Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-50-2016.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Subarea
15CoP/50/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti D., D., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, Sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako opatrovníkom, deti matky: C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, J. J., t. č. bytom G. XX, J. J., a otca: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, J. J., zast. JUDr. Eva Segečová, s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO: 47 236 817, o zmenu výchovného prostredia, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 09. 2016, č. k.: 36P/32/2015 - 103, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví styk s maloletými deťmi a na každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hodiny do nedele 17.00 hodiny a každý párny týždeň od utorka od 16.00 hodiny do piatku do 17.00 hodiny, počas Vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 24. 12. o 09. 00 hodiny do 26. 12. o 17.00 hodiny, počas Novoročných sviatkov v každý nepárny kalendárny rok v čase od 28. 12. od 09.00 hodiny do 01. 01. nasledujúceho roka o 17.00 hodiny, počas letných prázdnin každý kalendárny rok v čase od 01. 07. od 09.00 hodiny do 15. 07. o 17.00 hodiny a od 01. 08. od 09.00 hodiny do 15. 08. v o 17.00 hodiny, počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od Veľkého piatka od 09.00 hodiny do nasledujúcej soboty o 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 09.00 hodiny do Veľkonočného pondelka o 17.00 hodiny, počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od prvého do posledného dňa tak, ako budú kalendárne určené, a to od 09.00 hodiny v prvý deň do 17.00 hodiny v posledný deň a počas jarných prázdnin každý kalendárny rok v čase od prvého do posledného dňa, ako budú kalendárne určené pre banskobystrický kraj, a to odo 09.00 hodiny v prvý deň do 17.00 hodiny v posledný deň. V stanovené dni a hodiny je otec oprávnený maloleté deti pred bydliskom matky prevziať a povinný pred bydliskom matky odovzdať. V stanovené dni a hodiny je matka povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s deťmi umožniť. 3. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že od júna 2015, kedy sa matka s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, sa musí stretnutia s nimi domáhať a matku doslovne prosiť, aby mu umožnila s nimi byť. Deti majú s ním veľmi dobrý vzťah, matka zakazuje deťom dvíhať telefóny, keď volá, preto sa niekoľko krát obrátil na ÚPSVaR no. Od 11. 08. 2016 mu matka neumožnila styk s deťmi, od začiatku roka 2016 ich mal iba 31 dní, má obavu, že takýmto spôsobom sa naruší jeho vzťah s deťmi. 4. Súd prvej inštancie aplikujúc § 2 ods. 1 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný CMP (ďalej len CMP ), § 325 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), § 325 ods. 2 písm. d) CSP a § 328 ods. 1 CSP.
5. Mal osvedčené, že maloleté deti boli rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na jej výživu, pričom styk s deťmi nebol doteraz upravený. Mal za osvedčené, že z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že deti otcovi nedá len z vážnych dôvodov, inak mu kontakt umožňuje každý druhý víkend. Súd zdôraznil, že k nariadeniu neodkladného opatrenia súd pristúpi iba vtedy, ak je to v ich záujme a je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Prihliadol na záujem maloletých detí, pričom je potrebné vykonať dokazovanie, najmä, ak doteraz matka otcovi stretávanie sa s deťmi umožňovala. Záverom poukázal na to, že podstate neodkladného opatrenia nezodpovedá, aby súd upravoval styk rodiča s deťmi podrobne na obdobie celého roka, osobitne pre každé prázdniny, preto návrh zamietol. 6. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Žiadal, aby súd prvej inštancie v zmysle § 376 CSP svoje rozhodnutie zrušil a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. V prípade, ak sa tak nestane, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, prípadne, aby podľa § 389 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, resp. pri neodkladnom opatrení ide o uvádzané skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladné úpravy pomerov, k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na § 324 ods. 1 CSP § 325 ods. 1 CSP a § 360 ods. 1 CMP. Súčasná právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia nie je koncipovaná ako dočasná a po nariadení navrhovaného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie teda už nie je dočasným rozhodnutím a môže trvať až do jeho zániku alebo do jeho zrušenia. Obsah neodkladného opatrenia je zákonodarcom upravené iba demonštratívne. Pokiaľ ide osvedčenie dôvodnosti takejto úpravy pomerov, je toho názoru, že je vždy v najlepšom záujme maloletých detí, aby sa stretávali s obidvoma rodičmi čo možno najčastejšie. O úprave styku sa s matkou nevie dohodnúť už takmer 1,5 roka. S deťmi sa odvtedy stretáva každý druhý víkend, ale niekedy raz za mesiac, pričom musí matku doslova prosiť, aby sa s deťmi mohol stretnúť. Jeho stretávanie je iba na jej “svojvôli“, čo nie je možné považovať za dohodu medzi nimi a ani za najlepší záujem maloletých detí. Snaží sa ich tak od neho čo najviac izolovať. Pretože súdne konanie trvá takmer 1 rok, jeho ukončenie nie je možné ani len odhadnúť a výsledok je neistý, pričom jeho kontakt s deťmi je čoraz viac obmedzený, čo nie je na prospech maloletých detí. Preto je potrebné, dôvodné a v záujme maloletých detí upraviť jeho styk s nimi týmto neodkladným súdnym rozhodnutím. Je presvedčený o tom, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby sa s ním stretávali čo možno najčastejšie, aby styk bol upravený pravidelne a mali pocit stability. V ich záujme nie je, aby deti boli v neistote, či ku nemu môžu ísť alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je uvedené, aké právo maloletých detí bolo prevažujúce vzhľadom na ich najlepší záujem, keď súd neupravil styk s ním súdnym rozhodnutím, pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: IV ÚS 695/2000. Nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností súd dospel k záveru, že nie je osvedčená potreba a záujem maloletých detí v bezodkladnej úprave pomerov, pokiaľ ide o ich styk s ním. Vyjadril obavu, že jeho vzťah s deťmi sa týmto spôsobom naruší a deti sa mu postupne odcudzia. Záverom konštatoval, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je nezamestnaný a z prenajatého bytu sa museli od septembra 2006 vysťahovať, pričom v súčasnosti bývajú v 3 izbovom byte jej rodičov, kde všetci štyria bývajú v jednej izbe a nemajú vhodné podmienky. V byte býva ešte brat matky maloletých detí, ktorý má problém s omamnými a psychotropnými látkami. 8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 08. 09. 2016. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. V odvolaní otec namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukazuje na príslušné ustanovenia CSP a CMP. Ako je vyššie citované, súd prvej strane správne aplikoval príslušné relevantné normy CSP a CMP. Odvolateľ neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie súd nesprávne vyložil a ako svoje rozhodnutie nesprávne právne posúdil. 11. Nemožno prisvedčiť argumentu, že právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia nie je koncipovaná ako dočasná no. Je pravdou, že po nariadení navrhovaného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konania vo veci, neznamená to však, že ide o stav trvalý. Naliehavosť a dočasnosť
neodkladného opatrenia možno vyvodiť napríklad z § 325 ods. 1 CSP „ ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery“, v § 365 ods. 1 CMP „ aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby... “. Ďalšie ustanovenia upravujú množstvo podmienok, kedy dochádza k zrušeniu neodkladného opatrenia, napríklad § 363 CMP. Dočasnosť neodkladného vyjadrenia je vyjadrená napríklad v § 330 ods. 1 CSP, kde súd vysloví jeho trvanie na určitý čas, ustanovenie § 333 CSP upravuje zánik na základe uplynutia času, na ktorý bolo nariadené. Taktiež podľa § 334 súd neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ustanovenia § 335 a nasledujúce CSP upravujú zrušenie neodkladného opatrenia za určitých podmienok. 