Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-15-2016.pdf
PDF · 66.01 KB
Case nature
Subarea
36C/15/2016
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobkyne H. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X.. X H. Č.. X/a, XXX XX R. proti žalovanému Š. X.Č., X. XX.XX.XXXX, V. L. P. XXX/ XXX, XXX XX Y. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
A.. H. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X.. X H. Č.. X/a, XXX XX R. sa vracia súdny poplatok vo výške 29,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Bratislava do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.02.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2016 žalobkyňa fakticky žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a prikázal vlastníctvo žalobkyni. Písomným podaním zo dňa 07.10.2016 žalobca zobral návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť čo odôvodnil tým, že prišlo dohode.
2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom odporcu s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca síce zobral návrh späť pre správanie sa žalovaného, avšak zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenia súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj iné právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu
- späťvzatie návrhu. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového
poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali teoretické závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe, avšak výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci z teórie skúmania zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) by bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy zaviní zastavenie súdneho konania keď zoberie návrh späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba, z čoho možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
5. Žalobkyňa v písomnom podaní uviedla, že späťvzatiu návrhu predchádzalo uzavretie dohody. Z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania, súd preto nepriznal náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.
6. Podľa § 11 ods. 3 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, pričom však v zmysle § 11 ods. 4 z. č. 71/1992 Zb. sa tento kráti o 1% najmenej však o 6,70 eura. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zaplatil s podaním žaloby v kolkoch súdny poplatok vo výške 36,-eur, rozhodol súd o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 29,30 eura po krátení o 6,70 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.