Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/390/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v právnej veci žalobcu DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, zastúpeného advoconsulting s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanému M. K., narodenému X.X.XXXX, bytom B. E. XXX/XX, M., o 83,10 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 21. apríla 2015, č.k. 14C 294/2014-48, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 21.4.2015, č.k. 14C 294/2014-48 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 83,10 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) a žalovaným dňa 19. januára 2007 bola uzavretá zmluva o kreditnej karte. Žalovanému bola vydaná kreditná karta VISA Classic elektronická s úverovým rámcom 10.000,-Sk. Dňa 10.2.2010 bolo medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným podpísaný dodatok k zmluve, týkajúci sa opätovného vytlačenia PIN kódu ku karte. Listom zo dňa 22.10.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy o kreditnej karte ku dňu 31.10.2010 z dôvodu bodu 10.3 písm. b/, písm. f/ Obchodných podmienok pre kreditné karty, a vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 390,05 € v lehote do 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia.

3. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 a prílohy č. 1 k zmluve súd zistil, že k 27.9.2013 predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 83,10 € titulom istiny a 31,43 € titulom úrokov z omeškania (za 1184 dní omeškania).

4. Po citácii § 2 písm. b/, písm. d/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. januára 2006 do 31.12.2007 v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) a § 4 ods. 1, 2 písm. a/, písm. d/, písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. súd konštatoval, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a taktiež úprava v spotrebiteľskom úvere, ktorá bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.

5. Po citácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 101 OZ, § 107 ods. 1 súd uviedol, že vzhľadom na právne posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov konania má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 83,10 € je premlčaný.

6. Súd prihliadol na premlčanie nároku žalobcu ex offo. V konaní bolo preukázané, že žalobca ku dňu 31.10.2010 odstúpil od zmluvy (resp. jeho právnym predchodca) a vzniklo mu tak právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Žalobcovi začala plynúť premlčacia doba počnúc dňom 1.11.2010 a uplynula 1.11.2012. Žaloba bola doručená súdu dňa 11.6.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.

7. Nakoľko súd prihliadol na premlčanie predmetnej sumy, a mal za to, že nárok žalobcu je čo do výšky nesplateného úveru premlčaný, z rovnakého dôvodu bola zamietnutá žaloba aj ohľadom príslušenstva, t.j. vo výške 31,43 € k 27.9.2013 a 5% ročne zo sumy 83,10 € od 28.9.2013, lebo aj tento nárok je rovnako premlčaný.

8. Úroky z omeškania a úroky sú príslušenstvom pohľadávky. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania a úroky ako jeden z právnych dôsledkov jeho omeškania s plnením peňažného dlhu spočíva v tom, že okrem vlastného plnenia (istiny) je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi aj stanovené percento z tej časti peňažného dlhu, s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka medzi účastníkmi konania nevzniká ďalší záväzkovo-právny vzťah, ale z pôvodného vzťahu za splnenia zákonných podmienok vzniká popri hlavnom záväzku aj záväzok vedľajší (akcesorický).

9. Niet pochýb o tom, že úroky z omeškania a úroky majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splatením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania a úroky, významná.

10. Povinnosť platiť úroky z omeškania a úroky so splnením dlhu totiž nevzniká samostatne za každý deň omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím s právo premlčí ako celok (názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp.zn. 1 Cdo 157/2009).

11. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Vyčítal súdu, že zamietol žalobu podľa § 5 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca zastáva názor, že uplatnenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nemá opodstatnenie, aj napriek tej skutočnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným. Majú byť zohľadnené obchodnoprávne vzťahy, lebo tento vzťah má obchodnoprávnu povahu, a má sa na tieto právne vzťahy vzťahovať zákon č. 513/1991 Zb. , a to nielen o premlčaní.

13. Tento názor žalobca oprel o skutočnosť, že ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva“, bolo do tohto implementované zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku (ďalej len zákon č. 102/2014 Z.z.), pričom toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.4.2015.

14. Poukázal na ustanovenie § 879p prechodných ustanovení (účinného od 1.4.2015) pôvodne od 13.6.2014, podľa ktorého ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.

15. Keďže konanie v predmetnej veci začalo 11.6.2014, zastáva názor, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným v danom prípade sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to aj o premlčaní podľa § 397 Obchodného zákonníka. Keďže právna úprava určujúca prednosť ustanovení občianskeho

práva o spotrebiteľských veciach pred úpravou obchodnoprávnou bola do platného práva zaradená až zákonom č. 102/2014, teda dňom 1.4.2015, je nesprávne podľa odvolateľa, ak súd aplikoval na výlučne obchodnoprávny vzťah (ako vyplýva z dohody zmluvných strán), aj keď spotrebiteľského charakteru, úpravu podľa Občianskeho zákonníka, lebo na takúto aplikáciu občianskoprávnej úpravy nemôže stačiť samotný fakt, že predmetný vzťah pochádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Odvolateľ mal za to, že na predmetný prípad mal súd aplikovať normy obchodného práva. Za predpokladu, že by pre určenie začatia plynutia premlčacej lehoty vychádzal z času splatnosti pohľadávky určenej v písomnej výzve predchodcu žalobcu 15.11.2010, štvorročná premlčacia doba by začala plynúť dňa 16.11.2010 a márne by uplynula 16.11.2014. Žaloba bola doručená súdu dňa 11.6.2014, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty, a tak nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Preto považuje žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. V závere odvolania odvolateľ poukázal na mimoriadne negatívny vplyv nesprávnej aplikácie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä na vzťah k základným zásadám civilného procesu, ale aj výchovnému pôsobeniu civilného procesu na účastníkov konania.

16. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.10.2016 o 13.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 19.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

20. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 5.6.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1. júla 2016.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1. júlom 2016).

22. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 .

24. Odvolateľ uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

26. Súd prvej inštancie v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 O.s.p.).

28. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na dôvody odvolania žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

29. Do odseku 2 (ustanovenia § 52 bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

30. Ide o zásadnú zmenu, ktorá má mimoriadne závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodno- spotrebiteľské zmluvy podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 1.4.2015, pôvodne od 13.6.2014, je treba na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu to znamená, že ak si zmluvné strany písomne dohodli podľa § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. To platí aj pre tzv. absolútne obchody upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom.

31. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadná zmena nastala v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, ale podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397).

32. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku, teda trojročná premlčacia doba.

33. V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014 podľa § 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ tejto skutočnosti dovolával.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.

35. Táto úprava je teda odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie len na námietku dlžníka.

36. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k tejto novej úprave v Zákone o ochrane spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že aplikáciou predmetných ustanovení dochádza k porušeniu zákazu retroaktivity.

38. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu bol premlčaný, pretože právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy dňa 31.10.2010 a premlčacia lehota začala plynúť 1.11.2010 a uplynula dňa 1.11.2012 (žaloba bola doručená súdu až dňa 11.6.2014), správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu z titulu premlčania práva zamietol.

39. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

40. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v konaní, a tak nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .