Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-468-2015.pdf
PDF · 96.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/468/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ň. XX, XXX XX M., o zaplatenie 750,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 27.11.2015 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 750,72 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom vo výške 13,15% ročne zo sumy 647,05 eur od 20.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 682,83 eur od 20.10.2015 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že on ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 11.04.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 80.000,-Sk / 2655,51 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver riadne a včas, pričom tento záväzok nesplnil. Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, preto žalobca v súlade s VOP, ku dňu 30.09.2011 zosplatnil úver, čím sa stal splatný celý úver. Aktuálne dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 750,72 eur, z toho na istinu 647,05 eur, na riadny úrok z úveru 35,78 eur a na úrokoch z omeškania vo výške 67,89 eur. Následne žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto sa domáha jej zaplatenia prostredníctvom žaloby podanej na súd.
2. Súd výzvou zo dňa 01.12.2015 vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či trvá na podanom návrhu v časti úroku z úveru vo výške 13,15 % ročne zo sumy 647,05 eur od 20.10.2015 do zaplatenia, nakoľko má za to, že po splatnosti úveru má veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie, ktoré medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí, a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania.
3. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že v časti úroku z úveru v o výške 13,15 % ročne zo sumy 647,05 eur od 20.10.2015 do zaplatenia berie žalobu späť, vo zvyšnej časti na podanej žalobe trval i naďalej.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
5. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
6. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo vyvesené dňa 18.10.2016, a zvesené dňa 24.10.2016.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o úvere č. 0462685788, všeobecnými obchodnými podmienkami, prehľadom transakcií úveru, výzvou na splatenie úveru, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.04.2005 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 80.000,-Sk/ 2655,51 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 1211,-Sk/ 40,19 eur splatnými vždy do 10. dňa v mesiaci, s dátumom prvej splátky 10.05.2005 a poslednej splátky 10.04.2015. RPMN v zmluve dohodnutá nebola. Žalovaný sa teda zaviazal vrátiť žalobcovi spolu 145320,-Sk, čo predstavuje 4823,74 eur.
9. Listom zo dňa 16.03.2006 označeného ako posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, žalobca vyzval žalovaného na okamžité vyplatenie omeškanej dlžnej čiastky v sume 9657,90,-Sk / 320,58 eur.
10. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca ku dňu 30.09.2011 zosplatnil úver, čím sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje 750,72 eur, z toho na istinu 647,05 eur, na riadny úrok z úveru 35,78 eur a na úrokoch z omeškania vo výške 67,89 eur. V úverovej zmluve účastníci zároveň dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť premenlivou úrokovou sadzbou, ktorá sa za obdobie od 11.04.2005-10.11.2015 menila.
11. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním.
12. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
14. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
15. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
16. V danej veci bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2655,51 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými 120 mesačnými splátkami po 40,19 eur splatnými vždy v 10. deň v mesiaci, pri pohyblivej úrokovej sadzbe, ktorá v deň podpisu zmluvy bola 12,10 % ročne, s dátumom prvej splátky 10.05.2005 a dátumom poslednej splátky 10.04.2015.
17. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.
18. Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému nebola podaná dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 11.04.2005, z tejto zmluvy žalovanému vyplynula povinnosť platiť dohodnuté mesačné splátky, ktorý však túto povinnosť neplnil. Zároveň posledná splátka bola dohodnutá na deň 10.04.2015, teda v tento deň bola určená konečná splatnosť úveru. Dňa 30.09.2011 žalobca zosplatnil úver, a to v zmysle VOP čl. 7.6.1., čím nastala mimoriadna splatnosť úveru, a nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz a žalobcovi už týmto dňom vznikla možnosť podať žalobu na súd. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej skutočnosti. Od toho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Súd aplikoval pre plynutie premlčacej doby ustanovenie občianskeho zákonníka,
nakoľko sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy, a z tohto dôvodu nemožno aplikovať na plynutie premlčacej doby ustanovenia obchodného zákonníka a teda 4- ročnú premlčaciu dobu. V danom prípade premlčacia doba uplynula dňom 01.10.2014. V tejto lehote žalobca neuplatnil svoje právo na súde. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 27.11.2015, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty na vykonanie práva. Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Keďže súd ex offo skúma premlčanie, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný a preto mu vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.