Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/21/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu PYRAMÍDA PP, s. r. o., Hlavná 23, Trnava, IČO 36543616, zast. JUDr: Július Šefčík, advokát, 9. mája 15, Trnava, proti žalovaným: 1. IE., 2. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO 31595545, o zaplatenie 645,65 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 645,65 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. Stranám budú vrátené zostatky záloh na trovy znaleckého dokazovania, a to: žalobcovi vo výške 7,48 eur z preddavku D14 24/2014, VS 2181106413, žalovanému v 1. rade vo výške 34,04 eur z preddavku D14 164/2013, VS 2181106513, žalovanému v 2. rade vo výške 7,48 eur z preddavku D14 166/2013, VS 2181106413 cestou učtárne Okresného súdu Trnava po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podaným žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že 21. 1. 2011 došlo k vzniku poistnej udalosti zavinením odporcu v 1. rade pri prevádzke vozidla zn. L., ktorým poškodil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu zn. L. tak, že od vozidla odporcu 1 sa odrazil kameň, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla žalobcu. Vozidlo bolo opravené a cena opravy bola vo výške žalovanej čiastky. Žalobca sa obrátil so svojím nárokom na odporcu 2, ktorý má s žalovaným 1 uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento odmietol poskytnúť plnenie.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že 21.1.2011 došlo k vzniku poistnej udalosti a poškodeniu vozidla žalobcu tým, že boli vymrštené kamene spod kolesa odporcu v 1.rade, došlo k poškodeniu čelného skla a ľavého predného reflektora. Vymrštenie kameňa má pôvod v prevádzke vozidla a žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti ani tým, že uvedie, že nemohol predísť tejto okolnosti. Pri vedení motorového vozidla musí vedenie motorového vozidla prirpôsobiť tomu, by nebola spôsobená škoda. Škodu spôsobilo viac kameňov. K udalosti došlo pri budove MC Donald, ktorá je dosť vzdialená od kruhového objazdu a konateľ žalobcu zastavil bezprostredne po vyletení kameňa. Vzhľadom na to, že je tam stavenisko, je aj technický predpoklad, že sú tam kamene. Konateľ žalobcu Z. uviedol, že riadil vozidlo Fiat Ducato. Pred kruhovým objazdom počul náraz na predné sklo a videl ďubku na skle. Zablikal na vozidlo pred ním, povedal vodičovi, že od neho odleteli kamene, nevie, či bol jeden alebo viac, to si v tom momente neuvedomil. Na ceste boli malé kamienky. Zrejme aj na vodiča zatrúbil. Prezreli vozidlo, spísali o tom záznam a odovzdali poisťovni. Zistili, že nie

je rozbité iba čelné sklo, ale aj predné svetlo. Keď spisovali záznam, bola na skle iba ďubka, a rozšírila sa po skle za pár dní, a kým za pár dní vozidlo odviezli do servisu, bolo prasknuté po celom skle. Keďže bolo rozbité aj svetlo, má za to, že kameňov bolo viac. Konateľ Z. pri nehode nebol, vozidlo dal do opravy až po tom, keď poisťovňa chcela faktúru a rozpis prác. Inak nemal dôvod vozidlo dať opraviť, auto majú iba na zásobovanie v rámci Trnavy a používajú ho veľmi málo. Ak by poisťovňa nežiadala faktúru a rozpis prác, nedali by vozidlo do značkového servisu a oprava mohla byť lacnejšia.

4.Žalovaný 1 uviedol, že dňa 21.1.2011 jazdil na mojom vozidle Fiat Punto, počul trúbenie a blikanie, preto zastavil. Na ceste boli kamene, vodič za ním z Fiatu Ducato povedal, že kamene sa odrazili od jeho vozidla, preto si ohliadol poškodenie. Poškodený mal ľavý predný svetlomet a čelné sklo. Spísali záznam, ktorý odovzdal pánovi B.i, ktorý riadil vozidlo Ducato a vec ďalej neriešil. Vo vozidle bol sám, sám nevidel ani inak nevnímal odraz kameňa, iba vie, že boli na ceste. Od kruhového objazdu bol vzdialený niekoľko metrov, nebolo to však tesne pred kruhovým objazdom, spomaľoval, ale rýchlosť nevie určiť. Záznam o nehode spisoval pán B. priamo na mieste.

