Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/42/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: Mgr. Alena Gregorová so sídlom kancelárie: Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu: PBPT Holding, a.s., so sídlom Dolné Rudiny 2, 010 01 Žilina, IČO: 45260702, proti žalovanému: Daffex, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 45272361, práv. zast. JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28. 10. 2015, doručenou súdu dňa 12. 11. 2015, domáhal sa žalobca určenia, že zmluva o ekonomickom poradenstve zo dňa 30. 4. 2012 uzatvorená medzi úpadcom PBPT Holding, a. s. a žalovaným je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Domáhal sa tiež, aby bola žalovanému uložená povinnosť vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie spolu vo výške 235.200,- eur z tejto neúčinnej zmluvy. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1K 28/2014-67 zo dňa 6. 11. 2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu PBPT Holding, a. s. so sídlom Dolné Rudiny 2, 010 01 Žilina. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené dňa 12. 11. 2014 v Obchodnom vestníku č. 217/2014. Žalobca a žalovaný uzatvorili pred uzatvorením konkurzu zmluvu o ekonomickom poradenstve zo dňa 30. 4. 2012. Na základe tohto právneho úkonu dochádzalo k mesačným fakturáciám zo strany žalovaného a ich reálnym úhradám zo strany úpadcu. V konkurznom konaní si veritelia doposiaľ prihlásili svoje pohľadávky v celkovej sume 5.746.666,18 eur. Uspokojenie týchto pohľadávok bolo vykonaním odporovateľného právneho úkonu ukrátené. Účtovná hodnota majetku podliehajúceho konkurzu bola podľa účtovnej závierky zostavená ku dňu 12. 11. 2014 tvorená celkovou sumou 2.122.137.- eur. V rovnakom účtovnom období úpadca evidoval záväzky v celkovej výške 250.085.- eur. Súpisová hodnota majetku podliehajúceho konkurzu je 87.247,68.- eur. Napadnutá zmluva bola súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, ktorých cieľom bolo zbavovať úpadcu peňažných prostriedkov v prospech spriaznených osôb. Realizované právne úkony neposkytovali úpadcovi reálny ekonomický ekvivalent, ale slúžili najmä na prevody peňažných prostriedkov medzi spriaznenými osobami. Je nepochybné, že pokiaľ by tieto úkony neboli realizované, ostalo by úpadcovi výrazne viac likvidného majetku, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie veriteľov. Na základe ukracujúcich úkonov poskytol úpadca žalovanému peňažné plnenie v celkovej výške 235.200.- eur, konkrétne za rok 2012 vo výške 139.200.- eur, za rok 2013 vo výške 57.600.- eur a za rok 2014 vo výške 38.400.- eur. Žalobca považuje napadnutú zmluvu za ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZKR. Podľa žalobcu predmet označený v zmluve je formulovaný všeobecne. V zmluve absentuje akýkoľvek mechanizmus, ktorý by umožňoval overiť a hlavne spätne preukázať riadne uskutočnenie dohodnutého plnenia. Vzhľadom k všeobecne vymedzenému predmetu zmluvy nie je možné doložiť, aká by bola obvyklá cena za dané činnosti. Je však možné vysloviť dôvodný predpoklad o neprimeranosti takejto ceny, a to vzhľadom na personálnu prepojenosť, spriaznenosť a nezvyčajne vysoký objem vzájomných obchodov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 30. 12. 2015, ktoré bolo súdu doručené v ten istý deň. Žalovaný uviedol, že žaloba postráda riadne skutkové vymedzenie a konkrétne právnu argumentáciu. Ide výlučne iba o paušálne tvrdenie plné domnienok a predpokladov. Žalobca sa v žalobe obmedzil na tvrdenia o ukracujúcom právnom úkone. Správca v žalobe ani nedeklaroval konkrétne pohľadávky konkrétnych veriteľov úpadcu, ktoré mali byť ukrátené. Žaloba tak postráda základné skutkové tvrdenia odporovacej žaloby. Poukázal na to, že v čase vykonania právneho úkonu nebol žalovaný spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ZKR, nakoľko jediným spoločníkom spoločnosti bola od 13.7.2011 spoločnosť Risk Management Associates Ltd. A od založenia do 12.7.2011 fyzická osoba I.. C. N.. Žalobca k žalobe síce pripojil zoznam pohľadávok úpadcu, predmetný zoznam však nepreukazuje čas vzniku týchto pohľadávok. Prevažný objem pohľadávok pritom vznikol až dňa 23. 6. 2014 z titulu pristúpenia úpadcu k záväzkom dlžníka - spoločnosti PB Power Trade, a. s. na základe notárskej zápisnice N 320/2014, NZ 23816/2014, t. j. pohľadávky vznikli až vyše dvoch rokov po uzavretí zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 30. 4. 2012. Zmluva o ekonomickom poradenstve zo dňa 30. 4. 2012 bola uzavretá ešte v roku 2012. V tomto čase zmluvné strany jednak rozhodne nemohli predvídať ekonomickú situáciu spoločnosti úpadcu v roku 2014, nie to ešte v roku 2012 do budúcna konať s cieľom ukrátiť budúce pohľadávky budúcich veriteľov a budúce pristúpenie k záväzku iného dlžníka. Akýkoľvek úmysel žalovaného ukrátiť pohľadávky veriteľov je logicky vylúčený. Zmluva uvedená v petite bola reálne plnená, reálne prinášala úpadcovi ekonomický prospech, nešlo o žiadnu tzv. fiktívnu zmluvu, nevýhodnú, či ukracujúcu zmluvu v neprospech úpadcu, alebo jeho veriteľov, ako sa snaží to vidieť žalobca. Výška zmluvných plnení bola plne primeraná a v danom období obvyklá. Nejde o bezodplatný právny úkon dlžníka, alebo odplatný právny úkon dlžníka, na základe ktorého dlžník poskytol, alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia. V podniku úpadcu bol tzv. štíhly management, viaceré činnosti boli vykonávané dodávateľsky externe, nakoľko to bolo pre úpadcu efektívnejšie a lacnejšie. Počet kvalifikovaných zamestnancov a členov vedenia bol maximálne úsporný. Spoločnosť nemala prakticky žiadnych zamestnancov, navyše kmeňový zamestnanci boli prevažne iba programátori a nie výkonný management, zabezpečujúci chod spoločnosti. Zmluva zabezpečovala úpadcovi riadny chod jeho podniku a vykonávanie všetkých potrebných každodenných úkonov a činnosti vo vzťahu k odberateľom, dodávateľom, zúčtovateľovi odchýlok, distribučným spoločnostiam, vrátane každodennej komunikácie. Cena za vedenie spoločnosti podobnej veľkosti sa pohybuje na trhu vo výške do 15 až 20 tisíc eur mesačne. Žalobu preto žiada zamietnuť.

