vymáhaný úrok z omeškania nie je podľa práva.
6. Písomným podaním zo dňa 14.10.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 21.10.2015, vzal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 988,66 eura a navrhol konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že žalovaný dňa 23.9.2015 žalobcovi zaplatil sumu 988,66 eura.
7. Písomným podaním zo dňa 23.2.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 2.3.2016, vzal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 223,38 eura a navrhol konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že žalovaný dňa 10.2.2016 zaplatil žalobcovi časť pohľadávky vo výške 223,38 eura.
8. V písomnom podaní zo dňa 6.4.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 11.4.2016, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, okrem iného uviedol, že z rozpisov úrokov za rok 2011 - 2012 , ktoré žalobca súdu už predložil, je zrejmé, že späťvzatie návrhu na začatie konania vykonané dňa 14.10.2015 na sumu 988,66 eura sa týka zaplatenia úrokov z omeškania vyplývajúcich z dvoch faktúr, a to faktúry č. V-11/0132 zo dňa 16.5.2011, splatnej dňa 1.7.2011 s celkovou sumou k úhrade vo výške 6.351,24 eura, ktorá bola zaplatená na 2-krát. Na základe uvedeného si žalobca vyúčtoval úrok z omeškania vo výške 351,09 eura a z faktúry č. V-11/0145 zo dňa 30.5.2011, splatnej dňa 15.7.2011 s celkovou sumou k úhrade vo výške 10.488,72 eura, ktorá bola žalovanému zaplatená na 3-krát, pričom si žalobca za jej omeškanie vyúčtoval zákonný úrok vo výške 637,57 eura. Úroky za oneskorenú úhradu vyššie uvedených faktúr zaplatil žalovaný žalobcovi dňa 23.9.2015 bankovým prevodom v dvoch platbách, pričom žalobca tieto platby špecifikoval na základe označenia faktúr. Žalobca na preukázanie týchto skutočností predložil potvrdenie o pohybe na účte zo dňa 23.9.2015.
9. V písomnom podaní zo dňa 6.4.2016 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, tiež uviedol, že späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 23.2.2016, ktoré sa týka sumy 223,38 eura súvisí so zaplatením faktúry č. V-11/0151 zo dňa 10.6.2011 splatnej dňa 24.7.2011 s celkovou sumou k úhrade vo výške 2.909,28 eura. Za nezaplatenie tejto faktúry si žalobca vyúčtoval základný úrok z omeškania celkovo vo výške 223,38 eura, ktorý žalovaný dňa 10.2.2016 zaplatil. 10. V súvislosti s faktúrami V-13/0144 zo dňa 19.6.2013 a V-13/0195 zo dňa 28.8.2013 žalobca uviedol, že nedopatrením bol v rozpise úrokov za rok 2013 - 2014 ako deň likvidácie faktúr, teda deň zaplatenia uvedený deň 21.1.2014, pričom v skutočnosti žalovaný zaplatil základné faktúry až dňa 20.2.2014, to znamená 31 dní neskôr.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.6.2016 poukázal na to, že spolu s písomným podaním právnej zástupkyne žalobcu mu boli síce doručené faktúry a výpisy z účtov o úhradách týchto faktúr, avšak ako príloha mu neboli doručené dodacie listy za dodávku tovarov, ktorých cena bola fakturovaná jednotlivými faktúrami, za oneskorenú úhradu ktorých si žalobca uplatnil voči žalovanému úroky z omeškania. Právny zástupca žalovaného ďalej v tejto súvislosti poukázal na to, že moment dodania tovaru je rozhodujúci aj pre posúdenie splatnosti faktúr a keďže predmetom tohto konania sú úroky z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr požiadal, aby súd uložil žalobcovi, resp. jeho právnej zástupkyni, aby doložili súdu jednotlivé dodacie listy preukazujúce, kedy nastalo fakturované plnenie, ktorého odplata bola fakturovaná jednotlivými faktúrami a za oneskorenú úhradu ktorých si žalobca voči žalovanému uplatnil nároky na zaplatenie úrokov z omeškania.
12. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 20.6.2016, okrem iného uviedol, že žalobca dodacie listy nepovažuje za rozhodujúce pre zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý nárok si prostredníctvom návrhu na začatie konania uplatňuje. Návrh na doplnenie dokazovania vykonaný zo strany žalovaného považuje za rozpor so zásadou hospodárnosti konania, keď sa žalovaný snaží poukázať na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie úroku z omeškania skôr, t.j. ešte od času, kedy žalovanému tovar nebol dodaný riadne, ktoré tvrdenie nie je pravdivé. Žalobca predložil dodacie listy s faktúrami, pričom opätovne predložil rozpis úrokov z omeškania za roky 2011-2012 a roky 2013-2014, kde pre zjednodušenie uvádza doplnené čísla jednotlivých dodacích listov k predmetným faktúram.
13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 20.9.2016 poukázal na to, že doručené dodacie listy, ktorými mal žalobca preukázať moment dodania tovarov, ktorých kúpna cena bola účtovaná základnými faktúrami, za oneskorenú úhradu ktorých účtoval úroky z omeškania, ktoré sú predmetom tohto konania, nepotvrdzujú, že žalobca dodal žalovanému tovar. Práve naopak z predložených dodacích listov vyplýva, že tam deklarovaný tovar bol dodaný inému subjektu, a to spoločnosti ZLHPlus, a.s., so sídlom Zlievárenská 33, Hronec. Takže žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za tovar deklarovaný v dodacích listoch, ktoré boli doložené žalovanej strane po poslednom pojednávaní. Ak aj žalovaný žalobcovi zaplatil faktúry, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena za tovar deklarovaný v predmetných dodacích listoch, plnil tak bez právneho dôvodu. Avšak nedošlo z jeho strany k omeškania s úhradou základných faktúr, takže sa nedostal do omeškania s úhradou svojho záväzku. V takomto prípade by nešlo o jeho záväzok a z toho dôvodu si žalobca voči žalovanému nemôže uplatňovať úroky z omeškania. Ak žalobca nepreukázal, že plnil žalovanému a dodal žalovanému tovar, nevznikla žalovanému povinnosť plniť za dodaný tovar, teda zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar a potom sa ani nemohol dostať žalovaný do omeškania s úhradou záväzkov, resp. žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania. Obchodný zákonník totiž jednoznačne deklaruje moment vzniku povinnosti platiť momentom dodania tovaru. V danom konkrétnom prípade nebolo preukázané, že by žalobca žalovanému dodal tovar, a preto nebolo preukázané, že žalovanému vznikla povinnosť plniť. Z toho dôvodu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania a nie je teda v omeškaní s plnením svojich záväzkov.
14. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2016, okrem iného uviedol, že žalovaný namieta, že k dodaniu tovaru došlo nie u neho, ale u subjektu ZLHPlus a.s., avšak zjavne sa tak strany sporu museli dohodnúť, keď každá jedna zásielka sa dostala k žalovanému, žalovaný dodaný tovar subjektu ZLHPlus, a.s. nespochybňoval ani nenamietal a za každý dodaný tovar aj zaplatil. O úmysle žalovaného účelovo brániť ukončenie veci nasvedčuje skutočnosť, že takúto námietku vzniesol až 20.9.2016, hoci konanie prebieha od apríla 2015. Ak by dodanie tovaru nezodpovedalo dohode strán sporu, potom by zrejme žiaden subjekt vo firme ZLHPlus, a.s. nepreberal pravidelne tovar, ktorý si neobjednal a o ktorom nemá vedomosť, že je oprávnený ho prevziať. Pre vysvetlenie žalobca uviedol, že tovar bol dodávaný do ZTS Sabinov, a.s. ak si žalovaný poslal pre tovar auto, pokiaľ ho potreboval súrne pre výrobu. Väčšinou bola však doprava realizovaná tak, že žalobca dopravil na svoje náklady tovar do ZLHPlus, a.s., kde si žalovaný tovar preberal a späť do Nových Zámkov išlo rovnako vyťažené vozidlo, keď v ZLHPlus, a.s. Hronec sa na vozidlo naložili odliatky, ktoré boli určené žalobcovi, tento ich opracoval a po opracovaní hotové výrobky rovnakým spôsobom ako je uvedené vyššie, dodal žalovanému. Takáto dohoda súvisela s vyťažením vozidiel a úsporou na dopravných nákladoch strán sporu. Ide pritom o spoločnosti, ktoré sú personálne prepojené tak, ako to vyplýva zo štruktúry orgánov v oboch spoločnostiach. Je nepochybné, že by žalovaný nebol plnil v prípade, že by mu nebol tovar riadne a včas dodaný a nepochybné je aj to, že sa nejedná o jednorazové dodanie tovaru na adresu spoločnosti ZHLPlus a.s., ale opakované, ktoré mal možnosť žalovaný namietať pokiaľ by nezodpovedala dohode strán sporu. Takto si však žalovaný tovar preberal opakovane a dlhodobo.
15. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečného prednesu na pojednávaní dňa 25.10.2016, okrem iného uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka je pre vznik nároku na úroky z omeškania dôležité, kedy bola doručená výzva na plnenie kúpnej ceny, prípadne inej odplaty, alebo momentom zdaniteľného plnenia, čo nastane neskôr. Vykonaným dokazovaním však nebol preukázaný moment dodania tovaru zo strany žalobcu žalovanému. Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k momentu dodania tovaru žalobcom žalovanému, takže nie je preukázaná tá skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre moment, odkedy je možné žiadať úroky z omeškania. Žalovaná strana má za to, že žalobca ani nepreukázal, že plnil žalovanému, teda nemôže sa domáhať ani úroku z omeškania. Keď aj žalovaný žalobcovi zaplatil, nie je to ešte dôkaz toho, že bol povinný plniť a určite sú minimálne pochybnosti, odkedy by si mohol uplatňovať žalobca voči žalovanému úroky z omeškania.
16. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, položiek vydaných faktúr, penalizačnej faktúry č. 140114, písomného podania žalovaného zo dňa 10.10.2014, písomného podania žalobcu zo dňa 16.10.2014, písomného podania žalovaného zo dňa 26.11.2014, písomného podania žalobcu zo dňa 12.1.2015, rozpisu úrokov za roky 2011 - 2012, Prílohy č. 1 k penalizačnej faktúre - rozpisu úrokov z omeškania za roky 2013 - 2014, Prílohy č. 2 k penalizačnej faktúre - rozpisu úrokov z omeškania za roky 2013-2014, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, potvrdenia o pohybe na účte žalobcu, čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 14.10.2015, čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 23.2.2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.4.2016, Rozpisu úrokov za roky 2011- 2012, výpisu z účtu žalobcu, základných faktúr za oneskorenú úhradu ktorých vyúčtoval žalobca žalovanému úroky z omeškania, vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.6.2016, rozpisu úrokov za roky 2011 - 2012 s vpísanými číslami dodacích listov, dodacích listov, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.10.2016 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
17. Žalobca a žalovaný boli účastníkmi obchodnoprávnych vzťahov, založených na základe konkludentne uzatváraných kúpnych zmlúv. Ku konkludentnému uzatváraniu kúpnych zmlúv medzi nimi dochádzalo tak, že na základe objednávok žalovaného dodával žalobca žalovanému opakovane hnuteľné veci - skrine predlohy a sústruženie. Pri dodaní tovaru v tom - ktorom prípade sa vystavovali dodacie listy, na ktorých sa potvrdzovalo prevzatie tovaru. Dodávky tovaru zo strany žalobcu v prospech žalovaného boli realizované rôznymi spôsobmi. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu tovar bol dodávaný priamo žalovanému, ak si žalovaný k žalobcovi poslal pre tovar auto, pokiaľ ho potreboval súrne pre výrobu. Väčšinou však bola dodávka tovaru zo strany žalobcu pre žalovaného realizovaná tak, že žalobca dopravil na svoje náklady tovar do spoločnosti ZLHPlus, a.s., kde si žalovaný tovar preberal a späť do Nových Zámkov išlo rovnako vyťažené vozidlo, keď v spoločnosti ZLHPlus, a.s. Hronec sa na vozidlo žalobcu naložili odliatky, ktoré boli určené žalobcovi. Tento ich následne opracoval a po opracovaní hotové výrobky rovnakým spôsobom ako je uvedené vyššie, dodal žalovanému prostredníctvom spoločnosti ZLHPlus, a.s.. Takáto dohoda mala súvisieť s vyťažením vozidiel a úsporou na dopravných nákladoch strán sporu.
