Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sd-28-2016.pdf
PDF · 98.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa B. I., bývajúceho v A. C., F.. O. XXX/X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Podľa § 250q ods.3 O.s.p. z dôvodov uvedených § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu z 21.03.2016 č. XXX XXX XXXX v spojení s rozhodnutím z 18.05.2016 č. XXX XXX XXXX a v r a c i a ich odporcovi na ďalšie konanie.
P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 961,48 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca priznal navrhovateľovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.01.2016 starobný dôchodok v sume 110,70 eur mesačne.
Odporca rozhodnutím z 21.03.2016 priznal navrhovateľovi od 01.01.2016 starobný dôchodok v sume 110,70 eur mesačne podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“). V odôvodnení rozhodnutia odporca okrem iného konštatoval, že navrhovateľ získal dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 26.08.2013. Ku dňu 25.11.2015 navrhovateľ získal 5475 dní dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Odporca uviedol, že pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.
Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia z dôvodu, že odporca nesprávne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne posúdil po právnej stránke, dôsledkom čoho je nesprávne určená výška starobného dôchodku, nesprávne posúdená celková doba poistenia a nepriznanie ďalších nárokov. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdil, že odporca pri rovnakých skutkovo a právnych veciach rozhoduje odlišne. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že odporcovi je známe, že je výsluhový dôchodca, pretože o jeho nároku opakovane rozhodovala rozhodnutiami zo 16.08.2013 a 03.03.2014, v ktorých vyslovila svoj právny názor, že nesplnil druhú zákonnú podmienku uvedenú v § 65 zákona o sociálnom poistení, t.j. celkovú dobu dôchodkového poistenia 15 rokov. Odporcovi však v tom čase už bolo známe, že navrhovateľ bol colníkom a že mu pri skončení služobného pomeru bol priznaný výsluhový príspevok. V čase priznania výsluhového príspevku bol navrhovateľ poistencom odporcu,
pretože služobný pomer ukončil ku dňu 31.12.1999. Až dňom účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. sa výsluhový príspevok považuje za výsluhový dôchodok.
Navrhovateľ poukázal na to, že napriek rozsiahlej judikatúry NS SR odporca nepravdivo v rozhodnutí popisuje skutkový stav, ak tvrdí, že navrhovateľ dosiahol celkovú dobu poistenia 15 rokov. Ide totiž iba o dobu, ktorá nebola navrhovateľovi zhodnotená pri priznaní výsluhového príspevku. Odporca z celkovej doby poistenia teda odpočítal dobu, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená pri priznaní výsluhového príspevku, ktorý mu bol priznaný v čase, keď bol poistencom odporcu, a tento príspevok nebol vyplácaný z prostriedkov odporcu, ale z Úradu vlády. Pretože odporca predchádzajúcimi rozhodnutiami zamietol jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, zbytočne platil celý rok 2015 dôchodkové poistenie, pretože jeho nárok na starobný dôchodok mu vznikol už dňom dovŕšenia dôchodkového veku.
Navrhovateľ ďalej konštatoval, že odporca pri posudzovaní jeho nároku nerozlišuje medzi celkovou dobou poistenia a zhodnotenou dobou, a preto vec nesprávne právne posúdil. Postupom, ktorý odporca zvolil (nesprávne posúdil celkovú dobu poistenia), ukrátil navrhovateľa na starobnom dôchodku za obdobie dvoch rokov, t.j. odo dňa vzniku nároku, ktorým je deň dosiahnutia dôchodkového veku dňa 26.08.2013 do dňa priznania dôchodku a nesprávne určil výšku starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný len vo výške 110,70 eur. Bol týmto ukrátený o ďalšie nároky, a to valorizáciu starobného dôchodku za roky 2013, 2014 a o vianočné dôchodky.
V ďalšej časti opravného prostriedku navrhovateľ poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pri určovaní sumy starobného dôchodku sa berie do úvahy celá doba dôchodkového poistenia.
Navrhovateľ uviedol, že spôsob, ktorým postupuje odporca, je v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128, z ktorého vyplýva, že ak má, alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za učených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z uvedeného vyplýva, že odporca po zohľadnení všetkých obdobia dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov môže vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku. Navrhovateľ uviedol, že odporca pri priznávaní starobných dôchodkov je povinný prihliadať na skutočnosti jej známe z úradnej činnosti a je povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako, na rovnaké právne vzťahy. V prípade musí byť posudzovaná doba poistenia rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní, alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému.