3. Na prejednanie veci súd vytýčil verejné pojednávanie, kde z vykonaných listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K 28/2014 zo dňa 6. 11. 2014 na č. l. 6 až 9 súd zistil, že ním Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok dlžníka PBPT Holding, a. s..

5. Zo zmluvy o ekonomickom poradenstve na č. l. 18 až 21 súd zistil, že táto je uzavretá medzi úpadcom PBPT Holding, a. s. a žalovaným. Predmetom tejto zmluvy je záväzok mandatára, že bude sústavne a nepretržite uskutočňovať činnosti uvedené v článku 2 zmluvy a mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi odmenu. Odmena mandatára bola dohodnutá na sumu 4.000.- eur mesačne bez DPH. Zmluva bola uzatvorená dňa 30. 4. 2012.

6. Na č. listu 23 sa nachádza súpis všeobecnej podstaty úpadcu PBPT Holding, a. s., kde je uvedená súpisová hodnota majetku celkovo 87.247,68 eur.

7. Na č. listu 24 až 29 sa nachádza zoznam pohľadávok veriteľov v konkurze úpadcu PBPT Holding, a. s..

8. Na č. listu 30 sa nachádza prehľad faktúr, ktorými žalovaný fakturoval svoje služby úpadcovi.

9. Zo súvahy na č. l. 33 až 56 súd zistil, že ku dňu 12. 11. 2014 mal úpadca PBPT Holding, a. s., kladné vlastné imanie vo výške 1.758.739,-- eur.

10. Z Dohody o pristúpení k záväzku z 21.12.2012 na č.l.79-80 súd zistil, že na jej základe PBPT Holding, a.s. pristúpil k záväzkom spoločnosti PB POWER TRADE, a.s. voči VOLKSBANK Slovensko, a.s. na základe Rámcovej zmluvy pre odplatné postúpenie pohľadávky č.142 575.

11. Z prihlášky pohľadávky por. č. 1 súd zistil, že ním v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K 28/2014 na majetok úpadcu PBPT Holding, a. s., si prihlásil veriteľ Sberbank Slovensko, a. s., celkovú pohľadávku vo výške 4.328.865,79 eur, pričom právnym titulom prihlásenej pohľadávky bola uzatvorená zmluva o financovaní č. 4260130707 v znení neskorších dodatkov zo dňa 3. 8. 2012, na základe ktorej poskytol veriteľ obchodnej spoločnosti finančný rámec vo výške 4.700.000.- eur formou kontokorentného úveru. Dohodou o pristúpení k záväzku č. 4260130707 zo dňa 21. 12. 2012 pristúpil k záväzku obchodnej spoločnosti zo zmluvy o úvere úpadca PBPT Holding, a. s..