18. Po postupných dodávkach tovaru vystavoval žalobca žalovanému faktúry, ktorými mu vyúčtoval kúpne ceny za dodaný tovar. Vo vystavovaných faktúra žalobca uvádzal, okrem iného aj splatnosť tej
- ktorej faktúry.
19. Dňa 9.5.2014 vystavil žalobca žalovanému penalizačnú faktúru č. 140114 s dátumom splatnosti 23.5.2014, ktorou vyúčtoval žalovanému kapitalizovaný úrok z omeškania, za oneskorenú úhradu základných tovarových faktúr, ktorými účtoval kúpne ceny za dodaný tovar, a to pôvodne vo výške 7144,66 eura. Výšku vyúčtovaného kapitalizovaného úroku z omeškania vo faktúre č. 140114 následne na námietky žalovaného upravil na sumu 6.715,11 eura. Žalobca na námietky žalovaného totiž skontroloval všetky faktúry, za oneskorenú úhradu ktorých vyúčtoval úrok z omeškania a potom, ako našiel jednu chybovú, túto vyškrtol zo zoznamu, ktorý tvoril prílohu penalizačnej faktúry a úroky z omeškania boli opätovne prepočítané a znížené o sumu vyplývajúcu z tejto faktúry. V predmetnej penalizačnej faktúre boli vyúčtované úroky z omeškania za oneskorenú úhradu tých tovarových faktúr, ktoré boli vystavené v priebehu rokov 2011-2014, boli uhrádzané až po lehote splatnosti uvedenej vo faktúre a tovar, ktorého kúpna cena bola účtovaná faktúrou bol žalovanému dodaný bez vád. Jednotlivé tovarové faktúry, za oneskorenú úhradu ktorých bol uplatnený úrok z omeškania v rámci predmetnej penalizačnej faktúry, sú vyšpecifikované (aj s uvedením ako a kedy boli uhrádzané a uhradené) v Rozpise úrokov 2011-2012, Rozpise úrokov 2013-2014 - príloha č.1 a Rozpise úrokov 2013-2014 po reklamovaní faktúry - príloha č.2 a tvoria prílohu penalizačnej faktúry č.140114.
20. Po podaní žaloby žalovaný žalobcovi na penalizačnú faktúru č. 140114 uhradil celkovo sumu 1212,04 eura čo malo za následok čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v tejto výške. Konkrétne dňa 23.9.2015 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 351,09 eura predstavujúcu kapitalizovaný úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. V-11/0132 zo dňa 16.5.2011, splatnej dňa 1.7.2011, s celkovou sumou k úhrade vo výške 6.351,24 eura, ktorá bola zaplatená na 2-krát. Rovnako dňa 23.9.2015 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 637,57 eura predstavujúcu kapitalizovaný úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. V-11/0145 zo dňa 30.5.2011, splatnej dňa 15.7.2011, s celkovou sumou k úhrade vo výške 10.488,72 eura, ktorá bola žalovanému zaplatená na 3-krát. Dňa 10.2.2016 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 223,38 eura predstavujúcu kapitalizovaný úrok z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry č. V-11/0151 zo dňa 10.6.2011 splatnej dňa 24.7.2011 s celkovou sumou k úhrade vo výške 2.909,28 eura. Žalobca na preukázanie týchto skutočností predložil potvrdenia o pohybe na účte jeho zo dňa 23.9.2015 a zo dňa 10.2.2016.
