Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/393/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu C.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 489,07 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/14/2014-90 zo dňa 09.10.2015 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

2. Žalovaná nesúhlasila so žalobou namietajúc svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 489,07 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 27.12.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 49,20 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 27.12.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 234,26 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané z uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Stropkov, ČVS: ORP-431/SP-SK-2010 zo dňa 14.08.2010, že bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Svidník č. k. Pv 345/10-7 zo dňa 16.08.2010 vyplýva, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola prokurátorom zamietnutá. Z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 0T/11/2010-262 zo dňa 30.01.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 2To/10/2013-280 zo dňa 30.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2013 zistil, že bol žalobca spod obžaloby oslobodený. V trestnej veci žalobcu obhajoval advokát a trovy obhajoby predstavujú sumu 489,07 Eur. Vychádzal z listu zo dňa 04.06.2013, z ktorého vyplýva,

že žalobca požiadal Ministerstvo vnútra SR v rámci predbežného prerokovania nároku o náhradu škody v sume 489,07 Eur za obhajobu v trestnej veci žalobcu a náhradu odmeny v súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku v sume 98,40 Eur. Ministerstvo vnútra SR prevzalo tento list dňa 24.06.2013.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého nárok žalobcu posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na to, že náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívna a nemôže sa jej štát zbaviť. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania, alebo oslobodenie spod obžaloby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.03.2011). Zástupca žalobcu podaním zo dňa 29.09.2015 spresnil označenie žalovanej a to Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Súd dospel k záveru, že orgánom konajúcim v mene štátu je v danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, pretože prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a v trestnej veci obžalobu na tunajší súd podal. Na námietky žalovanej, že žiadosť o predbežné prerokovanie škody bola pôvodne podaná na Ministerstvo vnútra uviedol, že to nepovažuje za prekážku pre uplatnenie nároku žalobcu, pretože pasívne legitimovaným subjektom je Slovenská republika. V konaní sa rieši iba otázka, ktorý orgán štátu má konať v jej mene. Žalobca pôvodne označil ako žalovanú Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Priznal žalobcovi aj náhradu odmeny za právne služby pri uplatnení svojho nároku na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Tento nárok bol uplatnený podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Nárok žalobcu vychádzal z hodnoty 489,07 Eur, čo predstavuje podľa citovanej vyhlášky odmenu za jeden úkon právnej služby 33,19 Eur a 7,81 Eur paušál a pri vykonanom úkone návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody to predstavuje 33,19 Eur + 7,81 Eur paušál = 41,- Eur a 20 % DPH v sume 8,20 Eur, spolu 49,20 Eur. Súd považoval tieto náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za príslušenstvo tohto nároku. Z uvedených dôvodov, súd čo v sume 49,20 Eur, žalobe vyhovel.

V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianského zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 489,07 Eur a zo sumy 49,20 Eur od 27.12.2013 do zaplatenia. Z listu žalobcu zo dňa 04.06.2013 vyplynulo, že žalobca žiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o plnenie. Z doručenky na č. l. 14 spisu je zrejmé, že žiadosť žalobcu mu bola doručená dňa 24.06.2013. Žalobca mal byť so svojim nárokom uspokojený do 6 mesiacov, teda do 24.12.2013. Žalovaná sa nasledujúcim dňom, teda 25.12.2013 dostala do omeškania. Žalovaná svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatila, a preto je od 25.12.2013 v omeškaní. Žalobca však žiadal priznať úrok z omeškania až od 27.12.2013.

6. Aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a/, b/, f/, § 4 ods. 2, 3 § 6 ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18, ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., § 21 ods. 4 veta prvá, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že dôvodom pre podanie odvolania je nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru odvolateľa súd dospel na za základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, aj napriek námietkam nesprávne právne vec posúdil. Nesprávne skutkové zistenia aj nesprávne právne posúdenie veci vidí najmä k otázke konania za štát. Namietala, že nie je orgánom, ktorý mal konať v mene štátu. Poukazuje na skutočnosť, že príslušná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je príslušná konať za štát, pretože nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona číslo 514/2003 Z.z. Poukazuje na to, že z tohto ustanovenia jednoznačne a jasné vyplýva nemožnosť rozdielneho výkladu. Prokuratúra mohla spôsobiť konaním alebo opomenutím škodu a ani

jedna z uvedených alternatív nie je ani len teoreticky splnená, pretože prokurátor sa na rozhodnutie o vznesení obvinenia ani na jeho vydaní žiadnym spôsobom nepodieľal, ani nič pri jeho vydaní neopomenul. Rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a nezákonným sa nestalo ani po vynesení rozsudku v trestnom konaní, preto nie je ho možné považovať za nezákonné. Okresný súd v rámci trestného konania mal možnosť konanie zastaviť alebo vrátiť obžalobu na došetrenie. Uznal tak výsledky vyšetrovania a postup prokuratúry v prípravnom konaní sa správny a súladný so zákonom. Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a v rozpore s platnou právnou úpravou a to z dôvodu, že nezohľadnil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. m), či ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie. Poukázala na nejednotnú prax jednotlivých súdov v rámci Slovenskej republiky v danej oblasti a požiadala, aby odvolací súd v prípade, ak napadnuté výroky rozsudku potvrdí, vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku skutočnosť, že dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keď za otázku zásadného významu procesný zástupca žalovaného považuje otázku oprávnenosti konať v mene štátu s prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., keďže aplikačná prax jednotlivých súdov je rozdielna a neexistuje v uvedenej právnej otázke žiadne zjednocujúce stanovisko, ktoré by riešilo predmetný právny problém.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 .

11. Žalovaná namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho skutkového zistenia (§ 205 ods. 2 písm. f/, d/ O.s.p účinného v čase podania odvolania).

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

13. Podľa názoru žalovanej súd nesprávne právne vec posúdil, ak aplikoval ustanovenie § 4, ods. 1, písm. f/, ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. Poukazuje na to, že nie je možné aplikovať ustanovenie citovaného paragrafu a má za to, že prokurátor nespôsobil škodu, náhrady ktorej sa poškodený domáha. Prokuratúra by mohla škodu spôsobiť buď konaním alebo opomenutím. Ani jedná z alternatív nie je splnená.

14. Je nesporné, že v prejednávanej veci bol žalobca trestne stíhaný. Proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Uznesením č. k. Pv 345/10-7 zo dňa 16.08.2010 sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola prokurátorom zamietnutá. Z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 0T/11/2010-262 zo dňa 30.01.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 2To/10/2013-280 zo dňa 30.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2013 je zrejmé, že bol žalobca spod obžaloby oslobodený.

15. Súd správne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej a náležitým spôsobom uviedol dôvody, ktoré o nej svedčia. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).

16. Námietky odvolateľa, ktorými spochybňuje svoju vecnú pasívnu legitimáciu odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Odvolateľ má za to, že v prípade, ak v predmetnej trestnej veci vedenej voči žalobcovi nevydal žiadne nezákonné rozhodnutie, nie je zodpovedným subjektom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8 Cdo 289/2014, pričom odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od predmetného rozhodnutia. „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti“(uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016).

17. V tejto súvislosti poukazuje na závery prijaté v citovanom rozhodnutí: „Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné citovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 v znení zákona č. 412/2012 Z.z., (predtým § 4 ods. 1 písm. l/) podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ostatne uvedené ustanovenie nepochybne rieši prípad vzniku škody v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci. V takomto prípade pre určenie príslušného orgánu konajúceho v mene štátu bolo do 31. decembra 2012 skutočne rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, bol príslušný ten z nich, ktorý vo veci začal konať prvý. Stav, že oblasť verejnej moci, v ktorej ku škode došlo, patrilo do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci sa najčastejšie vyskytoval na úseku trestného konania, ktorý začínal vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a bol zavŕšený podaním obžaloby. V takomto prípade ako orgán konajúci v mene štátu prichádzal do úvahy tak MV SR ako aj GP SR (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 194/2010 z 30. marca 2011). Podľa dovolacieho súdu, súladného so záverom odvolacieho súdu ale tento stav trval len do 31. decembra 2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý zákon zmenil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/ (ktoré určoval MV SR ako orgán konajúci v mene štátu v prípadoch, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru) tak, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu MV SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Nové ustanovenie teda určuje MV SR za orgán konajúci v mene štátu (len) vtedy, ak sú kumulatívne (pozri spojku „a“) splnené podmienky, že v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. A contrario, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu (aká bola procesná situácia v preskúmavanej veci), vo veci náhrady škody, keďže škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní, koná v mene štátu GP SR (§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Dovolací súd sa plne stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že opačný výklad by poprel zmysel a účel zákona č. 412/2012 Z. z., účelom ktorého je vytvoriť legislatívne podmienky na ďalšie zlepšenie fungovania inštitútu zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, reagovať na poznatky aplikačnej praxe a spresniť platnú právnu úpravu, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré komplikujú proces uplatňovania zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci najmä tým, že precizuje (o.i.) úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu (pozri dôvodovú správu k návrhu uvedeného zákona)“.

18. Odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenia súdu bez ďalšej konkretizácie tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania bol v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

19. Odvolateľ v podanom odvolaní nenamieta výšku a rozsah uplatnenej a priznanej náhrady škody ktorú predstavuje náhrada trov konania, ktoré poškodenému -žalobcovi vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o nesprávnom závere súdu ak považoval náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za príslušenstvo tohto nároku odvolací súd udáva. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok škodu je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto ak tento zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z). Z tohto hľadiska pre posúdenie nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 121 ods.3 Občianského zákonníka. Poškodenému vzniká pohľadávka zrušením nezákonného rozhodnutia. (Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby). Náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s jej uplatnením preto tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky.

20. Odvolacie dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania v časti ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že vyslovil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Dovolaciu otázku položenú odvolateľkou, ktorá ju považuje za právne významnú odvolací nepreskúmaval s poukazom na ustanovenie § 419 a nasl. CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .