Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-89-2023.pdf
PDF · 73.07 KB
Case nature
Subarea
4Sf/89/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Autosklo Piešťany PN s.r.o., so sídlom Vrbovská cesta 2511/19, 921 01 Piešťany, IČO: 47 215 585, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102588007/2023 zo dňa 17.10.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.12.2023, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.12.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 22.12.2023 (ďalej „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102588007/2023 zo dňa 17.10.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu A. č. 101571621/2023 zo dňa 20.06.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2022 v sume XX.XXX,XX eura. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.
2. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že je subjektom vykonávajúcim podnikanie už viac ako 10 rokov, pričom si riadne plní aj všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z postavenia zamestnávateľa voči svojim zamestnancom (platí mzdy) ako aj voči štátu (platí odvody a dane). Žalobca má v pláne naďalej podnikať, ak by však došlo k vykonaniu napadnutého rozhodnutia, všetky jeho činnosti vykonávané „vo verejnom záujme“ by boli ukončené. Medzi podnikateľskou činnosťou a dôsledkami napadnutého rozhodnutia vníma žalobca zjavný nepomer, vytvárajúci pre neho ako pre právny subjekt neprimeraný následok. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a nenapraviteľný následok. Prípadné priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.05.2024, pričom navrhol, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal splnenie predpokladov pre možnosť súdu podanému návrhu vyhovieť.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posúdil ako nedôvodný, keďže neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého (príp. viacerých) z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
8. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
9. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy prichádzajúci negatívny následok (a už vôbec nie len v hypotetickej rovine) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť a predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo jeho inými právnymi následkami skutočne hrozí a že tento dosahuje kvalitatívne vyššiu intenzitu - a to intenzitu buď závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku - jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
10. Hrozba následku závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, následku ujmy na životnom prostredí resp. hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018.
11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd po oboznámení sa návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie podanej správnej žalobe. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecnými tvrdeniami o tom, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda resp. iný vážny nenapraviteľný následok, avšak bez toho, aby uvedené hrozby relevantným spôsobom preukázal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by bola ohrozená jeho podnikateľská činnosť, tieto
tvrdenia boli uvedené iba vo všeobecnej rovine, bez preukázania aktuálnej finančnej situácie, stavu obchodných záväzkov a pohľadávok, mzdových nákladov, prípadne iných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca pre prípad výkonu napadnutého rozhodnutia poukázal na prípadnú hrozbu ukončenia jeho činnosti „vo verejnom záujme“, nijakým spôsobom však nepopísal a neosvedčil, v čom táto jeho činnosť má spočívať. Napokon ani tvrdenia žalobcu o tom, že si si ako podnikateľský subjekt fungujúci viac ako 10 rokov riadne plní všetky svoje zákonné povinnosti, nemôžu samé o sebe zakladať dôvodnosť podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v ním tvrdenej existencii hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody resp. iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a/ SSP). V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca sa o unesenie uvedeného dôkazného bremena ani nepokúsil, keďže k svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosti, na ktorých svoj návrh zakladal.
14. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).