21. Doposiaľ neuhradený zostatok penalizačnej faktúry č.140114 predstavuje sumu 5.503,07 eura. Žalovaný teda žalobcovi dlhuje sumu 5.503,07 eura.
22. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
23. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 24. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. 25. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
26. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
27. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
28. Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
29. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
30. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
31. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
32. Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
33. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
37. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
38. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
39. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
40. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
41. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
42. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
43. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
44. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
45. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
46. Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. 47. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016).
48. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
49. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
50. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
51. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu vystavil žalobca žalovanému penalizačnú faktúru č. 140114 s dátumom splatnosti 23.5.2014, ktorou vyúčtoval žalovanému kapitalizovaný úrok z omeškania, za oneskorenú úhradu základných tovarových faktúr, ktorými účtoval kúpne ceny za dodaný tovar, a to po úprave vo výške 6.715,11 eura. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vyúčtovaný vo vyššie uvedenej penalizačnej faktúre, keďže tu boli vyúčtované len úroky z omeškania za oneskorenú úhradu tých tovarových faktúr, ktoré boli vystavené žalobcom v priebehu rokov 2011-2014, boli uhrádzané zo strany žalovaného až po lehote splatnosti uvedenej vo faktúre a tovar, ktorého kúpna cena bola účtovaná tou - ktorou faktúrou bol žalovanému dodaný bez vád. Po podaní žaloby žalovaný žalobcovi na penalizačnú faktúru č. 140114 uhradil celkovo sumu 1212,04 eura čo malo za následok čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v tejto výške a súd preto konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. Doposiaľ neuhradený zostatok penalizačnej faktúry č.140114 predstavuje sumu 5.503,07 eura, súd preto oprávnenej žalobe žalobcu čo do sumy 5.503,07 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
53. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému a z tohto dôvodu mu nevznikol nárok na zaplatenie kúpnych cien za dodaný tovar a ani na úroky z omeškania, za oneskorenú úhradu tovarových faktúr, aj keď tie boli v konečnom dôsledku uhradené, súd uvádza, že je nedôvodná. Na základe vykonaného dokazovania nemá súd žiadne pochybnosti v tom smere, že žalobca žalovanému tovar dodal, kúpne ceny za dodaný tovar faktúrami vyúčtoval dôvodne a ak ich žalovaný uhradil po lehote splatnosti, vznikol žalovanému zákonný nárok na úroky z omeškania. K tomuto záveru dospel súd na základe viacerých skutočnosti. Žalovaný pri prvom úkone ktorý mu v danej právnej veci patril, teda v odpore proti platobnému rozkazu, neuplatnil tak závažnú námietku, že mu nebol dodaný tovar. V odpore len spochybnil nárok žalobcu na úroky z omeškania, poukazujúc na to, že nemôže mať nárok na úroky z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktorými vyúčtoval tovar, ktorý mal vady. Žalovaný nespochybnil