Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-235-2015.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/235/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpený zástupcom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Prievozská 4/B, proti žalovanému: Stanislav C., bytom M., ul. F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.128,95 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 15.06.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.128,95 eur spolu s príslušenstvom, ktoré pozostáva z úrokov a úrokov z omeškania. Zároveň si žalobca uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 03.02.2011 uzavrel Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške úverového limitu 1.200 eur. Žalovaný bol oprávnený čerpať úver jednorázovo ku dňu 03.02.2011. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, počnúc dňom 15.03.2011, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov. Prvých 59 splátok bolo dohodnutých vo výške 29,92 eur, výška poslednej 60. splátky závisela od priebehu splácania úveru. Spôsob splácania úveru žalovaným vyplýva s priloženej prehľadovej tabuľky. Úhrady žalovaného sú uvedené v stĺpci označenom ako „zaplatené celkom“. Zmluvné strany sa dohodli na úroku vo výške 16,90 % ročne. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.01.2014. Podľa bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok je žalobca oprávnený úročiť dohodnutým úrokom aj istinu po splatnosti, popri jej úročení zákonným úrokom z omeškania. Úroky (kapitalizované) a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa úročia sadzbou zákonného úroku z omeškania.
2. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 24.07.2015 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto ho súd zrušil.
3. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich. Právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil.
4. Na vykonanom pojednávaní sa súd oboznámil so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to: úverová zmluva, Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, oznámenie o zosplatnení úveru, kópia podacieho hárku na č.l. 21, 22, prehľad o splátkach, bankový výpis na č.l. 59-66 a súhrnné
informácie o údajoch o spotrebiteľských úveroch za III. a IV. štvrťrok 2010 na č. l. 67 a 68. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.
5. Žalobca uzatvoril dňa 03.02.2011 so žalovaným podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, úverovú zmluvu, označenú ako Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004060970R, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 1.200 eur, bez uvedenia účelu. Finančné prostriedky na základe tejto zmluvy mohol žalovaný čerpať jednorázovo dňa 03.02.2011, prevodom na bankový účet žalovaného. Poskytnutý úver nebol zabezpečený. Bol dohodnutý pevný úrok vo výške 16,90 % ročne. RPMN bola uvedená vo výške 26,09 %, priemerná RPMN bola uvedená vo výške 44,57 %. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 60 mesačných splátkach. Prvá bola splatná dňa 15.03.2011 a posledná dňa 15.02.2016. Pri splácaní bolo dohodnuté inkaso finančných prostriedkov vo výške pohľadávky na účte žalovaného vedeného u žalobcu č. 4008080007/7500. Takisto bolo dohodnuté, že ak nebude krytá výška aktuálnej pohľadávky na uvedenom účte, je žalobca oprávnený odpísať finančné prostriedky z akéhokoľvek účtu žalovaného, ktorý má u žalobcu žalovaný zriadený. Žalobca žalovanému dohodnutý úver poskytol a žalovaný titulom splácania zaplatil žalobcovi celkovo 1.461,88 eur (táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu na č.l. 23, najmä zo stĺpca „zaplatené celkom“, na ktorý sa odvolal v žalobe aj žalobca). Listom zo dňa 16.01.2014 vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 15.01.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 884,79 eur vrátane príslušenstva. Dňa 31.01.2011 boli Ministerstvom financií SR zverejnené Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2010. V nich je uvedené, že priemerná hodnota RPMN pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch do 1.500 eur so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov je vo výške 26,49 %. Dňa 29.10.2010 boli Ministerstvom financií SR zverejnené Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010. V nich je uvedené, že priemerná hodnota RPMN pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch do 1.500 eur so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov je vo výške 27,12 %.
6. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené ustanovenia zákonov a vec právne posúdil.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
9. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
11. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
12. Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 1 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
17. Podľa § 21 ods.1 až ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch § 21 veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1. Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá veriteľ. Rozsah údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
18. Úverová zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa žalobou domáha splnenia povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutý úver a zaplatiť mu úroky a úroky z omeškania pre riadne nesplnenie si svojej povinnosti na zaplatenie peňažného dlhu.
19. Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu s ohľadom na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a v zmysle citovaného § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a § 295 Civilného sporového poriadku, vykonal aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (oboznámil súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 3. a 4. štvrťrok 2010), aby si splnil povinnosť prihliadnuť na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Vykonaným dokazovaním zistil, že úver na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
20. V úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o priemernej RPMN, ktorý sa v nej musí uvádzať podľa § 9 ods. 1 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že žalobca v nej uviedol údaj podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010, čo je správny postup (v zmysle ustanovenia zákona, že platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.). Avšak neuviedol správny údaj, ktorý sa vzťahuje na spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe uzatvorenej úverovej zmluvy. Podľa jej obsahu je zrejmé, že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 03.02.2011 a splatný sa stal poslednou 60. splátkou splatnou dňa 15.02.2016. Poskytnutý úver tak nemal zmluvnú splatnosť od 1 do 5 rokov, ale od 5 do 10 rokov. To, že sa mal splatiť v 60 mesačných splátkach (čo zodpovedá obdobiu piatich rokov) nemá vplyv na skutočnosť, že obdobie od poskytnutia úveru do jeho konečnej splatnosti presahuje 5 rokov. V uvedených súhrnných informáciách sa uvádza obdobie zmluvnej splatnosti, nie dĺžka obdobia medzi prvou a poslednou splátkou.
21. V tejto súvislosti súd vzal do úvahy aj vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, ktorá obsahuje aj vysvetlivky na vypĺňanie hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. V nich je uvedené iba to, že „zmluvná splatnosť sa vykazuje vrátane obdobia, ktoré je uvedené ako koniec intervalu zmluvnej splatnosti; napr. pri zmluvnej splatnosti od troch do šiestich mesiacov sa vykazujú spotrebiteľské úvery, ktorých zmluvná splatnosť je od troch mesiacov do šiestich mesiacov vrátane.“ Aj v zmysle tejto vysvetlivky je podľa názoru súdu údaj o priemernej RPMN v úverovej zmluve uvedený pre nesprávny typ spotrebiteľského úveru. Správne mal byť uvedený údaj o priemernej RPMN vzťahujúcej sa na poskytnutý úver vo výške 27,12 %.
22. Zhrnúc vyššie uvedené možno uzavrieť, že údaj o priemernej hodnote RPMN v úverovej zmluve síce je uvedený, avšak je zavádzajúci, pretože je nesprávny. Skutočnosť, že došlo k uvedeniu tohto nesprávneho údaju, je podľa súdu pre spotrebiteľa navyše nepriaznivejšie, ako samotná absencia takéhoto údaju. Spotrebiteľ je nesprávnym údajom o vyššej priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov aká je v skutočnosti, zavádzaný o výhodnosti, resp. nevýhodnosti ponuky veriteľa v porovnaní s priemernými ponukami na trhu so spotrebiteľskými úvermi. Spotrebiteľove správanie, rozhodnutie, tak môže byť touto skutočnosťou ovplyvnené v jeho neprospech. Následkom absencie takého údaju v úverovej zmluve je podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto ak sa žalobca domáha okrem plnenia pozostávajúceho z istiny aj plnenia z úrokov z istiny a poplatkov z úveru, je jeho žaloba v tejto časti nedôvodná.
23. Súd mal za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.200 eur, pričom žalobcovi titulom jeho splácania vrátil sumu 1.461,88 eur. Táto suma pokrýva aj uplatnené úroky z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil v sume 96,78 eur. Žalobca tak nemá právo na vrátenie žiadnych iných peňažných prostriedkov.
24. Súd sa záverom považuje za potrebné vyjadriť aj k žalobcom predloženému listinnému dôkazu na č.l. 59 až 66, ktorý mal preukazovať dôvodnosť nároku čo do dôvodu a výšky. Tento dôkaz považuje súd za nespôsobilý preukázať vyššie uvedené skutočnosti. Ide o tabuľku s veľkým počtom nezrozumiteľných položiek, skratiek a kódov s počtom strán 15 bez adekvátnych a logicky nadväzujúcich slovných spojení, pričom obsah tohto dôkazu ako celku je súdu nezrozumiteľný. Odhliadnuc od toho, že je použité aj pomerne malé písmo, obsahuje aj pojmy v cudzom jazyku. Nejde o riadny výpis z účtu, ktorý banky zasielajú svojim klientom, ale zrejme ide o interný výpis banky, ktorý je objektívne súdu nezrozumiteľný a v podstate nepoužiteľný. Takisto je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve absentuje ďalšia z náležitostí, ktorej absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ňou je údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žalovanému v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.