Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-154-2016.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu AMOS - SERVICES s.r.o. so sídlom Hlavná 276, 935 31 Horná Seč, IČO 35 953 861, právne zastúpeného Mgr. M. Q., advokát so sídlom kancelárie M. X/A, XXX XX P., proti žalovanému Green Moon s. r. o. v likvidácii, so sídlom Továrenská 4274/65, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 46 152 831, o zaplatenie 2 462,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/328/2015-68 zo dňa 28. apríla 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 462,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 19.3.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 366,78 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 219,28 eur a zaplateného súdneho poplatku v sume 147,50 eur.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovanému, ktorý je podnikateľským subjektom s oprávnením podnikať v oblasti nakladania s odpadom, dodal odpadový materiál v množstve 10361 kg. Jednalo sa o odpadový plast „PP etikety“ v množstve 396 kg, odpadový materiál ABS v množstve 275 kg, obaly z plastov PET v množstve 2204 kg, obaly z plastov „uzávery na galóny“ v množstve 198 kg a obaly z plastov „prepravky“ v množstve 7288 kg. Žalovaný, zastúpený svojim konateľom písomne potvrdil zhodnotenie dodaného odpadového materiálu v celkovom množstve 10 461 kg. Žalobca vyúčtoval žalovanému ako zhotoviteľovi odpadového materiálu cenu dodaného materiálu faktúrou č. 2015/010 zo dňa 16.02.2015, ktorá bola splatná dňa 18.03.2015. Žalovaný fakturovanú sumu nenamietal, faktúru žalobcovi nevrátil a vyúčtovanú cenu do dňa podania žaloby neuhradil. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 37Cb/328/2015-19 zo dňa 28.09.2015, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že popiera právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky, tieto nároky v špecifikovanom rozsahu neexistujú a týchto záväzkov si nie je žalovaný voči žalobcovi vedomý. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 23.02.2016, v ktorom poukázal na
to, že žalovaný neuviedol v odpore žiadne konkrétne tvrdenie, ktoré by spochybňovalo opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Z § 174 ods. 3 písm. b/ a § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie musí mať väzbu na vec samú. Vec samú vymedzuje žalobca v podanej žalobe a z obsahu podaného odporu nevyplýva žiadna vecná námietka voči uplatnenému nároku. Skutočným dôvodom, pre ktorý nebol odpor riadne a v súlade so zákonom odôvodnený je snaha žalovaného vyhnúť sa plneniu. Uvedené podľa názoru žalobcu vyplýva aj z následných krokov žalovaného po podaní odporu, keďže žalovaný bol rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 28.12.2015 zrušený a vstúpil do likvidácie, ktorá je v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín zapísaná s účinnosťou od 30.12.2015.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením obsahu listinných dôkazov a z týchto skutkových zistení ustálil skutkový stav podstatný pre právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 28.4.2016 a zároveň uviedol, že súhlasí s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti s tým, že zo zaslanej emailovej komunikácii žalobcu a žalovaného vyplýva jednotková cena a množstvo bolo určené na základe potvrdenia zhodnotenia vystaveného na 9600 kg a 771 kg, ktoré je potvrdené žalovaným. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 28.4.2016, v rámci ktorého požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Navrhol, aby súd rozhodol na základe vyjadrení uvedených v odpore, ktorých sa pridržiava v celom rozsahu a zároveň navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar v podobe ostatných odpadov určených na zhodnotenie resp. zneškodnenie a žalovaný sa ho zaviazal prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Žalobca dodal žalovanému tovar a žalovaný tovar riadne prevzal, množstvo dodaného tovaru potvrdzuje vážny lístok č. D20141457, vážny lístok č. D20141458, vážny lístok č. D20141459, vážny lístok č. D20141460, vážny lístok č. D20141461. Následne žalobca vystavil žalovanému po dodaní tovaru faktúru č. 2015/010 s dátumom splatnosti dňa 18.3.2015 v sume 2 462,65 eur, ktorou žalovanému fakturoval dodanie odpadov na základe vyššie uvedených vážnych lístkov. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 20.1.2015 potvrdenia o zhodnotení odpadov. Žalovaný žalobcovi vystavenú faktúru neuhradil.