dodávku tovaru ani vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.11.2014 označenom ako „Vrátenie penalizačnej faktúry“, v rámci ktorého naopak potvrdil splnenie objednávok žalovaného, pričom namietal len vady dodávok (výrobkov). Je nepochybné, že žalovaný by nepristúpil k úhrade faktúr, ak by mu bol fakturovaný tovar, ktorý mu nebol dodaný či už priamo alebo po dohode, prostredníctvom iného subjektu. V danom prípade nešlo o jednorazovú dodávku, ale opakované viacnásobné dodávky realizované v priebehu niekoľkých rokov, takže je bez akýchkoľvek pochybnosti, že ak bol v spoločnosti ZLHPlus, a.s. preberaný tovar dodávaný žalobcom, bolo to na základe dohody sporových strán. Dôvodnosť uplatnených úrokov z omeškania potvrdzuje aj samotný postup pri realizovaní obchodov medzi sporovými stranami, resp. obchodné zvyklosti, resp. prax, ktorú vytvorili sporové strany v rámci ich vzájomných obchodov. Ako už bolo uvedené, ku konkludentnému uzatváraniu kúpnych zmlúv medzi sporovými stranami dochádzalo tak, že na základe objednávok žalovaného dodával žalobca žalovanému opakovane hnuteľné veci - skrine predlohy a sústruženie. Pri dodaní tovaru v tom - ktorom prípade sa vystavovali dodacie listy, na ktorých sa potvrdzovalo prevzatie tovaru. Dodávky tovaru zo strany žalobcu v prospech žalovaného boli realizované buď priamo žalovanému, ak si žalovaný k žalobcovi poslal pre tovar auto alebo bola dodávka tovaru zo strany žalobcu pre žalovaného realizovaná tak, že žalobca dopravil na svoje náklady tovar do spoločnosti ZLHPlus, a.s., kde si žalovaný tovar preberal a späť do Nových Zámkov išlo rovnako vyťažené vozidlo, keď v spoločnosti ZLHPlus, a.s. Hronec sa na vozidlo žalobcu naložili odliatky, ktoré boli určené žalobcovi. Tento ich následne opracoval a po opracovaní hotové výrobky rovnakým spôsobom ako je uvedené vyššie, dodal žalovanému prostredníctvom spoločnosti ZLHPlus, a.s.. Takáto dohoda je logická, keďže podnikatelia sa snažia dosiahnuť úsporou na dopravných nákladoch. Po postupných dodávkach tovaru vystavoval žalobca žalovanému faktúry, ktorými mu vyúčtoval kúpne ceny za dodaný tovar. Ak by mu tovar dodaný nebol, je logické že by v takom prípade žalovaný vystavené faktúry zo strany žalobcu, žalobcovi vracal späť a už vôbec by nedochádzalo k ich opakovaným úhradám. Vo vystavovaných faktúra žalobca uvádzal, okrem iného aj splatnosť tej - ktorej faktúry. Ak by vo faktúre uvádzaná splatnosť nezodpovedala dohode sporových strán, resp. ich zaužívaným obchodným zvyklostiam, tak by tiež dochádzalo k vracaniu vystavených faktúr zo strany žalovaného žalobcovi. To však v priebehu dokazovania preukázané nebolo. V priebehu dokazovania bolo síce preukázané, že žalovaný žalobcovi vrátil predmetnú penalizačnú faktúru, ale dôvod pre ktorý tak učinil, nepreukázal. Žalovaný nepredložil totiž žiadne také dôkazy, ktorými by zdokladoval, že predmetná penalizačná faktúra sa aj po jej úprave žalobcom týka takých tovarových faktúr, ktoré súvisia s dodávkou vadného tovaru zo strany žalobcu, čo by mohlo mať vplyv na dôvodnosť žalobcom uplatnených kapitalizovaných úrokov. Žalovaný úhradou tovarových faktúr vystavených žalobcom vlastne uznal ich opodstatnenosť a bolo na ňom, aby preukázal ich prípadnú neopodstatnenosť. Napríklad tak, že ten istý tovar bol vyfakturovaný nielen jemu, ale aj inému subjektu. Prípadne aj tak, že tovarové faktúry, vystavené žalobcom, nepojal do svojho účtovníctva, neuplatnil si z nich zaplatenú DPH, prípadne, že ich vrátil. Nič z toho sa nestalo. Naopak žalovaný v priebehu tohto konania zrealizoval úhrady na predmetnú penalizačnú faktúru, čím vlastne uznal aj opodstatnenosť zvyšku vyúčtovaného kapitalizovaného úroku z omeškania.
54.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 57. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 C.s.p./.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.