Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-249-2015.pdf
PDF · 93.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/249/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, proti žalovanému Y. Y. G Q., nar. X.X.XXXX, štátny príslušník W. kráľovstva na území SR s registrovaným trvalým pobytom ako občan únie na adrese O., O. X/X, o zaplatenie 9.858,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.129,73 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.122,24 € od 16.5.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 9.858,16 €, úroku vyčísleného do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 264,08 €, úroku z omeškania vyčísleného z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 7,49 €, úroku z omeškania z nezaplatenej istiny v zákonnej výške od 16.5.2015 do zaplatenia vrátane nezaplatených úrokov do zosplatnenia a úroku 9,9% ročne z nezaplatenej istiny 9.858,16 € od 16.5.2015 do zaplatenia čo predstavuje dátum od predčasnej splatnosti až do zaplatenia celej sumy. Žalobu odôvodňoval tým, že medzi stranami v konaní bola uzatvorená úverová zmluva č. 170296 dňa 12.11.2014, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000,-- €. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 11.11.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol listom zo dňa 15.5.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 25.5.2015. Napriek výzve dlh neuhradil. Pohľadávka tak predstavuje zosplatnený dlh ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 10.189,73 €, ktorá pozostávala jednak z istiny, úrokov, úrokov z omeškania do zosplatnenia.
2. Nakoľko sa nepodarilo žalobu doručiť žalovanému do vlastných rúk súd kontaktoval oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, ktorí oznámili, že žalovaný je štátnym príslušníkom W. kráľovstva, belgickej národnosti a má na území SR registrovaný trvalý pobyt ako občan únie. Zároveň bolo zistené, že sa vedie na tunajšom súde trestné konanie voči žalovanému zo spisu ktorého bolo zistené, že žalovaný požiadal o preklad všetkých listín do francúzskeho jazyka, ktorý je jazykom, ktorému rozumie a jeho materinským jazykom. Z tohto dôvodu súd pribral do konania prekladateľa z jazyka francúzskeho, ktorý preložil poučenia, predvolania, ako aj poučenia a uznesenia pred pojednávaním v trestnej veci dňa 3.9. a 5.10.2016. Aj napriek poučeniam, výzve a predvolaniu sa k žalobe nevyjadril,
neúčasť ospravedlnil len podaním doručeným súdu v deň pojednávania s označením podané osobne s tým, že založil do spisu fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenú praktickým lekárom pre dospelých dňa 25.10.2016, t.j. v deň pojednávania. Súd s poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku skonštatoval, že sú splnené zákonné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie vo veci, zahájil pojednávanie a rozhodol vo veci. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o úvere č. 170296 uzavretú medzi zmluvnými stranami, ktoré sú zároveň aj stranami sporu dňa 12.11.2014. Z uvedenej zmluvy bodu 1.2. bolo zistené, že žalovaný čerpal úver vo výške 10.000,-- € ako pôžičku bezúčelovú s fixnou sadzbou úrokovou do splatnosti 9,9% p.a.. Ďalej boli dohodnuté poplatok za poskytnutie úveru, výška anuitnej splátky 132,33 €, termín prvej splátky 10.12.2014, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti, splatnosť úveru 11.11.2024 a ďalšie údaje požadované k spôsobu splácania úveru, ako aj výška RPMN 11,89% s priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 10,86%. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť predstavovala 16.379,60 €. Úrok z omeškania bol dohodnutý 5% ročne, ďalej boli dohodnuté sankcie za omeškanie a upravené práva a povinnosti žalovaného ako klienta. V bode 2.8. žalovaný vyhlásil, že bol informovaný o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom, prevzal a oboznámil sa s uzatvorením zmluvy o úvere a jej súčasťami, rovnako sa oboznámil aj s obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom. Zmluvu na znak súhlasu podpísal a zmluva bola overená pracovníkmi žalobcu dňa 12.11.2014.
3. Ďalšie doklady doložené do spisu zo strany žalobcu boli všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 20.5.2014, ktorými boli upravené jednotlivé služby práva a povinnosti zmluvných strán.
4. Súčasťou žaloby bola druhá upomienka zo dňa 17.3.2015, ktorou vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy ako aj výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.5.2015, ktorý bol ku dňu predčasného splatenia vyčíslený.
5. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
10. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
11. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Zmluvný vzťah medzi stranami konania súd vyhodnotil ako spotrebiteľský záväzok, kde žalovaný má postavenie spotrebiteľa a žalobca postavenie dodávateľa vzhľadom na predmet jeho činnosti. Nebolo sporné, že medzi stranami bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej čerpal žalovaný finančné prostriedky vo výške 10.000,-- € za tam bližšie uvedených podmienok. Podmienky boli upravené nielen zmluvou o úvere, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami. Aj keď žalovaný zostal nečinný napriek tomu, že mu bola žaloba spolu s prílohami vrátane poučení v súlade s ustanoveniami civilného sporového poriadku doručená a doručil v deň pojednávania prefotený doklad o práceneschopnosti nežiadal pojednávanie odročiť a k žalobe sa nevyjadril. Súd mal za to, že sú splnené zákonné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie vo veci s poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal a rozhodol. Zo strany súdu neboli pochybnosti o opodstatnenosti žaloby pokiaľ išlo o poskytnutie úveru, ako aj o platobnej nedisciplinovanosti zo strany žalovaného, ktorý dlžnú sumu riadne a na čas nezaplatil čím sa dostal do omeškania a došlo k predčasnému zosplatneniu dlžnej sumy. Dlh na istine predstavoval sumu 9.858,16 € tak ako požadoval žalobca. Žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Do zosplatnenia, t.j. do 15.5.2015 dlh na nezaplatených úrokoch predstavoval 264,08 €, ktorý bol dohodnutý v zmysle zmluvy a ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru až do predčasného zosplatnenia úveru. Okrem toho žiadal priznať aj úrok z omeškania za každú omeškanú dlžnú splátku po jej splatnosti, ktorá sa úročila úrokom z omeškania vo výške 5% ročne v súlade so znením ustanovenia § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah. Výška úroku z omeškania bola priznaná v zákonom prípustnej maximálnej výške a do zosplatnenia predstavovala 7,49 €. V týchto častiach považoval súd žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Rovnako priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania ako sankciu za omeškanie so zaplatením dlžnej sumy a to istiny a úroku do zosplatnenia spolu vo výške 10.122,24 € (mimo vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 7,49 €). Úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, t.j. od 16.5.2015 do zaplatenia dlžnej istiny ako sankcia z dôvodu omeškania sa so splácaním jednotlivých splátok tak ako bolo zmluvne dohodnuté. Úrok z omeškania s poukazom na zákonné znenie ustanovenia § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania predstavuje súdom priznanú zákonnú maximálnu výšku 5% ročne.
13. Okrem uvedenej čiastky žiadal žalobca priznať aj úrok 9,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 9.858,16 € od 16.5.2015 do zaplatenia, t.j. od zosplatnenia dlžnej sumy. V tejto časti súd žalobu považoval za nedôvodnú a ako nedôvodnú ju zamietol. Je zrejmé, že stranami konania ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah a zmluva, ktorá bola medzi nimi podpísaná a uzavretá je spotrebiteľskou zmluvou vopred pripravenou na formulári vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Zmluvný vzťah súd teda posudzoval nielen podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka § 52 a nasledujúcich, ale aj podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval žalobcovi nepochybne patria, avšak úroky z úveru, ktoré po zosplatnení v dôsledku odstúpenia od zmluvy žiadal žalobca priznať aj so zreteľom na judikatúru Najvyššieho súdu SR podľa názoru súdu žalobcovi nepatria (napr. pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998). Ustálená súdna prax sa prikláňa k záveru, že po zosplatnení úveru a odstúpení od zmluvy stráca veriteľ právo na úroky z úveru a môže si s úspechom uplatňovať len sankciu za omeškanie a to vo forme úrokov z omeškania so zreteľom na to, že sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah v danej veci a požadovanie úrokov z omeškania ako sankcie za omeškanie a zároveň úrokov z úveru by bolo dvojnásobným zaťažením spotrebiteľa čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami konania. Preto takúto podmienku nie je možné zo strany súdu akceptovať. Rovnako je potrebné konštatovať, že odstúpením od zmluvy vykonaným žalobcom v predmetnej veci nastali dôsledky, ktoré súd posudzoval v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka § 54 ods. 1 a 2, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský záväzok v súlade so znením § 52 ods. 2 OZ a vzťahy medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi sa prioritne posudzujú podľa ustanovení občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že sa jedná o zmluvu o úvere uzavretú v súlade s ustanoveniami § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých finančných prostriedkov iba do splatnosti dlhu o čom svedčí aj dohoda v zmysle článku 1.2. základných podmienok, kde v riadku 4 „typ a výška úrokovej sadzby“ je uvedené fixná do splatnosti, 9,9% p.a.. Do splatnosti znamená, že do splatnosti dlhu, ktorá nastala ku dňu 15.5.2015 a teda po splatnosti ako sankciu za omeškanie vzniklo žalobcovi právo na priznanie úroku z omeškania a nie úroku z istiny a úrokov do zosplatnenia. Preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Vzhľadom na vyššie citované zákonné znenia súd rozhodoval len o výške nároku na náhradu trov konania žalobcu, nakoľko bol žalobca úspešný v konaní, pričom neúspech bol v pomerne nepatrnej časti. Ku dňu rozhodnutia súdu vyčíslenie neúspechu žalobcu v časti zamietnutej možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami, preto súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že výška neúspechu je nepatrná v porovnaní s úspechom žalobcu a priznal mu 100% nároku na náhradu trov konania.
17. Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 CSP každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
18. Podľa ustanovenia § 155 ods. 3, veta prvá CSP trovy tlmočenia podľa ods. 1 znáša štát.
19. Vzhľadom k tomu, že stranou v konaní je cudzí štátny občan, ktorý podľa vyjadrenia v rámci trestného konania uviedol, že úradným jazykom a jazykom, ktorému rozumie je francúzština a žiadal v rámci trestného konania preložiť všetky listiny do uvedeného jazyka, súd v konaní pribral tlmočníka a prekladateľa z jazyka slovenského do francúzskeho s tým, že trovy konania spojené s pribratím tlmočníka znáša štát s poukazom na ustanovenie § 155 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).