6. Na základe zisteného skutkového stavu a za aplikácie § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia č. 21/2003 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal uplatnený peňažný nárok.
7. Konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, žalobca v postavení predávajúceho a žalovaný v postavení kupujúceho, obaja ako právnické osoby. Žalobca a žalovaný boli v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie bolo predmetom súdneho konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Na posúdenie predmetného nároku súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca ako predávajúci dodal v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou žalovanému ako kupujúcemu tovar a umožnil mu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. Žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy. Dodanie tovaru a jeho prevzatie žalovaným mal súd prvej inštancie riadne preukázané predloženými vážnymi lístkami a to č. D20141457, D20141458, D20141459, D20141460 a D20141461. Na základe predmetných vážnych lístkov bola vystavená faktúra č. 2015/010, v rámci ktorej bol žalovanému fakturovaný tovar v dohodnutej výške podľa množstva odobratého tovaru. Žalovaný ako kupujúci prevzal dodaný tovar, ale nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu v plnom rozsahu. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcovi splnením povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy, vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej výške.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že obrana žalovaného tvrdená v odpore, ktorou žalovaný poprel právny dôvod vzniku záväzku bez bližšieho odôvodnia a následne poprel výšku uplatnenej pohľadávky s tým, že pohľadávky žalobcu v špecifikovanom rozsahu neexistujú a tohto záväzku si nie je žalovaný vedomý, nebola v konaní preukázaná. K tomuto popretiu súd prvej inštancie uviedol, že popretie je v rozpore s listinnými dôkazmi vykonanými dokazovaním, nakoľko z predložených vážnych lístkov, ako aj potvrdení
zhodnotenia podpísaných žalovaným, jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená. K tejto skutočnosti sa žalovaný vôbec nevyjadril, na predložené listinné dôkazy nereagoval. Po takomto úkone zo strany žalovaného, keď na predložené listinné dôkazy nereagoval, sa spochybňovanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky javilo súdu prvej inštancie ako nedôvodné a iba účelové. Rovnako súd nemal v konaní preukázanú ani inú výšku pohľadávky žalobcu ako si uplatnil žalobca, nakoľko žalovaný v podanom odpore namietal aj výšku uplatneného nároku, avšak inú výšku resp. to, že by uplatnený nárok bol v ďalšej časti zanikol, žalovaný nepreukázal. Obrana žalovaného sa javila súdu prvej inštancie ako zmätočná, keď žalovaný najprv poprel právny dôvod vzniku pohľadávok a následne poprel pohľadávku v takom rozsahu, v akom bola uvedená v platobnom rozkaze, tzn. akoby dôvodná mala byť uplatnená pohľadávka iba v určitom rozsahu, čo je v rozpore s prvým dôvodom popierania uplatneného nároku.
9. V zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pri stanovení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd prvej inštancie z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne so zohľadnením obdobia omeškania.
10. Rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi, odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. (miesto plnenia).
11. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov jeho nesprávnosti a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní konanie zastavil a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania. Uviedol, že popiera opodstatnenosť právneho nároku čo do výšky, existencie a právneho dôvodu, nároky v uplatnenom rozsahu neexistujú a žalovaný si nie je záväzkov voči žalobcovi vedomý.
12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nevyjadril.
13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
21. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Súd prvej inštancie správne posúdil splnenie procesných podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces.
22. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
23. Posúdením jednotlivých skutkových zistení - dôkazov z dôkazných prostriedkov, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie, odvolací súd zistil, že z týchto dôkazov ustálil súd prvej inštancie skutkový stav dostatočne a správne. Z vážneho lístka č. D20141457 zo dňa 22.1.2015 bolo preukázané, že dodávateľ - žalobca dodal odberateľovi - žalovanému odpadový plast PP etikety, kód 07 02 13 v množstve 396 kg (v spise na č.l.4). Z vážneho lístka č. D20141458 zo dňa 22.1.2015 bolo preukázané, že dodávateľ - žalobca dodal odberateľovi - žalovanému odpadový plast ABS, kód 07 02 13 v množstve 275 kg (v spise na č.l.5). Z vážneho lístka č. D20141459 zo dňa 22.1.2015 bolo preukázané, že dodávateľ
- žalobca dodal odberateľovi - žalovanému obaly z plastov PET, kód 15 01 02 v množstve 2 204 kg (v spise na č.l.6). Z vážneho lístka č. D20141460 zo dňa 22.1.2015 bolo preukázané, že dodávateľ - žalobca dodal odberateľovi - žalovanému obaly z plastov uzávery na galóny, kód 15 01 02 v množstve 198 kg (v spise na č.l.7). Z vážneho lístka č. D20141461 zo dňa 22.1.2015 bolo preukázané, že dodávateľ
- žalobca dodal odberateľovi - žalovanému obaly z plastov prepravky, kód 15 01 02 v množstve 7 288 kg (v spise na č.l.8). Údaje uvedené v týchto vážnych lístkoch, z ktorých je nepochybné, že žalobca dodal žalovanému odpad, boli v konaní preukázané aj z potvrdenia zhodnotenia vydaného žalovaným dňa 20.1.2015 pre žalobcu, v ktorom žalovaný potvrdil zhodnotenie odpadu - obalov z plastov, katalógové číslo 15 01 02 v množstve 9 690 kg v období od 1.10.2014 do 31.12.201 (v spise na č.l.9) a z potvrdenia zhodnotenia vydaného žalovaným dňa 20.1.2015 pre žalobcu, v ktorom žalovaný potvrdil zhodnotenie odpadu - odpadového plastu, katalógové číslo 07 02 13 v množstve 771 kg v období od 1.10.2014 do 31.12.201 (v spise na č.l.10). na základe týchto listín žalobca dňa 16.2.2015 vystavil faktúru č. 2015/10, ktorou vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu vo výške 2 462,65 eur. Dodaním a odovzdaním odpadových plastov žalobcom žalovanému a ich prevzatím žalovaným vznikol medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah založený uzavretím kúpnej zmluvy v ústnej forme.
24. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa skutkového stavu a právneho posúdenia žalobcom uplatneného peňažného nároku titulom zaplatenia kúpnej ceny, ktorými namietal právny dôvod vzniku, existencie a výšky tohto nároku, vyhodnotil odvolací súd po posúdení ako neopodstatnené z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pod ktoré tieto odvolacie námietky žalovaného podradil. Odvolacie námietky žalovaného, ktoré sú totožné ako v konaní pred súdom prvej inštancie, sú všeobecné bez konkretizácie a vplyvu na skutkové závery. Tvrdenia žalovaného o neexistencii právneho dôvodu vzniku jeho záväzku voči žalobcovi boli už v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátené dôkazmi z dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, ktorými žalobca preukázal nielen vznik zmluvného vzťahu, ale aj vznik jeho pohľadávky a záväzku žalovaného. Peňažný záväzok, ktorý spočíval v zaplatení kúpnej ceny vo výške 2 462,65 eur podľa § 447 Obchodného zákonníka, žalovaný nesplnil žalobcovi s dôsledkami podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka (zánik záväzku riadnym a včasným splnením). V konaní nebolo sporné, že žalovaný kúpnu cenu žalobcovi dobrovoľne nezaplatil, čím sa dostal do omeškania. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi okrem základnej pohľadávky (istiny) priznal zákonný úrok z omeškania podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
25. Odvolací súd uzatvára, že žalovaný v odvolacom konaní nepreukázal svoje tvrdenia v rámci dôkaznej povinnosti ako dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že z obsahu spisu žalobcovi trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).