5.Žalovaný 2 uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu. Rozsah poškodenia nezodpovedal priebehu poistnej udalosti, pretože aj z doloženej fotodokumentácie vyplýva, že jedným kameňom ako udával žalobca aj žalovaný 1 nemohol byť poškodený zároveň ľavý predný svetlomet aj čelné sklo a poškodenie na ľavom prednom svetlomete bolo väčšie ako na čelnom skle. Vychádzali teda zo zápisu v uplatnenom nároku, v ktorom sa uvádza, že spod kolesa predchádzajúceho motorového vozidla odletel kameň, ktorý poškodil súčasne čelné sklo aj svetlomet. Pokiaľ ide o samotné čelné sklo, nárok neuznáva z dôvodu, že v tomto konkrétnom prípade je nárok nepreukázaný a nepreukázateľný z dôvodu, že vodič predchádzajúceho vozidla ak sa vo vozidle nachádza sám a zároveň vodič za ním idúci nemá svedka, je takáto poistná udalosť nepreukázateľná, pretože vodič predchádzajúceho motorového vozidla nemôže reálne vidieť kameň, ktorý odletí z jeho kolesa a poškodí za ním idúce vozidlo. Skutočnosť, že škodca, teda žalovaný 1, v zázname uzná vinu, nie je relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval zodpovednosť za spôsobenú škodu. Konanie takýchto údajných škodcov vyplýva aj z vedomia, že majú vozidlo poistené v komerčnej poisťovni, a dôvodne predpokladajú, že poisťovňa škodu nahradí. Poukázal na § 4 ods.2 zák.381/01, v zmysle ktorého je možné uhradiť len preukázané nároky, ako aj na rozhodnutie NS ČR č. 3/84 a v zmysle tohto má za to, že vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod kolesa iného vozidla predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, avšak nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Je tiež potrebné sa zaoberať otázkou podľa § 431 OZ, ktorý hovorí o strete prevádzok. Aj v tomto smere poukázal na uvedené rozhodnutie NS ČR, podľa ktorého za stret prevádzok sa považuje predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov, teda zrážka, ale aj stret dopravných prostriedkov zo zariadením inej prevádzky ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok, bez toho, aby došlo k fyzickému stretu týchto dvoch vozidiel. Ako príklad sa uvádza v tomto rozhodnutí oslnenie a vymrštenie kameňa. Nebolo jednoznačne preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo tak, ako to účastníci škodovej udalosti spísali v zázname, nebola preukázaná zodpovednosť vodiča vozidla poisteného u odporcu 2, teda odporcu 1. Vymrštenie kameňa spod kolesa motorového vozidla je okolnosťou, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a nie okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Žalobu teda žiadam zamietnuť, trovy konania si neuplatňujem.

6.Svedok J., likvidátor odporcu 2, uviedol, že ohliadku vozidlo vykonávala spoločnosť SlovExperta. V hlásení bolo iba uvedené, že škodca vchádzal na kruhový objazd a boli iba zaznačené políčka, čo bolo na vozidle poškodeného poškodené. Bolo tam čelné sklo a reflektor. Bolo tam uvedené, že kameň spôsobil poškodenie čelného skla a reflektora, čo nie je technicky prijateľné. Boli to dve vozidlá pomerne výškovo rozdielne Fiat Punto a Fiat Ducato, a pri dodržaní primeranej rýchlosti pri vjazde do kruhového objazdu nemôžu mať takú kinetickú rýchlosť, aby spôsobili dané poškodenie, bez ohľadu na to, či by to jeden kameň alebo viacero. V uplatnení bol iba jeden kameň a musí vychádzať z toho, čo tam je napísané. Nie je odborník na kinetiku, ale vychádza so znaleckých údajov. Žalobca uviedol, že si škodu bude likvidovať faktúrou v uplatnení škody, nemohli teda ani začať šetrenie, teda bolo treba vyžiadať doklady vrátane faktúry. Mohli si zaškrtnúť napr. škoda rozpočtom. Vtedy by faktúru nežiadali.

7.Zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 21. 1. 2011 vyplýva, že žalovaný 1 mal poškodiť vozidlo žalobcu Fiat Ducato J.. Záznam spisoval vodič Z.š. Ako viditeľné poškodenia boli označené ľavý svetlomet a čelné sklo ľavá strana. Na zázname je v kolonke 12 označený bod 6 „vozidlo vchádzalo na kruhový objazd“. Na plániku nehody je kruhový objazd vyznačený, podľa nákresu sa vozidlá nachádzali na kruhovom objazde. V uplatnení nároku na náhradu škody voči žalovanému 2 žalobca označil miesto

vzniku škody ul. E. a na nákrese označil vozidlá ako idúce za sebou, popis vzniku škody - vyletel kameň idúcemu vozidlu na jeho čelné sklo a poškodil mu aj ľavý svetlomet. Pokiaľ ide o rozdielny popis miesta škodovej udalosti, jedná sa o dve rozdielne miesta /kruhový objazd pri Baumaxe/, podľa vyjadrenia žalobcu ku škode malo dôjsť pri Mc Donald, za ktorým sa práve kruhový objazd nachádza, treba mať za to, že popis síce nebol správny, avšak na danej ceste sú kruhové objazdy 2 /za sebou/, medzi stranami však nebolo sporné miesto, kde ku škode malo dôjsť. Tento nedostatok popisu miesta vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na nespornosť miesta nehody nepovažuje súd za rozhodujúci. Účastníci nehody /poškodenia/ vozidla spísali na mieste záznam a to považuje súd v tomto smere za smerodatné.

8.Zo zápisu o ohliadke poškodeného motorového vozidla vykonaného spoločnosťou Slovexpert vyplýva poškodenie predného ľavého svetla a čelného skla na vozidle Fiat Ducato. V zmysle faktúry TANEX spol. s. r.o. na vozidle boli vykonané práce a fakturovaný materiál: predné svetlo 153 eur, lep 60,24 eur, lanko na sklo 4,32 eur, čelné okno Ducato 202 eur, dielenské práce v sume 118,48 eur, spolu 645,65 eur s DPH. Žalovaný 2 odmietol plnenie z poistnej udalosti z dôvodu, že zdokladovaný rozsah poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s popisným priebehom situácie. Nebolo ani preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla.

9.V danom prípade nie je sporné, že vozidlo žalobcu bolo poškodené a bola na ňom vykonaná oprava, ktorá bola autoservisom fakturovaná a následne u odporcu 2 uplatnená. Nebolo sporné, že žalovaný 1 bol povinne zmluvne poistený u odporcu 2. Samotná výška škody nebola rozporovaná.

10.Zo znaleckého posudku U. č. 7/2014 vyplýva, že nie sú poskytnuté údaje o vzdialenosti vozidiel od kruhového objazdu v čase udalosti, informácie o rýchlosti vozidiel a ich vzdialenosti. Pre vyhodnotenie poškodenia sú dôležité údaje o kameni, ktorý mal poškodenie spôsobiť. Vzhľadom na rozdielnosť výšky vozidiel znalec použil výpočet a dospel k záveru, že z technického hľadiska pri pohybe vozidiel za sebou pred objazdom boli splnené podmienky pre vznik poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného skla vozidla Fiat Ducato odletujúcim kameňom od kolies vozidla Fiat Punto. Zo záverov posudku vyplýva, že bodové poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného skla vozidla Fiat Ducato zdokumentované na fotodokumentácii sú takého charakteru, ktoré z technického hľadiska muselo vzniknúť priamym mechanickým lokálnym silovým pôsobením na ľavý predný svetlomet a čelné sklo v mieste vzniku tohto poškodenia. Vzhľadom na veľkosť, tvar a charakter bodového poškodenia je z technického hľadiska dôvodné predpokladať, že poškodenie vzniklo práve takým spôsobom, silovým pôsobením odleteného kameňa počas jazdy. Pozdĺžne praskliny na čelnom skle vznikli až ako následok bodového poškodenia, ktoré bolo prvotnom príčinou pozdĺžnych prasklín s epicentrom v mieste poškodenia. Vzhľadom na rozsah a charakter poškodenia ľavého predného svetlometu je možné jednoznačne vylúčiť, že by k poškodeniu čelného skla došlo tým istým kameňom, ktorý v prvotnej fáze kontaktu s vozidlom spôsobil poškodenie ľavého predného svetlometu vozidla. Pri prvotnom náraze kameň stratil podstatnú časť svojej kinetickej energie a došlo k výraznému zníženiu jeho rýchlosti. Kinetická energia letiaceho kameňa bola do značnej miery spotrebovaná na poškodenie skla ľavého predného svetlometu. Po tomto náraze už musel byť vektorový rozdiel rýchlosti letiaceho kameňa a vozidla Fiat Ducato podstatne nižší ako pri prvotnom kontakte. Takýto priebeh poškodenia je z technického hľadiska neprijateľný. Pri deklarovanom priebehu nehodového deja je vznik bodového poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného skla z technického hľadiska prijateľný za predpokladu, že každé poškodenie vzniklo iným odrazeným kameňom. Vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že z technického hľadiska je prijateľné, že pri jazde dvoch vozidiel za sebou mohlo dôjsť k poškodeniu ľavého predného svetlometu a predného skla vymrštením kameňom z vozidla Fiat Punto. Z technického hľadiska je neprijateľné, aby k poškodeniu došlo jedným kameňom. Nie sú známe parametre vozidiel, teda ich vzájomná vzdialenosť a rýchlosť, ani parametre, kameňov, ktoré tom mohli spôsobiť, nedá sa teda exaktne vyhodnotiť, či pri takomto pohybe vozidiel mohlo dôjsť k takému poškodeniu, ale nedá sa to ani vylúčiť. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že pri jazde vozidla Fiat Ducato za vozidlom Fiat Punto došlo vplyvom vymrštenia kameňa od kolies vozidla Fiat Punto k poškodeniu ľavého predného svetlometu a čelného skla vozidla Fiat Ducato. Z technického hľadiska je neprijateľné, aby tieto poškodenia boli spôsobené jedným kameňom. Nedá sa vylúčiť, že spod kolies vozidla sú vymrštené dva kamene. Ak by boli najmenej dva kamene vymrštené, môže byť súčasne poškodený svetlomet aj čelné sklo. K doručeným otázkam, či jednotlivé poškodenia mohli byť spôsobené aj iným motorovým vozidlom uviedol, že z technického hľadiska toto nie je možné vylúčiť. Otázka ja však veľmi všeobecná. K otázke, že znalec sa nevyjadril, aké staré sú praskliny na čelnom skle, či sú tam viditeľné nánosy prachu a aké sú staré, uviedol, že v spracovanom znal.posudku bola predložená fotodokumentácia v digitálnej podobe v rozlíšení 1024x768 a z tejto sa

nedá jednoznačne posúdiť vek prasklín, resp. poškodenia. K otázke, či poškodenia mohli vzniknúť aj v iný deň (v iný deň k poškodeniu čelného skla v iný deň k poškodeniu predného svetlometu), nakoľko v súlade so závermi k poškodeniu čelného skla a svetlometu nemohlo dôjsť v dôsledku vymrštenia jedného kameňa uviedol, že z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu došlo v iný deň, ako je uvedené v spise. K otázke, v akej vzdialenosti museli jazdiť motorové vozidlá Fiat Ducato za vozidlom Fiat Punto, aby nedošlo k poškodeniu čelného skla uviedol, že keďže nie sú známe parametre, ako rýchlosť jazdy vozidiel, tvar a pevnosť kameňa, nie je možné k tejto otázke zaujať jednoznačné stanovisko a nie je možné jednoznačne konštatovať, že ak by vozidlá išli so vzájomnou vzdialenosťou 500 m, k poškodeniu by nedošlo. K otázke, v akej vzdialenosti muselo jazdiť Fiat ducato za vozidlom Fiat Punto, aby došlo k nárazu kameňa na čelné sklo, uviedol, že vzhľadom na nedostatok vstupných údajov nie je možné jednoznačne otázku zodpovedať, ale je potrebné uviesť, že aj pri dodržaní minimálneho pozdĺžneho odstupu vozidla Fiat Ducato za pred ním jazdiacom vozidlom Fiat Punto, z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že by došlo k poškodeniu čelného skla vozidla fiat Ducato kameňom vymrštením z kolies vozidla Fiat Punto. K otázke, či môže mať vodič vozidla Fiat Ducato vinu na vzniknutom poškodení z dôvodu, že jazdil v krátkej vzdialenosti za vozidlom Fiat Punto, z technického hľadiska túto skutočnosť nie je možné vylúčiť. K otázke, či poškodenia mohli vzniknúť aj v iný deň ako je uvedený v hlásení škody uviedol, že technického hľadiska toto nie je možné vylúčiť.