12. Z rozhodnutia, odvolania ale aj z obsahu spisu je zrejmé, že medzi rodičmi detí zlyháva komunikácia, resp. je problematická. V odvolaní otec sú uvádza, že s deťmi sa stretáva niekedy každý 2. víkend, niekedy raz za mesiac. Z vyjadrenia matky však vyplýva, že stretávanie sa otca deťmi sa neuskutočňuje iba vtedy, ak sú na to závažné dôvody, napríklad choroba detí. Z vyjadrenia detí vyplynulo, že s otcom sa stretávajú. 13. Z obsahu spisu vyplývajú závažné skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť. Zo správy Základnej školy, O. 1, J. J. zo dňa 16. 12. 2015 vyplýva, že maloletý D. má vymeškané malé množstvo vyučovacích hodín vyložene zo zdravotných dôvodov, veľmi dobre sa učí, taktiež správa. Podobne zo správy zo dňa 23. 12. 2015 vydanej touto školou vyplýva, že maloletá E. má veľmi dobrú školskú dochádzku, výborné výchovno-vzdelávacie výsledky, vzorné správanie. 14. Z vyjadrenia matky zo dňa 03. 01. 2016 okrem iného vyplynulo, že požadovala od otca výživné, pričom jej tento oznámil, že nemá peniaze, v dôsledku čoho došlo k hádke, otec matke pred deťmi hrubo nadával a začal ju vyhadzovať z bytu. V tejto situácii jej nezostalo nič iné, ako zbaliť nevyhnutné veci a opustiť spoločnú domácnosť. Nie je pravdou tvrdenie otca, že by mu nedovoľovala telefonovanie s deťmi, deťom mobily zobrala v prípade, keď si neplnia školské povinnosti. Matka pritom poukazovala na to, že pokiaľ deti sú s otcom, majú k dispozícii PC, notebooky, X boxy, playstationy, tablety, pri ktorých trávia celé dni, keď má otec deti v opatere. Výchova detí otcom sa obmedzuje iba na návštevy kina, Mac Donaldu, či obchodných centier. Deti po návrate od otca začali používať vulgarizmy, bili sa medzi sebou. U otca nemajú pravidelný režim, chodia neskoro spávať a nemajú žiadne povinnosti. Upozornila na to, že otec často požíva alkoholické nápoje, kedy sa dostáva do stavu absolútnej nehybnosti, má násilnícke sklony, pričom v tejto súvislosti bol zadržaný políciou a odvedený na psychiatrické vyšetrenie, čo bolo aj v správach televízne stanice JOJ. V minulosti rozkopal nové plastové vchodové dvere, bežne sa stávalo, že chodil v podnapitom stave, doniesli ho alebo sa plazil po schodoch špinavý, pričom v takomto stave ho videli aj detí. Otcovi zakázala brať deti zo školy a školského klubu, pretože v podnapitom stave vyvolával, že po ne ide a že si ich berie k sebe. Počas pracovnej doby 3 krát musela opustiť pracovisko, pretože jej deti volali, že sa boja, lebo sú dlho samé doma, keď otec si šiel kúpiť cigarety. Otec detí popíjal v blízkom pohostinstve. Pochybuje o schopnosti otca pravidelne každý deň počas školského roku každé ráno voziť deti do školy, pretože mu bol opakovane zadržaný vodičský preukaz z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu a v súčasnej dobe ho taktiež nemá. 15. Odvolací súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo sociálneho zisťovania zo dňa 08. 01. 2015 okrem iného zistil, že voči otcovi vystupoval vyčítavo, maloletá E. preferovala domácnosť otca, pričom potvrdila účelovosť svojho uvažovania, keď poukazovala na to, čo matka dieťaťa zakazuje, a to v domácnosti otca má dovolené. Obe deti nezávisle od seba opísali domáce prostredie otca, pomenovali narušené vzťahy v jeho rodine, jeho údajný vzťah k alkoholu ako aj na vulgárne vyjadrovanie, ktoré viditeľne ovplyvňuje prežívanie maloletých detí, najmä maloletého D.. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že otec v očiach maloletého osobu matky dehonestuje, ako aj jej súčasného partnera. 16. Z úradného záznamu vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 22. 12. 2015 vyplýva, že otec vypovedal, že deti sa u neho môžu hrať na notebookoch, majú viac hračiek. Väčšinu času s nimi trávi v Európe SC, chodí aj na chatu na D.. Keď bývajú doma, hlavne sa hrávajú na notebookoch areál ale aj s legom, či hračkami. Meno triednej učiteľky nevedel uviesť. Potvrdil, že vie variť pár jedál, najmä polotovary, žije s rodičmi, ktorí mu pomáhajú. Chod domácnosti zabezpečuje on aj rodičia, on pokúpi, povysáva, ostatné robia rodičia. Matka uviedla, že od maloletej vie, že u otca sa hrajú na PC, otec sa so svojimi rodičmi háda, kričí na nich a hovoria sa tam vulgarizmy. Čo matka zakazuje to otec deťom povolí. Dcéra jej hovorí, že u otca môže robiť čo chce, že jej otec dá všetko. Poukázala aj na to, že deti sú závislé od mobilu, tabletu... zároveň uviedla, že v rodine žila, matka otca detí bola na protialkoholickom liečení v roku 2015, toto prostredie nie je vhodné na výchovu detí. 17. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica z toho istého dňa, kedy bola vypočutá maloletá, okrem iného vyplýva, že sa rada hrá s mobilom. Poukázala však aj na to, že otec chodí do krčmy a býva opitý, nedáva jej lieky, ako jej sľúbi. Keď je otec opitý, naháňa ju a tiež mu z úst
tečú sliny. Vtedy sa ho bojí. Taktiež mama po nich „ hučí“, a otec väčšinou kričí po svojich rodičoch. K chodí rada len preto, že tam má notebooky a počítač. Maloletý D. potvrdil, že otec požíva alkoholické nápoje, keď si išiel kúpiť cigarety, tak prišiel domov niekoľkokrát opitý. Často sa háda so svojimi rodičmi, dedovi povedal "drž hubu“. Otec mu často nadáva, že je debilný alebo vytretý, zvykne plakať, keď otec nadáva, najviac plače, keď nadáva na maminu. Otec tiež povedal na maminho priateľa, že je to „sprostý skurvený debil “. 18. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že deti sa chcú s otcom stretávať, avšak len počas víkendov, pričom obidve zhodne poukázali na požívanie alkoholu otcom, s jeho vulgárnosť, nevhodný vzťah ku svojim rodičom, ktorým nadáva, čo určite nemožno považovať za vhodný príklad pre maloleté deti. Je nepochybné aj to, že matka deti vychováva, teda aj zakazuje, čo naopak otec nerobí k, deťom dovolí hrať sa na tabletoch či PC, čo matka obmedzuje. Z výpovede otca je zrejmé, že predovšetkým vie variť polotovary, čo rozhodne nemožno považovať za plnohodnotnú a zdravú stravu pre maloleté deti. Nadávanie otca na matku pred deťmi je absolútne neprípustné, má to negatívny vplyv na deti, ktoré sú vystresované a vynímajú to negatívne. Je viac ako pravdepodobné na základe tvrdení oboch rodičov, ale aj vyjadrenia detí, že stretávanie sa neuskutoční v čase choroby detí, prípadne z iných dôvodov, ktoré matka popisuje. Ide o závažný signál, na ktorý musí súd prihliadnuť, pretože nie je v záujme maloletých detí, aby sa nachádzali v prostredí vulgárneho nadávania, neúcty k starším, ohovárania. Následky alkoholizmu, ktoré vyplynuli jednak z tvrdenia matky, ale aj samotných detí, sú závažnou skutočnosťou, na ktorú musí súd prihliadnuť. Z tohto dôvodu sú závery súdu prvej inštancie správne, keď vo veci má byť nariadené znalecké dokazovanie. Z neho môžu vyplynúť závery, čo je na prospech detí a čo nie. Rozhodne odvolací súd nepovažuje nateraz za najlepší záujem detí, aby sa tieto stretali s javmi popísanými vyššie, pretože to môže ovplyvniť ich psychologický vývoj. 19. Bolo osvedčené, že deti sa s otcom stretajú, pričom v súčasnom stave konania vo veci samej nie je dôvodné upravovať styk otca s deťmi v takom rozsahu, ako to navrhuje otec, a to vzhľadom na pravdepodobné negatívne vplyvy v domácnosti otca, či defekty v jeho správaní. Kontakt otca s deťmi nie je pretrhnutý, preto niet dôvodu mať obavu, že vzťah otca s deťmi sa naruší, prípadne sa mu odcudzia. Za daného stavu bezodkladná úprava pomerov nie je potrebná, najviac, bolo zistené, že matka otcovi nebráni v stretávaní sa s deťmi. Je však na otcovi, akú komunikáciu zvolí, ako sa k deťom bude správať, ako sa bude vyjadrovať na adresu matky v prítomnosti detí, či sa zdrží vulgarizmov, či zlepší správanie k svojim rodičom. Za daného stavu taktiež nie je jednoznačné, či je v najlepšom záujme maloletých detí, ak by sa so som stretávali čo najčastejšie vzhľadom na vyššie uvedené. Rozhodne nemožno za najlepší záujem detí považovať ich pobyt v prostredí, kde sa požíva alkohol, používajú sa vulgarizmy. 20. K námietke otca v odvolaní, že súd neuviedol, aké právo detí bolo prevažujúce vzhľadom na ich najlepší záujem, odvolací súd uvádza, že to je práve právo záujmu maloletých detí a ich ochrana pred nevhodným chovaním a prostredím, nesprávnymi vzormi správania sa, najvyšším záujmom je zdravie detí, a to či už fyzické alebo psychické, ktoré môže byť ohrozené. Je nepochybné, že nateraz vzťah otca detí s deťmi je zachovaný, je na otcovi, ako tento vzťah bude budovať, k deťom sa chovať, aké príklady im dá svojím chovaním. Odvolací súd doplniac dôvody rozhodnutia považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a správne. 21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).