12. Z prihlášky č. 2 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1K 28/2014 súd zistil, že si ňou uplatnil veriteľ Sberbank Slovensko, a. s. v konkurze na majetok úpadcu PBPT Holding, a. s., Žilina, pohľadávku v celkovej výške 690.379,20 eur, ktorá vznikla na základe rámcovej zmluvy o podmienkach pre odplatné postúpenia pohľadávok č. 1422575 v znení neskorších dodatkov č. 1 až 4, uzatvorenej medzi veriteľom Sberbank Slovensko, a. s. a obchodnou spoločnosťou PB Power Trade, a. s., Žilina. Dohodou o pristúpení k záväzku č. 142575 zo dňa 21. 12. 2012 pristúpil k záväzkom obchodnej spoločnosti z rámcovej zmluvy úpadca PBPT Holding, a. s.. Celková suma prihlásenej pohľadávky je 690.379,20 eur.

13. Z výpisov z obchodného registra na žalovaného a spoločnosť PBPT Holding, a.s. súd zistil, že žalovaný a PBPT Holding, a.s. sú personálne prepojení osobou V.. C. H., ktorý je od 11.12.2011 podpredsedom predstavenstva PBPT Holding, a.s. a od 15.11.2009 konateľom žalovaného.

14. Zo Zmlúv o ekonomickom poradenstve na č.l. 104 až 113 súd zistil, že rovnaké zmluvy o ekonomickom poradenstve uzatvoril úpadca aj s ďalšími spoločnosťami a fyzickou osobou a to KRASTY, s.r.o. (táto skutočnosť je súdu známa ja z konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 5Cbi 43/2015), THREE CHALETS, s.r.o. a M. C.. Všetky zmluvy majú identický obsah a sú datované dňom 30.4.2012.

15. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

16. Podľa § 57 ods.1 z.č. 7/2003 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa § 57 ods.2 právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

18. Podľa § 57 ods.4 odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

19. Podľa § 60 ods.1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

20. Podľa § 60 ods.2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

21. Podľa § 60 ods.3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

22. Podľa § 62 ods.1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

23. Podľa § 63 ods.1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

24. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa. Osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: d) vyhlásenie konkurzu e) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, f) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

25. Možno dodať, že odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca alebo veriteľ voči pasívne legitimovanému subjektu a to v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu(§ 57 ods.2 . Odporovateľnosť možno uplatniť len pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania.

26. V posudzovanej veci uplatnil odporovateľnosť aktívne legitimovaný subjekt - správca v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu (vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.217/2014 dňa 12.11.2014, konkurz sa preto považuje za vyhlásený dňom 13.11.2014, odporovacia žaloba bola podaná 12.11.2014, teda včas).

27. upravuje dve základné skupiny odporovateľných právnych úkonov, a to kvalifikované v § 56 a 59 (právne úkony bez primeraného plnenia a zvýhodňujúce právne úkony), a druhú skupinu právnych úkonov (§ 60 , ktoré nie je možné subsumovať pod § 58 a § 59 ZKR.

28. V prvej skupine právnych úkonov sa nemusí preukazovať úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a vedomosť o tomto úmysle druhou zmluvnou stranou sporného právneho úkonu. Táto sprísnená „zodpovednosť“ druhej zmluvnej strany za spôsob nadobudnutia prospechu na základe odporovateľného právneho úkonu je limitovaná časove, pretože postihuje právne úkony, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a ak bol právny úkon urobený so spriaznenou osobou dlžníka, je táto lehota trojročná. Navrhovateľ však v konaní musí preukázať, že sporný právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka alebo, že tento právny úkon dlžníka spôsobil jeho úpadok.

29. V druhej skupine (§ 60 je možné postihnúť tie právne úkony, ktoré boli urobené až počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, avšak správcu (navrhovateľa) zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a druhá zmluvná strana o tomto úmysle vedela. Existencia úmyslu a vedomosť druhej zmluvnej strany sa ex lege predpokladá pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník so spriaznenou osobou, pričom povinná osoba ako nadobúdateľ majetkového prospechu môže preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu alebo jeho nepoznanie resp. absenciu obidvoch predpokladov. Pri tejto skupine právnych úkonov je právne irelevantné, či dlžník bol v čase vykonania sporného právneho úkonu v úpadku alebo či sa týmto právnym úkonom do úpadku dostal.

30. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich

neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim majetkom.

31. Jedným z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou môže veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti, a je možno povedať, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak podľa § 42a/ Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 57 ods. 4 je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. v § 57 ods. 4 vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len pomerne to v zásade neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia neprihlásia pohľadávky).

32. K poznaniu úmyslu (priameho alebo nepriameho ) dlžníka, ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov druhou zmluvnou stranou súd konštatuje, že poznanie tohto úmyslu je v zásade vylúčené, ak zmluvné strany napádaného právneho úkonu nie sú majetkovo a ani personálne prepojené. Na strane druhej, aj pri takomto prepojení, nie je vylúčené, že druhá zmluvná strana o takomto úmysle dlžníka nevie, a preto je prípustný dôkaz opaku, čo pripúšťa aj pri právnom úkone dlžníka so spriaznenou osobou. Rovnako je v zásade vylúčené poznanie úmyslu dlžníka pri právnom úkone medzi neznámymi osobami, pri náhodnom alebo ojedinelom právnom vzťahu.

33. Pri hodnotení právnych úkonov podnikateľov je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o konanie profesionálnej skupiny subjektov u ktorých sa v zásade vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou (osobitne u štatutárnych orgánov kapitálových spoločností), pretože toto konania má spravidla ekonomické a právne dopady na ostatných podnikateľov (vzťahy medzi spoločníkmi navzájom, medzi spoločníkom a spoločnosťou a medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou sú absolútnymi obchodmi). Práve z týchto dôvodov sú obsahom hmotného konkurzného práva tradične ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré postihujú právne úkony podnikateľov v širšom rozsahu ako je to u „nepodnikateľských subjektov“, podľa všeobecnej súkromnoprávnej úpravy v Občianskom zákonníku. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 25CoKR 5/2013 z 15.5.2013). 34. Predpokladom každej odporovateľnosti tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1), ako aj podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 ods. 4) je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži (ukráti) uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď odporovaným právnym úkonom dôjde k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014, R33/2016).

35. In concreto v posudzovanej veci bol napadnutý právny úkon vykonaný dlžníkom v prospech spriaznenej osoby (žalovaného štatutárny orgán V.. H. je súčasne členom štatutárneho orgánu úpadcu; V.. H. je v zmysle § 9 ods.1 písm. a) spriaznenou osobou úpadcu ako jeho štatutárny orgán a jemu blízkou osobou môžeme rozumieť aj právnickú osobu, v ktorej má postavenie štatutárneho orgánu, t.j. žalovaného - viď rozsudok NS ČR z 1.augusta 2002, sp.zn. 21Cdo 2192/2001; potom žalovaný ako blízka osoba štatutárneho orgánu úpadcu je v zmysle § 9 ods.1 písm. d) spriaznenou osobou úpadcu), úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov sa teda prezumuje. Je tiež irelevantné, že v konaní nebola preukázaná existencia úpadku dlžníka v čase, kedy vykonal napádaný právny úkon. Podstatným pre posúdenie veci je však fakt, že pohľadávky, ktorých uspokojenie malo byť napádaným právnym úkonom ukrátené, v čase napádaného právneho úkonu ešte neexistovali (vznikli až neskôr), je teda logicky vylúčené, aby napádaný právny úkon úpadcu ukracoval tieto ešte neexistujúce

pohľadávky veriteľov. Je nutné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že úpadca ani žalovaný nemohli v čase vykonania sporného úkonu 30.apríla 2012 predpokladať, že o niekoľko mesiacov neskôr dňa 21.12.2012 vznikne úpadcovi záväzok, ktorého uspokojenie mal ukrátiť napádaným právnym úkonom(hoci argumentácia žalovaného, ak tvrdí, že záväzok voči Sberbank Slovensko, a.s. úpadcovi vznikol až v roku 2014, je nepresná, lebo tento vznikol už 21.12.2012 pristúpením k záväzku a v roku 2014 úpadca iba súhlasil s vykonateľnosťou už predtým vzniknutého záväzku). Hoci pri odporovaní ukracujúcemu právnemu úkonu sa v zmysle § 60 ods.2 úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov prezumuje, je možný dôkaz opaku, pričom v posudzovanom prípade na vyvrátenie existencie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov postačuje poukaz žalovaného na časovú postupnosť vzniku jednotlivých záväzkov úpadcu. Keďže nebol naplnený základný predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 57 ods.4 - ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov a ani nebol preukázaný úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov pri napádanom právnom úkone, súd žalobu zamietol.

36. Žalovaný ako úspešná strana v konaní, si uplatnil trovy konania. 37. Podľa § 255 ods.1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému trovy konania v rozsahu 100% ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 40. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).