11.Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12.Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia zákona sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.

13. Podľa § 442 ods. 1, 3 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14.Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného. Jedná sa o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škoda musí byť reálna, teda existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody. Dôvodom vzniku povinnosti nahradiť škodu je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému /škodca/ ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená /poškodený/ uplatniť právo na náhradu škody. Všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti /existencia úkonu, ktorý je v rozopore s objektívnym právom, pričom k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané/, vznik škody ako majetkovej ujmy, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom - skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav, keď povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou /t. j. že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný/ a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil /pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda toto sa predpokladá/.

15. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzky. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V zmysle citovaného

ustanovenia sa jedná o objektívnu zodpovednosť, z ktorej je možné sa vyviniť preukázaním, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri všetkom úsilí, ktoré sa mohlo vynaložiť Treba rozlišovať, či škoda bola spôsobená a/ okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke /zlyhanie bŕzd, motora, vada materiálu/, b/ inými okolnosťami /vonkajšími/, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia /prírodné sily a pod./. V prípade uvedenom pod a/ zákon nepripúšťa možnosť špeciálnej liberácie, avšak v prípade pod b/ ju nevylučuje, ale iba za predpokladu, že škode sa nemôže zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať /treba rozumieť všetku objektívnu možnú starostlivosť/.

17. Podľa § 431 Obč. zák. ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Pojem stretnutie prevádzok je obsahovo širší než stretnutie dopravných prostriedkov. Môže ísť o stretnutie prevádzok rovnakého druhu, rôzneho druhu, priame /zrážka vozidiel rovnakého druhu alebo rozdielnych prevádzok/, nepriame /nedôjde k zrážke, ale len k oslneniu protiidúcim vozidlom prípadne k vymršteniu kameňa oproti idúcim alebo predbiehajúcim vozidlom/. V zmysle R 3/1984 Za stretnutie prevádzok treba považovať predovšetkým vlastné stretnutie dopravných prostriedkov /ich zrážku/, ale aj stretnutie dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky, ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretnutiu vozidiel /oslnenie, vymrštenie kameňa a podobne/. Za stretnutie prevádzok sa považuje aj prípad, keď idúce vozidlo narazí do už stojaceho vozidla, ktoré neprestalo byť účastníkom cestnej premávky.

18. Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky.

19. Podľa § 12 ods. 1 písm. f/, g/ zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa§ 10 ods. 1 - 4 cit zákona. Náhrada škody poisťovateľa za poisteného formou poistného plnenia zodpovednosti je viazaná na splnenie zákonných predpokladov: 1. Existencia zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému, 2/ oznámenie poistnej udalosti poisteným poisťovateľovi, 3. Uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu škody poškodeným.

20.Zo Stanoviska útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska vyplýva, že k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, Národná banka Slovenska zaznamenala nejednotnú prax pri likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla (ďalej len „škoda na čelnom skle“), Z uvedeného dôvodu došlo podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k prijatiu stanoviska, v zmysle ktorého na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21.Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, znamená to, že bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.

22.Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná

banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť. I keď je pravdou, že toto stanovisko nie je právne záväzné, je treba naň prihliadať.

23.Súd poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.06.2014 Cpj 5/2014, v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. 16.Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

24.Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984). 18.Samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

25. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

26.V predmetnej veci žalovaný 1 podpísal záznam o nehode, v ktorom je popísané poškodenie vozidla s tým, že kamene sa odrazili od jeho vozidla. Sám nevidel ani inak nevnímal odraz kameňa. Objektívne je potrebné konštatovať, že pokiaľ sa vodič venuje riadeniu motorového vozidla, je veľmi málo pravdepodobné, že zaregistruje odlet kameňa spod kolesa svojho vozidla a naviac súčasne zaregistruje, kam kameň smeroval. Zo záznamu vyplýva, že k udalosti došlo na kruhovom objazde, tak sú i zakreslené. Ako bolo uvedené, označenie ulice nie je smerodatné, nakoľko v danej lokalite je ulica Nová a strany v čase spisovania záznamu objektívne nemuseli rozpoznať, či sa ešte nachádzajú práve na takto pomenovanej ulici, keď dva kruhové objazdy sú v krátkej vzdialenosti za sebou. Podstatnou je skutočnosť, že žalovaný 1 vyjadril súhlas s opísaným dejom podpisom na zázname. Aj v konaní uviedol, že počul trúbenie a blikanie, preto zastavil, na ceste boli kamene.

27. Znalec vo svojom posudku a následnom vyjadrení pred súdom ako bežnú príčinu daného poškodenia uvádza vymrštenie kameňa a súd sa s takým tvrdením /spôsobom poškodenia vozidla/ i stotožňuje, nakoľko je pri cestnej doprave obvyklé. Znalec vylúčil, že by k poškodeniu čelného skla došlo tým istým kameňom, súčasné poškodenie ľavého predného svetlometu a čelného skla z technického hľadiska prijateľný za predpokladu, že každé poškodenie vzniklo iným odrazeným kameňom. Z technického hľadiska pri pohybe vozidiel za sebou pred objazdom boli splnené podmienky pre vznik poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného skla vozidla Fiat Ducato odletujúcim kameňom od kolies vozidla Fiat Punto. Bodové poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného sú takého charakteru, ktoré z technického hľadiska muselo vzniknúť priamym mechanickým lokálnym silovým pôsobením na ľavý predný svetlomet a čelné sklo v mieste vzniku tohto poškodenia. Je dôvodné predpokladať, že poškodenie vzniklo práve takým spôsobom, silovým pôsobením odleteného kameňa počas jazdy. Pozdĺžne praskliny na čelnom skle vznikli až ako následok bodového poškodenia, ktoré bolo prvotnom príčinou pozdĺžnych prasklín s epicentrom v mieste poškodenia. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že pri jazde vozidla Fiat Ducato za vozidlom Fiat Punto došlo vplyvom vymrštenia kameňa od kolies vozidla Fiat Punto k poškodeniu ľavého predného svetlometu a čelného skla vozidla Fiat Ducato. Nedá sa vylúčiť, že spod kolies vozidla sú vymrštené dva kamene. Ak by boli najmenej dva kamene vymrštené, môže byť súčasne poškodený svetlomet aj čelné sklo. Vylúčiť sa nedá ani spôsobenie poškodenia iným vozidlom /táto otázka na znalca ale nebola konkretizovaná a iné vozidlo sa v zázname neuvádza/. Vek praskliny na čelnom skle nie je možné určiť, rovnako ani to, či k poškodeniu oboch častí došlo v jeden deň, resp. k vzdialenosti vozidiel - tu treba uviesť, že nedošlo k zrážke vozidiel, a teda nie je úlohou súdu posudzovať prípadnú vzdialenosť vozidiel .

28. Z posudku teda vyplýva, že k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku odrazených kameňov a tu treba opätovne poukázať na samotné vyjadrenie žalovaného 1, že na ceste boli kamene, na trúbenie zastavil a záznam o uvedenom deji podpísal, uviedol tiež, že si ohliadol poškodenie vozidla. Jednalo sa o bezprostrednú reakciu po škodovej udalosti a túto žalovaný 1 ani nespochybňoval a nenamietal. Vzhľadom na priebeh udalosti nemožno technicky bez akýchkoľvek pochybností zrejme určiť veľkosť kameňa, ktorý škodu spôsobil. Z posudku a vyjadrenia znalca však vyplýva, že k poškodeniu vozidla došlo vymrštením viacerých kameňov. Pokiaľ v zápise bol uvedený kameň, táto skutočnosť nie je rozhodujúca, nakoľko z výpovedí oboch strán vyplýva, že na ceste boli kamene, v čase nehody objektívne ani jedna zo strán nevenovala pozornosť tomu, či došlo k vymršteniu jedného alebo viac kameňov, pri spisovaní prvotného záznamu však strany opísali poškodenie vozidla /čo je z tohto pohľadu rozhodujúce, a teda že boli poškodené dve časti vozidla/ a ako vyplynulo i z posudku, muselo sa jednať o viac kameňov. Skutočnosť, že v zázname bol uvedený iba kameň /nie kamene/, nie je s poukazom na ostatné okolnosti tou, ktorá by spochybňovala príčinu škody na vozidle.

29.Výpoveď svedka J., ktorý vykonával iba likvidáciu škody, vyplýva, že nie je technicky možné poškodenie vozidla tak, ako ho popísal žalobca, a to aj s prihliadnutím na výškový rozdiel vozidiel a povinnosť primeranú rýchlosť pri vjazde na kruhový objazd. Jeho výpoveď však v tomto smere nie je smerodatná, nakoľko nie je znalcom pre posúdenie tejto otázky, súd prihliadal predovšetkým na vyjadrenie znalca, ktorý túto otázku zodpovedal a svedok nemal vedomosť o rýchlosti vozidiel, naviac prípadná neprimeraná rýchlosť z výpovedí strán / ani žalovaného 1/ nevyplýva. Ak by totiž žalobca jazdil neprimeranou rýchlosťou, treba prihliadnuť na to, že jazdil za vozidlom žalovaného 1 a pokiaľ nedošlo k zrážke vozidiel, neprimeranou rýchlosťou by jazdil i žalovaný 1 a o to je pravdepodobnejšia väčšia rýchlosť odrazeného kameňa a zavinenie žalovaného.

30. Súd poukazuje opätovne na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.06.2014 Cpj 5/2014, v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Pokiaľ sa toto stanovisko dotýka poškodenia skla, analogicky je potrebné ho použiť aj na iné poškodenie vozidla - stanovisko sa týkalo poškodenia skla z dôvodu častého výskytu obdobných prípadov a bolo potrebné zjednotiť rozdielny právny výklad, ktorý nevylučuje i iné poškodenie vozidla z dôvodov v prevádzke vozidla a s tým spojenej objektívnej zodpovednosti. Práve s poukazom na objektívnu zodpovednosť nie je potom rozhodujúca prípadná vzdialenosť vozidiel či akékoľvek zavinenie žalovaného 1 /ktorý naviac ani nevylúčil a nespochybnil, že ku škode došlo odrazom kameňov, ktoré sa na ceste nachádzali/. Podľa § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ /žalovaný/ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzky, o taký prípad sa v danej veci jedná. K poškodeniu vozidla došlo v dôsledku prevádzky vozidla žalovaného 1 a táto zodpovednosť je objektívna bez ohľadu na zavinenie žalovaného, ktorý ani nespochybnil a nevyvrátil udávaný spôsob, ako ku škode došlo.

31.Zodpovednosť žalovaného 2 je s poukazom na citované ustanovenia zákona odvodená od objektívnej zodpovednosti žalovaného 1. Žalovaný v 1. rade má so žalovaným 2 uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, a teda na základe tejto mal za žalovaného 1 plniť žalovaný 2. Vo vzťahu k žalobcom je za danej situácie žalovaný 1 titulom objektívnej zodpovednosti, keď pri prevádzke motorového vozidla vznikla škoda a žalovaný 2 za škodu zodpovedá odvodene od jeho zodpovednosti na základe zmluvy o poistení, a teda solidárne so žalovaným 1.

32.Za daného stavu potom súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preukázaná, a preto je potrebné jej vyhovieť. Výška škody nebola spochybňovaná a namietaná, o výške nákladov na opravu vozidla boli súdu predložené doklady, o ktorých neboli v konaní pochybnosti, a teda v tomto smere súd ďalšie dokazovanie nevykonával.

33.Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a teda mu súd priznal náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

35. Súd rozhodol o vrátení časti preddavkov zložených na trovy znaleckého dokazovania po úhrade týchto trov - nejedná sa o priznanie náhrady trov konania štátu /ani trov strán, ktoré budú vyčíslené v osobitnom rozhodnutí a v tomto budú zohľadnené aj tieto náklady/, preto súd rozhodol v tomto rozhodnutí o vrátení časti zložených preddavkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).