Navrhovateľ poukázal na to, že odporca, pretože je účastníkom konaní vo všetkých dôchodkových sporoch, má vedomosť aj o rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10So/59/2014 z 15.04.2015, ktorým bol zmenený potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sd/292/2013-21 z 18.02.2014. Tento rozsudok odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru, ako aj na článok 33 Dohovoru č. 128 dal jednoznačnú odpoveď na to, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. a II. kategórie funkcií. Navrhovateľ poukázal aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení, je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods.2 Dohovoru o individuálnych starobných a pozostalých dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Pretože odporca nesprávne určil sumu starobného dôchodku, jeho postup a rozhodnutie nie je v súlade s § 66 ods.1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63. V dôsledku nesprávneho postupu odporcu je nesprávne určený osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa. Navrhovateľ navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie a zaviazal ho zaplatiť trovy právneho zastúpenia.
Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne vyjadril dňa 07.06.2016. Uviedol, že navrhovateľ v žiadosti z 08.01.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.01.2016. Odporca mal za preukázané podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR z 12.02.2014, že
navrhovateľovi bol od 01.01.2000 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 124 ods.7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa výsluhový príspevok od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok.
Na účely priznania výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená C. Ú. Č.D. Z. K. z 10.12.1999 č. 3655/1/99. Doba trvania služobného pomeru v colnej správe bola od 01.01.1973 do 31.12.1999, t.j. 27 rokov - III. pracovná kategória, ďalej doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1970 do 06.10.1972, t.j. 2 roky a 5 dní - III. pracovná kategória. Zamestnanie
- funkcia colník podľa predmetného potvrdenia nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. a v II. pracovnej kategórii. Navrhovateľ teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Preto nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.
Odporca konštatoval, že ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, sa musia podľa ustanovenia § 247 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR odporca aplikuje v prípadoch, ak poberateľovi výsluhovej dávky podľa osobitného systému je zachovaný nadobudnutý nárok, a to vyplývajúci zo zaradenia zamestnania vykonávajúceho v služobnom pomere do I. alebo II. kategórie funkcií v zmysle § 274 zákona o sociálnom poistení. V opačnom prípade Sociálna poisťovňa musí postupovať podľa platnej právnej úpravy.
Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek 26. augusta 2013. Ku dňu 25.11.2015 získal 5475 dní dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú), t.j. v zmysle § 60 ods.10 zákona o sociálnom poistení 15 rokov a 0 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 25.11.2015. Vzhľadom na ustanovenie § 60 ods.2 zákona o sociálnom poistení dobu služobného pomeru od 01.01.1973 do 31.12.1999 a dobu výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1970 do 06.10.1972, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená na výsluhový dôchodok, nie je možné už hodnotiť na nárok na starobný dôchodok.
Odporca konštatoval, že suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods.1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Odporca ďalej uviedol, že suma starobného dôchodku patriaca navrhovateľovi za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, je 107,60 eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Po vzniku nároku na starobný dôchodok od 25.11.2015 do 31.12.2015 navrhovateľ získal obdobie dôchodkového poistenia, a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 0,54965000 eur mesačne a je určená ako súčin osobného mzdového bodu 0,0500 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok po zaokrúhlení je 107,20 eur mesačne. Takto určená suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods.2 zákona o sociálnom poistení zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku, alebo jeho časti. Za 37 dní dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 0,50 %, čo znamená o 0,54100000 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 108,80 eur mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 108,20 eur a 0,54100000 eur. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku
ustanovenú v § 1 písm.a) opatrenia Ministerstva práva, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) a 110,70 eur mesačne.
Odporca po začatí konania pred súdom vydal zmenové rozhodnutie zo dňa 18.05.2016, v ktorom bez zmeny výroku rozhodnutia doplnil odôvodnenie.
