Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4P-21-2016.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky
- E. T., nar. 16.XX.XXXX, bytom Z. H. č. XXX, a otca - H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H. č. XXX, zast.: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava, Klinec II. č. 215, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú T. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.
II. Otec maloletej T. T., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc od 01.02.2016.
III. Zameškané výživné na maloletú T. T., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.02.2016 do 25.10.2016, v celkovej výške 200,- Eur, je otec maloletej povinný zaplatiť matke maloletej do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd vo zvyšku návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej T. T. návrhom podaným súdu dňa 15.02.2016 žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi, aby uložil povinnosť platiť na jej výživu mesačne sumou 150,- Eur, počnúc od 01.02.2016.
2. Návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z doteraz platného manželstva, ktoré doteraz trvá. Otec maloletej má dlhodobé problémy s požívaním alkoholu. Preto s ním zamestnávateľ viackrát ukončil pracovný pomer. Už viac ako 1,5 roka spoločne nehospodária a on sa o maloletú nijakým spôsobom nezaujíma. Uviedla, že v roku 2005 bola uznaná za invalidnú dôchodkyňu, pričom jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 311,- Eur a prídavkov na maloletú vo výške 23,52 Eur. Z dôvodu, že nebola schopná pokryť zo svojho príjmu výdavky, sa musela zamestnať vo firme HEKO-SDK, s.r.o., Z. H., kde pracuje na skrátený úväzok s mesačným príjmom 170,- Eur.
3. Maloletá T. je žiačkou základnej školy, kde denne cestuje autobusom. Začiatkom roku 2015 jej bola diagnostikovaná reuma a v dôsledku tohto ochorenia musí viackrát do mesiaca absolvovať vyšetrenie. Taktiež jej v dôsledku zisteného ochorenia musí kupovať lieky v hodnote 50,- Eur mesačne.
4. Vyjadrila sa, že otec maloletej je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 150,- Eur. Taktiež má príjem zo zamestnania, ale jeho výška jej nie je známa.
5. Na pojednávaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že sa im s dcérou zmenila od apríla situácia a keďže musia platiť nájom, žiada výživné vo výške 200,- Eur.
6. Uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, pričom poberá dôchodok vo výške 311,- Eur a vypomáha v kuchyni na vleku v J. na 4 hodiny. Tam zarobí podľa hodín, ale väčšinou je to do 170,- Eur. Od apríla bývajú s dcérou v byte s tým, že nájomné bude platiť vo výške 250,- Eur mesačne. S dcérou sa musela odsťahovať, nakoľko sa situácia v rodine stala neúnosná. Z príjmu, ktorý má musí zaplatiť mesačne lieky vo výške 50,- Eur až 60,- nakoľko dcéra má lupus. Vzhľadom na to, že dcéra je 2 aj 3-krát v nemocnici tak na cestovnom ju to vyjde na 40,- Eur až 50,- Eur + strava vo výške 20,- Eur. Na stravu dáva mesačne okolo 150,- Eur až 200,- Eur. Dcére kupuje oblečenie vo výške okolo 20,- Eur mesačne. Má telefón na paušál, za ktorý jej platí mesačne 15,- Eur. Keďže si musí cvičiť motoriku navliekaním rôznych gorálok, mesačne jej na to dáva okolo 5,- Eur. Taktiež má zvýšené náklady na odev, pretože dcéra z tých kortikoidov veľmi priberá. Od septembra 2014 spolu s manželom finančne nehospodária. On platil elektriku avšak stravovali sa samostatne. Keď si pýtala od manžela peniaze, tak jej nedal, ale keď poslala dcéru, tak tejto peniaze dal. Otec maloletej poslal poštou 500,- Eur, na pojednávaní jej dal 100,- Eur a T. dal 2 x 50,- Eur.
7. Vyjadrila sa, že sa neplánuje vrátiť k otcovi maloletej, keďže keď mal vypité, čo bolo každý deň, nebral ohľad na ostatných v dome. Vie o tom, že maloletej telefonuje 2-krát do týždňa.
8. Otec maloletej sa na pojednávaní vyjadril, že nemá z čoho platiť výživné, lebo nemá stály mesačný príjem. Je po úraze chrbtice. Úraz sa mu stal pred 20 rokmi.
9. Uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 163,10 Eur s tým, že vykonáva podľa svojich schopností nejaké práce. Matke maloletej chcel platiť výživné, ale žiadal od nej doklad.
10. Z prehľadu jeho mesačných výdavkov vyplynulo iba to, že má mesačné náklady na lieky, nakoľko predložil len doklady z lekárne.
11. Ďalej sa vyjadril, že si dokáže mesačne privyrobiť 100,- Eur a niekedy aj 350,- Eur mesačne.
12. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s návrhom, s rodným listom, so správou sociálnej poisťovne, s potvrdením o príjme, s potvrdením ÚPSVaR F., s uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/21/2016-7 zo dňa 08.03.2016, s lustráciou v sociálnej poisťovni, so správou Obce Z. H., s vyjadrením otca maloletej, so správou kolízneho opatrovníka a s dokladmi doloženými matkou maloletej.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletej nebývajú v spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka.
15. Preto súd s poukazom na tieto skutočnosti zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
16. Podľa § § 62 zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že príjmy obidvoch rodičov sú nízke, matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 311,- Eur s tým, že pracuje na dohodu, z ktorej má mesačný príjem 170,- Eur.
19. Otec maloletej je taktiež poberateľom invalidného dôchodku, ale čiastočného vo výške 163,- Eur. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľuje, tak si mesačne dokáže privyrobiť niekedy 100,- Eur a niekedy aj 350,- Eur. Od podania návrhu sa však snažil aspoň čiastočne poskytovať finančné prostriedky na maloletú.
20. Súd je toho názoru, že výživné v takej výške, ako ho požaduje matka by postačovalo na pokrytie potrieb maloletej, avšak vo vzťahu k príjmovým schopnostiam a možnostiam otca maloletej by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
21. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že v danom prípade je adekvátnym výživným na maloletú suma 100,- Eur, ktorú súd uložil otcovi maloletej platiť od 01.02.2016.
22. Po odpočítaní ním zaplatených súm na výživnom, mu tak vzniklo do dňa vyhlásenia rozsudku zameškané výživné vo výške 200,- Eur, ktoré je povinný zaplatiť matke maloletej v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
23. Vzhľadom na to, že matka žiadala vyššie výživné, sud vo zvyšku jej návrh zamietol.
24. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. tak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.) v troch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.