Navrhovateľ v zákonnej lehote podal aj proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom poukázal opätovne na to, že napriek rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10So/59/2014, z ktorého vyplýva jednoznačne, že sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov, podľa neho nepostupovala. Konštatoval, že odporca opätovne postúpil odlišne k navrhovateľovi a určuje mu výšku starobného dôchodku v rozpore s § 61 zákona o sociálnom poistení, keď nevychádza z vymeriavacích základov všetkých kalendárnych rokov, za ktoré sa platilo dôchodkové poistenie, ale do úvahy berie len vymeriavacie základy za tie kalendárne roky, ktoré neboli hodnotené pri priznaní výsluhového príspevku. V dôsledku toho postupuje nesprávne určený vymeriavací základ. Navrhovateľ po poistený len u odporcu a v čase, keď mu vznikol nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa nevyplácal z prostriedkov odporcu, nebol účinný zákon č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého sa výsluhový príspevok považuje za výsluhový dôchodok. Odporca požadoval od navrhovateľa, aby sa dobrovoľne pripoistil, pretože podľa jeho názoru nemal splnenú celkovú dobu dôchodkového poistenia, aj keď spĺňal podmienku dosiahnutého dôchodkového veku. Odporca po tom, čo navrhovateľ doplatil dôchodkové poistenia, nevzala do úvahy aj dobu poistenia za dobu služby, ale dôchodok navrhovateľovi určila výlučne z vymeriavacích základov za obdobie, ktoré mu nebolo hodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku. Následkom tohto postupu nesprávne určila výšku starobného dôchodku, a naviac mu nedoplatila spätne za tri roky dôchodok ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku. Zo strany odporcu ide o nesprávne zistený skutkový stav a v dôsledku toho aj nesprávne právne posúdenie nárokov navrhovateľa. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím z 21.03.2016 zrušil.
Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Medzi účastníkmi je sporné, či pre výpočet starobného dôchodku môže byť započítaná doba poistenia, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená pre výpočet výsluhového príspevku podľa zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý sa podľa § 124 ods.7 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok.
Navrhovateľovi bol od 01.01.2000 priznaný výsluhový dôchodok, pre výpočet ktorého sa navrhovateľovi zhodnotila doba trvania služobného pomeru v colnej správne od 01.01.1973 do 31.12.1999, t.j. 27 rokov a doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1970 do 06.10.1972, t.j. 2 roky a 5 dní.
Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodoval o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa na základe jeho žiadosti z 08.01.2016, ktorou žiadal priznať starobný dôchodok od 01.01.2016. Odporca pre výpočet starobného dôchodku zhodnotil navrhovateľovi 5475 dní dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov a 0 dní.
Podľa článku 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (článok 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu, za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/214/2008 z 28.10.2009 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 pod č. 55, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako preskúmavaná vec, okrem iného vyplýva, že:
- „ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku s osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“, a
- „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.
Z uvedeného vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z článku 33 ods.2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného aj z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
Prvostupňový správny súd je povinný zohľadniť právny názor uvedený v citovanom judikáte pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov obdobnej povahy. Uvedený judikát je známy aj odporcovi v jeho rozhodovacej činnosti, napriek tomu bez ďalších argumentov by odôvodňovali odlišný právny názor, rozhodol v rozpore s citovaným judikátom. Týmto postupom porušil zásadu legitímneho očakávania účastníka, na ktorú je povinný súd prihliadať.
Pretože odporca pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa nepostupoval podľa jednotnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá mu je známa z vlastnej rozhodovacej činnosti, keďže sa týka jeho rozhodnutí, súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V ďalšom konaní bude úlohou odporcu rozhodnúť o navrhovateľovom nároku na starobný dôchodok, pričom na účely stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia započíta aj doby hodnotené pri priznaní výsluhového príspevku, a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku bude môcť starobný dôchodok krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, ktorý je považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok.
O náhrade trov súd rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny za právne zastúpenie, a to 3 úkony á 66,-- eur (prevzatie, podanie návrhu, účasť na pojednávaní 25.10.2016), 3 x režijný paušál á 8,58,-- eur, strata času 6 hodín 25 minút Bratislava - Košice 13 x á 14,30 eur, a späť, použitie osobného automobilu Bratislava - Košice a späť za 453 km 165,80 eur, spotreba nafty 39,89 eur (osobné vozidlo zn. Volkswagen Passat), spolu 801,23 eur. Vzhľadom na to, že právny zástupca je platiteľom DPH, uplatnil si 20 %-nú daň 160,25 eur, spolu súd priznal právo na náhradu trov v sume 961,48 eur, ktorú je povinný navrhovateľ zaplatiť na účet advokáta JUDr. Ondreja Krempaského č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatrabanke a.s. IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.